Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/53/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: K. C., L.. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX J., zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Advokátska kancelária Krížna 47, Bratislava proti žalovanému: Sport & Art spol. s r.o., Ondavská 3, 826 47 Bratislava, IČO: 35 689 064, zast. JUDr. Martinom Gajerom, advokátom, Advokátska kancelária Záhradnícka 7, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, zaplatenie náhrady mzdy a náhrady príjmu, takto

rozhodol:

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.12.2009, ktoré dal žalovaný žalobcovi, je n e p l a t n é.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 615,40 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu v časti nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru z a m i e t a.

O nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.03.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 26.01.2010 je neplatné. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku 307,70 EUR mesačne od 27.01.2010 do rozhodnutia súdu a tiež zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu príjmu za 10 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v čase od 28.11.2009 do 08.12.2009, a to vo výške 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca za 1. - 3. deň

dočasnej pracovnej neschopnosti a 55% vymeriavacieho základu za 4.-10. deň a nárok na nemocenské za 1 deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne odo dňa 01.01.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 01.10.2006 pracovnú v zmluvu v znení zmeny pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2007, v zmysle ktorej odo dňa nástupu do práce dňa 19.09.2006 vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii barman - čašník. Dňa 28.11.2009 žalobca pracoval za barovým pultom, pracovná zmena mu trvala do 4 hodiny rannej nedele 29.11.2009. Po skončení pracovnej doby prišiel za žalobcom W.. P., jeden z konateľov a spoločníkov žalovaného, ktorý sa ho spýtal, prečo pije alkoholické nápoje na pracovisku počas pracovnej doby, následne žalobcu fyzicky napadol. Žalobca

vyhľadal lekársku službu prvej pomoci, cca o 5 hod. bol vyšetrený na Centrálnom prijímajúcom oddelení V. L. D. G. J., G. O.. Žalobca po vyšetrení podal na Okresnom O. G. E. J. W. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívania. Dňa 30.11.2009 bol žalobca vyšetrený všeobecným lekárom pre dospelých, C.. N.. Žalobca bol od 28.11.2009 práceneschopný z dôvodu úrazu zavineného inou osobou, práceneschopnosť trvala do 08.12.2009, potvrdenie bolo odovzdané žalovanému dňa 30.11.2009. Dňa 02.12.2009 bol žalobca na vyšetrení v ORL ambulancii pre opakované krvácanie z nosa. Dňa 26.01.2010 sa matka žalobcu dostavila do sídla žalovaného, kde jej bol odovzdaný dokument označený ako "Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru", doklad o výške príjmu a preddavkoch na poistné na rok 2009, v ktorom je uvedené trvanie pracovného pomeru do 09.12.2009. Dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedený ako "par. 68 odsek B " a deň skončenia pracovného pomeru 08.12.2009. Úkon žalovaného, obsahom ktorého malo byť pravdepodobne okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré má byť skončený pracovný pomer, bol označený ako "dohoda o rozviazaní pracovného pomeru" a bol odovzdaný matke zamestnanca. Z uvedených dôvodov žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným voči žalobcovi za neplatné. Žalobca ďalej uviedol, že by trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, a to najmä vzhľadom na približne sedemročný pracovný vzťah, ale toto by mohlo byť ovplyvnené vzhľadom na naštrbené vzťahy medzi žalobcom a jedným z konateľov žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca potrebuje zamestnanie pre uspokojovanie svojich každodenných potrieb, bol nútený toto zvažovať. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu mzdy za čas od 27.01.2010 v sume 307,70 EUR mesačne.

