Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/36/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu v trestnej veci proti obžalovanému O. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15.12.2022, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02.05.2023 takto

rozhodol:

Podľa , odvolanie obžalovaného O. X., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. X. (ďalej len obžalovaný) vinným v bode 1) z prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., v bode 2) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

1) dňa X. Y. XXXX. v čase približne o XX.XX hod. v W., po predchádzajúcej dohode odsúdený Y. J. v motorovom vozidle zn. C. K. doviezol do mestskej časti T. J. odsúdeného O. G. a O. X., kde odsúdený Y. J. zaparkoval motorové vozidlo v blízkosti prevádzky obchodnej spoločnosti P. nachádzajúcej sa na U. ulici č. XX, pričom odsúdení Y. J. a O. G. zostali sedieť v motorovom vozidle a dávali pozor, aby ich niekto nevyrušil a obžalovaný O. X. prešiel k prítoku rieky Z., kde si vopred ukryl tašku s páčidlom a textilnými rukavicami, s ktorou následne preliezol bočné pletivové oplotenie areálu prevádzky a pomocou páčidla sa neúspešne pokúsil otvoriť bočné dvere do kancelárskych priestorov, kde prešiel k jednokrídlovým dreveným dverám, po vypáčení ktorých vošiel do kancelárie, ktorú prehľadal a z neuzamknutej skrine zobral kovovú pokladnicu s rozmermi 20 cm x 30 cm x 30 cm v hodnote 30 eur, obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 1600 eur a 100.000 maďarských forintov (281,62 eur) a s touto pokladnicou opustil areál a vrátil sa k odsúdeným Y. J. a O. G., ktorí na neho čakali v motorovom vozidle zn. C. K., na ktorom odišli na poľnú cestu v katastrálnom území obce N. nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, kde odsúdený O. G. a obžalovaný O. X. vystúpil z motorového vozidla a obžalovaný O. X. položil odcudzenú pokladnicu na poľnú cestu a odsúdený O. G. do nej opakovanými údermi kladivom urobil otvor, ktorý rukami ťahom zväčšil obžalovaný O. X., čím sa odsúdení a obžalovaný dostali k finančnej hotovosti a túto si následne medzi sebou rovným dielom všetci traja rozdelili a poškodenú pokladnicu obžalovaný O. X. odhodil do „L. kanála“, pričom uvedeným konaním odsúdení a obžalovaný spôsobili škodu obchodnej spoločnosti P. so sídlom T. J. U. č. 80m W., odcudzením finančnej hotovosti a pokladnice vo výške 1891,62 eur a poškodením oboch dverí vo výške 130 eur,

2) dňa XX. J. XXXX vo večerných hodinách v obci L. - časť L. prekonal súvislé oplotenie dlhodobo neobávaného rodinného domu číslo XXX tak, že preliezol kovovú bránku oplotenia vo výške 150 - 160 cm, na rodinnom dome odstránil okno z pántov o rozmeroch 40 cm x 60 cm a následne cezeň vnikol dnu, odkiaľ odcudzil mäsové výrobky - celkovo 25 kg údených klobás, 20 kg baranieho mäsa a 25 kg jaterníc, čím poškodenému O. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. č. XXX spôsobil škodu krádežou vo výške 445 eur a poškodením okna a brány vo výške 130 eur.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovového páčidla tmavej farby s ohnutými koncami, na konci výrezkami na vyťahovanie klincov, ktoré sa nachádza v úschove OR PZ Odboru kriminálnej polície Komárno, ako aj 1 ks skrutkovača červeno-čiernej rúčky, ktorý je uložený v sklade OPP Komárno. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Komárno -142 zo dňa 16.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa obžalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti P. so sídlom W., T. J., U. ul. č. XX vo výške 1052,65 eur a nahradiť škodu poškodenému O. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX vo výške 575 eur. Tento rozsudok v zákonom určenej lehote odvolaním proti výroku o treste, napadol obžalovaný. Namietal prihliadnutie na priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, pretože „nemá“ okrem trestného činu krádeže žiadny iný trestný čin. Žiadal, aby odvolací súd zrušil nezákonné rozhodnutie. Poukazoval na to, že proti trestnému rozkazu v danej veci podal odpor, ktorý neskôr vzal späť, avšak napriek tomu mu súd ukladal súhrnný trest, čo považoval za nezákonné, pretože nemal vedomosť, že boli na neho podané dve obžaloby, vo veci a . Nevedel, že jeho trestné veci boli spojené na spoločné konanie. Tiež bolo porušené právo na obhajobu, pretože obhajcu JUDr. Pirohára žiadal o návštevu a odôvodnenie odvolania. Ku skutku sa priznáva, avšak nesúhlasí s uloženým trestom prepadnutia veci, pretože tieto jemu nepatria, ale odsúdenému J..

