Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-197-2013.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Subarea
9CoE/197/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., T. X/XX, o vymoženie sumy 99,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. júna 2013, č. k. 12Er/63/2008-28, vo výroku o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,80 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, vedenú u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka (nástupca Bc. Viery Hurtišovej), Exekútorský úrad so sídlom Žilina, D. Dlabača 2/978 pod sp. zn. 12Er/63/2008 (EX 119/2008) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,52 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 druhá veta, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ustanoveniami § 27 a, § 14 ods. 1 písm. a), b), 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S poukazom na návrh súdneho exekútora, podľa ktorého povinný nie je poberateľom sociálnych dávok a už niekoľko rokov nebol zamestnaný, naposledy bol v Sociálnej poisťovni vedený ako odsúdený v ÚVTOS Nitra a nevlastní žiadne motorové vozidlá ani nehnuteľnosť, dospel k záveru, že vznikol dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súdny exekútor si pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 104,90 eura. S poukazom na skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora bola konštatovaná nemajetnosť povinného, dospel k záveru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie zistil, že súdny exekútor si sumu 33,20 eur za 5 začatých hodín nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, pretože v prípade uplatnených úkonov - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie mu prináleží odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky. V opačnom prípade by podľa jeho názoru došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Preto mu odmenu za tieto úkony nepriznal. V prípade úkonov - spracovanie oznámenia o stave exekučného konania a návrh na zastavenie exekúcie mal za to, že ide o účelne vynaložené náklady na exekúciu, pričom podľa jeho názoru primeraný čas na vykonanie každého z úkonov bolo 30 minút, a preto súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 6,64 eura za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti. Ďalej bol toho názoru, že exekútorom uplatnený úkon
- prevzatie návrhu na výkon exekúcie, prekontrolovanie návrhu v trvaní 60 min. nie je možné v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17. 12. 2009 posúdiť ako účelne vynaložený na výkon exekúcie. Rovnako tak úkon zrušenie exekučných príkazov blokácií vozidiel v trvaní 60 min. nepovažoval za účelne vynaložený, vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor už v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný žiadne motorové vozidlo nevlastnil, ani nebol ich držiteľom, čo vyplýva aj zo samotného exekútorského spisu. Ďalej si súdny exekútor uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumu 18,26 eur za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2x), spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (na Sociálnu poisťovňu a Dopravný inšpektorát). Za uvedené úkony mu však súd prvého stupňa priznal odmenu vo výške 16,60 eura (5x3,32 eura) podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, keďže uplatnené úkony 2x spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti považoval za úkony označené ako každé zisťovanie majetku povinného, ktoré však boli len nesprávne označené. Konštatoval, že trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vyčíslil súdny exekútor sumou 9,60 eura (6 x 1,60 eura) titulom poštovného a sumou 17,59 eura titulom cestovných nákladov. Nakoľko náhrada hotových výdavkov bola podľa jeho názoru uplatnená v súlade s citovaným ustanovením, priznal mu náhradu v požadovanej sume 27,19 eura. Taktiež uviedol, že pri úkonoch - vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív, zaevidovanie návrhu, ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Mal za to, že aj výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny exekútora v zmysle § 25 vyhlášky, preto mu nepriznal sumu 8,77 eura ako náklady spojené so zavedením spisu a jeho archiváciou. Záverom uviedol, že celková priznaná odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov je 50,43 eura a po započítaní žiadanej 20% DPH vo výške 10,09 eura z uvedenej sumy, predstavujú trovy exekúcie sumu 60,52 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia v časti výroku o trovách exekúcie a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal priznanie odmeny za spracovanie oznámenia o stave exekučného konania a vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie, pretože sa podľa neho nejedná o úkony potrebné ma účelné vymáhanie nároku. Mal za to, že ide o totožné dokumenty s viackrát uplatnenou odmenou. Taktiež nesúhlasil s tým, že exekútorovi bola priznaná odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, pretože súdny exekútor nemá nárok na odmenu za každé doručenie upovedomenia. V súvislosti s cestovným uviedol, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, za akú cestu bolo priznané, z čoho pozostáva a podľa ktorého právneho predpisu bolo súdnemu exekútorovi priznané, preto mal za to, že v tomto smere je napadnuté uznesenie neúplné a nepreskúmateľné. Taktiež za nepreskúmateľné označil aj hotové výdavky týkajúce sa poštových poplatkov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je vo výroku o trovách exekúcie dôvodné, preto bolo potrebné napadnuté uznesenie v tejto časti podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Z obsahu spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 21. 01. 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil dňa 04. 02. 2008 súdnemu exekútorovi Bc. Viere Hurtišovej, v zast. JUDr. Ladislav Ďorďovič, Mierové námestie 1, Trenčín so sídlom Exekútorského úradu Prievidza 1, Hviezdoslavova 3, poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia a to Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1492/DI-SK- I-2006 zo dňa 27. 11. 2006, vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Komárno, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 11. 01. 2007. Dňa 07. 03. 2011 došlo súdu prvého stupňa oznámenie o postúpení pohľadávky a Návrh na zámenu účastníka v konaní spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 03. 06. 2011, č. k. 12Er/63/2008-15 tak, že pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že na miesto pôvodného oprávneného vstupuje Slovenská konsolidačná, a. s. Podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 01. 02. 2012 navrhol súdny exekútor zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z., nakoľko zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si vyúčtoval odmenu vo výške 104,90 eura s DPH. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu (ods. 2).