Žalovaný dňa 25.05.2010 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zaslané doporučene žalobcovi dňa 03.12.2009. Pracovný pomer skončil dňom jeho doručenia, zo Sociálnej poisťovne ho odhlásili dňa 09.12.2009. Keďže pracovný pomer bol rozhodne ukončený začiatkom decembra 2009, pričom žalovaný nevie zistiť presný dátum doručenia, žalobca do práce viac nechodil, bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne, a teda lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr vo februári 2010. Keďže žaloba bola podaná až dňa 26.03.2010, súd by sa dôvodom neplatnosti nemal zaoberať a žalobu zamietnuť. Skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú pravdivé a žalobcom predložená Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je nezmyselný papier vystavený zamestnankyňou žalovaného, t.j. nie štatutárnym zástupcom, z vlastnej iniciatívy a nemá pre právne posúdenie veci žiaden význam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2006, pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2007, lekárskou správou z Centrálneho prijímacieho oddelenia V. L. D. G. J. zo dňa 28.11.2009, zápisnicou o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 28.11.2009, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 30.11.2009, lekárskou správou z ORL ambulancie zo dňa 02.12.2009, údajmi pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti a údajmi o nároku a čerpaní dovolenky na zotavenie, o dosiahnutej kvalifikácii zo dňa 12.01.2010 a 20.01.2010, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 08.12.2009, dokladom o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2009, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 03.12.2009, podacím lístkom zo dňa 03.12.2009, mzdovým listom za rok 2009, potvrdením o vyplatení mzdy zo dňa 04.02.2010 a 23.12.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu s tým, že zamestnanec, t.j. žalobca nastúpi do práce dňa XX.XX.XXXX a mzda žalobcu predstavovala sumu 7.600,- Sk mesačne. Pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podľa obsahu možno považovať za dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2006, bola zvýšená mesačná mzda žalobcu na sumu 8.100,- Sk. Zo zápisnice OO PZ O. - X. o podaní oznámenia o priestupku vyplýva, že žalobca dňa 28.11.2009 počas pracovnej doby požil alkoholické nápoje, ale iba do takej miery, aby vedel rozpoznať svoje konanie. Po napadnutí G. P., konateľom žalovaného, bol vyvedený von z podniku, následne mal zakázaný vstup do podniku, v ktorom mu ostali osobné veci spolu s celou peňaženkou. V lekárskej správe spísanej C.. C. dňa 28.11.2009 sa uvádza, že žalobca bol pri odchode z práce napadnutý šéfom, udrel mu hlavu v oblasti čela dvakrát do steny, žalobca priznal, že požil alkohol. V zmysle údajov pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti bol žalobca práceneschopný od 23.11.2009 do 08.12.2009.

V dokumente označenom ako Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru sa uvádza, že pracovný pomer žalobcu končí dňa 08.12.2009 z dôvodu odsek B . Menovaný pracovník zároveň prehlasuje, že

voči žalovanému nemá žiadne finančné ani iné pohľadávky. Dokument bol podpísaný dňa 08.12.2009 oprávnenou osobou konať v mene žalovaného, pričom na dokumente nebolo predtlačené meno tejto osoby a bol opatrený pečiatkou žalovaného.

Žalovaný spolu so svojím vyjadrením k žalobe súdu predložil dokument označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.12.2009. V predmetnom dokumente sa uvádza, že podpísaný konateľ žalovaného v zmysle končí pracovný pomer uzatvorený medzi žalobcom ako pracovníkom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.09.2006. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny tým, že žalobca dňa 30.11.2009 požíval počas pracovnej doby alkoholické nápoje a nekonal si svoje pracovné povinnosti. Dokument bol podpísaný konateľom žalovaného, W.. G. P.. Žalovaný priložil aj podací lístok č. 12611955, z ktorého vyplýva, že žalovaný adresoval zásielku žalobcovi.

Na pojednávaní dňa 09.11.2011 zástupca žalobcu uviedol, že písomný prejav žalovaného o skončení pracovného pomeru je nazvaný ako dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, pričom žalovaný sa odvoláva na , podľa ustanovenia Zákonníka

práce o doručovaní je nevyhnutné takýto dokument odovzdať či doručiť zamestnancovi do vlastných rúk, pričom táto podmienka splnená nebola, písomný prejav žalovaného nespĺňa ani formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko neobsahuje žiaden dôvod, nehovoriac o jeho identifikácii, aby bol zrozumiteľný a nezameniteľný. Žalovaný namietal, že tento úkon je irelevantný a žalobcovi bolo doručené okamžité skončenie v priebehu mesiaca december 2009, čo však nevie relevantne preukázať. Prvým úkonom, s ktorým sa žalobca stretol, bol písomný prejav z 08.12.2009, ktorý bol doručený matke žalobcu až 26.01.2010 a na tento úkon sa prvýkrát môže viazať plynutie prekluzívnej lehoty, takže žaloba podaná 26.03.2010 je podaná včas.

