Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/73/2012

Potvrdené rozhodnutím 3Sžr/30/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8012200675 Dátum vydania rozhodnutia: 01.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8012200675.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu E. G., bytom J., zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 9. júla 2012 číslo: Co 17/2012/Lu v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa 17. apríla 2012 č.: C ROEP 24607/110/2011/Ha na základe žaloby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2012-51 zo dňa 19.12.2013, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2012-51 zo dňa 19.12.2013 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 142,04 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej - advokátky v Prešove, Slovenská č. 69."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu E. G., bytom J., E. X, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 9. júla 2012, číslo: Co 17/2012/Lu v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa 17. apríla 2012, č.: C ROEP 24607/110/2011/Ha na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 9. júla 2012, číslo: Co 17/2012/Lu v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa 17. apríla 2012, číslo: C ROEP 24607/110/2011/Ha podľa , a

v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 473,55 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátky, vedený v O., a.s. pobočka J., číslo účtu XXX XXX XX/XXXX.

odôvodnenie:

Bývalý Katastrálny úrad v Prešove ako príslušný odvolací správny orgán, ktorého právnym nástupcom je žalovaný (ďalej len žalovaný) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra Prešov zo dňa 17.4.2012, číslo: C ROEP 24607/110/2011/Ha (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) o nevyhovení námietke žalobcu proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. R. tak, že podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho poriadku potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „") nevyhovel námietke E. G., zo dňa 11.05.2011 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP") v katastrálnom území R.. V námietke účastník konania nesúhlasil s výmerou parciel uvedených vo výpise z návrhu ROEP a žiadal zapísať pôvodné výmery parciel mpč. 851/2 a 748.

V odôvodnení rozhodnutia správa katastra uviedla, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim začal správny orgán podľa verejnou vyhláškou č. ROEP 24/2011 zo dňa 8.03.2011 pre k. ú. R.. Listom č. 24607/2011/ROEP/Pe zo dňa 21.02.2011 zriadila v zmysle komisiu pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, v súlade s cit. zákona vyhláškou zo dňa 1.04.2011 zverejnila dňom 1.04.2011 po dobu 30 dní návrh ROEP a prostredníctvom komisie doručila výpisy z návrhu ROEP známym účastníkom konania. Správa katastra uviedla, že účastníkovi konania E. G. bol výpis z návrhu ROEP doručený dňa 26.04.2011, ktorý predmetnú námietku podal v zákonnej lehote dňa 11.05.2011.

Ďalej uviedla, že parcela E KN č. 1 -748 evidovaná v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností o výmere 4888 m2 je delená „pionierskou železničkou“, preto je v ROEP riešená ako parcela E KN č. 1-748/1 o výmere 4632 m2, parcela E KN č. 1-748/2 o výmere 26 m2 a parcela E KN č. 1-748/3 o výmere 232 m2, t. j. spolu o výmere 4890 m2. Rozdiel medzi jednotlivými výmerami je +2 m2, pričom krajná odchýlka je 150 m2.

Správa katastra konštatovala, že parcela E KN č. 1-748/3 bola vyvlastnená za náhradu pre Mesto Prešov pod položkou výkazu zmien č. 184/75. Parcela E KN č. 1-851/2 je v návrhu ROEP riešená ako parcela E KN č. 1-851/2 o výmere 2696 m2 a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností je evidovaná o výmere 2730 m2, t. j. rozdiel vo výmere je -34 m2 (krajná odchýlka je 117 m2).

V odôvodnení ďalej uviedla, že podľa metodického návodu na spracovanie ROEP MN 74.20.73.47.00 krajná odchýlka výmer sa používa na zistenie súladu kontrolovanej výmery s výmerou vypočítanou z kartometrických súradníc, pričom krajná odchýlka sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery a jej veľkosť sa získa výpočtom podľa príslušných vzorcov.

Ďalej uviedla, že nové výmery parciel určeného operátu evidované doteraz v pozemkovej knihe resp. v registri EKN sú spresnené na podklade digitalizovanej a vektorizovanej mapy určeného operátu.

