Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-61-2013.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO : 36 234 176, proti odporcovi: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. P. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 358,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/279/2011 - 23 zo dňa 21. mája 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 106,22 € s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 11.12.2009 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3, § 37 a 39, § 52 a nasl., § 544 Občianskeho zákonníka; § 1, § 3 a § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 1 až 6 smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. S poukazom na ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch súd prvého stupňa uzavrel, že ide o spotrebiteľský úver, pričom takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia niektorých má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Keďže zmluva bola uzavretá a úver bol poskytnutý je návrh navrhovateľa dôvodný čo do výšky žalovanej sumy vo výške 106,22 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Dojednanie o zmluvnej pokute v úverových podmienkach (hlava 14, §4) vyhodnotil ako absolútne neplatné, písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom, zapracované medzi menej podstatné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá. Samotné úverové podmienky sú prakticky nečitateľné a teda aj neplatné. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť obchodných podmienok, keďže pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a v danom prípade táto absentuje. Úverové podmienky nie sú podpísané ani navrhovateľom ani odporcom, pričom zákonné ustanovenia § 544 OZ vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 OZ dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Ako nedôvodný súd prvého stupňa zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 19,08 eur, v časti zmluvného úroku vo výške 203,27 eur, opravy úroku vo výške - 2,85 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 6,87 eur, sankčného úroku vo výške 4,70 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 20,87 eur, keďže tieto dojednania sú neplatné. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 2 OSP, keďže navrhovateľ bol úspešný len čo do istiny.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. V doplnení odvolania po uplynutí zákonnej lehoty toto bližšie špecifikoval tým, že rozhodnutie napáda z dôvodu, že súd prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávne k skutkovým zisteniam. Uviedol, že k dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa možno uviesť, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Odporca podpísal príslušnú úverovú zmluvu a uzatváral predmetný úverový vzťah s navrhovateľom v rozhodnom období ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisoval dobrovoľne, nikto ho k tomuto podpisu nenútil, to znamená plne si uvedomoval jeho záväzky voči navrhovateľovi v zmysle úverovej zmluvy, čo dokazuje aj skutočnosť, že odporca čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Zdôraznil zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa na ochranu štátu s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-453/10. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR týkajúce sa náležitostí písomných právnych úkonov a rozhodnutia SD EÚ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a rozhodnutie NS ČR č.k. 23 Cdo 1201/2009. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd pripustil tieto argumenty a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Rozhodnutie orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07).
Z ustanovenia § 205 ods. 3 OSP vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V súvislosti s doplnením odvolania po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom a s tým spojeným zákonným prieskumom rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý je viazaný rozsahom odvolania, poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Cdo 279/2010 zo dňa 11.01.2011, v ktorom je výslovne sformulované, že k procesným podmienkam v odvolacom konaní od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky súdny poriadok, patrí aj to - v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 204 OSP a § 205 O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 30.07.2012 podal odvolanie navrhovateľ, pričom uviedol, že toto odôvodní v lehote 20 dní (toto odvolanie bolo podané včas a bol zjavný jeho rozsah - bolo podané v zamietajúcej časti). Následne dňa 14.08.2012 doručil súdu doplnenie odvolania (po uplynutí odvolacej lehoty) z ktorého obsahu vyplývajú bližšie dôvody, z ktorých dovodzuje odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ až po uplynutí zákonnej lehoty uviedol údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda, konštatuje, uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zanikla a odvolací súd preskúmal rozhodnutie len s prihliadnutím na existenciu zákonných predpokladov pre rozhodovanie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere a o revolvingovom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere zo dňa 23.11.2001, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Predmetný vzťah sa riadi zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 30.11.2011 t.j. až po dátume 01.03.2010.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Absenciu niektorej z náležitostí uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka
- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je napríklad aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy tento nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a vo výške úroku, sankčného úroku a mesačného poplatku, obsiahnutých v obchodných podmienkach, tvoriacich prílohu zmluvy medzi účastníkmi.
Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotožňuje s poukazom na dikciu ust. § 544 OZ, kedy predovšetkým zdôrazňuje zákonnú požiadavku, aby zmluvná pokuta bola dojednaná písomne. Hoci nepochybne je možná v danej veci aplikácia ust. § 273 ObZ, požiadavka na písomný právny úkon v kontexte dojednania zmluvnej pokuty musí zodpovedať požiadavke obsiahnutej v ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda k takémuto úkonu je nepochybne potrebné pripojiť podpis konajúcej osoby, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.