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch, ktoré nepovažoval za potrebné doplniť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že bol súdom I. stupňa poučený o tom, že jeho dve trestné veci boli spojené na spoločné konanie, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.11.2022. Žiadal, aby mu bol uložený miernejší trest, a to o 3 mesiace.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súd I. stupňa mal vziať v úvahu späťvzatie odporu obžalovaným, pretože neboli dôvody, aby tak súd neurobil. Tým by odpadol dôvod na prihliadnutie na priťažujúcu okolnosť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol o treste v súlade s návrhom obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné. Napadnutý rozsudok považovala za zákonný a správny aj v napadnutom výroku. Uložený trest nemožno považovať za neprimeraný aj s poukazom na správne zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z , preskúmal podľa §

317 zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadol i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, za stavu, keď bol limitovaný zásadou reformatio in peius, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutého rozsudku

- nedošlo k podstatným procesným chybám, majúcim charakter porušenia zákona v zmysle , ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle ,

- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného i v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, upravenými ,

- súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie oboch žalovaných skutkov, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti podľa a , teda že sa k spáchaniu trestného činu (oboch trestných činov) priznal a trestný čin úprimne oľutoval a súčasne že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Uvedené súd I. stupňa odôvodnil tým, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a teda mu umožnil rozhodnúť na prvom pojednávaní. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu I. stupňa vysloveným v súvislosti s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a poukazuje na zaužívanú súdnu prax i platnú judikatúru (Tpj 44/2017), podľa ktorej pre záver o naplnení tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje aktívna účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolnostní daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Z predloženého spisového materiálu okrem priznania sa obžalovaného ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie pri jeho výsluchu pred povereným príslušníkom policajného zboru zo dňa 19.01.2022 a zo dňa 11.07.2021 žiadna taká aktivita nevyplýva. Keďže odvolanie proti výroku o treste prokurátor v neprospech obžalovaného nepodal, odvolací súd nemal zákonný podklad na zmenu výroku o treste v neprospech obžalovaného v zmysle zásady zákazu reformatio in peius.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konania od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák., tieto súd I. stupňa zistil správne. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa dopustil skutku pod bodom 1) dňa XX.XX.XXXX, vznesenie obvinenia mu bolo oznámené dňa XX.XX.XXXX. Následne sa dopustil dňa XX.XX.XXXX skutku pod bodom 2), teda po oznámení vznesenia obvinenia pre skutok pod bodom 1), preto skutok pod bodom 2) je potrebné posúdiť ako nový skutok. Súd I. stupňa preto obžalovaného uznal vinným z dvoch samostatných prečinov krádeže a teda správne prihliadal na priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Z tohto pohľadu odvolacie námietky obžalovaného neboli dôvodné, i keď v oboch prípadoch sa jedná o rovnaký trestný čin - krádež.

Aj odvolací súd zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že bol už za trestný čin odsúdený, pretože v odpise z registra trestov má od roku 1992 doposiaľ evidovaných 23 záznamov o odsúdeniach (z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený).

V prevažnej miere bol odsúdený pre trestné činy krádeže, vo viacerých prípadoch v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody, tiež pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin podvodu. Obžalovanému boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutkov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba, vykonal tresty odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace (trestný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 25.09.2012), trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 30.03.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 20.06.2017), pričom Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.03.2018 upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na ostatné citované odsúdenie. Súdu I. stupňa je však potrebné vytknúť, že písomné odôvodnenie danej časti rozsudku nespĺňa kritériá vyplývajúce z ustanovenia , a to, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu, keďže z odôvodnenia výroku o treste nemožno zistiť, v akej trestnej sadzbe súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest. Len zo samotného konštatovania, že súd uložil trest v druhej polovici zákonnej sadzby uvedené nemožno odvodiť. Ani pri odôvodnení priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. nie je preskúmateľné, na ktoré predchádzajúce odsúdenia súd I. stupňa u obžalovaného prihliadal.