Námietku prejednala komisia na svojom zasadnutí dňa 06.09.2011 a po jej prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V rozhodnutí žalovaný citoval odvolacie námietky.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu, vyžiadal si doplnenie spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Vo vzťahu k mpč. 784 žalovaný uviedol, že v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PKV") č. 23 v pôvodnom katastrálnom území (ďalej len „k.ú.") Y. bola zapísaná okrem iných aj pozemkovoknižná parcela mpč. 748 o výmere 4888 m2 v prospech D. G. v celosti na základe daru č. 1929 z r. 1923, na základe dedenia č. 5586 z r. 1923 a na základe skutočnej držby č. 1233 z r. 1929.

Právoplatným rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove, odboru výstavby č. Výst. 5942/68 na výstavbu pionierskej železnice v obci R. v k.ú. Y. (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“) bol D. G. vyvlastnený za náhradu diel o výmere 232 m2 z pozemkovoknižnej parcely mpč. 748 zapísanej v PKV č. 23 v k.ú. Y. v prospech Čs. štátu v správe MNV Prešov. Technickým podkladom k listine bol geometrický plán (ďalej len „GP“) č. 179-25-116-915-66 zo dňa 23.1.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovzniknutej parcely evidencie nehnuteľnosti (ďalej len „EN“) (poznámka - nehnuteľnosti sa začali evidovať na listoch vlastníctva v evidencii nehnuteľností „EN" po účinnosti o evidencii nehnuteľností, od 01.01.1993 nahradil evidenciu nehnuteľností kataster nehnuteľností „KN") č. 797/4, vytvorenej okrem iných aj z dielu z pozemkovoknižnej parcely mpč. 748. Do operátu evidencie nehnuteľností bol zápis vykonaný položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ") č. 184/75 na LV č. X v k.ú. Y. obec R.. Zákres bol vykonaný aj na pozemkovej mape.

Pri pozemkovoknižnej parcele mpč. 748 zapísanej v PKV č. 23 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam uvádzaná pôvodná výmera predmetnej parcely zapísaná v pozemkovej knihe.

Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1331/83 po nebohom D. G. nadobudol E. G., nar. X.XX.XXXX v celosti okrem iných aj pozemkovoknižnú parcelu mpč. 748 zapísanú v PKV č. 23 v k.ú. Y.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 24/84 na list vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX v k.ú. R. na „združený pozemok podľa katastra" označený ako parcela č. 1-748 identická s mpč. 748 (v súčasnosti parcela registra E KN). Pomocný číselný kód 1 označuje nehnuteľnosti v pôvodnom k.ú. Y.. Dedič nadobudol pozemkovoknižnú parcelu podľa údajov evidovaných v pozemkovej knihe a podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej mape, kde bolo zadefinované jej geometrické a polohové určenie.

V návrhu ROEP v k.ú. R. je parcela mpč. 1-748 zidentifikovaná na parcely E KN č. 1-748/1 o výmere 4632 m2, E KN č. 1-748/2 o výmere 26 m2aE KN č. 1-748/3 o výmere 232 m2. Vlastnícke právo k parcelám E KN č. 1-748/1 a E KN č. 1-748/2 je zapísané v prospech E. G. v 1/1 na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1331/83. Vlastnícke právo k parcele E KN č. 1-748/3 je zapísané v prospech Mesta Prešov na základe vyššie uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Parcela E KN č. 1-748/3 delí pôvodnú mpč. 748 na dve časti - na parcely E KN č. 1-748/1 a E KN č. 1-748/2.

Geometrické a polohové zobrazenie mpč. 1-748 na mape určeného operátu (pozemkovoknižnej mape) je v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP a v súlade s GP č. 179-25-116-915-66 zo dňa 23.1.1968. Grafická časť návrhu ROEP bola vytvorená digitalizáciou naskenovaných máp určeného operátu. Konaním o ROEP podľa boli výmery parciel spresnené s tým, že ich geometrické a polohové určenie bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov.

