Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-35-2023.pdf
PDF · 149.87 KB
Case nature
Subarea
24Co/35/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpený advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, a protistrany: GRS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Továrenská 12, IČO: 36 283 053, zastúpená advokátom: Mgr. Martin Jung, so sídlom Bratislava, Panónska cesta 6, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 3C/31/2022-55 zo dňa 5. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Poučuje protistranu, že môže ako žalobca podať proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu o odstránenie spevnenej plochy.
III. Navrhovateľovi priznáva voči protistrane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by zasahovali do práv žalobcu na prechod a prejazd vyplývajúcich mu z vecného bremena, a to najmä odstránenia odnímateľnej spevnenej plochy z parcely číslo 11138/573 vo výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C" zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Senica. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že v návrhu navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1-iny vzhľadom k celku, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. F., okres Senica, a to rekreačnej chaty súpisné číslo XXX stojacej na parcele číslo 11138/519, ako aj parcely č. 11138/410 vo výmere 362 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 11138/519 vo výmere 108 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetko parcely registra „C“, ktoré žalobca nadobudol titulom kúpnej zmluvy V-871/2021, ktorej vklad bol povolený dňa 12.05.2021 č.z. 152/2021, pričom na nehnuteľnostiach neviazne žiadna ťarcha. V prospech nehnuteľností sú zriadené vecné bremená, in rem, a to na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F.. Okrem iného má žalobca ako vlastník daných nehnuteľností právo prechádzať pešo cez pozemky registra „C“ parcelné č. 11138/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 a parcelné č. 11138/573, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, jazdiť cez predmetné pozemky a cez cestnú komunikáciu na nich vybudovanú takými motorovými alebo nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1-iny vzhľadom k celku, nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E. F., obec E. F., okres C., a to (okrem iného) parcely č. 1138/10 vo výmere 10722 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 11138/573 vo výmere 24m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetko parcely registra „C“, pričom tieto nehnuteľnosti sú zaťažené
vecným bremenom v znení uvedenom na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. zriadeným okrem iného v prospech nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F.. Nehnuteľnosti žalobcu aj žalovaného sa nachádzajú v uzatvorenom areáli na severnom brehu jazera (vodná nádrž) vybudovanom na dvoch parcelách, a to na parcele 11136/9 a 11136/20 zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území E. F.. V areáli sa nachádza územie vo výmere 75 687 m2, ktoré je určené na výstavbu rekreačných chát. Žalobca má v rezidenčnom území postavenú rekreačnú chatu, pričom jedinou prístupovou (aj príjazdovou) cestou vedúcou k rezidenčnému územiu a tiež ďalším pozemkom je prístupová komunikácia - parcela č. 11138/10 v pôvodnej výmere 15085 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ na ktorej sa nachádza asfaltová spevnená plocha a v ktorej sú uložené všetky inžinierske siete. Vlastníkom tejto prístupovej komunikácie a zároveň správcom celého areálu je žalovaný, pričom vlastníkom inžinierskych sietí je spoločnosť GRS Property, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Klenová 28, IČO: 46 465 561, (ďalej len „spoločnosť GRS Property, s.r.o.