Obžalovanému bol správne ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože ho súd odsudzoval za trestný čin (trestné činy), ktoré spáchal skôr, ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin, kde odvolací súd poukazuje na právne úvahy súdu I. stupňa na strane 4 napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa však nebol celkom dôsledný, pretože mal vo výroku o treste postupovať aj podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovanému ukladal trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu - za viac trestných činov. Dané pochybenie de facto nemalo vplyv na samotnú výmeru trestu, kde súd I. stupňa správne ukladal trest v trestnej sadzbe až 2 roky, súhrnný trest uložil podľa zásad uvedených v § 42 ods. 2 Tr. zák., teda neuložil trest miernejší, než bol uložený trest vo výmere 12 mesiacov skorším rozsudkom a rovnako správne bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Komárno -142 zo dňa 16.06.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (§ 42 ods. 2 Tr. zák.).

Konečnú výmeru trestu odňatia slobody 18 mesiacov nemožno považovať za neprimeranú, predovšetkým s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorého je potrebné hodnotiť ako recidivistu vo vzťahu k trestnému činu krádeže, súčasne vzhľadom na okolnosti spáchania oboch trestných činov, resp. všetkých troch zbiehajúcich sa trestných činov krádeže, úmyselné zavinenie obžalovaného, jeho pohnútku - dopustil sa skutkov napriek tomu, že v danom čase si privyrábal rôznymi neoficiálnymi brigádami, vedel si zarobiť na dôstojné živobytie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pomery obžalovaného a najmä možnosť jeho nápravy. Práve naopak, uložený trest je skôr mierny a v prípade podania odvolania prokurátorom v neprospech obžalovaného by prichádzalo do úvahy ukladanie trestu pri hornej hranici trestnej sadzby, resp. na samej jej hornej hranici.

Obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody správne zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa trestu prepadnutia veci neboli dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že kovové páčilo bolo vo vlastníctve obžalovaného, ktorý v danom zmysle vypovedal a dodal, že toto mal vopred pripravené v blízkosti jazera už pár dní pred skutkom, použil ho na spáchanie skutku dňa 09.07.2021 a po skutku ho nechal vo vozidle odsúdeného Y. J.. Pokiaľ ide o skrutkovač, obžalovaný vypovedal, že tento si priniesol so sebou v úmysle vypáčiť okno a zabudol ho na mieste činu, kde bol zaistený, o čom svedčí okrem výpovede obžalovaného i zápisnica o ohliadke miesta činu.

Odvolací súd nezistil porušenie práva na obhajobu. Keďže v konaní pred súdom I. stupňa bolo zistené, že obžalovaný sa nachádza vo väzbe v inej trestnej veci, bol súdom I. stupňa vyzvaný na zvolenie si obhajcu, pretože u neho nastal dôvod nutnej obhajoby podľa Obžalovaný si obhajcu sám nezvolil, preto mu bol obhajca opatrením ustanovený. Pokiaľ obžalovaný

namietal, že obhajca nevykonal u neho návštevu - poradu, odvolací súd nemá oprávnenie zasahovať do rozsahu, spôsobu a formy obhajoby, keďže obhajca sa nariadených úkonov zúčastňoval. Odvolanie bolo napokon písomne odôvodnené obžalovaným, a to viacerými podaniami, pričom aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mal možnosť predniesť dôvody odvolania tak obžalovaný, ako aj obhajca.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že nemal vedomosť o tom, že obe trestné veci vedené proti nemu boli spojené na spoločné konanie, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 10.11.2022, na ktorom bol sudkyňou poučený o tom, že obe trestné veci vedené pod sp. zn. a sp. zn. boli spojené na spoločné konanie a prichádza do úvahy u neho ukladanie súhrnného trestu, teda súd nemôže vziať na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu. Odvolací súd k danému uvádza, že vzatie odporu späť, vezme samosudca na vedomie uznesením, len ak niet prekážok ( ), čo bolo obžalovanému vysvetlené. Ohľadne odvolacích námietok, že obžalovaný nemal vedomosť o tom, že na neho boli podané dve obžaloby, odvolací súd poukazuje na to, že mu bolo zaslané oznámenie prokuratúry o podaní obžaloby a tieto mu boli súdom I. stupňa doručené. Súčasne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2022 boli obe obžaloby prokurátorkou prednesené a obžalovaný uviedol, že je vinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobách.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné ( ).

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.