Predmetná parcela uvedená v námietke je v návrhu ROEP zapísaná v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a je zobrazená v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy.

Vo vzťahu k mpč. 851/2 žalovaný v rozhodnutí uviedol, že zmluvou o prevode vlastníctva k pozemkom č. V 1840/1996 nadobudol E. G., nar. XX.XX.XXXX od Slovenského pozemkového fondu Bratislava v podiele 1/2 parcelu č. 1-851/2 o výmere 2730 m2 zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. R.. Zápis vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa bol vykonaný PVZ č. 276/96 na LV XXXX v k.ú. R..

V návrhu ROEP v k.ú. R. je parcela mpč. 1-851/2 o výmere 2730 m2 zidentifikovaná na parcelu E KN č. 1-851/2 o výmere 2696 m2 v podielovom spoluvlastníctve E. G. v podiele 1/2, ktorý vlastnícke právo k nej nadobudol zmluvou V 1840/1996.

Geometrické a polohové zobrazenie mpč. 1-851/2 na mape určeného operátu (pozemkovoknižnej mape) je v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP. Grafická časť návrhu ROEP bola vytvorená digitalizáciou naskenovaných máp určeného operátu. Konaním o ROEP podľa bola výmera tejto parcely spresnená s tým, že jej geometrické a polohové určenie bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Táto parcela je v návrhu ROEP zapísaná v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a je zobrazená v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu.

Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným konaním upraveným . Je to technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra.

Podľa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP.

V zmysle podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster).

Pri spracovaní registra sú pozemkovoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácie parciel boli vyhotovovane v zmysle platných technických predpisov a uvádzala sa v nich výmera vedená v pozemkovej knihe, v určenom operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, ktorá nebola údajom záväzným, ale informatívnym.

Výmery parciel sa v minulosti získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V zmysle § 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Podľa právnej úpravy platnej v čase zápisov v pozemkovej knihe (nariadenie Ministerstva spravodlivosti č. 222 zo dňa 15.12.1855) strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel.

V zmysle § 3 katastrálneho zákona :

„Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Parcelou sa rozumie geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Geometrickým určením nehnuteľností alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme. Výmerou sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.“

Podľa ust. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe, spolu s poučením o možnosti podať námietky.

Podľa ods. 2 cit. ust. námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Ďalej žalovaný citoval katastrálneho zákona, až 3 . V preskúmavanom prípade účastník konania podal námietku v zákonnej lehote dňa 11.05.2011 od doručenia návrhu registra dňa 26.04.2011. Námietku prejednala komisia na svojom zasadnutí dňa 06.09.2011 a po jej prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť.

V zmysle Metodického návodu na spracovanie ROEP (84.11.13.32.31.00-06) sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou

máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené v zmysle prílohy č. 3 MN na spracovanie ROEP (84.11.13.32.31.00-06). Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc.

Po prešetrení bolo zistené, že pri namietaných parcelách nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky. Správa katastra preto rozhodla, že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu. Predmetom vlastníckeho práva nie je výmera, ale nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové určenie bolo zachované.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukazuje inou verejnou alebo inou listinou, ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti.

Povinnosťou orgánu na úseku katastra nehnuteľností je evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov v zmysle platných právnych listín a parcely uvedené v námietke sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy.

Námietky odvolateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietka týkajúca sa parcely E KN č. 1-851/2, ktorej pôvodnú výmeru 2730 m2 žiada odvolateľ zapísať, je neopodstatnená. V návrhu ROEP je táto parcela vo výmere 2696 m2, pričom rozdiel -34m2 (vo vlastníctve odvolateľa však iba 1/2) je v dovolenej odchýlke. Námietka odvolateľa, že vyvlastňovacie rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť, je právne bezvýznamná z dôvodu, že uvedené rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 7.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

V závere žalovaný poukázal na rozsudky najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a a keďže nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu považuje za nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p), keďže správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa zo všetkými námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bol žalobca, ako účastník konania, poškodený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keďže mu bolo protiprávne odňaté vlastnícke právo. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený dostatočne, aby postačoval na posúdenie veci ( ) a zistenie skutkového stavu je v konečnom dôsledku v rozpore s obsahom administratívneho spisu ( ). Správny orgán v danej veci nepostupoval v súlade so preto je jeho rozhodnutie skutkovo aj právne nesprávne.

Žalobca je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník parcely registra „E“ č. 748. evidovanej na LV č. XXXX a ako podielový spoluvlastník parcely registra „E“ č. 851/2 , evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. R.. Správa katastra Prešov ako orgán príslušný podľa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, vypracovala návrh registra obnovenej evidencie pozemkov z ktorého vyplýva, že parcela mpč. 748 je v ROEP riešená ako parcela registra E KN č. 748/1 o výmere 4632 m2, parcela registra E KN č. 748/2 o výmere 26 m2 a parcela registra E KN č. 748/3 o výmere 232 m2. Parcela 748/3 mala byť podľa návrhu ROEP vyvlastnená na základe právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 a zapísaná v prospech Mesta Prešov.

Uvedeným rozhodnutím mal byť vyvlastnený pozemok pre tzv. Pioniersku železnicu, pričom však uvedené rozhodnutie trpí vadami, pre ktoré nie je spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností, na jeho základe nemohlo dôjsť k zmene v osobe vlastníka a jeho zápisom došlo k nezákonnému odňatiu vlastníckeho práva žalobcu. Poukázal na to, že na rozhodnutí ktoré je súčasťou zbierky listín nie je riadna doložka právoplatnosti, z ktorej by bolo zrejmé, kedy uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z poznámky uvedenej na poslednej strane rozhodnutia vyplýva, že podpísaný orgán potvrdzuje právoplatnosť rozhodnutia a že uvedená poznámka bola zapísaná v Prešove dňa 14.01.1970. Nie je však zrejmé, kedy uvedené rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť. Pochybnosti vzbudzuje aj fakt. že jediné rozhodnutie na ktorom je takáto poznámka o právoplatnosti uvedená, je rozhodnutie nachádzajúce sa v zbierke listín Správy katastra Prešov. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra SR v archívnych fondoch ONV Prešov a MsNV Prešov sa vyvlastňovacie rozhodnutie síce nachádza, ale bez pečiatky právoplatnosti.

Podľa , podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

Správnemu orgánu bolo predložené aj rozhodnutie zo štátneho archívu, na ktorom nie je vyznačená doložka právoplatnosti, s týmto rozporom, ani s námietkami žalobcu vo vzťahu k vadám uvedenej listiny pre ktoré nie je spôsobilou listinou na zápis do katastra, sa správny orgán nevysporiadal. Pokiaľ správny orgán poukázal na Rozsudky NS SR, sp. zn. a , tieto rozsudky sa týkajú konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, a súd tu výslovne zdôrazňuje, že správny orgán nemôže spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na listoch vlastníctva. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.

Judikatúra Ústavného súdu SR, ako aj judikatúra ESĽP nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a to nielen na súdnej úrovni, ale aj vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam vydaným v správnom konaní. Uvedené vysporiadanie sa s argumentmi účastníka je možné vykonať iba uvedením jasných dôvodov v postačujúcom množstve, ktoré na základe logických úsudkov vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu predstavujú argumenty na akceptovanie alebo nesúhlas s uvedeným rozhodnutím. Požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov teda zahŕňa povinnosť vyrovnať sa so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že k potvrdeniu právoplatnosti rozhodnutia je potrebné predložiť doklad o zložení náhrady. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi však žiadna finančná hotovosť nebola nikdy vyplatená. Z potvrdenia Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že v prospech právneho predchodcu žalobcu neboli vložené do úschovy žiadne finančné prostriedky ako náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 5942/68 z 29.09.1969. Rovnako ani v archívnych fondoch ONV Prešov a MsNV Prešov sa nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky.