“) ktorá je zároveň developerom rezidenčného územia. Žalobca nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Senica a to rekreačnú chatu súpisné číslo XXX stojacu na parcele číslo 11138/519, ako aj parcely číslo 11138/410 vo výmere 362 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcely číslo 11138/ 519 vo výmere 108 m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetko parcely registra „C“ kúpil Kúpnou zmluvou zo dňa 29.03.2021 od predávajúceho, obchodnej spoločnosti A. B., s.r.o, IČO: 36 267 961, Dlhá 1424/47, 905 01 Senica. Rekreačnú chatu postavil právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť A. B., s.r.0, IČO: 36 267 961. Právny predchodca žalobcu bol povinný pri výstavbe rekreačnej chaty dodržať pokyny (vzhľad, umiestnenie, rozmery) developera. Pri realizácii výstavby rekreačnej chaty právny predchodca žalobcu so súhlasom žalovaného položil dlažbu (odnímateľnú spevnenú plochu) a to bezprostredne medzi svojou parcelou číslo 11138/410 a prístupovou asfaltovou komunikáciou (ležiacou na parcele číslo 11138/ 10 v pôvodnej výmere 15085 m2 zastavaná plocha a nádvorie). O priebehu pokladania dlažby žalovaný vedel a kontroloval jej položenie. S výsledkom bol uzrozumený, neprejavil žiadnym spôsobom nesúhlas s uložením dlažby alebo konečným vzhľadom spevnenej plochy. V čase zriadenia vecného bremena nehnuteľnosti žalobcu bezprostredne susedili s nehnuteľnosťou žalovaného t.j. parcelou 11138/10 v pôvodnej výmere 15085 m2, pričom žalovaný mal povinnosť vybudovať prístupovú cestnú komunikáciu v rozsahu pôvodnej výmery 15085 m2 tak, ako to predpokladalo zriadené vecné bremeno. Vecné bremeno spočíva v práve žalobcu prechádzať cez nehnuteľnosti žalovaného pešo a jazdiť motorovými a nemotorovými vozidlami, ktoré celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Toto vecné bremeno bolo zapísané na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena číslo 0136143 zo dňa 21.7.2015 v katastri nehnuteľností zápisom V-2029/15 č.z. 335/15, č.ž. 95/22, č.z. 162/22. Žalovaný vybudoval prístupovú cestu len z časti, užšiu ako pôvodne mal a z tohto dôvodu vznikol priestor medzi asfaltovou cestou a pozemkom žalobcu o výmere 24 m2, na ktorom bola iba hlina, čím svoju povinnosť vyplývajúcu z projektovej dokumentácie nesplnil, pravdepodobne za účelom šetrenia finančných prostriedkov. Po zmene personálneho vedenia spoločnosti žalovaného sa žalovaný rozhodol odčleniť od prístupovej komunikácie viaceré parcely, aby neboli jej súčasťou a zároveň žalovaný zaslal listom zo dňa 01.06.2022 žalobcovi ponuku na odkúpenie pozemku parcelné č. 11138/573 o výmere 24 m2 s kúpnou cenou 5472 Eur vrátane DPH. V cene mala byť zahrnutá príprava zmluvnej dokumentácie potrebnej na prevod vlastníckeho práva. Žalovaný uviedol, že pozemok žalobca užíva bez jeho súhlasu a má na ňom vybudovanú spevnenú plochu na parkovanie a okrasnú zeleň a ponúkol mu možnosť udelenia práva umiestnenia spevnenej plochy na tomto pozemku za ročnú odplatu 20 Eur bez DPH za 1m2 výmery celého pozemku. V prípade, že žalobca nebude mať záujem o ponuku žalovaného, bude vyzvaný, aby do 25.07.2022 spevnenú plochu, prípadne iné umiestnenie veci z predmetného pozemku odstránil. Ak sa tak nestane, žalovaný zabezpečí ich odstránenie, za čo bude požadovať náhradu vzniknutých nákladov. Žalovaný vyzval žalobcu, aby na tomto jeho pozemku neparkoval motorovými a nemotorovými vozidlami. Spoločnosť GRS Property, s.r.o. a pôvodný spoločník žalovaného sa k problematike vyjadrili tak, že spevnené plochy sú umiestnené s vedomím žalovaného. Žalobca má za to, že právo prechodu a prejazdu sa vzťahuje aj na odčlenené parcely, t.j. aj na parcelu č. 11138/573 o výmere 24 m2 a je oprávnený z vecného bremena in rem na právo prechodu a prejazdu vozidlom do 3,5 tony aj cez túto odčlenenú parcelu, pričom to zahŕňa aj právo na to, aby povrch tejto parcely a celkový jej stav takýto prechod umožňoval. V prípade nespevnenej plochy by vozidlá nad 3,5 tony vytvárali na danom povrchu koľaje a jamy, ktoré by prejazd znemožňovali. Prístupová cesta je v pôvodnej výmere zapísaná v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, čo znamená že umiestnenie spevnených plôch na odčlenených parcelách je v súlade s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Podľa zriadeného vecného bremena „in rem“ má žalobca právo uskutočňovať kdekoľvek na povinných nehnuteľnostiach výstavbu akýkoľvek inžinierskych sietí a v súvislosti s takou výstavbou
