Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-5-2023.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Subarea
17CoE/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Z. XXX/X, L. pod L., o vymoženie 782,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. septembra 2022, č.k. 11Er/929/2010-34, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval v prebiehajúcej exekúcii. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., č.k. SR 19049/09 zo dňa 18.11.2009, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému okrem iného zmenkový úrok 0,25 % denne z 815,89 eur za obdobie od 29.6.2009 do zaplatenia. Poverením zo dňa 2.9.2010 súd poveril súdneho exekútora JUDr. K. F., PhD. vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 782,71 eur s príslušenstvom. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 30.8.2010, č.k. 11Er/929/2010, bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora v časti zmenkového úroku v časti presahujúcej 159,09 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2011.
3. V tejto exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 1.12.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke 331,94 eur, ktoré sa zaviazala vrátiť zvýšené o poplatok vo výške 321,32 eur v 12-tich mesačných splátkach po 54,44 eur počnúc dňom 24.12.2008, pričom zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy, ďalej vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzatvorená dodávateľom, oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom, povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom nebolo preukázané konanie povinnej pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Ich základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
5. Následne súd prvej inštancie uviedol, že § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
6. Súd prvej inštancie zistil, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. Tá mala založiť legitimitu pre exekučný titul a podľa súdu prvej inštancie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
7. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred vybraným rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch podľa súdu prvej inštancie k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
8. Na tomto základe súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil. Dodal, že o trovách súdneho exekútora rozhodne po tom, ako súdny exekútor doručí súdu ich špecifikáciu.
9. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal oprávnený.
10. Oprávnený namietal, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojim konaním povinná vyvolala a iniciovala. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v tomto spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru („VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Povinná s ním uzavrela zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ. Priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.
11. Ďalej oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom. Už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch navyše vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.
12. Nie je pravdou podľa oprávneného, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom a alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka), alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ustanovenia § 19 zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Následne oprávnený upozornil na viacero rozhodnutí súdov, ktorými odôvodňoval prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch.
13. Preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
14. K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
16. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemohol aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Upozornil, že v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne podľa oprávneného vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.
17. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Je nesporné, že zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený v pozícií dodávateľa a povinná v pozícií spotrebiteľky. Tento záver súdu prvej inštancie ani
oprávnený v odvolaní nespochybňuje, pričom i odvolací súd ho považuje za vecne správny. Zmluva o úvere je tak v tomto prípade zmluvnou spotrebiteľskou, lebo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 1.12.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia zároveň platí, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Už citované ustanovenie vylučuje správnosť argumentácie oprávneného, podľa ktorej dohoda o aplikácii Obchodného zákonníka zamedzuje, aby sa na zmluvný vzťah aplikoval iný zákon (teda aj Občiansky zákonník a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a všetky iné ustanovenia, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Takáto dohoda je totiž podľa citovaného ustanovenia neplatná, pretože jej obsahom je vylúčenie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, resp. ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
18. Ďalej oprávnený nesúhlasil s tým, že rozhodcovská doložka je neplatná. Namietal, že rozhodcovská doložka umožňuje riešenie sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu podľa oprávneného rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
19. Ani s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.
20. Predovšetkým oprávnený v odvolaní prehliada, že súd prvej inštancie skonštatoval, že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľkou osobitne dojednaná. Tento záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správny. Obsah rozhodcovskej doložky nemohla povinná ovplyvniť, pretože jej obsah bol predtlačený na formulárovej zmluve s vopred daným obsahom, určeným pre veľký počet spotrebiteľov. Správne postrehol súd prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva splýva s ostatnými štandardnými podmienkami. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
21. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že povinná mala možnosť voľby riešenia sporov, alternatívne pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Veriteľ mohol na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky. Voľba povinnej medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom bola teda len iluzórna.
22. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Preto bol záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.
23. Je tak bez právnej relevancie aj argument oprávneného, že Občiansky zákonník nezakazoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere rozhodcovskú doložku. Uvedené je síce pravdou, ale zároveň je pravdou i to, že i takáto rozhodcovská doložka, aby mohla platiť a založiť právomoc rozhodcovského súdu, nesmela byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľné zmluvné podmienky sú totiž neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k uzatvoreniu zmluvy o úvere).
24. Preto ak bola uzavretá neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
25. Preto súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
26. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).