Ak teda neboli finančné prostriedky za vyvlastnenie vyplatené právnemu predchodcovi a neboli ani zložené do úschovy, potom vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach ( , ) uviedol, že v špecifických okolnostiach prípadu záver o naplnení podmienok konania musí byť preukázaný mimo „rozumných pochybností“. Pokiaľ teda nie je mimo rozumných pochybností preukázaný záver, že náhrada za vyvlastnenie pozemkov bola či už vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu, alebo zložená do notárskej úschovy ako podmienka nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, musí sa vychádzať z toho, že náhrada zložená nebola, a teda rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia ktorým mali byť vyvlastnené pozemky za účelom majetkovoprávneho usporiadania výstavby pionierskej železnice v obci R., už pionierska železnica neexistovala.

S vybudovaním (resp. prebudovaním pôvodnej lesnej železnice) na Pioniersku železnicu sa začalo v roku 1958. Na Y. sa vybudovala železničná stanica, tam pionierska železnica začínala. Oficiálne otvorenie pionierskej železnice sa konalo 17.6.1961. Po otvorení mala iba 8,2 km. Neskôr (1963) bola predĺžená o 2 km do zast. P. a v roku 1964 bola dokončená na konečnú dĺžku 11,3 km. Pionierska železnica bola v roku 1969 zrušená a zlikvidovaná.

V roku 1958 bolo Odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady ONV v Prešove vydané Rozhodnutie, č. Výst 670 6/1958, ktorým bolo povolené užívanie pozemkov potrebných pre výstavbu pionierskej železnice. Podľa uvedeného rozhodnutia užívateľ MsNV v Prešove je povinný podať žiadosť o vyvlastnenie do 1 roka od vydania tohto povolenia. V prípade, že žiadosť o vyvlastnenie nebude v uvedenej lehote podaná, toto povolenie zaniká a vlastníci budú odškodňovaní ako pri zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané až v roku 1969. teda v čase, keď už pionierska železnica bola zrušená, preto je dôvodné predpokladať, že nedošlo k jeho realizácii, ani k zloženiu náhrady za vyvlastnenie, a teda rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

Okrem toho má žalobca za to, že námietky ktorými namietal zníženie výmery jeho parcely a poukazoval na neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo potrebné považovať za návrh podľa a za tým účelom vykonať dokazovanie (podobne aj Rozsudok NS SR, sp. zn. ). Z podania žalobcu zo dňa 09.05.2011 a priložených príloh je zrejmé, že žalobca sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností ktoré mali byť vyvlastnené a s poukazom na predložené dôkazy je dobromyseľný v tom, že mu vlastníctvo k nim patrí. Poukázal jednak na dôvodné pochybnosti o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a jednak predložil listinné dôkazy zasielané Okresným úradom Prešov, odbor pozemkový, kde vo veci uplatnených reštitúcií na pozemky vyvlastnené pre Pioniersku železnicu, konštatoval, že pozemky de iure neboli po vyvlastnení zapísané na štát a zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny, preto vlastník môže vykonávať vlastnícke práva aj na dotknutej časti pozemku , na ktorej bola pôvodne zriadená Pionierska železnica.

Preto minimálne od novembra 1998, kedy bolo uvedené stanovisko žalobcovi ako vlastníkovi pozemku pod Pionierskou železnicou doručované, je dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k uvedenému pozemku, toto aj vykonával (predmetné parcely prenajímal) po zákonnú dobu, preto sú splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva podľa .

O dobromyseľnosti žalobcu svedčí aj správanie sa Mesta Prešov, v prospech ktorého sú predmetné pozemky v návrhu ROEP zapísané, ktoré sa určenia vlastníctva k týmto parcelám nedomáhalo.

Návrhom žalobcu na priznanie vlastníctva z titulu vydržania sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi žiadnym spôsobom nezaoberal, resp. tento takto ani neposudzoval. Pritom účelom je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Určite nebolo zámerom zákonodarcu v konaní o ROEP odoberať vlastníkom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré majú viac ako 40 rokov zapísané na liste vlastníctva a vyvolávať tým súdne spory o určenie vlastníckeho práva. Aj s poukazom na účel zákona považuje postup žalovaného za nezákonný.