Na pojednávaní dňa 30.01.2012 zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovi bolo riadne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z 03.12.2009 spolu s doručeným podacím lístkom a má za to, že žalobcovi márne uplynula prekluzívna lehota na uplatnenie nároku na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a s tým spojených nárokov.

Konateľ žalovaného, W.. G. P., na pojednávaní dňa 27.02.2013 uviedol, že so žalobcom okamžite ukončil pracovný pomer, nakoľko bol počas pracovnej doby opitý, čo dosvedčila celá vtedy prítomná zmena. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 02.12.2009 bolo posielané žalobcovi poštou, možno by sa dali dohľadať nejaké objektívne doklady, kedy k dôvodu okamžitého skončenia skutočne došlo, pamätá si len, že bol víkend, kedy zmena pracovala tri dni vkuse. Pracovnú zmluvu so žalobcom uzavrela za žalovaného prevádzkovateľka splnomocnená na takýto úkon a na listine nazvanej dohoda o rozviazaní pracovného pomeru ide za zamestnávateľa o ten istý podpis spomínanej osoby.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetný incident sa stal počas jeho zmeny z piatka na sobotu, takže pokiaľ sú v žalobe uvedené dátumy 28. - 29., jedná sa o chybu, stalo sa tak počas zmeny z 27. na 28., pričom v tom čase slúžil tretí deň po sebe. Ďalej uviedol, že výplata za november 2009 mu bola s omeškaním vyplatená s nejakými vymyslenými pokutami, ktoré mu boli strhnuté, nevie o tom, že by mal podľa dokladu o výške príjmu za december nejaký príjem. Začiatkom decembra 2009 žiadnu poštu od žalovaného nedostal, úkon z 03.12.2009 nazvaný ako okamžité skončenie pracovného pomeru nikdy v rukách nemal, v tom období sa sústredil na zlepšenie a stabilizáciu zdravotného stavu.

Podľa účinného ku dňu 08.12.2009, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia

byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje

zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa , písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa , písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd má za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2006 v znení zmeny pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne, a to v prípadoch, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť na základe dokumentu označeného ako "Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru" zo dňa 08.12.2009. Ako dôvod skončenia pracovného

pomeru je v tomto dokumente uvedený odkaz na , čo z obsahovej stránky možno vyhodnotiť ako úmysel žalovaného jednostranne okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Ustanovenie uvádza taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby mohlo dôjsť k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nesplnenie len jednej z nich má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí urobiť písomne, musí sa v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí byť v ustanovenej lehote doručené zamestnancovi, inak je neplatné. V uvedenom prípade bola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak v predmetnom dokumente absentuje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako nebola splnená podmienka, podľa ktorej sa okamžité skončenie pracovného pomeru má doručiť zamestnancovi. Dokument označený ako "Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru" bol osobne odovzdaný matke žalobcu dňa 26.01.2010, ktorá sa dostavila do sídla žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by matka žalobcu bola žalobcom splnomocnená na preberanie písomností v jeho mene. Vzhľadom na skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ani nebolo riadne doručené žalobcovi, súd rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.12.2009.