uskutočňovať potrebné úpravy pôdy, porastu, spevnenej plochy a prípadných stavieb nachádzajúcich sa na povinných nehnuteľnostiach. V čase, keď žalobca kupoval pozemok, mu žalovaný neponúkol odkúpiť predmetnú parcelu ani nenavrhoval možnosť odčlenenia výmery 24 m2 od parcely 11138/573 s možnosťou následného odkúpenia, ak by to urobil v čase uzatvorenia zmluvy, tak by žalobca na jej odkúpenie pristúpil. Žalovaný tak vykonal neskôr až z dôvodu finančného prospechu. Žalobca nemá záujem ju odkúpiť ani prenajať. Dôvodom je ponúknutá kúpna cena zároveň nesúhlasí s prenájmom nakoľko daná parcela slúži len na prechod a prejazd k nehnuteľnostiam žalobcu, ktoré je zabezpečené vecným bremenom. Právo žalobcu je ohrozené tým, že žalovaný prejavil úmysel odstrániť spevnenú plochu nachádzajúcu sa na parcele č. 11138/573. Skutočným motívom žalovaného je obmedzenie žalobcu ako osoby oprávnenej z vecného bremena. Žalobca túto parcelu nevyužíva ani na parkovanie, nakoľko asfaltová komunikácia je tak úzka, že protiidúce vozidlá sa navzájom vyhýbajú tak, že vyjdú až na spevnené plochy pred rekreačnými chatkami. Dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko existuje dôvodná obava, že žalovaný nebude rešpektovať právo žalobcu vyplývajúce z vecného bremena. Odstránením spevnenej plochy bude ohrozené právo žalobcu na prechod a prejazd cez túto parcelu k svojim nehnuteľnostiam. 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že „z návrhu a listín priložených k návrhu súd zistil, že v danom prípade žalovaný avizoval odstránenie spevnenej plochy (zámkovej dlažby) na náklady žalobcu v prípade, ak žalobca neprijme ponuku na odkúpenie, príp. prenájom pozemku parc.č. 11138/573 pre k.ú. E. F.. Žalovaný uviedol, že v takom prípade príde k odstráneniu spevnenej plochy do 25.07.2022. Je pritom zrejmé, že parcela č. 11138/573 bola pôvodne súčasťou pozemku parc.č. 11138/10, ku ktorej bolo zriadené vecné bremeno in rem, z ktorého vyplýva právo žalobcu na prechod pešo a prejazd motorovým vozidlom cez uvedenú parcelu ku svojej nehnuteľnosti, bezprostredne susediacej práve s parc.č. 11138/573 (pôvodne parc.č. 11138/10). Z vyjadrenia pôvodného vlastníka parc.č. 11138/10 je tiež zrejmé, že žalobca položil zámkovú dlažbu na pôvodnej parcele 11138/10 so súhlasom jej pôvodného vlastníka, pričom pôvodný vlastník uvedené považoval a doposiaľ považuje za súčasť výkonu práva z vecného bremena, nakoľko bez tejto úpravy by bol predovšetkým prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnosti žalobcu sťažený, ak nie úplne znemožnený. Konanie žalovaného, ktorý žalobcovi ponúka na predaj, príp. na prenájom pozemok, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno „in rem“, a pre prípad neakceptovania ponuky je pripravený odstrániť dlažbu, ktorá zabezpečuje možnosť realizácie práv z vecného bremena, navyše dlažbu, ktorá bola položená so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutej parcely, sa z doposiaľ predložených dôkazov javí byť nesúladným s dobrými mravmi a zjavne ruší pokojný výkon práv vyplývajúcich žalobcovi z vecného bremena. Tak ako pôvodný vlastník pozemku parc.č. 11138/10, z ktorého bola medzičasom odčlenená parc.č. 11138/573, aj súd sa domnieva, že výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok musí byť zabezpečený aj technicky, nepostačuje deklarácia „na papieri“, čo v danom prípade bolo vyriešené na základe dohody strán položením spevnenej plochy na časť prístupovej cesty, ktorá nebola spevnená asfaltom. Odstránením tejto plochy bez náhradného riešenia by bol reálne ohrozený prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti. Úmysel odstrániť spevnenú plochu pritom žalovaný avizoval realizovať do 25.07.2022. Podľa názoru súdu v danom prípade sú naplnené všetky zákonné predpoklady pre riešenie pomerov formou neodkladného opatrenia a preto návrhu žalobcu bolo vyhovené. Neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia žalovaného rozhodne neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nezanechajú žiadne škodlivé následky. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko predmetom konania vo veci samej nie je peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, čo je zákonná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže má súd za to, že týmto neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a neodkladným opatrením v danom prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko ohľadom samotnej existencie vecného bremena zjavne medzi stranami rozpor nie je, nie je podľa názoru súdu potrebné konať vo veci samej a preto neukladal žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie protistrana. Nerozporuje, že je vlastníkom parcely C-KN č. 11138/10, s výmerou 10 722 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcely C-KN č. 11138/573, s výmerou 24 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senica pre katastrálne územie E. F. (ďalej spolu len "Povinné nehnuteľnosti"). Taktiež nerozporuje, že Povinné nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom in rem, ktoré bolo zriadené zmluvou pomenovanou ako Zmluva o zriadení vecného bremena číslo 0136143 uzavretou medzi odporcom – v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom Golf Residence Senica, a. s. (na strane povinného z vecného bremena) a spoločnosťou GRS Property, s.r.o., IČO: 46 465 561, so sídlom Stará Klenová 28, 831 01 Bratislava (ďalej len "GRS Property"), ako bývalým vlastníkom oprávnených nehnuteľností (na strane oprávneného z vecného bremena) (ďalej len "Zmluva o zriadení VB"). Zo Zmluvy o zriadení VB nevyplýva žiadny záväzok povinného z Vecného bremena dobudovať Prístupovú komunikáciu na celej ploche parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15 085 m2. Zo Zmluvy o zriadení VB nevyplýva ani žiadne právo oprávneného z Vecného bremena dobudovať spevnenú plochu na tej časti plochy parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere, na ktorej na nenachádza Prístupová komunikácia. Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Matej Krajčík, s.r.o., vedela, že vlastníkom parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15 085 m2 je protistrana, je nepravdivé, pretože počas celej doby, kedy spoločnosť Matej Krajčík, s.r.o. vlastnila parcelu C-KN č. 11138/410 s pôvodnou výmerou 470 m2, teda aj v čase, kedy zhotovila spevnenú plochu na mieste súčasnej parcely C-KN č. 11138/573, s výmerou 24 m2, bola vlastníkom parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15 085 m2, iba spoločnosť GRS Property. Preto akýkoľvek súhlas, ktorý bol v tom čase na zhotovenie spevnenej plochy, udelený protistranou (napriek tomu, že jeho udelenie žalovaný popiera), považuje žalovaný za právne irelevantný. V rozpore s tvrdením navrhovateľa preto protistrana ani nemohla súhlasiť so zhotovením spevnenej plochy na parcele C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15 085 m2 právnym predchodcom navrhovateľa, pretože v tom čase táto parcela nebola jeho. Preto je aj právne irelevantné, či o zhotovení spevnenej plochy na mieste súčasnej parcely C-KN č. 11138/573, s výmerou 24 m2, vedel, bol o tom uzrozumený, respektíve, či prejavil alebo neprejavil s takýmto konaní nesúhlas. Protistrana k cene za parcelu uviedla, že či je cena za parcelu C-KN č. 11138/573 primeraná, alebo nie, je obchodnou otázkou, a nie právnou. Ďalej poukázala na Územný plán obce E. F. a v tejto súvislosti uviedla, že ak by protistrana akceptovala konanie osôb, ktoré na jeho pozemkoch stavajú spevnené plochy bez ich práva k takejto činnosti, čím dochádza k znižovaniu podielu zelene, mohlo by to mať negatívny vplyv na povoľovanie ďalšej stavebnej činnosti na okolitých pozemkoch (ktorých plochu by príslušný stavebný úrad zohľadňoval v celkových podmienkach pre funkčne využitie územia určených Územným plánom obce E. F.), čím by došlo k neodôvodnenému zásadu do vlastníckych práv vlastníkov týchto okolitých pozemkov a medzi ktorých patrí aj protistrana a spoločnosti s ním personálne prepojené. Protistrana nemá vedomosť o tom, že by stavba spevnenej plochy na parcele C-KN č. 11138/573 vyplývala z právoplatného stavebného povolenia, alebo bola ohlásená príslušnému stavebnému úradu. Protistrana zdôraznila, že navrhovateľ v citácii časti znenia obsahu vecného bremena neuviedol, ktoré nehnuteľnosti sú oprávnené a ktoré povinné, pričom neuviedol ani identifikáciu zmluvy, ktorou malo byť predmetné vecné bremeno zriadené, alebo číslo katastrálneho konania, v ktorom bol povolený jeho vklad, snaží sa presvedčiť, že z práva na úpravu spevnenej plochy uskutočnenej v súvislosti s výstavbou alebo opravou inžinierskej siete, vyplýva právo vlastníka odčlenenej parcely od parcely č. 11138/10 na vybudovania spevnenej plochy na takejto parcele. Aj keby bola táto právna konštrukcia čo i len trochu správna, uvedené právo patrí iba vlastníkovi predmetnej parcely. Pretože navrhovateľ nie je vlastníkom parcely odčlenenej parcely od parcely č. 11138/10, ani podľa nesprávneho výkladu protistrany, nemôže mať ani právo na vybudovania spevnenej plochy na nej. Tvrdenia navrhovateľa, že by odstránením spevnenej plochy z