Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/168/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky: O.. Q. K., G.. X.X.XXXX, K. A. K., Š. XXX/XX, pr. zast. JUDr. Jánom Čisárom, advokátom AK Košice, Murgašova 3, proti odporkyni: J. Š. A. M. Š., A. A. A. K., Š. X, T.: XXX XX XXX, pr. zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou AK Poprad, 1. mája 220/19, o náhradu mzdy vo výške 23.931,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.649,10 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 28.10.2009 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.931,- eur a trovy konania. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľka u odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy a dňa 7.2.2005 jej bola doručený výpoveď z pracovného pomeru s tým, že po podanej žalobe o neplatnosť výpovede Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 24.10.2008, č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.5.2009, sp. zn. XCo/X/XXXX, bolo rozhodnuté, že výpoveď daná navrhovateľke, je neplatná a pracovný pomer trvá. V dôsledku vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a rozhodnutia o ďalšom trvaní pracovného pomeru vznikol navrhovateľke nárok na náhradu mzdy za obdobie od podania neplatnej výpovede až do ďalšieho nástupu na výkon dohodnutej pracovnej činnosti. Vzhľadom na to, že po opätovnom nástupe do zamestnania a riadnom prideľovaní práce odporca neuhradil navrhovateľke za rozhodné obdobie mzdu ani jej náhradu, domáha sa navrhovateľka náhrady mzdy za obdobie od 1.10.2006 do 16.6.2009 podaným návrhom.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a uviedol, že v podanom návrhu absentuje špecifikácia nároku navrhovateľky a popis spôsobu výpočtu uplatneného nároku. Odporca ďalej uviedol, že mal v úmysle sa s navrhovateľkou vyrovnať mimosúdne, na čo navrhovateľka nepristúpila. Odporca v zmysle ustanovenia požiadal súd o zníženie náhrady mzdy za dobu presahujúcu 9 mesiacov a súčasne navrhol zistenie dôvodov, pre ktoré nebola navrhovateľka v rozhodnom období zamestnaná.

Rozsudkom zo dňa 25.5.2012 súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 8.649,10 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s priznaním nároku na náhradu mzdy len za obdobie 9 mesiacov. Prílohu odvolania

navrhovateľky o. i. tvoria potvrdenia rôznych navrhovateľkou oslovených zamestnávateľov zo dňa 28., resp. 30.5.2012.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.7.2013, sp. zn. XXCoPr/XX/XXXX, odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa okrem výrokov, ktorými bolo žalobe vyhovené a o trovách konania účastníkov, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu I. stupňa, nakoľko sa súd nevyporiadal s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, ktoré mali preukázať, že po celú dobu súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa informovala a zamestnanie si hľadala u rôznych zamestnávateľov aj mimo rezortu školstva. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa v ďalšom konaní, na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, preveriť, koľkokrát sa navrhovateľka v priebehu obdobia, za ktoré uplatňuje nárok na náhradu mzdy, reálne zaujímala o zamestnanie.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy u odporcu pracovala ako učiteľka. Dňa 7.2.2005 jej odporca doručil výpoveď z pracovného pomeru, v zmysle . Nakoľko navrhovateľka s podanou výpoveďou nesúhlasila, domáhala sa určenia neplatnosti výpovede, pričom rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 24.10.2008 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd určil, že výpoveď daná navrhovateľom odporkyni dňa 7.2.2005 ne neplatná, a že pracovný pomeru odporkyne trvá. uvedený rozsudok bol ďalej potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.5.2009, sp. zn. XCo/X/XXXX, pričom rozsudok súdu I. stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2009. Po právoplatnosti rozsudku navrhovateľka opätovne nastúpila do výkonu dohodnutej práce u odporcu, avšak neboli jej odporcom vysporiadané mzdové nároky za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru do opätovného nástupu do práce. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka za obdobie od 1.10.2006 do 16.6.2009 uplatnila nárok na náhradu mzdy v sume 23.931,- eur.