Pokiaľ ide o parcelu KN - E 851/2 žalobca namietal, že návrh ROEP uvádza nesprávnu výmeru parcely. Žiadal zapísať pôvodnú výmeru. Žalovaný argumentoval, že zmenená výmera je v dovolenej odchýlke. Takéto odôvodnenie však nie je dostačujúce. Uvedená zmena výmery totiž nie je spôsobená novým premeraním parciel, ale zmenou hranice parciel žalobcu s parcelou 1-970/101. a to na úkor parciel vo vlastníctve žalobcu. Parcela 1-970/101 je poľnou cestou, pričom pri porovnaní pôvodnej katastrálnej mapy katastrálneho územia Y. z roku 1868 a súčasnej kat. mapy je zrejmé, že došlo k posunu hraníc

pozemkov, hoci žalovaný nemá na takýto postup oprávnenie. (podobne Rozsudok NS SR . sp. zn. ).

Napadnuté rozhodnutie je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a v tejto časti je konanie žalovaného postihnuté takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ) .

S poukazom na až 3 žalobca namietal aj správnosť postupu pri vytvorení komisie, ktorej zloženie bolo v rozpore s .

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný si dostatočne nezistil všetky pre rozhodnutie podstatné okolnosti, nedostatočne sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Žalobca žiadal, aby krajský súd z dôvodov podľa , , , e) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie v súlade s zastaviť, pretože bol toho názoru, že žaloba bola podaná oneskorene. Pre prípad že bola podaná včas, zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 19.12.2013 sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa , ktoré na základe odvolania žalobcu žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa správneho poriadku potvrdil a odvolanie zamietol.

Prvostupňový správny orgán rozhodol o námietkach žalobcu proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) tak, že im podľa nevyhovel. Vzhľadom na rozsah odvolacích a žalobných námietok bol spor ohľadom parcely č. 748/3 o výmere 232 m2, ktorá mala byť podľa návrhu ROEP vyvlastnená na základe právoplatného rozhodnutia ONV v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969 pre takzvanú „Pioniersku železnicu“, ktorá bola zapísaná v prospech Mesta Prešov a ohľadom parcely č. 851/2 v prípade ktorej žalobca namietal úbytok výmery o 34 m2.

Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí z dôvodov uvedených v až e) , pričom z doručenky ako dôkazu o doručení napadnutého rozhodnutia a dátumu podania žaloby na pošte vyplýva, žaloba bola podaná včas.

Vo vzťahu k parcele č. 748/3 správne orgány argumentovali tým, že vlastnícke právo v prospech Mesta Prešov bolo zapísané na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 pod položkou výkazu zmien č. 184/1975, ktoré bolo doručené vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 7.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a nie je v právomoci správy katastra posudzovať otázku platnosti alebo neplatnosti verejnej listiny.

Vo vzťahu k parcele č. 851/2 žalovaný poukázal na Metodický návod na spracovanie ROEP podľa ktorého sa výmera uvádza podľa určeného operátu pričom táto sa kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu s tým, že rozdiel musí byť v dovolených odchýlkach. V prípade parcely č. 851/2 nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky. Zdôraznil, že predmetom vlastníckeho práva nie je výmera, ale nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové určenie bolo zachované.

Podľa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len register).

Podľa prvá veta správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky.

Podľa námietky spolu s ich odôvodnením možno podať

komisii do 30dní odo dňa

a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Podľa námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj v konaní podľa bolo povinnosťou správnych orgánov presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie, v prípade zostavovania registra, zisťovať podklady postupom podľa , . Zároveň boli povinné rozhodnutia náležite odôvodniť tak, aby odôvodnenie poskytovalo skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia. Je nepochybné, že v konaní o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom správnym orgánom neprislúcha oprávnenie posudzovať platnosť verejných listín vydaných inými orgánmi, konkrétne vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969.

