Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/14/2012

Potvrdené rozhodnutím 41CoKR/19/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. Veronika Škodová, Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TKC, spol. s r. o. „v konkurze" so sídlom Sandrická 966 81 Žarnovica, IČO:36 034568, zastúpeného ŠKODA LEGAL, s. r. o. so sídlom Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, IČO:472 442 59 konajúcej prostredníctvom konateľa, advokáta JUDr. Henriety Čabanovej proti odporcovi 1/ G. F., nar. XX. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zastúpený B.. C. F., bytom W. T. XX, XXX XX Q., odporcovi 2/ L. W., nar. X. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zast. B.. C. F., bytom W. T. XX, XXX XX Q., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 14/2012-80 zo dňa 26. februára 213 takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 14/2012-80 zo dňa 26. februára 213 potvrdzuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. Veronika Škodová, Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu TKC, spol. s r. o. „v konkurze", so sídlom Sandrická, 966 81, Žarnovica, IČO: 36 034 568, proti odporcovi I/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Ž., zast. B.. C. F., R. W. T. XX, XXX XX Ž. a odporcovi 2/ L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Ž., zast. B.. C. F., R. W. T. XX, XXX XX Ž., o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi 1/ a odporcovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15. 11. 2012 domáhal, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzatvorené podľa a nasl. dňa 15. 12. 2011 a dňa 30. 01. 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom 1/ a odporcom 2/ ako kupujúcimi sú právne neúčinné. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 29. 05. 2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a navrhovateľ bol ustanovený do funkcie správcu. Predmetné uznesenie bolo uverejnené Obchodnom vestníku č. OV 107/2012 dňa 05. 06. 2012. V rámci výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty bolo zistené, že medzi úpadcom a dvoma konateľmi úpadcu, a to odporcom 1/ a odporcom 2/, bola podľa a nasl. uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 a Kúpna zmluva zo dňa 30. 01. 2012, ktorých predmetom boli špecifikované nehnuteľnosti. Na základe zmlúv úpadca previedol nehnuteľnosti na odporcu 1/ a odporcu 2/ za cenu 2 500,-- Eur v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a za cenu 150 000,-- Eur v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2012, vždy v podiele 1 a kúpna cena bola následne započítaná so záväzkom úpadcu voči spoločníkom úpadcu, teda odporcovi 1/ a odporcovi 2/. Uvedené je zaevidované v pokladničnej knihe úpadcu za rok 2011 ako príjmy datované dňa 31. 12. 2011 pod položkou č. 909 a pod položkou č. 910 a napriek nekorešpondovaniu dátumu príjmu hotovosti vo výške 150 000,-- Eur s dátumom uvedeným na predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 30. 01. 2012, je na základe popisu platby, ako aj účtovných podkladov za rok 2011 zrejmé, že sa jedná o platbu realizovanú na základe Kúpnej zmluvy z januára roku 2012. Suma vo výške kúpnej ceny, t. j. 152 500,-- Eur bola následne započítaná na dlh voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/, ktorý vznikol z titulu postupných vkladov spoločníkov do spoločnosti úpadcu. Navrhovateľ má potom za to, že konaním úpadcu došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým ukrátil svojich veriteľov a ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kde úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Právny úkon bol urobený počas piatych rokov pred začatím konkurzného konania. Uzatvorením uvedených zmlúv dlžník ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil pohľadávky dvoch konateľov, teda odporcu 1/ a odporcu 2/. Odporovací právny úkon je platným právnym úkonom. Cieľom podaného návrhu

je zabrániť ukráteniu ostatných veriteľov v čase, keď dlžník bol objektívne v úpadku, hoci tento ešte nebol formálne deklarovaný. Pokiaľ by bol navrhovateľ v tomto konaní úspešný, konkurzná podstata úpadcu by sa po uplatnení nárokov z neúčinného právneho úkonu zvýšila o sumu vo výške kúpnej ceny, čo by v nezanedbateľnej miere prispelo k vyššiemu uspokojeniu prihlásených veriteľov úpadcu. Navrhovateľ má za to, že každému veriteľovi, teda aj odporcovi 1/ a odporcovi 2/, prináleží znášať následky insolvenčného konania spoločne s ostatnými veriteľmi v plnej výške nárokovanej pohľadávky voči úpadcovi, pričom však predmetnými zmluvami boli čiastočne uspokojené len pohľadávky odporcu 1/ a odporcu 2/, ktorí sú navyše konateľmi úpadcu, čím došlo k ukráteniu ostatných prihlásených veriteľov, ktorí mohli byť z majetku, ktorý bol predmetom Kúpnych zmlúv, pomerne uspokojený.