Podaním doručeným dňa 1.6.2010 navrhovateľka navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu s tým, že žiadala o priznanie nároku na náhradu mzdy v celkovej výške 33.921,46 eur a uplatnila si ďalej úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.6.2005 do zaplatenia. Podaním doručeným dňa 6.7.2010 právny zástupca navrhovateľky opätovne navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu a priznanie nároku na náhradu mzdy tak, ako bude jej výška určená znaleckým posudkom a za obdobie od 28.10.2006 do 16.6.2009, vrátane úroku z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad. Návrhom zo dňa 4.5.2012 navrhovateľka ďalej opätovne navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu a to tak, že navrhla, aby bol odporca zaviazaný na úhradu sumy 31.096,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne za obdobie od 28.10.2006 do zaplatenia.

Z potvrdenia ÚPSVaR Poprad zo dňa 30.3.2006 súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2005 do 22.2.2006. Na vlastnú žiadosť bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená, nakoľko jej bol priznaných príspevok na opatrovanie. Z predložených potvrdení o poberaní príspevku na opatrovanie súd zistil, že za rok 2005 navrhovateľka za opatrovanie svojho otca poberala peňažný príspevok vo výške 3.882,- Sk (128,86 eur) mesačne, pričom v roku 2005 jej bola vyplatená za obdobie od októbra do decembra suma 11.646,- Sk (386,57 eur). V roku 2006 bola navrhovateľke za opatrovanie otca uhradená suma peňažného príspevku v celkovej výške 45.900,- Sk (1.523,60 eur), v roku 2007 vo výške 41.340,- Sk (1.372,24 eur), v roku 2008 suma 31.032,- Sk (1.030,07 eur) a v roku 2009 suma 430,64 eur, pričom sumu 53,06 eur navrhovateľka vrátila poskytovateľovi. O priznanie opatrovateľského príspevku na opatrovanie B. C., otca navrhovateľky, požiadala navrhovateľka dňa 23.5.2005, pričom obecné zastupiteľstvo obce Spišské Bystré, na svojom zasadnutí dňa 17.6.2005 žiadosť navrhovateľky zamietlo. Príspevok za opatrovanie bol navrhovateľke poskytovaný prostredníctvom ÚPSVaR Poprad.

Z jednotlivých potvrdení o hľadaní si zamestnania súd zistil, že tieto boli vystavené v dňoch 28., resp. 30.5.2012, teda po vyhlásení rozsudku súdu I. stupňa. Sama navrhovateľka v rámci účastníckeho výsluchu uviedla, že oslovila organizácie, ktorých zástupcov pozná a oni poznajú ju. V tomto smere má súd za to, že v prípade potvrdení o hľadaní si zamestnania sa jedná skôr o dodatočné riešenie dôkaznej núdze navrhovateľky po vyhlásení rozsudku súdu I. stupňa.

Zo znaleckého posudku T.. Š. M. č.12/2010 súd zistil, že znalec v zmysle pokynu súdu vyčíslil nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2006 do 16.6.2009, pričom vyčíslil priemernú dennú a mesačnú mzdu za jednotlivé mesiace a súčasne zohľadnil valorizáciu miezd prípadne odmeny a iné nároky. Znalec uviedol, že celkový nárok navrhovateľky za obdobie od októbra 2006 do júna 2009 činí 22.344,14 eur, pričom sa jedná o výšku hrubej mzdy a táto suma zahŕňa platovú tarifu vrátane zvýšenia, ako aj príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Po doručení znaleckého posudku účastníkom, právny zástupca navrhovateľky podaním doručeným dňa 7.1.2011 opätovne navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu s tým, že navrhol odporcu zaviazať povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2006 do 16.6.2009 sumou 22.344,14 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.10.2006 do zaplatenia a trovy konania.