parcely C-KN č. 11138/573 bolo ohrozené právo navrhovateľa na prechod a prejazd, a teda že navrhovateľ nebude môcť fakticky vykonávať prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam, a takto mu navrhovateľ zamedzí k nim prístup, sú nepravdivé, pretože prechodnosti a prejazdnosti by sa docielilo uvedením parcely C-KN č. 11138/573 do pôvodného stavu, v akom bola v čase zriadenia Vecného bremena Zmluvou o zriadení VB, čo bolo nielen právo, ale aj povinnosť osoby, ktorej činnosťou vznikol zásah do existujúceho stavu povinného pozemku. Preto ani nemôže existovať priame a bezprostredné ohrozenie práva navrhovateľa, pretože právo, ktoré požaduje – na vybudovanie spevnenej plochy, nemá (pretože je v rozpore s obsahom Vecného bremena). Protistrana poukázala na zásadu, v zmysle ktorej ak je sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, že nehnuteľnosť je zaťažená skôr na menej ako na viac, čiže platí zásada neobmedzenosti vlastníckeho práva a jeho obmedzenie vecným bremenom je výnimkou z tejto zásady. Právo z vecného bremena nemôže byť rozširované a výkonom práva z vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby zo samotného práva prechodu a prejazdu, vyplývalo právo na vybudovanie spevnenej plochy alebo komunikácie na
zaťaženom pozemku. Protistrana má za to, že súd postupoval v rozpore s týmito pravidlami a použil rozširujúci výklad Vecného bremena, ktorým je žalovaný zaťažovaný nad mieru dojednanú Zmluvou o zriadení VB. Protistrana zhrnula, že vecné bremeno bolo zriadené Zmluvou o zriadení VB, v ktorej je nielen presne špecifikované samotné Vecné bremeno a obsah práva z tohto Vecného bremena, ale do najmenších podrobností aj rozsah, spôsob a podmienky výkonu práv z tohto bremena. V danom prípade teda nejde o situáciu, kedy by existovala potreba úpravy pomerov, nie to ešte neodkladná, pretože pomery sú upravené veľmi podrobne, a to dokonca formou existencie vecného práva. Nejde ani o situáciu, kedy by predmetné vecné právo nebolo dostatočne špecifikované, alebo by chýbala hmotnoprávna úprava vzťahov medzi oprávnenými a povinnými osobami, ktorú by bolo potrebné vytvárať, nieto ešte osobitným procesným postupom, ktorý výraznou mierou obmedzuje procesné práva žalovaného a trvalo zasahuje do jeho vlastníctva. Protistrana nespochybňuje, že keby odstránil spevnenú plochu z parcely C-KN č. 11138/573, aj keď je zhotovená v rozpore s právom z Vecného bremena, mohlo by byť jeho konanie považované za zásah do pokojného stavu. Tento však nastal potom, ako právny predchodca žalobcu prekročil svoje práva z Vecného bremena, je teda v rozpore s hmotným právom a preto nemôže požívať právnu ochranu. Požiadavku na odstránenie spevnenej plochy preto nie je možné považovať za "nesúladnú s dobrými mravmi". Súd tým, že použil osobitný procesný postup - inštitút zriadenia neodkladného opatrenia na zmenu obsah a rozsah existujúceho vecného práva bez toho, aby uložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, natrvalo zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, a to preukázateľne nad rozsah povinností protistrany, ktoré mu vyplývajú z Vecného bremena podľa Zmluvy o zriadení VB (v rozpore s obsahom Vecného bremena), čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva na ochranu vlastníctva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pretože rozhodol o Návrhu bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, s ktorým je spojené dokazovania). Z rovnakého dôvodu, tým, že vychádzal iba z tvrdení navrhovateľa, ktoré nemohli byť predmetom dokazovania, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, prečo neobstojí ani zistený skutkový stav. Z nesprávnych skutkových zistení, na základe ktorých došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vychádzalo rozhodnutie súdu aj v prípade jeho tvrdenia, podľa ktorého neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a neodkladným opatrením v danom prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko ohľadom samotnej existencie vecného bremena zjavne medzi stranami spor nie je, a preto nie je potrebné konať vo veci samej a ukladať žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd taktiež porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z § 337 Civilného sporového poriadku, pretože nepoučiť protistranu, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a vo výroku Uznesenia neuviedol strany a predmet konania vo veci samej. Tým súd nielen že znemožnil protistrane, aby uskutočňovala svoje procesné práva na ochranu vlastníctva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ale vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. Protistrana navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasí, rozhodnutie považuje za vecne správne, súd vychádzal zo správnych skutkových zistení, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Poukázal, že medzi právnymi predchodcami strán nebol žiaden spor o výklad vecného bremena, obaja sa zhodli na tom, že zriadené vecné bremeno v sebe zahŕňa aj právo uviesť si pozemok (po novom parcelné číslo 11138/573 o výmere 24 m2) do užívateľnej podoby. Navrhovateľ uvádza, že jeho právnemu predchodcovi nebola nikdy ponúknutá od právneho predchodcu protistrany možnosť odkúpenia aktuálne parcely číslo 11138/ 573 o výmere 24 m2, na ktorej si zriadil spevnenú plochu. Navrhovateľ si konanie právneho predchodcu protistrany vysvetľuje tak, že v tom čase neexistoval žiaden predpoklad, že sa raz budú odčleňovať novovytvorené parcely od prístupového pozemku, ktoré budú ponúkané na odkúpenie vlastníkom rekreačných chát. V tom čase boli všetci uzrozumení s tým, že pozemky tvoriace rozdiel medzi prístupovým pozemkom a prístupovou komunikáciou budú slúžiť vlastníkom pozemkov (ako oprávneným z vecného bremena) na plnohodnotné užívanie s tým, že im bolo dovolené, odsúhlasené, aby si na týchto pozemkoch dobudovali za týmto účelom spevnené plochy. Navrhovateľovi tiež nie je zrejmé, prečo sa protistrana odvoláva na Územný plán obce E. F. a podiel zelene v areáli, keďže protistrana navrhovala oprávneným z vecného bremena, aby si novovytvorené parcely odčlenené od prístupového pozemku odkúpili, alebo prenajali za účelom užívania vybudovaných spevnených plôch. Protistrana netrvala na tom, aby tieto boli odstránené za účelom udržania podielu
zelene v areáli v súlade s Územným plánom obce E. F.. Z toho vyplýva, že protistrane v tomto spore nejde o odstránenie spevnenej plochy za účelom udržania podielu zelene v areáli, ide mu čisto o zisk z predaja, do ktorého chce navrhovateľa nepriamo donútiť. Navrhovateľ trvá na tom, že dopravná situácia na prístupovej komunikácii je taká, že vozidlá, ktoré sa chcú na komunikácii vyhnúť, musia vychádzať na spevnené plochy z dôvodu, že cestná komunikácia je úzka. Právny predchodca navrhovateľa musel pri vybudovaní spevnenej plochy použiť obrubníky, ako dorazy na položenú dlažbu, ktorá by bez nich nedržala pevne ,bez posúvania pri zaťažení vozidlom, na svojom mieste. Obrubníky, ktoré uložil právny predchodca navrhovateľa žiadnym spôsobom nesťažujú prejazd vozidiel po prístupovej komunikácii. Obrubníky prevyšujú prístupovú komunikáciu cca o 4 cm, čo pre osobné motorové vozidlo nepredstavuje žiadnu prekážku. Navrhovateľ právo na vybudovanie spevnenej plochy odvodzuje od toho, že súhlas na jej vybudovanie mu udelil vtedajší vlastník predmetnej parcely. Teda išlo o realizáciu práva vtedajšieho vlastníka predmetnej parcely. Navrhovateľ považuje za absurdné tvrdenia protistrany, že spoločnosť GRS Property s.r.o. poskytla dodatočné vyjadrenie, že zhotovenie spevnenej plochy na povinnej nehnuteľnosti z vecného bremena, považovala a doposiaľ považuje za súčasť výkonu práva z vecného bremena účelovo, aby sa vyhla kritike zo strany jej bývalých zákazníkov. Navrhovateľ trvá na tom, že existuje dôvodná obava, že protistrana nebude rešpektovať právo navrhovateľa vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. V prípade, že protistrana splní svoj úmysel prezentovaný vo výzve zo dňa 11.07.2022 a odstráni spevnenú plochu a prípadne iné umiestnené veci na parcele číslo 11138/ 573, týmto jeho konaním bude ohrozené právo navrhovateľa na prechod a prejazd cez túto parcelu, teda navrhovateľ nebude môcť fakticky vykonávať prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko sa tam bude nachádzať len nespevnená neudržiavaná plocha, prípadne výškový skok (cca 50 cm) oproti prístupovej ceste a teda navrhovateľ sa nedostane k svojej nehnuteľnosti, a takto mu zamedzí prístup k jeho nehnuteľnosti. Na strane povinnej osoby - protistrane nevznikla nariadením neodkladného opatrenia neprimeraná ujma. Navrhovateľ sa domáhal, aby protistrana akceptovala pokojný stav veci.