Odporca 1/ a odporca 2/ uviedli, že predmetný nehnuteľný majetok v roku 2008 ako fyzické osoby darovacou zmluvou previedli na úpadcu, a to ako svoj osobný majetok. Toto darovanie považujú za dar, ktorý dostal úpadca bezodplatne, teda nevynaložil na kúpu týchto nehnuteľností žiadne prostriedky zo svojej hospodárskej činnosti. Nebolo to na úkor hospodárskych výsledkov úpadcu, jednorazovo a ani následne roky to úpadcu finančne nezaťažilo. Predmetné nehnuteľnosti boli odpredané na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2012 fyzickým osobám, ktoré predtým v roku 2008 darovali tieto nehnuteľnosti úpadcovi. Prevod bol urobený ako predaj, na základe zápočtu, nakoľko úpadca bol dlžníkom odporcu 1/ a odporcu 2/, na základe finančných vkladov v priebehu rokov 2005 až 2011. Čiže fyzické osoby darovali bezplatne nehnuteľnosti a následne si ich kúpili za odplatu, preto považujú tento prevod za logický a morálny. Nepovažovali tento čin ako nezákonný a považujú kúpne zmluvy za právoplatné právne úkony a účinné.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -72 zo dňa 29. 05. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2012 dňa 05. 06. 2012, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu podstaty bol ustanovený navrhovateľ.

Súd ďalej zistil, že dňa 15. 12. 2011 úpadca ako predávajúci a odporca 1/ a odporca 2/ ako kupujúci uzatvorili v písomnej forme podľa a nasl. Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom podľa článku I. boli pozemky zapísané na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici - Správa katastra v Žarnovici na LV č. XXXX, k. ú. Žarnovica, a to parcely registra C KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 230 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 2 094 m2 a parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 845 m2. Článok II. upravoval Kúpnu cenu tak, že predávajúci predáva nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2 500,-- Eur. Ďalej súd zistil, že Správa katastra Žarnovica dňa 29. 12. 2011 pod č. vkladu V1146/11 vydala Rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Žarnovica pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 230 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 2 094 m2 a parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 845 m2 v prospech odporcu 1/ v podiele 1 a odporcu 2/ v podiele 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a opravnej doložky zo dňa 29. 12. 2011 uzavretej medzi účastníkmi, a to úpadcom ako predávajúcim a odporcom 1/ a odporcom 2/ ako kupujúcim s tým, že vklad bol povolený dňa 29. 12. 2011, týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť a právne účinky vkladu nastávajú dňa 29. 11. 2011.

Dňa 30. 01. 2012 úpadca ako predávajúci a odporca 1/ a odporca 2/ ako kupujúci uzatvorili v písomnej forme podľa a nasl. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici - Správa katastra v Žarnovici na LV č. XXXX, k. ú. Žarnovica, a to výrobná hala na parc. č. XXXX/X a sklad na parc. č. XXXX/X a predmetom zmluvy je prevod vlastníctva týchto nehnuteľností z predávajúceho na kupujúceho v podiele 1. Článok II. upravoval Kúpnu cenu tak, že predávajúci predáva nehnuteľnosti za kúpnu cenu 150 000,-- Sk. Dňa 06. 02. 2012 vydala Správa katastra Žarnovica rozhodnutie č. vkladu V81/12, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Žarnovica a to stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 143 m2 a stavba so súpisným číslom 1098 na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 141 m2 v prospech odporcu 1/ v podiele 1 a odporcu 2/ v podiele 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2012 a opravnej doložky zo dňa 03. 02. 2012 uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom 1/ a odporcom 2/ ako kupujúcimi s tým, že vklad bol povolený

dňa 06. 02. 2012, týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť a právne účinky vkladu nastávajú dňa 06. 02. 2012.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj výňatok z Pokladničnej knihy úpadcu za rok 2011, v ktorej bol dňa 31. 12. 2011 zaevidovaný pod položkou č. 909 príjem od odporcu 1/ v sume 2 500,-- Eur ako úhrada za pozemky a pod položkou č. 910 príjem od odporcu 1/ a odporcu 2/ v sume 150 000,-- Eur za výrobnú halu a sklad a pod položkou 911 bol výdavok pre odporcu 1/ v sume 76 250,-- Eur ako vrátenie vkladu a pod položkou č. 912 výdavok pre odporcu 1/ v sume 76 250,-- Eur ako vrátenie vkladu.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj Súvahu úpadcu k 31. 12. 2011, v ktorej navrhovateľ zvýraznil evidenciu stavieb.

