Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-107-2011.pdf
PDF · 126.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/107/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: Š.U. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Č.. XXX/XX, M., zastúpeného opatrovníčkou Zuzanou Matejkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, pre vymoženie istiny 2.091,22 eur (63.000,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 8Er/79/2005-36 zo dňa 07. 04. 2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a zároveň oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, trovy exekúcie v sume 64,72 eur.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 03. 05. 2005, súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808003259*, pre vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 2.091,22 eur (63.000,-- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ul. Gen. Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 145/2005, NZ 1574/2005, NCRLs 1544/2005 zo dňa 16. 01. 2005.
Na spísanie tejto zápisnice bol povinným v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 06. 2004, splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, aby v jej mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení.
Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 06. 2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému 1 659,70 Eur (50 000 Sk), pričom zistil, že povinný sa zaviazal vrátiť 2.091,22 eur (63.000,-- Sk) ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko v
danom prípade ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri, vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela ju na formulári predloženom oprávneným.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici sp. zn. N 145/2005, NZ 1574/2005, NCRLs 1544/2005 zo dňa 16. 01. 2005 je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 2.280,32 eur (68.697,-- Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 2.091,22 eur (63.000,-- Sk), pričom dlh sa úročí úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20. 10. 2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny z nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Nie je tam však uvedená výška jednotlivých plnení. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dôvodil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z notárskej zápisnici je zrejmé, že priznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, predstavuje 91,25 % ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale občianskoprávny vzťah, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. OZ.
Súd prvého stupňa mal tiež za to, že notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom úkone.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie.
V zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený.
Namietal záver súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere uzavretá medzi ním a povinným sa spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že oni ako účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nemožno však na ňu aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ustanovení § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V tejto súvislosti uviedol, že tento druh zmluvy mal v čase jej uzatvorenie charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa ustanovenia § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej starne dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Uviedol, že znenie tohto ustanovenia bolo zmenené až novelou, t. j. zákonom č. 568/2007 Z. z. a na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo spotrebiteľom. Avšak táto novela nadobudla účinnosť až 01. 01. 2008, t. j. až po uzatvorení zmluvy o úvere a dokonca
aj po vzniku nároku z predmetnej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa teda súd prvého stupňa nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy.
Pokiaľ ide o neprimerane vysoké úroky z omeškania odvolateľ uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia.
Tento úrok má teda podľa neho sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje iba v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. V tejto situácii je evidentné, že povinný si svoju povinnosť nesplnil, čo mal za preukázané tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania, ako aj súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov 0,25% denne, táto podľa odvolateľa nie je primeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, dohodli si úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania a takto prejavenú vôľu by mal aj odvolací súd rešpektovať.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, kde daný súd jednoznačne vyslovil, že "ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku", ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (č. k. 2 Obdo/26/2004 zo dňa 22. 09. 2005, č. k. 2Obdo/28/2004 zo dňa 22. 09. 2005), kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dohodnutej výške. Zároveň odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úroku z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. V tomto prípade si však povinný svoju povinnosť nesplnil a odvolateľ sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo- právneho vzťahu súhlasil. Odvolateľ zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. "absolútny obchod", čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek obmedzení.
K otázke udeleného poverenia odvolateľ uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa v tomto konaní exekučný titul uznal za súladný a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ je toho názoru, že predmetná exekúcia neprebieha v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 221 O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa 03. 09. 2012 označené ako "Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu".
Navrhol, aby odvolací súd konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi .
Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.
Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa OZ je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným.
Upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné.
Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods.
1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že dňa 03. 05. 2005 súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808003259*, pre vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 2.091,22 eur (63.000,-- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice, spísanej notárom - JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ul. Gen. Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 145/2005, NZ 1574/2005, NCRLs 1544/2005 zo dňa 16. 01. 2005.
V zmluve o úvere povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej zápisnice.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ).
Inou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.
Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (v danom prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.
Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu nepatrí hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči oprávnenému, teda v posudzovanej veci zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska zápisnica by takýto úkon nemohla obsahovať popri uznaní záväzku povinným a vyhlásení o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne rozlišovať a navzájom ich nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu (napríklad v súvislosti so zmenami podmienok úverovej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci dohodli v notárskej zápisnici) musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas vykonateľnosťou notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.
Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie.
Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Predpokladom zastúpenia podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, v predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby mu oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra je v rozpore so zákonom č. 132/1990 Z. z. o advokácií (platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. dňa 17. 06. 20204).
Podľa ustanovenia § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného (dlžníka) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.
Oprávnený namietal aj aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka na Zmluvu o úvere č. 7270561 zo dňa 17. 06. 2004 a žiadal opätovné preskúmavanie podmienok exekučného konania.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil túto zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 2, § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej iba "neprijateľná podmienka").
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že povinná je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a nie podnikateľ a zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aby jej bol poskytnutý úver na výkon jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, resp. ovplyvniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v danej veci.
Na predmetnú zmluvu sa teda vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úver bol povinnému poskytnutý vo výške 1.659,70 eur. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale ide o občianskoprávny vzťah.
K námietke odvolateľa, týkajúcej sa nesúhlasu s výrokom o jeho povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd uvádza, že táto je irelevantná. Rozhodnutie o trovách exekúcie prvostupňový súd odôvodnil správne tým, že exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a preto správne zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, keďže sa domáhal vykonania exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Pokiaľ ide o odmenu a hotové výdavky súdne exekútora, súd ich správne priznal podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena vo výške 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (účinná do 30. 04. 2008), za spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exkúcie - zál. právo + ex. príkaz 40 min., spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - banka + príkaz + ex. príkaz 40 min., spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - iná pohľadávka 60 min, t. j. spolu 140 min, 3 začaté hodiny 3 x 6,64 Eur = 19,92 Eur. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1, písm. b) a § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena za úkony, ktoré sú odmeňovanén paušálnou sumou 3,32 Eur/úkon, t. j. 19,92 Eur za 6 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného, zisťovanie majetku - KÚ, zisťovanie majetku - DI, zisťovanie účtov - DÚ). Ďalej súd uviedol, že priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny, t. j. 7,97 Eur a podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, náhradu hotových výdavkov 16,91 Eur, čiže celkové trovy potom sú vyčíslené na sumu 64,72 Eur (19,92 + 19,92 + 7,97 + 16,91).
Z týchto dôvodov odvolací súd považoval uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení ako aj vo výroku o trovách exekúcie za vecne správne, a preto ho potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p., pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie nie je v exekučnom konaní všeobecným opravným prostriedkom. Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie je v exekučnom konaní prípustné iba proti tým rozhodnutiam, kde to Exekučný poriadok explicitne pripúšťa.
V danom prípade súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenie § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto odvolací súd v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o zmene súdneho exekútora odmietol, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné.
Odvolací súd sa preto ani meritórne nezaoberal odvolaním oprávneného v tejto časti uznesenia.
K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V predmetnej veci bola exekúcia zastavená predovšetkým z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30. 09. 2010).
Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za dôvodný, pretože nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.