Žalovaný v priebehu konania súdu predložil dokument označený ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru" zo dňa 03.12.2009. Rovnako súdu predložil podací lístok č. XXXXXXXX. Žalovaný nepreukázal, že by bol tento dokument riadne doručený žalobcovi. V prípade, že zamestnávateľ doručuje písomnosti zamestnancovi poštou, s poukazom na je zamestnávateľ povinný zaslať písomnosť ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Pokiaľ by si žalovaný túto povinnosť splnil, mal by k dispozícii doručenku, ktorú by mohol súdu predložiť ako listinný dôkaz. Z predloženého podacieho lístka taktiež nevyplýva, že by žalovaný túto zásielku adresoval žalobcovi do vlastných rúk. Na základe uvedených skutočností má súd za preukázané, že dokument označený ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru" zo dňa 03.12.2009 nebol žalobcovi doručený. Vzhľadom na to, že žalobca o tomto dokumente nemal vedomosť, keďže sa pred začatím konania nedostal do jeho osobnej dispozície, v petite žaloby sa ani nedomáhal určenia jeho neplatnosti. Z uvedeného dôvodu sa platnosťou tohto dokumentu súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

Žalovaný uviedol, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený v decembri 2009, a teda zákonná lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr vo februári 2010. Keďže žaloba

bola podaná až dňa 26.03.2010, súd by sa dôvodom neplatnosti nemal zaoberať a žalobu zamietnuť. V dokumente "Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru", určenia neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáha, je ako dátum ukončenia pracovného pomeru uvedený 08.12.2009. Tento dátum však nemožno považovať za deň, kedy začala žalobcovi plynúť zákonná lehota na podanie žaloby na súde v zmysle , keďže účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú až jeho doručením. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že právne účinky okamžitého skončenia nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi ( ). Žiaden časový údaj uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru (skorší alebo neskorší deň, než ktorým je deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru) nemôže zmeniť zákonné účinky, ktoré nastávajú až jeho doručením druhému účastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2008, sp. zn. ). Keďže žalobca sa prvýkrát mohol dozvedieť o okamžitom skončení pracovného pomeru až dňa 26.01.2010, kedy predmetný dokument prevzala jeho matka, až tento deň možno považovať za začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd. Žaloba bola súdu doručená dňa 26.03.2010, t.j. súd konštatuje, že zo strany žalobcu bola dodržaná dvojmesačná lehota na uplatnenie nároku na súde odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého lehota na podanie žaloby uplynula vo februári 2010, a teda súd by sa dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nemal zaoberať a žalobu zamietnuť.

Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku na náhradu mzdy. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku 307,70 EUR mesačne od 27.01.2010 do rozhodnutia súdu. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Predpokladom priznania nároku na náhradu mzdy v žalobcom uplatnenom rozsahu je, aby žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní predstavuje jednostranný právny úkon zo strany zamestnanca. Ustanovenie vymedzuje náležitosti právneho úkonu, pričom jednou z týchto náležitosti je aj vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa, ktorá nie je vážna, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon. Žalobca v žalobe uviedol, že by trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, a to najmä vzhľadom na približne sedemročný bezproblémový pracovný vzťah, ale toto by mohlo byť ovplyvnené vzhľadom na naštrbené vzťahy medzi žalobcom a jedným z konateľov žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca potrebuje zamestnanie pre uspokojovanie svojich každodenných potrieb, bol nútený toto zvažovať. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. V prípade, že by súd za takéto oznámenie považoval žalobu podanú na súd, ktorou sa domáhal náhrady mzdy, takýto prejav vôle žalobcu by musel spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktoré upravuje . Vzhľadom na formulácie "žalobca by trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával..., toto by mohlo byť ovplyvnené vzhľadom na naštrbené vzťahy..., ... bol nútený toto zvažovať" možno vyvodiť záver, že u žalobcu absentovala vážnosť vôle a skutočného záujmu, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Z uvedeného dôvodu súd toto oznámenie nahradené žalobou považuje za neplatné, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní.

Keďže súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, dokonca ho na pojednávaní dňa 9.11.2011 sám vylúčil, s poukazom na žalobcovi prislúcha nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerný mesačný zárobok žalobcu určený na základe predstavoval sumu 307,70 EUR. Súd tak žalobcovi priznal náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 615,40 EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu mzdy vo zvyšnom rozsahu ako nedôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.