Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-403-2012.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/403/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. C. XXX, t. č. M. X, T. XX/X, Y.: XX XXXXXX, zastúpený M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., T. XX/X proti odporcovi T., O.. O. so sídlom M. S., D. XXX, IČO: XX XXXXXX, o vydanie hnuteľných vecí a alternatívne o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. októbra 2012, č.k. 10C/34/2010-205 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o náhradu škody. Konanie o vydanie veci zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.796,65 eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odporca na základe nájomnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom 28.09.2004 a Dodatku zo dňa 02.03.2005 prenajal navrhovateľovi nebytové priestory v budove súp. č. XXXXX v M. za účelom prevádzkovania kaviarne. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ prevzal do podnájmu obchodného priestory o celkovej rozlohe 406,80m2 na 2. poschodí objektu. Odporca listom zo dňa 10.11.2006 dal navrhovateľovi výpoveď z podnájmu nebytových priestorov, a to z dôvodu omeškania s úhradou odplaty za podnájom za mesiac november 2006 a za energie. Zároveň vyzval navrhovateľa na uvoľnenie prenajatých priestorov do uplynutia výpovednej lehoty. Výpoveď z podnájmu bola doručená navrhovateľovi 24.11.2006, čo vyplynulo z doručenky a výpovedná lehota uplynula 09.12.2006. Uvedený deň odporca zadržal hnuteľné veci v nebytových priestoroch pre účely zabezpečenia svojej pohľadávky. Následne listom zo dňa 18.12.2006 oznámil navrhovateľovi, že bol prevzatý a uschovaný majetok a tovar nachádzajúci sa v priestoroch kaviarne. Odporca zároveň informoval navrhovateľa, že po úhrade všetkých záväzkov voči jeho spoločnosti mu budú hnuteľné veci odovzdané. Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal vydania hnuteľných vecí, avšak návrh v priebehu konania vzal späť a domáhal sa iba náhrady škody. Na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca voči nároku na náhradu škody, neprihliadol. Konštatoval, že premlčacia lehota pre uplatnenie práva na náhradu škody mohla začať v danom prípade plynúť až dňom 14.10.2011, a preto do podania návrhu nemohla uplynúť. Ďalej konštatoval, že zo súpisu vecí zo dňa 08.08.2012 vyplýva, že časť vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal, existuje, tieto neboli zničené, stratené ani opotrebované a preto je vylúčené, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody proti odporcovi, pretože prekážkou úspešnosti navrhovateľa v konaní o náhradu škody je fakt, že si nemôže uplatniť právo na vydanie vecí. Navrhovateľ teda nepreukázal vznik škody, t.j. nepreukázal, že by veci v súvislosti s ktorými sa domáha náhrady škody neexistovali, boli zničené, odcudzené, alebo spotrebované. Vyslovil
názor, že navrhovateľ môže úspešne uplatniť nárok na náhradu škody iba v prípade, že povinnosť vydať vec nebude možné uložiť preto, lebo odporca už veci nemá a vlastníkovi nemožno zabezpečiť opätovne uchopenie držby a obnovenie výkonu vlastníckeho práva k predmetným veciam. Navrhovateľ ďalej neustálil konkrétne, ktoré zo žalovaných vecí sú spísané súdnou exekútorkou JUDr. Marcelou Šujanovou napriek tomu, že bol k tomu v priebehu konania vyzvaný, tieto veci neupresnil a z označenia tak, ako ho poskytol navrhovateľ súdu v návrhu, resp. jeho doplnení zo dňa 15.12.2010 a 11.10.2011 to nemožno s presnosťou zistiť. Navrhovateľ napriek výzve súdu zo dňa 01.08.2012 neupresnil, ktoré veci sa nachádzajú u súdnej exekútorky. Aj podporne porovnaním súpisu vykonaného odporcom dňa 09.12.2006 so súpisom súdnej exekútorky zo dňa 08.08.2012 je zrejmé, že u časti vecí je možné ich vydanie navrhovateľovi, pretože veci, ktoré sú spísané súdnou exekútorkou nie sú zničené, scudzené, tieto existujú a preto si nemôže navrhovateľ úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody voči odporcovi. Navrhovateľ však napriek výzve súdu bol nečinný a neuviedol, ktoré konkrétne z vecí sú spísané súdnou exekútorkou a teda existujú. Ich presná špecifikácia nebola možná pre chýbajúce identifikačné znaky umožňujúce odlíšenie vecí od iných vzhľadovo podobných vecí. Ďalej porovnaním vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal s vecami uvedenými v súpise zo dňa 09.12.2006 súd zistil, že niektoré veci sa na zozname zo dňa 09.12.2006 nenachádzajú a preto navrhovateľ nepreukázal, že by mu ich odporca zadržiaval. Nárok na náhradu škody považoval za opodstatnený len ohľadne vecí, ktoré boli obsiahnuté v súpise odporcu zo dňa 09.12.2006, avšak u odporcu sa podľa jeho vyjadrenia pred súdom prvého stupňa nenachádzajú. Navrhovateľ však napriek výzve súdu nedefinoval tieto veci tak, aby ich bolo možné presne označiť, bližšie ich neoznačil, ich presná špecifikácia nebola možná pre chýbajúce identifikačné znaky a pre nepresné a nedostatočné označenie vecí nemožno zistiť a ustáliť výšku škody. V dôsledku uvedeného ani ohliadkou v Prievidzi nemohlo byť zistené, či veci rovnakého alebo podobného druhu v týchto priestoroch sa nachádzajúce sú totožné s vecami, vydania ktorých sa žalobca domáha. Vyslovil názor, že nemožno bez ďalšieho prevziať tvrdenie navrhovateľa o výške škody 15.220,68 eur s tým, že vychádzal z účtovnej hodnoty veci, keď nepredložil súdu na svoje tvrdenie žiaden dôkaz o výške škody. Okrem toho navrhovateľ ani nepredložil dôkazy o vlastníckom práve k týmto veciam, nepreukázal k nim teda vlastnícke právo, čo je základným predpokladom pre priznanie nároku na vydanie vecí, resp. náhradu škody v prípade nemožnosti ich vydania. Ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, keďže neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody, porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti. Navrhovateľ totiž hodnoverným spôsobom nepreukázal, že odporca mal vo faktickej moci konkrétne označené veci vlastnícky patriace navrhovateľovi a preto bol jeho návrh zamietnutý.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že prejudiciálne neposúdil súlad uzavretej zmluvy o podnájme na dobu určitú s ust. zák. č. 116/1990 Zb., ako aj platnosť výpovede z pohľadu ust. § 720 Obč. zákonníka. Ďalej vyčítal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal okolnosťami dňa 09.12.2006, kedy odporca svojvoľne v rozpore s dobrými mravmi zadržal jeho hnuteľný majetok. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci a neposudzoval dôsledne jeho nárok na náhradu škody. Vyslovil názor, že výšku škody spôsobenú z titulu porušenia práv navrhovateľa môže navrhovateľ len v spolupráci so súdnym znalcom vyčísliť, pretože nie je závislá len zo scudzenia veci, ale aj finančného zhodnotenia nebytových priestorov navrhovateľom. Navrhoval, aby bolo súdu prvého stupňa uložené dôsledne preskúmať a posúdiť okolnosti zadržania navrhovaných vecí dňa 09.12.2006, aby bol určený súdny znalec, ktorý by vyčíslil škodu svojvoľne zadržaného hnuteľného a demontovaného majetku, vrátane finančného zhodnotenia rekonštrukcie prebiehajúcej v dvoch etapách a ďalej nezaoberal sa skutočnosťami, ktoré sú vo vzťahu k meritu sporu irelevantnými.
Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentuje dôvodmi, ktoré súd nemá posudzovať, nakoľko skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie sú predmetom tohto sporu a preto ich ani nemal skúmať.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh na začatie konania o náhradu škody zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Rozsudok, alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zák. ustanovenia.
Navrhovateľ v závere svojho odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
V prejednávanej veci navrhovateľ vyčíta súdu prvého stupňa nevykonanie dôkazov, a to výsluchom svedkov na okolnosti zadržania predmetných vecí dňa 09.12.2006 a ďalej určením súdneho znalca, ktorý vyčísli škodu svojvoľne zadržaného hnuteľného a demontovaného majetku vrátane finančného zhodnotenia rekonštrukcie prebiehajúcej v dvoch etapách.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že citovaný dôvod na odvolanie nebol navrhovateľom uplatnený opodstatnene. Dôkazy, ktorých nevykonanie vyčíta súdu prvého stupňa navrhovateľ v odvolaní totiž nemožno považovať za dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.
Predovšetkým okolnosti zadržania navrhovateľových vecí dňa 09.12.2006 nie sú v konaní sporné. Vyplýva totiž z obsahu celého spisu a nespochybnil to ani odporca, že v uvedený deň boli zadržané hnuteľné veci nachádzajúce sa v nebytových priestoroch, ktoré dovtedy na základe zmluvy o podnájme užíval navrhovateľ. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd považuje za správne a s ktorým sa stotožňuje, zároveň nevyplýva, že by navrhovateľov nárok na náhradu škody bol zamietnutý z dôvodu spochybnenia, že odporca zadržal hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmetnej prevádzke. Vykonanie dôkazov na uvedené okolnosti preto nie je spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, t.j. existenciu škody na strane navrhovateľa, pre absenciu ktorej súd prvého stupňa návrh na začatie konania o náhradu škody zamietol.
Rovnako nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody nie je dôkazom, ktorý by mohol privodiť priaznivé rozhodnutie pre navrhovateľa za danej dôkaznej situácie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa nepovažoval za preukázané, ktoré z hnuteľných vecí, a to s ich presnou špecifikáciou a preukázaním vlastníctva navrhovateľa už neexistujú, navrhovateľ sa nemôže domáhať ich vydania a došlo k ich strate alebo zničeniu práve v príčinnej súvislosti s konaním odporcu zo dňa 09.12.2006. Uvedené okolnosti, ktoré sú jednoznačne významné pre rozhodnutie v danej veci nie je možné zistiť zo znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie na hodnotu týchto vecí by malo svoje opodstatnenie len v prípade, pokiaľ by navrhovateľ jednoznačne ustálil a predložil súdu zoznam takýchto vecí s ich popisom tak, aby boli nezameniteľné s inými vecami a aby práve prípadný znalec mal možnosť ustáliť ich hodnotu. Navrhovateľ okrem toho navrhuje vykonať znalecké dokazovanie na hodnotu rekonštrukcie predmetnej prevádzky, ktorý návrh nebol predmetom prvostupňového konania v danej veci.
Odvolací súd nepovažoval za opodstatnene uplatnený ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu totiž spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanovenia § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno preto napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Zákonné dôvody na odvolanie preto neboli v danom prípade uplatnené opodstatnene, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Odvolaním nenapadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to ktorým bolo zastavené konanie o vydanie hnuteľných vecí v dôsledku späťvzatia sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .