Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Er/146/2010

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČ 30807484, proti povinnému: N. E. H., N. G. L.-W. C., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Bulku, Nám. sv. Egídia 95, Poprad pod sp. zn. EX 27/10 pre 1153,95 Eur s prísl. a trovy exekúcie, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 134,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením. Správou zo dňa 16.11.2011 informoval oprávneného o vykonaných úkonoch, z ktorých zistil nemajetnosť povinného, pričom mu doporučil podať návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Oprávnený na správu súdneho exekútora zaujal stanovisko, v ktorom uviedol, že návrh nepodá, ale vyzýva exekútora na podanie tohto návrhu.

Konajúci súd rozhodol uznesením zo dňa 15.8.2012 o zastavení exekúcie a trovách exekútora, pričom toto uznesenie bolo odvolacím súdom uznesením zo dňa 30.9.2013 zrušené a vrátené na ďalšie konanie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu. V rámci výkonu exekúcie zistil nasledovný stav u povinného v rámci súčinnosti: povinný nie je vlastníkom motorového vozidla ( oznámenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach), nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo ( preverovanie v katastri nehnuteľnosti), má otvorené účty v banke, ale nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu exekučných príkazov. Bolo zistené, že povinný je od 7.12.2005 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MEKONG s.r.o., ale podľa výpisu z REGOBU (čo súd preveril dňa 18.12.2013) má od 29.11.2010 hlásený pobyt bezdomovca Košice III - Dargovských hrdinov.

Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, hnuteľného a nehnuteľného majetku, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd následne po ich vyhodnotení si môže urobiť vlastný závere, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.

Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad.

Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v predmetnej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. , , , ).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania ( ), odvolanie ( ), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade návrhov na zastavenie exekúcie išlo o procesné úkony, ktorých obsahom nebol skutkový, prípadne právny rozbor veci a neboli v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Odhliadnuc od uvedeného, oprávnený vyzval exekútora na podanie návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, teda so správou súdneho exekútora súhlasil a nenavrhol žiadne iné úkony na doplnenie dokazovania. Poukázanie na podnikanie v spoločnosti MEKONG, ktorá bola založená v roku 2005 nemá reálne opodstatnenie, nakoľko od roku 2010 je povinný hláseným bezdomovcom.

Konajúci súd zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a rozhodol, podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku tak, že exekúciu zastavil, pretože povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Konajúci súd poukazuje na to, že takto zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohľadávky oprávnenej zo mzdy povinného, ktorú by mohol poberať, ak sa v budúcnosti zamestná, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa vyhl. č. . v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Podľa odseku 2 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 ods. 1) písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi trovy vo výške 134,30 Eur. Trovy pozostávajú z minimálnej zákonnej paušálnej odmeny v sume 33,19 Eur (exekútor požiadal o udelenie poverenia, vydal exekučné príkazy, zisťoval pobyt povinného, teda s prihliadnutím k názoru odvolacieho súdu vykonal účelné úkony v rámci výkonu exekúcie a táto odmena mu patrí), z náhrady hotových výdavkov (poštovné náklady) v sume 22,90 Eur ( v spise sú založené 11 doručenky - doporučene), (cestovné náklady zo dňa 20.10.2010 Košice-Moldava nad Bodvou) v sume 55,83 Eur + DPH vo výške 20% v sume 22,38 Eur.

Súd nepriznal náhradu za telekomunikačné poplatky, nakoľko v predloženom spise nebol žiaden doklad o uskutočnenom hovore.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Citované zákonné ustanovenie určuje, že trovy exekúcie znáša oprávnený, ak exekúcia bola zastavená preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V takom prípade sa neposudzuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ale rozhodujúce je zistenie súdneho exekútora, či povinný má majetok a či tento postačuje aspoň na úhradu trov exekúcie.

V danej veci v exekučnom konaní súdny exekútor nezistil majetok povinného, preto zo zákona znáša účelne vynaložené trovy exekúcie oprávnený.

S poukazom na vyššie uvedené súd preto uložil oprávnenému v súlade s ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ EP nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, nakoľko je zrejmé, že povinný je nemajetný.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. ( v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s z.č. )