7. Protistrana v replike argumentovala, že v čase uzavretia Zmluvy o zriadení VB, navrhovateľ, ani jeho právny predchodca neboli oprávnenými z vecného bremena, ako ani vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti v predmetnom areáli, navrhovateľ nepreukázal existenciu projektovej dokumentácie na ktorú sa odvoláva a navrhovateľ, ktorý má kvalifikované právne zastúpenie, sa ani len nepokúsil vysvetliť, ako zo samotnej projektovej dokumentácie môže osobe vzniknúť záväzok, tým skôr, ako tvrdený záväzok vznikol protistrane. Navrhovateľ vôbec nevysvetlil, ako povinnosť protistrany dobudovať spevnenú komunikáciu, ktorá jej mala vyplývať z akejsi projektovej dokumentácie "prešla" na GRS Property. Protistrana nemá vedomosť o žiadnom takomto zmluvnom záväzku a takýto záväzok nevyplýva ani z vecného bremena zriadeného Zmluvou o zriadení VB, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia vydaného Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom dňa 14.09.2015 v katastrálnom konaní vedenom pod číslom V-2029/15. Viac ako rozporuplne vyznievajú aj ďalšie nepodložené tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorých na jednej strane vraj medzi právnym predchodcom navrhovateľa a GRS Property nebol žiadny spor o výklad Vecného bremena, obaja sa mali zhodnúť na tom, že zriadené Vecné bremeno v sebe zahŕňa aj právo uviesť si pozemok do užívateľnej podoby a na druhej strane tvrdenie, že právny predchodca navrhovateľa mal v čase výstavby spevnenej plochy súhlas GRS Property. Ak by protistrana akceptovala konanie osôb, ktoré na jeho pozemkoch stavajú spevnené plochy bez ich práva k takejto činnosti, čím dochádza k znižovaniu podielu zelene, mohlo by to mať negatívny vplyv na povoľovanie ďalšej stavebnej činnosti na okolitých pozemkoch (ktorých plochu by príslušný stavebný úrad zohľadňoval v celkových podmienkach pre funkčne využitie územia určených Územným plánom obce E. F.), čím by došlo k neodôvodnenému zásadu do vlastníckych práv vlastníkov týchto okolitých pozemkov a medzi ktorých patrí aj protistrana a spoločnosti s ňou personálne prepojené. Predajom predmetných pozemkov by síce ich výmera nemohla byť zarátaná do celkovej výmery jeho pozemkov pri určovaní podielu zelene, utŕžila by však za ne kúpnu cenu, ktorá by mu túto skutočnosť kompenzovala. Na predmetnom liste zapísané iba vecné bremeno zriadené na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorého vklad bol povolený dňa 21.04.2022 v katastrálnom konaní vedenom pod V-1384/2022 – ide teda o úplne iné vecné bremeno ako je Vecné bremeno zriadené Zmluvou o zriadení VB a ktorého vklad bol povolený ešte dňa 14.09.2015 v katastrálnom konaní vedenom pod číslom V-2029/15. V predmetnom vecnom bremene je však parcela C-KN č. 11138/10, s výmerou 10 722 m2 jednou z oprávnených nehnuteľností (tzn. že na nej uvedené vecné bremeno nie je zriadené, ale v prospech vlastníka tejto parcely vyplývajú práva z vecného bremena). Medzi žiadnou z
nehnuteľností, v prospech ktorých vyššie uvedené vecné bremeno vzniklo, nie je žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa. Prílohou odvolania protistrany bola aj fotografia na predstavu výškového rozdielu medzi prístupovou komunikáciou a iným pozemkom v areáli, na ktorom nebola protiprávne zhotovená spevnená plocha tak, ako to urobil právny predchodca navrhovateľa. V prílohe prikladá protistrana fotografiu na ktorej zachytila laické meranie výšky obrubníku na parcele C-KN č. 11138/573 k prístupovej komunikácii. Oproti navrhovateľom tvrdeným 4 cm je to 7 cm, čo je o 75 % viac, ako tvrdil navrhovateľ, preto má protistrana za to, že v kontexte tejto skutočnosti je potrebné vnímať aj ďalšie, navrhovateľom nepodložené tvrdenia, a to vrátane tvrdeného výškového rozdielu, ktorý by vraj vznikol po odstránení spevnenej plochy medzi parcelou C-KN č. 11138/573 a prístupovou komunikáciou. Protistrana doteraz neodstránila spevnenú plochu na žiadnom z približne 170 obdobných pozemkov v areáli a už nie je vlastníkom parcely C-KN č. 11138/573, má za to, že preukázal, že navrátením parcely C-KN č. 11138/573 do pôvodného stavu by nijako nedošlo k obmedzeniu práva vyplývajúceho z Vecného bremena v rozsahu, v akom bolo zriadené Zmluvou o zriadení VB.
8. Navrhovateľ v duplike uviedol, že s vydaným rozhodnutím prvostupňového súdu v celom rozsahu súhlasí, rozhodnutie považuje za vecne správne. Prvostupňový súd vychádzal zo správnych skutkových zistení, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd Trnava rozhodol v obdobnej veci uznesením č. k. 31Cob/12/2023-125 zo dňa 07.03.2023, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľom žiadané neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
13. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie.
18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti protistrane zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by zasahovali do práv navrhovateľa na prechod a prejazd vyplývajúcich mu z vecného bremena, a to najmä odstránenia odnímateľnej spevnenej plochy z parcely č. 11138/573 vo výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F., obec E. F.. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie protistrany, ktorá navrhovateľovi ponúka na predaj, príp. na prenájom pozemok, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno „in rem“, a pre prípad neakceptovania ponuky je pripravená odstrániť dlažbu, ktorá zabezpečuje možnosť realizácie práv z vecného bremena, navyše dlažbu, ktorá bola položená so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutej parcely, z doposiaľ predložených dôkazov je nesúladné s dobrými mravmi a zjavne ruší pokojný výkon práv vyplývajúcich navrhovateľovi z vecného bremena. Keďže protistrana avizovala odstránenie spevnenej plochy do 25.7.2022, bola daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok musí byť zabezpečený aj technicky, čo v danom prípade bolo vyriešené na základe dohody strán položením spevnenej plochy na časť prístupovej cesty, ktorá nebola spevnená asfaltom. Odstránením tejto plochy bez náhradného riešenia by bol reálne ohrozený prístup navrhovateľa k jeho nehnuteľnosti. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že týmto neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Keďže podľa súdu prvej inštancie ohľadom samotnej existencie vecného bremena medzi stranami rozpor nie je, nebolo potrebné konať vo veci samej, a preto neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.
19. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ so súhlasom právneho predchodcu protistrany zhotovil spevnenú plochu na pozemku vo vlastníctve protistrany (v čase zhotovenia spevnenej plochy vo vlastníctve právneho predchodcu protistrany) zaťaženom vecným bremenom in rem spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu, teda bol nastolený určitý faktický stav, čo ani medzi stranami sporné nie je. Pokiaľ protistrana jednoznačne avizovala svoj zámer predmetnú spevnenú plochu odstrániť, možno konštatovať, že by sa jednalo o zásah do pokojného stavu a zároveň tým bolo osvedčené, že je tu potreba neodkladne upraviť pomery. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil, že v danom prípade je osvedčený princíp opodstatnenosti, rovnako tak ako princíp efektivity a primeranosti, pričom v podrobnostiach odvolací súd na jeho odôvodnenie (v ods. 15 a 16 napadnutého uznesenia) v tomto
smere odkazuje. Je zrejmé, že medzi stranami je spor ohľadom výkladu obsahu a rozsahu zriadeného vecného bremena, resp. o to, či právo prechodu a prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť zahŕňa v sebe i právo na zhotovenie spevnenej plochy na nej. Pokiaľ protistrana v odvolaní argumentovala tým, že zriadené vecné bremeno v sebe nezahŕňa právo zhotoviť spevnenú plochu na povinnej nehnuteľnosti, odvolací súd dodáva, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Sporné otázky bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie preskúmanie predmetnej veci. Avšak bez ohľadu na to, či právo zhotoviť spevnenú plochu na povinnej nehnuteľnosti tvorí obsah zriadeného vecného bremena alebo nie, protistrana nie je oprávnená túto spevnenú plochu svojpomocne odstrániť. Možnosť uplatnenia svojpomoci podľa § 6 Občianskeho zákonníka je totiž viazaná výlučne na skutkový predpoklad, že neoprávnený zásah do práva bezprostredne hrozí, nie na predpoklad, že zásah niekedy v minulosti nastal a vyvolal protiprávny stav, ktorý stále trvá. Zásah protistrany formou odstránenia spevnenej plochy teda zákon neumožňuje, avšak s poukazom na nastolenie stavu právnej istoty, je odvolací súd toho názoru, že v danej veci bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie.
20. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku protistrany o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom protistrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že ak súd prvej inštancie navrhovateľovi neuložil žalobnú povinnosť, mal postupovať podľa ust. § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
21. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
22. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenie adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuložil žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V
rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia a druhej vety § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, ak vo výroku napadnutého uznesenia nepoučil protistranu o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, čím došlo k porušeniu práva protistrany na spravodlivý proces. Uvedená vada však nezaložila postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože tento nedostatok bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto samostatným výrokom poučil protistranu o možnosti podať žalobu proti navrhovateľovi o odstránenie spevnenej plochy. V prípade podania takejto žaloby bude vytvorený priestor pre vyriešenie sporných otázok týkajúcich sa obsahu a rozsahu zriadeného vecného bremena, resp. či právo prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť zahŕňa v sebe i právo na zhotovenie spevnenej plochy na nej. Ak súd podanej žalobe vyhovie, spolu s rozhodnutím vo veci samej zruší aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení (§ 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
27. Pokiaľ ide o tvrdenie protistrany, že nie je vlastníkom parcely C-KN č. 11138/573, odvolací súd vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V čase nariadenia neodkladného opatrenia dňa 5.9.2022 protistrana bola vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, k prevodu vlastníckeho práva došlo kúpnou zmluvou zo dňa 26.9.2022, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Senica číslo vkladu : V 3565/2022, zo dňa 4.10.2022. Odvolací súd na tieto skutočnosti neprihliadol (pozri bližšie str. 1119 Veľké Komentáre – Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, C.H. Beck, 2016).
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil (výrok I.), pričom vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie, spočívajúcu v neposkytnutí poučenia protistrany o možnosti podať žalobu vo veci samej, odvolací súd napravil v rámci odvolacieho konania (výrok II.).
29. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 Civilného sporového poriadku, rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).