Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/204/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Ivana Machyniaka,

v právnej veci navrhovateľky PhDr. A. T., nar. X.X., bývajúcej v K.K., zastúpenej JUDr. M.

L., advokátkou so sídlom v K.K., proti odporcovi Š. I. A. G., so sídlom v K.K.K.,

zastúpenému JUDr. J. M., advokátom so sídlom v K.K., o náhradu mzdy, vedenej na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.4.2003 č.k. -65, ktorý

nadobudol právoplatnosť 10.5.2004, súd určil výpoveď z pracovného pomeru danú odporcom

navrhovateľke listom z 31.5.2001 neplatnou a trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi.

Žalobu v časti o náhradu mzdy od 1.8.2001 do znovu umožnenia navrhovateľke pokračovať

v práci u odporcu vylúčil na samostatné konanie.

2

Okresný súd Košice II rozsudkom z 5.11.2007 č.k. -189 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 382 947,-- Sk brutto titulom náhrady mzdy

s úrokmi z omeškania v ročnom percentuálnom vyjadrení z jednotlivých istín predstavujúcich

náhrady mzdy za príslušné mesiace odo dňa splatnosti v 15. deň nasledujúceho mesiaca do

zaplatenia: 17,6 % z 11 260,-- Sk od 15.9.2001, od 15.10.2001, od 15.11.2001 a od

15.12.2001, 15,5 % z 11 260,-- Sk od 15.1.2002, od 15.2.2002 a od 15.3.2002, z 12 810,-- Sk

od 15.4.2002, 16,5 % z 12 810,-- Sk od 15.5.2002, od 15.6.2002, od 15.7.2002, od 15.8.2002,

od 15.9.2002, od 15.10.2002 a od 15.11.2002, 13 % z 12 810,-- Sk od 15.12.2002, od

15.1.2003, z 13 519,-- Sk od 15.2.2003, z 3 519,-- Sk od 15.3.2003, 2 132,-- Sk od 15.4.2003,

z 2 676,-- Sk od 15.5.2003, z 10 606,-- Sk od 15.6.2003, z 12 810,-- Sk od 15.7.2003, zo

16 000,-- Sk od 15.8.2003, zo 161,-- Sk od 15.9.2003, z 1 445,-- Sk od 15.10.2003, od

15.10.2003, od 15.10.2003 (správne 15.11.2003), z 10 304,-- Sk od 15.12.2003, 12 % zo

16 000,-- Sk od 15.1.2004, z 10 029,-- Sk od 15.3.2004, 11 % zo 438,-- Sk od 15.4.2004,

všetko do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke náhradu trov konania 34 281,50 Sk a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

návrh 20 147,-- Sk na účet Okresného súdu Košice II.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení podmienok

priznania náhrady mzdy podľa ustanovenia za obdobie od

1.8.2001 do 2.6.2004. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.4.2003

č.k. -65 v spojení z rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17.2.2004

sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 10.5.2004, ktorým súd určil výpoveď

z pracovného pomeru danú odporcom navrhovateľke listom z 31.5.2001 neplatnou, mal

preukázaným splnenie jednej z podmienok priznania náhrady mzdy v zmysle § 61 ods. 1

, neplatnosť výpovede danej navrhovateľke odporcom 31.5.2001. Listami

z 13.6.2001 a 28.6.2001, ktorými navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju

odporca i naďalej zamestnával, mal preukázanú ďalšiu z podmienok prisúdenia náhrady mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru, oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi

o tom, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Výšku náhrady mzdy určil podľa § 275

ods. 1 a 2 , ktorý odkazuje na ustanovenie , a

Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, vo výške priemerného

3

pravdepodobného zárobku, ktorý menil v závislosti od platných nariadení vlády v zmysle

záverov znaleckého posudku. Pri výpočte výšky pravdepodobného zárobku zohľadnil

priemerný mesačný zárobok navrhovateľky stanovený z jej hrubej mzdy za druhý štvrťrok

2001 výškou 11 116,-- Sk (511,30 Sk x 21,74 dní). Od 1.8.2001 do 31.3.2002 určil náhradu

mzdy navrhovateľky výškou 11 260,-- Sk za každý mesiac v zmysle nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. , od 1.4.2002 do 31.7.2003 pravdepodobný zárobok

navrhovateľky určil výškou 12 810,-- Sk a od 1.8.2003 do 2.6.2004 výškou 16 000,-- Sk.

Zohľadnil obdobia práceneschopností navrhovateľky od 15.5.2003 do 18.5.2003, od

27.10.2003 do 31.12.2003 a od 1.1.2004 do 9.2.2004 tak, že náhrady miezd jej za uvedené

obdobia práceneschopnosti nepriznal a náhradu mzdy za jednotlivé mesiace znížil; v máji

2003 na 10 600,-- Sk, v októbri 2003 až decembri 2003 na 13 248,-- Sk a v januári a februári

2004 na 1 472,-- Sk. Na žiadosť odporcu v zmysle

na nepriznanie, resp. zníženie náhrady mzdy za obdobie presahujúce šesť

mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, od

uvedeným spôsobom zistenej náhrady mzdy znalcom spolu vo výške 397 866,-- Sk odpočítal

mzdu navrhovateľky dosiahnutú u iných zamestnávateľov, spolu vo výške 14 919,-- Sk.

