Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sd-34-2013.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sd/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., T. C. X, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP č. 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa-ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.2.2013 takto
rozhodol:
Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 325,83 eur a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.2.2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 67, § 68 a § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie predčasného starobného dôchodku z dôvodu zmeny zaradenia do prvej pracovnej kategórie v období od 1.1.1982 do 31.12.1984. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že v konaní nebolo preukázané u navrhovateľa zaradenie zamestnania v období rokov 1982 až 1984 v prvej pracovnej kategórii tak, ako to požadoval a samotné zaradenie zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie ani by nemalo vplyv na výšku predčasného starobného dôchodku. Za tohto stavu bolo obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené správne, v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. V tejto súvislosti bolo uvedené, že zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku za zaradenie zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie výslovne vylučuje znenie prechodného ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení, ktorého účelom bolo porovnať dôchodkové dávky, na ktoré mohol vzniknúť nárok aj podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Keďže predčasný starobný dôchodok ako dávka dôchodkového poistenia vznikla až dňom 1.1.2004, nie je možné porovnať jeho výšku s dávkou dôchodkového zabezpečenia rovnakého druhu, ktorej výpočet bol upravený aj predpismi účinnými do 31.12.2003. Z dostupnej dokumentácie bolo zistené, že navrhovateľ v roku 1982 objektívne neodpracoval žiadne dni v kontrolovanom pásme za hygienickou slučkou na prevádzke V-2, a to ani v mesiacoch január až máj 1983 a tiež v roku 1984 a tiež aj v mesiaci jún 1984 navrhovateľ objektívne neodpracoval žiadne dni v prvej pracovnej kategórii, pretože nebola splnená podmienka sústavného alebo prevažného výkonu prác zaradených do prvej pracovnej kategórie. Pokiaľ ide o mesiace jún až december 1983 ako aj mesiace júl až december 1984, tak žiadateľ v prvej pracovnej kategórii odpracoval 214 dní, resp. 178 dní v kontrolovanom pásme za hygienickou slučkou. Znamená to, že na evidenčnom liste v období rokov 1982 až 1984 je vykázaná prvá pracovná kategória len v mesiacoch, počas ktorých navrhovateľ ako žiadateľ sústavne alebo aspoň prevažne
skutočne vykonával práce strojníka energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd v kontrolovanom pásme za hygienickou slučkou.
Navrhovateľ podal dňa 25.3.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný prostriedok, ktorý odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď vo svojej žiadosti o zvýšenie predčasného starobného dôchodku odkázal na konkrétne ustanovenia relevantnej právne úpravy, že údaje v evidenčnom liste dôchodkového poistenia, ktoré boli poskytnuté odporkyni bývalým zamestnávateľom navrhovateľa sú nesprávne. V tejto súvislosti žiadal priznať dôchodkovú dávku vo výške, ktorá by zohľadňovala správny počet dní výkonu práce v prvej pracovnej kategórii v rokoch 1982 až 1984, nakoľko zo strany odporkyne neboli zohľadnené všetky skutočnosti - tzv. „náhradné doby“ ako príprava na výkon práce, ktoré sú relevantné pre priznanie výkonu práce v prvej pracovnej kategórii, pretože aj odborné školenie ako príprava na výkon práce by mala byť súčasťou zaradenia do prvej pracovnej kategórie. Za tohto stavu, resp. po zohľadnení týchto skutočností by mu vznikol nárok na riadny dôchodok, nie predčasný, pričom tieto jeho tvrdenia potvrdzujú aj listinné dôkazy. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nepostačujúce na posúdenie veci a je v rozpore s obsahom spisov, pričom poukázal na to, že u iného pracovníka, ktorý vykonával rovnaký druh práce, resp. rovnakú pracovnú činnosť ako on bola jeho práca zohľadnená ako výkon práce v prvej pracovnej kategórii. Na túto skutočnosť poukázal navrhovateľ vo svojej žiadosti a odporkyňa sa s touto skutočnosťou náležite nevysporiadala. Ďalej namietal, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odporkyňa súdu doručila písomné vyjadrenie zo dňa 23.4.2013, pričom mala za to, že vyhotovený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je úplný a správny a vyplýva z neho, že navrhovateľ v spornom období od 1.1.1982 do 31.12.1984 vykonával povolanie - strojník energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd, ktoré má podľa príslušného rezortného zoznamu číselné označenie 090104/ A (strojník energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd v jadrovej elektrárni v kontrolovanom pásme za hygienickou slučkou). Uvedená skutočnosť je preukázaná aj pracovnou zmluvou zo dňa 1.8.1980, ktorú navrhovateľ v konaní predložil. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, ktorý konštatoval, že navrhovateľ objektívne nemohol vykonávať v rokoch 1982 až 1984 povolanie strojník energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd v jadrovej elektrárni v kontrolovanom pásme za hygienickou slučkou, keďže toto kontrolované pásmo za hygienickou slučkou vzniklo až 1.7.1984. Ďalej poukázala na to, že pre zaradenie zamestnania do prvej pracovnej kategórie je okrem pomenovania určitého povolania podľa rezortného zoznamu potrebné skúmať, či išlo o také povolanie, v ktorom sa vykonávajú sústavne alebo prevažne práce odôvodňujúce zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie, teda rozhoduje časová prevaha takto vykonávaných prác, pričom zamestnávateľ bol povinný sledovať sústavnosť, alebo prevažnosť výkonu zamestnaní vo zvýhodnených pracovných kategóriách a viesť podrobnú vlastnú dokumentáciu o druhu a časovom trvaní výkonu takýchto zamestnaní. V súvislosti s nezohľadnenou tzv. náhradnou dobou uviedla, že ak navrhovateľ mal v období rokov 1982 až 1984 riadne zamestnanie vykázané na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, čo sám navrhovateľ nespochybňuje, obdobie kedy sa u zamestnávateľa interne pripravoval na výkon určitej práce, nemôže byť náhradnou dobou, nakoľko zamestnanie v jeho prípade trvalo nepretržite. V tejto súvislosti poukázala aj na vydanie opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia týkajúceho sa p. V. (kolega navrhovateľa), pričom navrhovateľ ako aj p. V. obdobie školenia absolvovali v rozdielnych obdobiach (navrhovateľ od 20.10.1980 do 30.10.1981 a p. V. od 14.9.1981 do 20.3.1982).