Odporca 1/ a odporca 2/ ako listinný dôkaz označili a predložili Zmluvu o darovaní nehnuteľnosti uzatvorenú dňa 01. 06. 2008 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ ako darcami a úpadcom ako obdarovaným, keď predmetom zmluvy podľa článku I. boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Žarnovica na liste vlastníctva č. XXXX ako výrobná hala č. súp. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X v hodnote 5 966 730,-- Sk, výrobná hala č. súpisné XXXX postavená na parc. č. XXXX/ X v hodnote 450 000,-- Sk a sklad č. súpisné XXXX postavený na parc. č. XXXX/X v hodnote 3 854 500,-- Sk, keď súčasne predložil aj účtovný zápis zo spoločnosti úpadcu o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do majetku úpadcu dňa 30. 06. 2008 a ako listinné dôkazy odporcovia označili a predložili aj výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Žarnovica k dátumu 05. 03. 2004 a k dátumu 03. 12. 2004 a Súvahu úpadcu k 31. 12. 2008.

Na základe súdom uloženej povinnosti, aby odporca 1/ a odporca 2/ preukázali od koho a akým úkonom nadobudli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv pred rokom 2008, t. j. predtým ako ich darovali úpadcovi, odporca 1/ a odporca 2/ uviedli, že predmetné nehnuteľnosti odkúpili ich rodičia B.. C. F. K. G. F. od poľnohospodárskeho družstva PD Voznica a odporcovi 1/ a odporcovi 2/ ich darovali ako svojim deťom formou daru, na základe Zmluvy o darovaní nehnuteľnosti dňa 03. 03. 2004, ktorý vklad bol potvrdený Katastrálnym úradom v Žarnovici dňa 04. 03. 2004 pod číslom V167/2004 a na základe týchto tvrdení odporca 1/ a odporca 2/ ako listinný dôkaz označili a predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Žarnovica k dátumu 30. 04. 2002 a Zmluvu o darovaní nehnuteľností zo dňa 03. 03. 2004 uzatvorenú medzi B.. C. F. a G. F. ako darcami a odporcom 1/ a odporcom 2/ ako obdarovanými, keď predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Žarnovica, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktorými bola aj stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X.

Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že insolvenčné následky úpadcu majú znášať všetci veritelia rovnako. V danom prípade bolo prihlásených pohľadávok za viac ako 600 000,-- Eur a teda v prípade úspešnosti tohto nároku a následne uplatnenia nárokov z odporovateľného právneho úkonu, by sa o výšku kúpnej ceny zvýšila konkurzná podstata, čo by nezanedbateľnou mierou malo vplyv na uspokojenie všetkých prihlásených veriteľov. Aktuálny zistený majetok úpadcu je približne v hodnote 120 000,-- Eur, prihlásení veritelia sú v sume 600 000,-- Eur, a teda nie je pravda, že v prípade, ak by bola určená odporovateľnosť tohto právneho úkonu, že by uspokojenie veriteľov bolo rovnaké, ale pomerne vo väčšom rozsahu by boli uspokojení všetci veritelia.

Odporca 1/ a odporca 2/ (ich zástupca) ďalej uviedli, že majú za to, že v danom prípade veritelia ukrátení neboli, lebo keby boli tieto úkony neplatné, tak by sa o nárok odporcu 1/ a odporcu 2/ ako konateľov zvýšili veritelia. Odporcovia mali potom za to, že v danom prípade úpadca, ani veritelia, týmto úkonom ukrátení neboli. V podstate to má takú morálnu logiku, že si naspäť za odplatu kúpili majetok, ktorý úpadcovi bezodplatne darovali.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len ""), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -72 zo dňa 29. 05. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 05. 06. 2012, teda s poukazom na v spojení s účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 06. 06. 2012, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Sporná nebola ani skutočnosti, že s poukazom na v spojení s navrhovateľ ako správca úpadcu má právo odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, teda sporná nebola v konaní ani aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie tohto návrhu o neúčinnosť právneho úkonu. Sporná potom nebola ani skutočnosť, že s poukazom na návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu, keď podľa prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na prvej strane návrhu na začatie tohto súdneho konania, návrh bol doručený súdu dňa 05. 11. 2012, teda zákonná lehota na podanie návrhu správcom o neúčinnosť právneho úkonu, ktorej koniec pripadne na deň 06. 06. 2013, bola zachovaná.

Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými bola Kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 a Kúpna zmluva zo dňa 30. 01. 2012 a ktorých predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Žarnovica. Odporovateľnosti právneho úkonu sa navrhovateľ domáhal z titulu skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu.

Za nespornú súd potom považoval skutočnosť, že tak Kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011, ako aj Kúpna zmluva zo dňa 30. 01. 2012, sa týkala majetku úpadcu, ktorým boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Žarnovica, pričom túto skutočnosť žiadny z účastníkov nerozporoval.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, okrem toho, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka (úpadcu), je, aby odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku riadne prihlásenú a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.

Navrhovateľ však v konaní žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o ukrátení konkurzných veriteľov napadnutými právnymi úkonmi neuviedol. Navrhovateľ nepreukázal ani existenciu splatných pohľadávok veriteľov v čase vykonania právnych úkonov a ich následné prihlásenie v konkurznom konaní. Navrhovateľ na pojednávaní vo veci len konštatoval, že prihlásených bolo pohľadávok za viac ako 600 000,-- Eur, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie preukazoval. Navrhovateľ teda nepreukázal, ktorá konkrétne prihlásená a zistená pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu, a teda následne nepreukázal, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo práve k ukráteniu tejto pohľadávky, keď ako už bolo konštatované, ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených a samozrejme aj preukázaných správcom, pričom však ani samotná existencia splatných pohľadávok veriteľov v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a ich následné prihlásenie v konkurznom konaní sami o sebe nesvedčia o tom, že odporovateľné úkony ukrátili uspokojenie týchto pohľadávok, keďže to svedčí len o skutočnosti, že tieto pohľadávky existovali v čase odporovateľného právneho úkonu a neboli uspokojené. V danom prípade však príčinná súvislosť medzi neuspokojenými pohľadávkami a napadnutými právnymi úkonmi nebola zo strany navrhovateľa tvrdená, ani preukázaná. Dôkazné bremeno totiž v tomto smere bolo na navrhovateľovi, ktorý bol povinný preukázať okrem všeobecných predpokladov odporovateľnosti toho ktorého právneho úkonu, aj základný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to skutočnosť, že takýto úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Právny úkon môže v zásade napĺňať znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek odporovateľného právneho úkonu, pokiaľ však tento úkon neukracuje uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok konkurzných veriteľov, resp. aspoň jedného z nich, nie je možné mu s úspechom odporovať. Pokiaľ aj na pojednávaní bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby označil a preukázal dôkazy na spornú skutočnosť, teda že v danom prípade sa jedná o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, navrhovateľ na túto skutočnosť žiadne dôkazy neoznačil, ani nepredložil, len konštatoval, že predpokladal, že to vyplýva z prihlásenej sumy a výšky konkurznej podstaty, navrhovateľ však súdu nepreukázal ani hodnotu prihlásených pohľadávok, ani hodnotu zistenej konkurznej podstaty, ani na tieto svoje tvrdenia neoznačil alebo nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, hoci bol poučený o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania ( ).

Navrhovateľ tak nepreukázal základnú podmienku pre odporovateľnosť akéhokoľvek právneho úkonu, keď nepreukázal, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu a na preukázanie tohto svojho tvrdenia najneskôr do skončenia prvého pojednávania ani neoznačil alebo nepredložil dôkazy. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že boli naplnené zákonné atribúty pre úspešnosť práva domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu.

Potom, keďže navrhovateľ nepreukázal základnú podmienku akejkoľvek odporovateľnosti právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka (úpadcu), teda že ide o právny úkon dlžníka (úpadcu), ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, vzhľadom na zásadu hospodárnosti súdneho konania, súd o veci rozhodol aj bez dokazovania ďalších atribútov odporovateľnosti právneho úkonu.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , v zmysle ktorého odporcovi 1/ a odporcovi 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal. Pretože odporca 1/ a odporca 2/ si náhradu trov konania neuplatnili, súd vyslovil, že odporcovi 1/ a odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.