Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6CoE-126-2013.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, za ktorého ako konateľ koná advokát E.. Q. P., proti povinnej: T. J., nar. X.X.XXXX, bydliskom v S., E. XX, pre vymoženie 541,58 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom D.. S. P. pod sp. zn. Ex 319/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 29. mája 2013 č. k. 12 Er 107/2013 - 10, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „exekučný súd“) uznesením označeným v záhlaví pre rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní) so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. z 10. augusta 2012 sp. zn. EP 30162/2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5657017278 z 1.6.2006 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného (Consumer Finance Holding, a. s.) ako veriteľ povinnej poskytol pôžičku 15 000 Sk a povinná ako dlžník sa zaviazala pôžičku splácať po 485 Sk mesačne po dobu 46 mesiacov.
Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na §41 ods. 2 písm. d) a §44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), §45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), §52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Obč. zák.“) a na §2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve o ochrane spotrebiteľa, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pri ktorej uzavretí právny predchodca oprávneného ako veriteľ vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a povinná, ktorá nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, vystupovala ako spotrebiteľ.
Rozhodcovskú doložku [písm. p) článok X. všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.; ďalej aj len „VOP“)], na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať v danej veci, považoval za neprijateľnú a v dôsledku toho v zmysle §53 ods. 4, 5 Obč. zák. aj za neplatnú. Vychádzal pritom zo zistenia, že praktickým dôsledkom aplikovania ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak ako je formulovaná vo VOP, je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť uplatniť a brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, že dodávateľ podá návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom. Výber príslušného rozhodcovského súdu v zmysle doložky je totiž výhradným právom dodávateľa. Usúdil, že predmetná rozhodcovská doložka preto spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 Obč. zák., preto bola v súlade s §53 ods. 4, 5 Obč. zák. absolútne neplatná. Rozhodcovská doložka pritom nebola vyjadrená priamo v zmluve, ale v obchodných podmienkach, o ktorých je známe, že spotrebiteľ často sa s nimi vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v zmluve sa deklaruje opak. Na základe uvedeného právne uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola platná a preto nemohla založiť právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, jeho rozhodnutie nemalo legitimitu a preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Exekučnému súdu vytýka nedostatok zákonného oprávnenia hmotnoprávne posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky. Zastáva názor, že exekučný súd takýmto svojím postupom prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci zverený mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Argumentuje neprípustnosťou takého postupu, keď exekučný súd meritórne skúma súlad povinnosti plniť z exekučného titulu s hmotným právom, pretože pritom pôsobí ako súd vyššej inštancie, čo platný právny poriadok SR exekučnému súdu neumožňuje. V absencii takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie vidí bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Poukazuje na bod 47 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL, v zmysle ktorého nie je možné, aby vnútroštátny (národný) súd naprával opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a nie je taktiež možné, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Namieta tiež, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke na daný právny vzťah sa vzťahovali ustanovenia §52 až 54 Obč. zák. v znení platnom do 31.12.2007, v zmysle ktorých úverová zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Podľa oprávneného napokon argumentácia súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky pre jej neprijateľnosť nielenže nemá oporu v právnej úprave, ale je aj v priamom rozpore so znením §53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., cieľom ktorého je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, pričom ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je síce neprijateľné, ale v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Povinná vo vyjadrení k odvolaniu žiada o vysvetlenie, za čo sa od nej exekučne vymáha 541,58 €.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas na to oprávnený účastník konania (§201 a 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle §214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie veci je rozhodujúce. Postupujúc v zmysle §213 ods. 2 OSP oprávneného preto vyzval, aby sa vyjadril k možnému použitiu §3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §41 Exekučného poriadku.
Oprávnený nevyužil svoje právo a k výzve sa nevyjadril.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie vo výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle §219 ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Súd prvého stupňa danú vec posudzoval podľa inej právnej normy ako odvolací súd, ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa §213 ods. 2 OSP, nedochádza tým
k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože jeho rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie za exekučný titul označí rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd z tohto dôvodu v prvom rade sa zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §41 Exekučného poriadku [v zmysle §41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§4 ods. 2 ZoRK).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré nútený výkon rozhodnutia je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto jej riešením sa zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle §213 ods. 2 OSP.
Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. z 10.8.2012 sp. zn. EP 30162/2012, v ktorom rozhodca uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo pod písm. p) článku X. označeného ako záverečné ustanovenia VOP.
Obsahom spisu sú VOP vo fotokópii, obsiahnuté na jednej strane listu papiera, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu účastníkov zmluvy na týchto VOP nie je možné dospieť k záveru, že účastníci zmluvy o pôžičke rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§4 ods. 2 ZoRK).
V zmysle článku VII. posudzovanej zmluvy o pôžičke VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu vrátane jej súčastí si prečítali, že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností 1.6.2006 ju podpísali. Zmluva má celkovo VII článkov, pričom rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani v jednom z nich.
Zmluva o pôžičke je obsiahnutá na jedinej strane listu papiera a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinnej a právneho predchodcu oprávneného, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Posudzované VOP, ktoré vo fotokópii sa nachádzajú na samostatnom liste papiera, na rozdiel od zmluvy o pôžičke, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Uvedený záver obstojí aj v prípade, že predmetné VOP sú obsiahnuté na zadnej strane originálu zmluvy.
Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo VOP nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil.
Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).
Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa §41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle §219 ods. 1 OSP jeho vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné a odvolanie oprávneného preto je nedôvodné.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.