V zaslanom administratívnom spise, ktorý bol zaslaný ako úplný administratívny spis, sa však nachádza iba vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969, bez vyznačenej doložky právoplatnosti a vzhľadom na vážnosť argumentácie žalobcu podloženú dôkazmi, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, v archíve sa nenachádza predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti, že mu nebola vyplatená náhrada, pričom aj z listu ONV Prešov zo dňa 20.11.1998 vo veci uplatneného reštitučného nároku žalobcom na túto parcelu vyplýva, že nedošlo k majetkovému vysporiadaniu stavby (Pionierska železnica), nedošlo ani k zápisu vlastníckych práv v prospech vtedajšieho užívateľa stavby a teda de iure nebola po vyvlastnení zapísaná na štát, resp. právnickú osobu a zostala vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny, sa nemožno stotožniť s názorom správnych orgánov, že sú ich rozhodnutia zákonné.

So všetkými námietkami žalobcu bol prvostupňový správny orgán povinný sa dôsledne zaoberať a skúmať ich a pre svoje rozhodnutie bol povinný si zabezpečiť dostatok potrebných podkladov.

Pochybil aj žalovaný ak aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán uvedeným spôsobom nepostupoval, pričom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku bol povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutie potvrdil. Vôbec sa nezaoberal námietkou, že v zmysle listu ONV zo dňa 20.11.1998 k vyvlastneniu pozemku nedošlo a tento zostal vo vlastníctve žalobcu. Rozhodnutie je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa , preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o námietkach žalobcu proti výpisu z návrhu ROEP riadiac sa právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku, ktorým sú viazané ( ).

V závere krajský súd dopĺňa, že vo zvyšnej časti žaloby týkajúcej sa úbytku výmery parcely č. 851/2 považoval námietky žalobcu za nedôvodné. Správne orgány náležitým spôsobom vysvetlili z akých dôvodov došlo k úbytku výmery tejto parcely o 34 m2, čo bolo spôsobené presnejším meraním - skenovaním a digitalizáciou máp určeného aparátu.

Námietkou, že k úbytku výmery došlo nie premeraním parciel, ale zmenou hranice v neprospech žalobcu sa vôbec nezaoberal, pretože takáto námietka nebola žalobcom uplatnená v priebehu celého správneho konania, vrátane odvolacieho konania. Uvedené žalobca namietal až v žalobe.

Súdne konanie podľa druhej hlavy piatej časti nie je pokračovaním správneho konania a dôvodom prípadného zrušenia rozhodnutí správnych orgánov nemôže byť skutočnosť, že sa správne orgány nezaoberali niečím, čo žalobca v správnom konaní ani nenamietal, pričom nejde o takú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Nemožno súhlasiť ani s názorom, že námietky žalobcu bolo potrebné považovať za návrh podľa , pretože v zmysle citovaného zákona sa konanie začína na návrh, ktorý musí obsahovať predpísané náležitosti. Návrh na konanie obsahujúci predpísané náležitosti podaný nebol.

Ani námietka týkajúca sa zloženia komisie nie je dôvodná, lebo z administratívneho spisu nevyplýva, aby žalobca v priebehu celého správneho konania zloženie komisie namietal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 473, Eur tak ako ich vyčíslila a špecifikovala právna zástupkyňa žalobcu. Pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 407,55 Eur vyčíslených podľa , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto úkony právnych služieb:

Trovy právneho zastúpenia

I. tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky)

Hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu, t.j. 127,16 Eur pre rok 2012; 130,16 Eur pre rok 2013

16.8.2012 - prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 127,16 Eur

30.8.2012 - písomné podanie - žaloba 127,16 Eur

19.12.2013 - účasť na pojednávaní 130,16 Eur

Spolu: 384,48 Eur

II. náhrada hotových výdavkov (tzv. režijný paušál, § 16 ods. 3 vyhlášky)

režijný paušál 2 x 7,63 Eur 15,26 Eur

1 x 7,81 Eur 7,81 Eur

Spolu: 23,07Eur

Trovy právneho zastúpenia : 407,55 Eur

Súdny poplatok: 66,00 Eur

Trovy konania celkom: 473,55 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.