Súd konštatuje, že v prípade príplatku za činnosť triedneho učiteľa sa nejedná o nárokovú zložku funkčného platu - mzdy. Učiteľ nemá nárok na pridelenie triedy a činnosť triedneho učiteľa, nakoľko oprávnenie ustanoviť učiteľa triednym učiteľom je výlučne v právomoci riaditeľa školy s prihliadnutím nie len na odborné znalosti a schopnosti, ale aj na osobné a osobnostné predpoklady konkrétneho učiteľa, napr. aj rozsah jeho voľného času potrebného na výkon funkcie. Ustanovený znalec vypracoval doplnok k znaleckému posudku č.12/2010 a určil funkčný plat navrhovateľky za obdobie od 1.10.2006 do 16.6.2009 sumou 21.274,16 eur brutto. Priemerná denná mzda navrhovateľky v roku 2006 činila sumu 27,72 eur, v roku 2007 sumu 28,41 eur, v roku 2008 sumu 30,27 eur a v roku 2009 sumu 32,41 eur. Navrhovateľka žiadala opätovné prepočítanie svojho nároku v jednotlivých obdobiach. Z jednotlivých rozhodnutí o plate a priložených platových taríf súd zisťoval jednotlivé sumy platových tried a platových stupňov. Je zrejmé, že ustanovený znalec pri spracovávaní znaleckého posudku a dodatku z týchto vychádzal, riadne ich vyhodnotil.

Podľa ust. odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol.

Podľa ust. v znení účinnom k 7.2.2005 (ďalej len ) možno pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u

iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Na základe uvedenej skutočnosti, s poukazom na cit. ustanovenie posledná veta by navrhovateľke prináležala z titulu neplatného skončenia jej pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku už počnúc dňom 1.6.2005 vrátane a táto skutočnosť napokon ani nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania časti uplatneného nároku za obdobie od 1.6.2005 (deň nasledujúci po uplynutí výpovednej doby) do 28.10.2006 (deň začiatku trojročného obdobia pred podaním návrhu) a nadväzujúci návrh na zmenu žalobného petitu sa súd zaoberal nárokom navrhovateľky počnúc dňom 28.10.2006.

Na prácu vykonávanú navrhovateľkou - jej odmeňovanie, s ohľadom na charakter odporcu ako jej zamestnávateľa, sa vzťahujú ust. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona), upravujúceho odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ak je jeho zamestnávateľom o. i. aj rozpočtové organizácie obce ().

Podľa § 29 ods. 1 zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

Podľa § 29 ods. 2 zákona, Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Súd pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal z funkčného platu navrhovateľky, aký by mala navrhovateľka v prípade, že by vykonávala prácu v období, za ktorú jej súd priznal náhradu mzdy. Pokiaľ ide o jeho výpočet, s poukazom na § 4 ods. 4 veta prvá zákona funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až h). Funkčným platom je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3.

Tarifný plat pedagogických pracovníkov je definovaný v § 7 ods. 8 zákona tak, že ide o súčet platovej tarify priznanej podľa odseku 8 a sumy zvýšenia platovej tarify.

Podľa § 7 ods. 10 zákona platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi s účinnosťou od 1. júla kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 30. júnu bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %.

Podľa § 7 ods. 11 zákona pri zvýšení platovej tarify podľa § 28 ods. 1 zákona suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za celé roky započítanej praxe dosiahnutej k 30. júnu bežného kalendárneho roka.

Podľa § 14 zákona pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, patrí príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok na náhradu mzdy navrhovateľky za obdobie od 28.10.2006 je daný, o tomto bolo právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľka si nárok uplatnila za obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu vo veci samej a vzhľadom na to, že sa jedná o náhradu mzdy a nie mzdu ako takú, súd pri posudzovaní ďalšieho uplatneného nároku vychádzal s prihliadnutím na obsah znaleckého posudku a dodatku znaleckého posudku Ing. Š. M..

Vzhľadom na odporcom žiadané nepriznanie časti nároku v zmysle ust. súd konštatuje, že žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy predstavuje z procesného hľadiska obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa, ktorý dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, za splnenia podmienky, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od toho dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do umožnenia pokračovania v práci, resp. do skončenia pracovného pomeru. Zákonodarca z ods. 2 cit. ust. dal možnosť súdu na žiadosť zamestnávateľa v prípade, že požadovaná náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov, túto náhradu buď primerane znížiť, prípadne aj vôbec nepriznať. Táto náhrada mzdy je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Priznanie tejto náhrady pritom závisí od možnosti a ochoty zamestnanca vykonávať prácu. Ak teda zamestnanec nie je schopný napríklad pre práceneschopnosť prácu vykonávať, v tejto dobe nemá nárok na poskytnutie náhrady mzdy (R 90/1970 i R 51/1975).

