Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/607/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, práv. zast. C. K., s.r.o. so sídlom v A., W. X,. IČO XX XXX XXX proti odporcovi F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: D. N. S. so sídlom v W., M. XX, IČO XXX XX XXX, práv. zast. Q.. J. M., advokátom so sídlom vo B., ul. B.. S. XXX/XX, o zaplatenie 205,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2013, č.k. -45, takto

rozhodol:

I. Odvolanie vedľajšieho účastníka proti vyhovujúcemu výroku rozsudku vo veci samej o d m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 Eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo veci samej prvým výrokom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu proti odporcovi peňažné plnenie a druhým výrokom v zostávajúcej časti veci samej návrh zamietol. Súčasne ďalším samostatným výrokom rozhodol o náhrade trov konania a odporcu spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa vo výške 53,80 Eur, a to podľa ust. , teda podľa pomeru úspechu vo veci.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie vedľajší účastník a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že krajský súd návrh v celom rozsahu zamietne, pretože v napadnutej časti okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Čo sa týka náhrady trov konania, nepovažoval za správne zaviazanie vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne spolu s odporcom, pretože medzi nimi nie je žiaden hmotnoprávny vzťah, ktorý by takýto spoločný záväzok odôvodňoval, ako je tomu typicky v prípade vedľajšieho účastníctva v poistných veciach. Vedľajší účastník mal za to, že vzhľadom na plnenie všeobecného záujmu v konaní nemal byť na náhradu trov konania zaviazaný vôbec. Okresný súd mal tiež pochybiť, pokiaľ sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia

Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril, žiadal napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K veci samej sa nevyjadril a k otázke náhrady trov konania uviedol, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, a preto je povinný znášať náhradu trov konania rovnako, ako neúspešný odporca.

Odporcovi bolo odvolanie vedľajšieho účastníka dané na vedomie bol vyzvaný, aby sa v stanovenej lehote vyjadril, či s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Odporca na výzvu súdu nereagoval a súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v ,

Podľa ust. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie veta druhá zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa podporovaný účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, ako je to aj v tomto prípade, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie, ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Totožný záver konštatuje NS SR vo svojom uznesení z 5. februára 2013, sp. zn. .

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Pre absenciu súhlasu odporcu s odvolaním vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na jeho strane, rozhodol krajský súd tak, že v uvedenej procesnej situácii odvolanie vedľajšieho účastníka voči napadnutému výroku rozsudku vo veci samej odmietol podľa citovaného ust. , ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Vo výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania bola uložená povinnosť priamo vedľajšiemu účastníkovi, preto v tejto časti súhlas odporcu s odvolaním nie je potrebný a výrok o náhrade trov konania krajský súd v napadnutom rozsahu vecne preskúmal. Zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a , podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. , podporujúceho v konaní neúspešného odporcu a či je takáto povinnosť solidárna s odporcom. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. ), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení o náhrade trov konania (ust. - O.s.p), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. , ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia veta prvá a druhá, podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia , použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia , je tak daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi. To bez ohľadu na to, či medzi vedľajším účastníkom a účastníkom existuje hmotnoprávny vzťah, ktorý je spravidla aj dôvodom vedľajšieho účastníctva podľa ust. Dôvodom vzniku trov konania je totiž samotné súdne konanie bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje hmotnoprávny vzťah medzi ktorýmikoľvek z účastníkov konania.

Čo sa týka formy spoločného záväzku k náhrade trov konania, je potrebné vychádzať z jedného zo základných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho strane. Samotný pomerný úspech takýmto dôvodom nie je, pretože má dopad iba na rozsah náhrady, a nemení nič na rozložení zodpovednosti za výsledok sporu. Každý z účastníkov je v tomto prípade plne zodpovedný za svoj čiastočný neúspech v konaní.

Vedľajší účastník napokon okresnému súdu vytýka nepoužitie ustanovenia , teda nevyužitie možnosti súdu znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania v drobných sporoch, pokiaľ je neprimeraná voči uplatnenej pohľadávke. Nepoužitie citovaného ustanovenia bolo v danom prípade správne. Nejedná sa tu o neprimeranosť náhrady trov k uplatnenej pohľadávke, keď náhrada trov predstavuje približne iba tretinu priznaného plnenia.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo výroku o náhrade trov konania v súlade s vyššie uvedenými závermi, preto bolo v tejto časti krajským súdom ako vecne správne potvrdené.

V odvolacom konaní tak bol úspešný navrhovateľ, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa , v spojení s ust. , pričom trovy spočívajú v odmene za 1 úkon podľa vyhlášky č. (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 53,80 Eur (výška náhrady trov konania, ktoré sú predmetom odvolania) predstavuje podľa vyhlášky 19, Eur s DPH : 2, t.j. 9, Eur s DPH + režijný paušál 9, Eur s DPH, spolu 19, Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .