Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-27-2012.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/27/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa O. R., trvale bytom S. X, Z., proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, ako právnemu nástupcovi po Obvodnom pozemkovom úrade Prešov, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Konanie vo vzťahu k výroku, ktorým sa navrhovateľ domáha ... „konať alebo doručiť žalobcovi rozhodnutia č.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999 bez označenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti do 30- tich dní od právoplatnosti uznesenia“ z a s t a v u j e.
II. Návrh vo vzťahu k výroku, ktorým navrhovateľ žiada, ... „konať alebo rozhodnúť, že rozhodnutia č.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/ Sl zo dňa 14.04.1999 nie sú právoplatné a vykonateľné, pretože konanie vedené na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove pod č.: OPPaLH 99/92 bolo rozhodnutím č.: OPU-2009/911-24/Fe zo dňa 04.05.2009 - právoplatným k 06.05.2009 zastavené“ z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.03.2012 (označeným ako žaloba) sa navrhovateľ domáhal, aby súd postupom podľa § 250t zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uložil povinnosť žalovanému (správne odporcovi) ... „konať alebo doručiť žalobcovi rozhodnutia č.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999 bez označenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti do 30-tich dní od právoplatnosti uznesenia“ a ... „konať alebo rozhodnúť, že rozhodnutia č.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999 nie sú právoplatné a vykonateľné, pretože konanie vedené na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove pod č.: OPPaLH 99/92, bolo rozhodnutím č.: OPU-2009/911-24/Fe zo dňa 04.05.2009 - právoplatným k 06.05.2009 zastavené“.
Uviedol, že je jedným z právnych nástupcov podielnika pozemkového spoločenstva Urbár K.. Na Obvodnom pozemkovom úrade Prešov (ďalej len OPÚ PO) je vedené konanie č. OPPaLH 99/92 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom Urbár K. - pozemkové spoločenstvo. Je účastníkom súdneho konania na strane žalovaných vo veci určenia vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Prešov. V tomto konaní boli zo strany žalobcu predložené rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.j.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999 (ďalej len reštitučné rozhodnutia). Tieto rozhodnutia boli označené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich, že prebehlo reštitučné konanie na základe návrhu Urbár K. - pozemkové spoločenstvo. V konaní mal spoločenstvo
zastupovať vtedajší predseda S. D.. Pán S. D. však nebol splnomocnený konať za oprávnené osoby - členov pozemkového spoločenstva Urbár K. a zastupovať ich v tomto konaní. Preto navrhovateľ listom zo dňa 10.11.2008 vyzval odporcu na doručenie rozhodnutí vydaných v tomto konaní s tým, že ešte pred doručením rozhodnutí berie návrh na začatie konanie späť (aj keď ho nepodal) a žiadal, aby bolo konanie zastavené. Keďže odporca na výzvu nereagoval, navrhovateľ podal na Krajskom súde v Prešove žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal doručenia reštitučných rozhodnutí vydaných v konaní vedených na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove. Dňa 28.04.2011 mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S 39/2009 zo dňa 31.03.2011, ktorým súd rozhodol, že odporca (bývalý Obvodný pozemkový úrad v Prešove) je povinný v konaní č. OPPaLH 99/92 vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove konať a doručiť navrhovateľovi reštitučné rozhodnutia do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho právny zástupca JUDr. Ladislav Lukáč listom zo dňa 02.05.2011 vyzval odporcu na doručenie týchto reštitučných rozhodnutí v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S 39/2009 a zároveň aj na zrušenie právoplatnosti týchto rozhodnutí. Odporca dňa 22.06.2011 doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa reštitučné rozhodnutia, ktoré však boli a sú označené razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti, čo je v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), keďže v zmysle § 52 ods. 1 Správneho poriadku právoplatné rozhodnutie je iba také, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad). To však nie je tento prípad, pretože na uvedených rozhodnutiach je poučenie, že proti rozhodnutiu je možné podať návrh na jeho preskúmanie do 30-tich dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Dňa 06.07.2011 právny zástupca navrhovateľa doručil odporcovi (po doručení právoplatných a vykonateľných reštitučných rozhodnutí) späťvzatie návrhu na začatie konania a vyzval ho na zrušenie právoplatnosti rozhodnutí, aj keď konanie vedené pod č. OPPaLH 99/92 bolo rozhodnutím č. OPU-2009/911-24/Fe zo dňa 04.05.2009 zastavené a rozhodnutie je právoplatné dňa 06.05.2009. Zároveň žiadal odporcu „o vyslovenie - deklarovanie, že nižšie uvedené rozhodnutia v konaní č. OPPaLH 99/92, vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove č.: OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999 nie sú právoplatné, a že boli z dôvodu späťvzatia návrhov na začatie konania zrušené a konanie je právoplatne zastavené na základe rozhodnutia OPÚ-2009/911-24/Fe zo dňa 04.05.2009, právoplatné 06.05.2009“. Odporca na výzvu nereagoval, je naďalej nečinný a ku dňu podania žaloby právoplatnosť a vykonateľnosť reštitučných rozhodnutí nezrušil, resp. nedoručil navrhovateľovi tieto rozhodnutia bez vyznačenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti. Listom zo dňa 22.07.2011 podal navrhovateľ podnet na Okresnú prokuratúru v Prešove. Okresná prokuratúra Prešov listom zo dňa 14.09.2011 oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia doposiaľ nenadobudli právoplatnosť, prokurátor nie je oprávnený proti nim podať protest prokurátora podľa § 27 zákona o prokuratúre a nebol vzhliadnutý ani dôvod na podanie upozornenia prokurátora podľa § 28 zákona o prokuratúre. S názorom okresného prokurátora sa navrhovateľ nestotožnil. Povinnosťou okresnej prokuratúry bolo postupovať podľa § 28 zákona o prokuratúre a upozorniť zodpovedného zamestnanca na nezákonný postup.
