Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. Veronika Škodová, Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TKC, spol. s r. o. „v konkurze" so sídlom Sandrická 966 81 Žarnovica, IČO:36 034568, zastúpeného ŠKODA LEGAL, s. r. o. so sídlom Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, IČO:472 442 59 konajúcej prostredníctvom konateľa, advokáta JUDr. Henriety Čabanovej proti odporcovi 1/ G. F., nar. XX. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zastúpený B.. C. F., bytom W. T. XX, XXX XX Q., odporcovi 2/ L. W., nar. X. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zast. B.. C. F., bytom W. T. XX, XXX XX Q., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -80 zo dňa 26. februára 213 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -80 zo dňa 26. februára 213 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15. 11. 2012 domáhal, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzatvorené podľa ust. a nasl. dňa 15. 12. 2011 a dňa 30. 1. 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom 1/ a 2/ ako kupujúcimi sú právne neúčinné. V rámci výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty bolo zistené, že medzi úpadcom a dvoma konateľmi úpadcu, a to odporcom 1/ a 2/ bola podľa a nasl. uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 a kúpna zmluva zo dňa 30. 1. 2012, ktorých predmetom boli špecifikované nehnuteľnosti. Na základe zmlúv úpadca previedol nehnuteľnosti na odporcu 1/ a odporcu 2/ za cenu 2.500,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a za kúpnu cenu a za cenu 150.000,-- eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2012 vždy v podiele 1/2 a kúpna cena bola následne započítaná so záväzkom úpadcu voči spoločníkom úpadcu, teda odporcovi 1/ a odporcovi 2/. Suma vo výške kúpnej ceny, t. j. 152.500,--eur bola započítaná na dlh voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/, ktorý vznikol z titulu postupných vkladov spoločníkov do spoločnosti úpadcu. Navrhovateľ mal potom za to, že konaním úpadcu došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým ukrátil svojich veriteľov a ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kde úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Uzatvorením uvedených zmlúv dlžník ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil pohľadávky dvoch konateľov, teda odporcu 1/ a odporcu 2/. Za nespornú v konaní súd považoval skutočnosť, že tak kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 ako aj kúpna zmluva zo dňa 30. 1. 2012 sa týkala majetku úpadcu, ktorým boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., pričom túto skutočnosť žiadny z účastníkov nerozporoval. Okresný súd ďalej uviedol, že podmienkou pre úspešné uplatňovanie práva odporovať právnemu úkonu okrem toho, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka je, aby odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť

o pohľadávku riadne prihlásenú a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza zásadne vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočnosti, ktoré svedči aj o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní žiadne rozhodujúce skutročnosti svedčiace o ukrátení konkurzných veriteľov napadnutými právnymi úkonmi neuviedol, nepreukázal ani existenciu splatných pohľadávok veriteľov v čase vykonania právnych úkonov a ich následné prihlásenie v konkurznom konaní. Na pojednávaní vo veci len konštatoval, že prihlásených bolo pohľadávok za viac ako 600.000,--eur, avšak toto svoje tvrdenie v žiadnom prípade nepreukázal, neoznačil alebo nepredložil dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie preukazoval. Navrhovateľ nepreukázal, ktorá konkrétne prihlásená a zistená pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu a teda následne nepreukázal, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo práve k ukráteniu tejto pohľadávky. V žiadnom prípade príčinná súvislosť medzi neuspokojenými pohľadávkami a napadnutými právnymi úkonmi nebola zo strany navrhovateľa tvrdená ani preukázaná. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na navrhovateľovi, bol povinný preukázať okrem všeobecných predpokladov odporovateľnosti toho ktorého právneho úkonu aj základný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to skutočnosť, že takýto úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Pokiaľ aj na pojednávaní bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby označil a preukázal dôkazy na spornú skutočnosť, teda že v danom prípade sa jedná o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, navrhovateľ na túto skutočnosť žiadne dôkazy neoznačil ani nepredložil, len konštatoval, že predpokladal, že to vyplýva z prihlásenej sumy a výšky konkurznej podstaty, navrhovateľ však súdu nepreukázal ani hodnotu prihlásených pohľadávok, ani hodnotu zistenej konkurznej podstaty ani na tieto svoje tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, hoci bol poučený o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania ( a/ ods. 1 ). Navrhovateľ tak nepreukázal zákonnú podmienku pre odporovateľnosť akéhokoľvek právneho úkonu, keď nepreukázal, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu a na preukázanie tohto svojho tvrdenia najneskôr do skončenia prvého pojednávania ani neoznačil ani nepredložil dôkazy. V konaní teda nepreukázal, že boli naplnené zákonné atribúty pre úspešnosť práva domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa v zmysle ktorého odporcovi 1/ a /, ktorí mali v konaní plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania. Pretože odporca 1/ a 2/ si náhradu trov konania neuplatnili, súd vyslovil, že odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že úpadca uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil pohľadávky spoločníkov a konateľov úpadcu (odporcovia 1/ a 2/), úmysel úpadcu nie je potrebné preukazovať, nakoľko sa jedná o osoby s úpadcom spriaznené. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, pretože správcom uvedené skutočnosti nie sú len dohadmi a predpokladmi, nakoľko v časti sa jedná o verejné informácie. Okrem veriteľov prihlásených do konkurzného konania úpadcu počas základnej prihlasovacej lehoty dochádza k prihlasovaniu veriteľov aj neskôr. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Okrem uvedeného správca v rámci svojej činnosti spisuje majetok úpadcu a vyhotovuje tzv. súpis majetku úpadcu. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. S tvrdením súdu, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli

v konkurznom konaní zistené zásadne nesúhlasí, má za to, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza aj vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že splatné pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené v takom rozsahu ako by boli, ak by k ukracujúcemu právnemu úkonu nedošlo. Z predložených dôkazov a uvedených skutočností má za to, že je zjavné, že pokiaľ sa majetková podstata úpadcu zmenší o akúkoľvek sumu, má to dopad na uspokojenie veriteľov, to znamená, dochádza k ukracovaniu uspokojenia nimi prihlásených pohľadávok, a to bez ohľadu na skutočnosť aká sumu je prihlásená a aká je hodnota majetku. Poukázal, že je zrejmé, že na vyhlásenie konkurzu musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, pričom jednou, ak nie najdôležitejšou z nich je úpadok dlžníka. Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že v r. 1998 odkúpili ich rodičia predmetné nehnuteľnosti, pričom dňa 3. 3. 2004 rodičia odporcov 1/ a 2/ na základe zmluvy o darovaní nehnuteľností previedli vlastnícke práva na svoje deti - odporcov 1/ a 2/ formou daru, ktorej platnosť bola potvrdená Katastrálnym úradom v Q. dňa 4. 3. 2004 pod č. V XXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli nadobudnuté firmou úpadcu a neboli touto firmou ani finančne zaťažené pri ich nadobudnutí. Pretože nehnuteľnosti boli darované od rodičov, považujú odporcovia 1/ a 2/ nadobudnutie ako fakt nesúvisiaci s hospodárskou činnosťou úpadcu. Uvedené nehnuteľnosti boli odpredané na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 1. 2012 fyzickým osobám, ktoré ich predtým v r. 2008 darovali firme TKC. Prevod bol urobený ako predaj na základe zápočtu, nakoľko firma TKC dlžila dlžníkom - odporcovi 1/ a 2/ na základe finančných vkladov v priebehu rokov 2005 až 2011. Fyzické osoby darovali bezodplatne nehnuteľnosti a následne si ich kúpili za odplatu, preto považujú odporcovia 1/ a 2/ tento prevod za logický a morálny a kúpnu zmluvu za právoplatnú a právny úkon za účinný. Ďalej uviedli, že správca pri vyhodnotení stavu pohľadávok pri veriteľoch vôbec nezohľadnil, že časť veriteľov bola už uspokojená (čo v konečnom dôsledku skresľuje stav záväzkov voči veriteľom). Tvrdenie správcu, že odporovateľným úkonom sa zväčší hodnota majetku na rozdelenie majetku pre veriteľov je podľa odporcov 1/ a 2/ nepravdivé, pretože v prípade, že sa zvýši hodnota na rozdelenie, zvýši sa o tú čiastku aj hodnota na strane veriteľov, čiže je to nulový efekt pre veriteľov. Navrhli, aby odvolanie navrhovateľa odvolací súd zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 5. 