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné. V danom prípade súd na pojednávaní nariadenom na deň 17.12.2013 konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko táto sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila.
Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2013 právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, pričom mal za to, že odporkyňa sa opätovne nezaoberala
námietkami navrhovateľa, resp. sa nimi zaoberala až v jej písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2013. Za tohto stavu považoval rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Podľa § 274 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č.100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení
Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. , vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
V spisovom materiáli sa nachádza aj žiadosť navrhovateľa o zvýšenie dôchodkovej dávky, v ktorej navrhovateľ poukazuje okrem iného aj na pracovnú zmluvu zo dňa 1.8.1978 a Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.8.1980, v zmysle ktorého bol zaradený na druh práce a to SEZ špec.očistiek vôd. Uvedený druh práce navrhovateľ vykonával až do 31.12.1992 kedy došlo k zmene druhu vykonávanej práce. Jednalo sa o druh práce, ktorý bol zaradený do I. pracovnej kategórie.
Navrhovateľ v súvislosti s preukázaním skutočnosti, že bol zaradený na výkon práce v I. pracovnej kategórii vo svojej žiadosti poukazuje na čestné vyhlásenia svedkov, ktorí s ním pracovali a ktorí mu mali túto skutočnosť potvrdiť. Ďalej poukazuje na to, že iný zamestnanec vykonával identický druh práce ako vykonával aj navrhovateľ, pričom u tohto pracovníka bola táto skutočnosť zohľadnená pri určovaní výšky predčasného starobného dôchodku.
V danom smere súd dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporkyni boli už známe skutočnosti v čase podania žiadosti, ktoré navrhovateľ namietal v opravnom prostriedku, tieto skutočnosti odporkyňa dostatočným spôsobom nevyhodnotila vo svojom rozhodnutí a s dôkazmi navrhnutými navrhovateľom v žiadosti o zvýšenie predčasného starobného dôchodku sa v rozhodnutí relevantným spôsobom nevysporiadala.
Skutočnosť prečo odporkyňa nepovažovala výkon práce navrhovateľa za výkon práce v I. pracovnej kategórii, odporkyňa uviedla až vo vyjadrení zo dňa 23.4.2013, čo nemožno považovať za postačujúce, pretože v danom smere je podstatné, čo obsahuje odôvodnenie rozhodnutia.
S poukazom na ust. § 47 ods. 3 možno konštatovať, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky tohto ustanovenia, pretože odôvodenie je dôležitou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že rozhodnutie možno preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie zamedzuje zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov. Na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci.
Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a majú právny význam pre rozhodnutie správneho orgánu. Treba uviesť dôkazy, ktoré boli vykonané, ako ich správny orgán vyhodnotil a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov.
Právne posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí odkazovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady keď z rozhodnutia nie je zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady keď sú dôkazy v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj zahŕňa prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
Podľa názoru súdu preskúmavané rozhodnutie zo dňa 28.2.2013 týkajúce sa zamietnutia žiadosti o zvýšenie predčasného starobného dôchodku je nepreskúmateľné, pretože správny orgán sa v ňom opätovne náležite nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol v podanej žiadosti zo dňa 13.2.2012 a nevyhodnotil dostatočným spôsobom navrhované dôkazy. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí poukazuje len na to, že zo strany bývalého zamestnávateľa navrhovateľa nedošlo k prehodnoteniu odpracovanej doby započítanej do I. pracovnej kategórie, takže predložené evidenčné listy, ktoré boli zaslané odporkyni zo strany bývalého zamestnávateľa navrhovateľa sú úplné a správne. Takáto argumentácia odporkyne je nedostatočná, pretože navrhovateľ v žiadosti poukázal na viaceré okolnosti, ktoré mali preukázať, že v kritickom období r. 1982 až 1984 bol zaradený ako pracovník v I. pracovnej kategórii a povinnosťou odporkyne bolo tieto dôkazy vo svojom rozhodnutí riadne vyhodnotiť, pričom tieto nedostatky súd odporkyni vytkol už v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sd/63/2012-94 zo dňa 5.11.2012.
Je nepochybné, že odporkyňa, v prípade existujúceho zamestnávateľa, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať, alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, avšak v každom prípade je jej povinnosťou riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, a to najmä v súvislosti s tzv. náhradnou dobou, ktorá bola bližšie vyhodnotená až v spomínanom písomnom vyjadrení odporkyne zo dňa 23.4.2013, a to aj v súvislosti s pracovným zaradením kolegu navrhovateľa (p. V.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 325,83 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, opravný prostriedok zo dňa 18.3.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 2.7.2013 a účasť na pojednávaní dňa 17.12.2013) 4 x 60,07 eur + 4 x 7,81 eur režijný paušál, čo celkom s DPH predstavovalo 325,83 eur, keď túto sumu je odporkyňa povinná zaplatiť na účet zastupujúceho advokáta navrhovateľa vedený v H., a.s., na číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.