V návrhu ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S 109/2011 zo dňa 06.12.2011 bola zamietnutá jeho žaloba (správne návrh), ktorým sa spolu s inými navrhovateľmi domáhal ochrany pred nečinnosťou odporcu a žiadal zrušiť právoplatnosť reštitučných rozhodnutí. S odôvodnením tohto uznesenia nesúhlasí, pretože z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva: ... „že správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správny preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti, činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon“ (uznesenie NS SR sp. zn. 4Sž 120/2003 zo dňa 01.07.2004). Poukázal aj na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 279/2010 z 25.08.2010 v ktorom je okrem iného uvedené: ... „Ak totiž správny orgán s fyzickou osobou alebo právnickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Vyplýva to z legálnej definície právoplatného administratívneho rozhodnutia obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Správneho poriadku (rozhodnutie proti ktorému sa nemožno odvolať, podať rozklad je právoplatné)“. Argumentoval, že odporca je v tomto konaní nečinný, pretože nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, pričom jeho
nečinnosť spočíva v tom, že nevykonal zákonom predpísané úkony, resp. vykonal chybné úkony, a to že mu nedoručil rozhodnutia bez označenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti teda také, voči ktorým môže podať opravný prostriedok. Odporca postupoval aj v rozpore s uznesením Krajského súdu v Prešov č.k. 2S 39/2009-81 zo dňa 31.03.2011, pretože nemôže doručovať v právoplatne zastavenom konaní (rozhodnutie odporcu č. OPU-2009/9111-24/Fe zo dňa 04.05.2009) právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Poukázal, že zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. V závere citoval § 250t ods. 1 až 3 O.s.p a žiadal, aby súd rozhodol v súlade s petitom.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 22.06.2011 doručil reštitučné rozhodnutia právnemu zástupcovi navrhovateľa, lebo mu to bolo uložené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 39/2009-85 zo dňa 31.03.2011. Napriek tomu, že si túto povinnosť splnil, navrhovateľ sa spolu s ďalšími právnymi nástupcami podielnikov pozemkového spoločenstva Urbár K. ďalším návrhom domáhal, aby krajský súd uložil odporcovi povinnosť v konaní č. OPPaLH 99/92 konať a zrušiť právoplatnosť reštitučných rozhodnutí zo dňa 22.01.1999, 07.04.1999, 14.04.1999. Uznesením č.k. 1S 109/2011-80 zo dňa 06.12.2011 krajský súd návrh zamietol. Uviedol, že doložka právoplatnosti je na predmetných rozhodnutiach vyznačená z titulu, že reštitučné konanie vedené pod č. OPPaLH 99/92 bolo právoplatne skončené a uznesením č.k. 2S 39/2009-85 zo dňa 31.03.2011 mu bola uložená povinnosť doručiť navrhovateľovi právoplatné reštitučné rozhodnutia. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na podanie opravného prostriedku tak, ako je to uvedené v poučení rozhodnutí, pretože išlo o rozhodnutia vydané podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku (ďalej len zákon o pôde) kde odsek 7 stanovuje, že proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odseku 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd. Podľa § 70 Správneho poriadku v nadväznosti na § 250m O.s.p. mohol navrhovateľ podať opravný prostriedok v lehote 30-dní od doručenia rozhodnutia (rozhodnutia boli doručené dňa 22.06.2011). Právoplatnosť rozhodnutia ako vlastnosť rozhodnutia sa neurčuje podľa doložky. Je to len formálny úkon, ktorý bol vykonaný, čo zodpovedalo procesnému stavu v ktorom bolo konanie č. OPPaLH 99/92 (boli vydané rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť). Tým, že súd zaviazal odporcu doručiť navrhovateľovi predmetné reštitučné rozhodnutia sa mal navrhovateľ riadiť poučením v doručenom rozhodnutí, pretože právoplatnosť sa určuje resp. počíta od doručenia rozhodnutia bez ohľadu na to, či tam je alebo nie je vyznačená doložka právoplatnosti. Ďalej citoval na § 250m ods. 1a 2 O.s.p.