Prisúdenie úrokov z omeškania odôvodnil ustanovením . Výrok

o práve na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením a úspešnosťou

navrhovateľky v konaní, výšku náhrady trov odmenou a náhradou hotových výdavkov

advokátky právne zastupujúcej navrhovateľku v konaní. Odporcovi uloženú poplatkovú

povinnosť odôvodnil zákonným oslobodením navrhovateľky od platenia súdnych poplatkov

podľa a výsledkom konania podľa veta

prvá uvedeného zákona.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa,

výroku o prisúdení istiny 382 947,-- Sk brutto s príslušenstvom, rozsudkom z 29.4.2009

sp. zn. v zmysle potvrdil rozsudok v napadnutom výroku do

výšky istiny 8 931,09 eur (269 058,-- Sk) s úrokmi z omeškania vo výške 16,5 % ročne od

15.9.2002 do zaplatenia, do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (o zaplatenie

istiny 113 889,-- Sk s príslušenstvom) v zmysle zmenil a žalobu zamietol. Vo

výroku o trovách konania účastníkov, vo výroku o súdnom poplatku a uznesenie z 25.11.2007

č.k. -187 o trovách konania štátu, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Výšku priemerného mesačného zárobku v zmysle § 275

ods. 1 o mzde, odmene za

pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, na ktorý citované ustanovenie odkazuje,

vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku, ako priemerný mesačný zárobok 11 116,-- Sk,

ktorý vypočítal z priemerného denného zárobku 511,30 Sk za rozhodné obdobie druhého

štvrťroka 2001, ktorý vynásobil priemerným počtom pracovných dní v mesiaci v roku 2001 –

21,74. Námietku odporcu, že navrhovateľke nepatrí náhrada mzdy za obdobie presahujúce

šesť mesiacov z dôvodu, že odmietla pracovné miesto ponúknuté jej úradom práce,

nepovažoval dôvodnou. Vychádzal pritom z dôkazu – správy Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v K. zo 17.3.2009, z ktorej vyplýva, že v obdobiach od 25.9.2001 do 31.1.2003 a od

7.6.2003 do 31.8.2003 bola navrhovateľke vydaná jedna pracovná ponuka 2.7.2002, na

pracovnú pozíciu u., ktorá však bola obsadená iným uchádzačom. Náhradu mzdy od 1.8.2001

jej priznal aj za obdobie presahujúce šesť mesiacov, t.j. za celé obdobie, kedy bola vedená

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, do 31.1.2003, celkom za osemnásť mesiacov.

Zohľadnil jej zamestnanie od 1.2.2003 do 30.4.2003, v ktorom jej mzda nedosahovala ani

priemerný mesačný zárobok dosahovaný u odporcu pred neplatným skončením pracovného

pomeru, a dospel k záveru, že pracovala za podmienok nezodpovedajúcich tým, za ktorých by

vykonávala prácu u odporcu, preto jej za uvedené obdobie patrí náhrada mzdy vo výške

priemerného zárobku. Zohľadniac jej práceneschopnosť v období od 19.5.2003 do 6.6.2003,

jej nepriznal náhradu mzdy pre práceneschopnosť, keďže počas nej nebola navrhovateľka

schopná vykonávať prácu u odporcu podľa pracovnej zmluvy. Za máj 2003 jej priznal za 10

pracovných dní 5 053,-- Sk a za jún 2003 za 15 pracovných dní náhradu mzdy vo výške

8 337,-- Sk. Od 1.9.2003 do 31.8.2003 jej priznal plnú náhradu mzdy, pretože bola

evidovanou uchádzačkou o zamestnanie na úrade práce. Od 1.9.2003 do 10.5.2004 vyhodnotil

podmienky zamestnania navrhovateľky výhodnejšími z hľadiska výšky dosiahnutej mzdy

u iného zamestnávateľa, ktorá bola vyššou, než akú by dosiahla navrhovateľka u odporcu.