11. 2012 domáhal proti odporcovi 1/ a 2/ určenia, že kúpne zmluvy uzatvorené podľa § 588 a nasl. Občianskeho zák. dňa 15. 12. 2011 a dňa 30. 1. 2012 medzi spoločnosťou TKC spol. s r. o. Žarnovica ako predávajúcim a odporcom 1/ a 2/ ako kupujúcim sú právne neúčinné z dôvodu že na základe uvedených kúpnych zmlúv previedol úpadca v zmluvách konkretizované nehnuteľnosti na oboch odporcov za cenu 2.500,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a za cenu 150.000,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2012 vždy v podiele 1/2 . Kúpna cena bola následne započítaná so záväzkami úpadcu voči spoločníkom úpadcu, t. j. voči odporcovi 1/ a 2/. Navrhovateľ má za to, že konaním úpadcu došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým ukrátil svojich veriteľov, nakoľko uvedené konanie je nutné v zmysle ust. kvalifikovať ako právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kde v danom prípade úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa navrhovateľa uzatvorením uvedených zmlúv dlžník ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil pohľadávky dvoch konateľov úpadcu (odporcu 1/ a 2/). Cieľom tejto žaloby je podľa navrhovateľa zabrániť ukráteniu ostatých veriteľov v čase, keď dlžník bol objektívne v úpadku, hoci tento úkon ešte nebol formálne deklarovaný.

V priebehu konania bolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili s úpadcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností , ktoré odporcovia 1/ a 2/ zmluvou o darovaní nehnuteľnosti zo dňa 1. 6. 2008 darovali úpadcovi. Predtým ako ich darovali úpadcovi, predmetné nehnuteľnosti odkúpili ich rodičia od Poľnohospodárskeho družstva PD Voznica a odporcovi 1/ a 2/ ich darovali ako svojim deťom formou daru na základe zmluvy o darovaní nehnuteľností zo dňa 30. 3. 2004.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresným súdom a na doplnenie uvádza, že v danom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, preto súd v zmysle ust. poučil účastníkov konania, že sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 26. 2. 2013 sudkyňa vyzvala splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aby označil a predložil dôkazné prostriedky na preukázanie spornej skutočnosti, teda že v danom prípade sa jedná o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov s poukazom na ust. ; splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že momentálne to nemá čím preukázať uviedol, že predpokladal, že to vyplýva z prihlásenej sumy a výšky konkurznej podstaty, resp. z hodnoty podstaty. Na ďalšiu otázku sudkyne, či v tomto kontexte navrhovateľ neoznačuje žiadne dôkazy, zástupca navrhovateľa uviedol, že nie, s tým, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

Navrhovateľ v žalobe ani netvrdil koľko a v akej výške bolo prihlásených pohľadávok, až na pojednávaní splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že v danom prípade bolo prihlásených pohľadávok za viac ako 600.000,--eur. Žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ neoznačil ani nepredložil do skončenia pojednávania. Správne potom okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, ktorá konkrétne prihlásená a zistená pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu a teda nepreukázal, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo práve k ukráteniu tejto pohľadávky, keď podľa ust. možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uvedené skutočnosti, t. j., že ide o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu navrhovateľ nepreukázal, ani neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď len k odvolaniu proti rozsudku okresného súdu priložil zoznam pohľadávok úpadcu. Navrhovateľ bol o povinnosti preukázania a označenia dôkazov do skončenia prvého pojednávania poučený, sám splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že momentálne nemá čím preukázať skutočnosti požadované súdom a tiež uviedol, že neoznačuje v tomto kontexte žiadne dôkazy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko odporcovia 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní návrh na rozhodnutie o trovách nepodali ( ).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.