Zdôraznil, že o rovnakom návrhu už súd rozhodol uznesením č.k. 1S 109/2011-80 zo dňa 06.12.2011 a teda v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. ide o prekážku rozhodnutej veci. Žiadal, aby súd návrh zamietol.
Krajský súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preskúmal prípustnosť a dôvodnosť podaného návrhu, oboznámil sa s vyjadrením odporcu aj s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že konanie vo vzťahu k I. výroku, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať alebo doručiť navrhovateľovi reštitučné rozhodnutia bez označenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti do 30-tich dní od právoplatnosti uznesenia je potrebné zastaviť pre prekážku rozhodnutej veci a konanie vo vzťahu k II. výroku je potrebné pre jeho nedôvodnosť zamietnuť.
Vo vzťahu k I. výroku krajský súd poukazuje na § 103 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Ide o prekážku rei iudicatae, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania z úradnej moci.
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o totožnú vec. Totožnosť veci je daná jednak totožnosťou účastníkov konania, jednak totožnosťou predmetu konania.
V danom prípade sa konanie vedené pod sp. zn. 3S 27/2012 týka rovnakých účastníkov konania ako vo veci 1S 109/2011, v ktorej sa konalo o totožnom predmete. Navrhovateľ sa I. výrokom návrhu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť doručiť žalobcovi rovnaké reštitučné rozhodnutia bez označenia ich právoplatnosti a vykonateľnosti ako vo veci 1S 109/2011. V konaní sp. zn. 3S 27/2012 uviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní 1S 109/2011.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. konanie vo vzťahu k I. výroku pre neodstrániteľnú prekážku konania zastavil.
Vo vzťahu k II. výroku krajský súd poukazuje na § 250t ods. 1 O.s.p. podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Súd sa v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. riadil dispozičnou zásadou a petitom návrhu. Konanie sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným predpisom tým, že je nečinný. Nečinnosť znamená pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď neexistuje žiadna zákonná alebo faktická prekážka na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo zbytočných prieťahoch, v nerobení žiadnych úkonov pri postupe správneho orgánu a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. V návrhu sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, že v ktorej časti tento zákon obsahuje predpísaný spôsob postupu konania. V návrhu sa musí uviesť aj to, že navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje osobitný zákon (Komentár k O.s.p.)
Návrhom zo dňa 06.03.2012 sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ktorá mala spočívať v tom, že správny orgán nezrušil svoje už právoplatné a vykonateľné rozhodnutia zo dňa 22.01.1999, 07.04.1999 a 14.04.1999, vydané ako čiastočné rozhodnutia v rámci
reštitučného konania vedeného pod č. OPPaLH 99/92, lebo po ich vydaní (a nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti) bolo ďalšie reštitučné konanie vedené pod č. OPPaLH 99/92 rozhodnutím č. OPÚ-2009/911-24/Fe zo dňa 04.05.2009 právoplatným dňa 06.05.2009 na základe späťvzatia návrhu zastavené.
Aby mohol byť postup odporcu v zmysle vyššie uvedeného posudzovaný ako nečinnosť, musel by existovať právny predpis (a konkrétne ustanovenie právneho predpisu), ktorý by správnemu orgánu umožňoval, t.j. ukladal mu právo a teda aj povinnosť svoje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie zrušiť.
Zo zákona o pôde, podľa ktorého v danom prípade odporca postupoval, ale ani z iných ustanovení zákona však pre správny orgán takéto oprávnenie a teda aj povinnosť nevyplýva. Správny poriadok v ustanovení § 57 síce umožňuje správnemu orgánu, za podmienok tam taxatívne vymedzených, samému rozhodnúť o odvolaní a teda aj vlastné rozhodnutie zrušiť (ide o tzv. autoremedúru - opravu vlastného rozhodnutia), ide však o zrušenie neprávoplatného rozhodnutia v rámci odvolacieho konania a teda nie o prípad ktorý má na mysli navrhovateľ.
Ani sám navrhovateľ, aj napriek dispozičnej zásade a jeho povinnosti v návrhu konkretizovať ktoré ustanovenie akého právneho predpisu bolo nečinnosťou (postupom) správneho orgánu porušené, toto v návrhu neuviedol, a keďže neexistuje, ani uviesť nemohol.
Argumentácia navrhovateľa, že odporca je v tomto konaní nečinný, pretože nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, pričom jeho nečinnosť spočíva v tom, že mu nedoručil rozhodnutia bez označenia razítkom právoplatnosti a vykonateľnosti, voči ktorým môže podať opravný prostriedok, je preto nedôvodná.
Z uvedených dôvodov krajský súd návrh vo vzťahu k II. výroku podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.
Vo vzťahu k I. výroku navrhovateľ nebol v konaní úspešný, lebo pre prekážku rozhodnutej veci súd toto konanie zastavil a vo o vzťahu k II. výroku súd návrhu nevyhovel, odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Proti II. výroku tohto uznesenia opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250t ods. 7 O.s.p.).