Táto náhrada mzdy pritom nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú by bol zároveň schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom (R 90/1970). Pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa na zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov musí súd podľa cit. ust. zohľadniť najmä skutočnosti či zamestnávateľ bol v rozhodnom čase zamestnaný, akú prácu vtedy vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa nezamestnal. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi najneskôr do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dovodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu (napr. rozsudok NS SR - ).

Za žalované obdobie presahujúce dobu 9 mesiacov súd čiastočne akceptoval žiadosť odporcu o nepriznanie náhrady mzdy a znížil rozsah jej náhrady, a to napriek tomu, že uplatnený nárok navrhovateľky v skutočnosti začína 17-tým mesiacom nasledujúcim po neplatnom skončení pracovného pomeru, nakoľko po vznesenej námietke premlčania sama navrhovateľka navrhla pripustenie žalobného petitu a obmedzila pôvodný návrh o časť už premlčaného nároku.

Súd po doplnenom dokazovaní opätovne dospel k záveru, že navrhovateľka v období rokov 2005 - 2009 nepreukázala dostatočne objektívnu snahu a ochotu zamestnať sa. Zobral pri tom do úvahy, že navrhovateľka bola síce evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, povinnosti evidovaného si pravdepodobne plnila, ale svoju chuť a vôľu pracovať, teda pokusy a snahu zamestnať sa, nepreukázala súdu v dostatočnom rozsahu. Súd zohľadnil obsah jednotlivých potvrdení o hľadaní si zamestnania, avšak vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky, že oslovovala len jej známe subjekty nemožno objektívne zhodnotiť snahy o zamestnanie navrhovateľky po celé posudzované obdobie.

V rámci účastníckeho výsluchu navrhovateľka uviedla, že o zamestnanie v ZŠ Vikartovce a ZŠ Hranovnica, teda v okolitých obciach sa uchádzala ešte pred skončením výpovednej doby, v období od 1.6.2005 sa o inú prácu nezaujímala, nakoľko zabezpečovala starostlivosť o 90-ročného otca. Následne zabezpečovala starostlivosť o syna, ktorý tiež trpí zdravotným obmedzením, a teda je otázne, či by sa aj v prípade úspešného zamestnania mohla zamestnaniu vôbec venovať. Táto pochybnosť však nemôže spôsobovať ujmu na právach odporcu. Naopak má súd za to, že pokiaľ navrhovateľka poberala príspevok na opatrovanie, tento má charakter náhrady mzdy, ktorú by inak človek mohol dosiahnuť v prípade normálneho pracovného pomeru. V tomto smere má súd za to, že požiadavke odporcu na zníženie náhrady mzdy je na mieste vyhovieť a s poukazom na ust. je priznanie náhrady mzdy navrhovateľke za dobu deviatich mesiacov

uplatneného obdobia primerané, a že ide o dostatočnú satisfakciu navrhovateľky voči odporcovi, ako aj sankciu voči odporcovi.

Súd v súvislosti s horeuvedenými zisteniami priznal navrhovateľke náhradu mzdy za ďalšie požadované obdobie nepriznal a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatňované úroky z omeškania z náhrady mzdy, súd v tejto časti návrhu vyhovel v rozsahu už priznanej náhrady mzdy. Úroky z omeškania sú sankciou za to, že dlžník neuhradí veriteľovi jeho splatnú pohľadávku riadne a včas ( , ). Náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nemá povahu ekvivalentu mzdy (ide skôr o satisfakciu pre zamestnanca a sankciu pre zamestnávateľa), teda sa ani nestáva splatnou vo výplatných termínoch ako mzda, ale až po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v rozsudku (po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná). Skutočnosť kedy, koľko a komu má zamestnávateľ (odporca) plniť sa tento dozvie až z rozhodnutia súdu. Preto, kým rozsudok vo veci samej nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, odporca sa s jej úhradou nemôže dostať do omeškania. Nárok navrhovateľa na náhradu príslušenstva s ohľadom na konštantnú judikatúru a eurokonformný výklad príslušných právnych predpisov je daný. Vzhľadom na časť uplatnenia nároku na úrok z omeškania, súd navrhovateľke priznal úrok z omeškania z celkovo priznanej sumy náhrady mzdy, a to za obdobie od podania návrhu do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.