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu (ods. 2).
Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada nevyhnutných trov exekúcie vo výške 22,88 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a) (získanie poverenia), c) (doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému), 2 x j) (spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - Soc. poisťovňa, Dopr. inšpektorát) citovanej vyhlášky za 4 úkony exekučnej činnosti v sume 13,28 eur, nie ako uviedol súd prvého stupňa za 5 úkonov exekučnej činnosti, nakoľko tento nemohol ísť nad uplatnený návrh, preto oprávnený správne uviedol, že v tomto prípade sa jednalo iba o chybu v písaní. Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky v sume 9,60 eur za poštovné, nakoľko ich výšku mal odvolací súd za preukázanú z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora (Ex 119/08), preto je námietka oprávneného o nepreskúmateľnosti v tejto časti neopodstatnená.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovanej vyhlášky za 4 hodiny vynaložené na exekúciu za - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu s návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, založenie spisu, získanie poverenia v trvaní 60 minút, - zrušenie exekučných príkazov blokácií vozidiel v trvaní 60 minút spolu v sume 13,28, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené na vymáhanie nároku oprávneného v predmetnej exekúcii. Naviac, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že priznanie tejto odmeny súdnemu exekútorovi by bolo nedôvodné, nakoľko vyššie uvedené úkony sú rutinnou činnosťou súdneho exekútora, na prípravu ktorých má vopred pripravené vzory. Rovnako sa tak odvolací súd stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa o neúčelnosti úkonu - zrušenie exekučných príkazov blokácií vozidiel, nakoľko súdny exekútor už v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný žiadne motorové vozidlo nevlastnil ani nebol držiteľom. Taktiež mu nepriznal odmenu za úkon - spracovanie upovedomenia o začatí exekučného konania
- zaevidovanie údajov o účastníkoch konania do elektronickej databázy, vrátane výšky vymáhaného nároku, prepočtu príslušenstva, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení súdu v trvaní 60 minút, pretože rovnako ako súd prvého stupňa mal za to, že by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za totožnú činnosť exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) aj v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zastal názor, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať odmenu za úkon - spracovanie správy o stave veci pre oprávneného v trvaní 60 minút, pretože tento úkon nemal preukázaný z exekútorského spisu. Čo sa týka námietky oprávneného v súvislosti s priznaním odmeny za úkon - vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 60 minút, odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade ide o úkon, ktorý je účelne vynaložený na vymáhanie nároku, avšak už súd prvého stupňa správne uviedol, že adekvátny čas v prípade tohto úkonu je 30 min. na jeho vykonanie, preto mu zaň priznal odmenu za 1 hodinu vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 eura.
Taktiež odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nepriznal náklady spojené so zavedením spisu, pretože mal s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo
dňa 17. 12. 2009 za to, že tieto nie je možné posúdiť ako účelne vynaložené na exekúciu, pretože ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Čo sa týka námietky oprávneného súvisiacej s cestovným, odvolací súd zastal názor, že pokiaľ si súdny exekútor uplatňoval cestovné náhrady, mal postupovať podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v spojení s ustanoveniami § 7 ods. 4 a 5 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, teda mal súdu predložiť technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré použil na cestu na zisťovanie majetku povinného za účelom zistenia spotreby pohonných látok a tiež doklad o kúpe pohonnej látky, ktorou by preukázal cenu pohonnej látky, z ktorého by bola zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Keďže súdny exekútor uvedené doklady nepredložil, odvolací súd mu priznal cestovné len vo výške cestovného hromadným prostriedkom, ktorý zistil prostredníctvom <http://cp.atlas.sk/bus/spojenie/>, a to v sume 2 x 6,65 eura, t.j. 13,30 eura.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi aj uplatnenú 20% DPH z priznanej odmeny 19,92 eura vo výške 3,98 eura.
Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom, vyhláškou a ich príslušnými ustanoveniami a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v širšom rozsahu, ako mu prináležalo podľa právnych predpisov. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania zmeniť.
Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.