Preto jej náhradu mzdy za uvedené obdobie nepriznal, keďže sa zapojila do pracovného

procesu za rovnocenných podmienok. Úrok z omeškania priznal vo výške 16,5 % od

15.9.2002 do zaplatenia. Zamietnutie zvyšku návrhu odôvodnil tým, že nad prisúdenú výšku

náhrady mzdy navrhovateľke náhrada mzdy nepatrí. Zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením pre

nepreskúmateľnosť prisúdenej výšky náhrady trov ( ). Zrušenie rozsudku vo

výroku o súdnom poplatku a uznesenie o výroku o trovách konania štátu odôvodnil zmenou

výšky náhrady mzdy.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku o zamietnutí žaloby, podala dovolanie

navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci v rozsahu zrušenia odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia ,

nakoľko jej dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa. Dovolateľka uplatnila dovolacím dôvodom tzv. inú vadu podľa

, nakoľko namietala, že odvolací súd zamietol žalobu z dôvodov,

ktoré neboli obsahom odvolania odporcu, ktorého odvolacia námietka smerovala proti

prisúdeniu náhrady mzdy navrhovateľke nad šesť mesiacov. Odvolací súd viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľke patrí náhrada mzdy aj

za obdobie nad šesť mesiacov, ale žalobu zamietol z dôvodov, ktoré neboli obsahom

odvolania. Dovolanie odôvodnila tiež nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím

súdom v zmysle Odvolací súd v rozpore s ustanovením

ods. 1, 2 a 3 (majúc zrejme na mysli ) bral do

úvahy priemerný zárobok, ktorý dosahovala navrhovateľka pred doručením výpovede

a nebral do úvahy, že jej priemerný zárobok sa menil. Uvedenému záveru podľa dovolateľky

napovedá aj skutočnosť, že navrhovateľka nepracovala pre prekážky na strane zamestnávateľa

(odporcu), ktorý jej neumožnil pracovať počas obdobia, za ktoré požaduje náhradu mzdy.

Odvolací súd pri stanovení výšky náhrady mzdy mal vychádzať z pravdepodobného

priemerného zárobku rovnajúcemu sa jej funkčnému platu vyplývajúcemu od 1.4.2002 zo

a od 1.1.2004 zo Uvedeným spôsobom

nesprávne určeného priemerného platu vyplývalo ďalšie pochybenie odvolacieho súdu, ktorý

za obdobie od 1.9.2003 do 15.4.2004 navrhovateľke nepriznal náhradu mzdy, ktorú jej

nepriznal až do 2.6.2004.

Odporca písomné vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľky nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ O.s p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených

vád v konaní dovolací súd nezistil a dovolateľka ich ani nenamietala.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v Občianskom súdnom konaní a jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a), a f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že odvolanie musí

popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať aj osobitné náležitosti (

ods. 1 a 2 ), vrátane niektorého z odvolacích dôvodov podľa až f/

Odvolanie musí obsahovať uvedenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, proti ktorému

smeruje, uvedenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda, uvedenie dôvodov, na

základe ktorých považuje odvolateľ rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny a uvedenie,

čoho sa odvolateľ domáha. K procesným podmienkam v odvolacom konaní od účinnosti

, ktorým sa novelizoval , patrí aj - v rámci

zavedenej zásady koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní

a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu

uvedeného v rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe

ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať,

toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na

odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Toto ustanovenie obmedzuje preskúmavaciu právomoc odvolacieho súdu maximálne na

rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p). Odvolací

súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 204

a O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd venoval náležitú

pozornosť odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, ktorým uviedol nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa v zmysle v otázke

prisúdenia náhrady mzdy navrhovateľke za obdobie presahujúce šesť mesiacov. Odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom prisudzujúcom výroku z hľadiska

odporcom uplatneného odvolacieho dôvodu. Predovšetkým skúmal výšku náhrady mzdy

navrhovateľky, ktorá tvorila základ preskúmania náhrady mzdy navrhovateľky aj za obdobie

9

presahujúce šesť mesiacov, vzhľadom k porovnaniu podmienok výkonu práce navrhovateľky

u iného zamestnávateľa a rovnako aj výšku náhrady mzdy za jednotlivé mesiace, kedy sa do

pracovného procesu nezapojila z objektívnych dôvod. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd

skúmajúc výšku náhrady mzdy, nešiel nad rámec odvolacieho dôvodu uplatneného odporcom

nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a nedopustil sa inej vady, ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Z obsahu dovolania navrhovateľky vyplýva, že dovolacím dôvodom uplatňuje

ustanovenie , t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil

podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne

vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správnu právnu

normu a či ju správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým

dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t.j. ak na

takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.

Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných

práv a slobôd.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk

zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde

ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

10

Podľa prechodného ustanovenia Zákonníka

práce, účinného od 1. apríla 2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne

vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré

z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších

predpisov.

Prejednávanú vec je treba posudzovať aj v súčasnej dobe – vzhľadom k tomu, že

predmetom konania je nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru

výpoveďou z 31.5.2001, podľa účinného do

31. marca 2002, pretože podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného procesu je neplatnosť výpovede z 31.5.2001 a trvanie pracovného pomeru

i naďalej, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým sa mal pracovný pomer na základe

neplatnej výpovede skončiť (31.7.2001), t.j. od 1.8.2001 naďalej.

V predmetnej veci dovolateľka namietala nesprávny právny záver odvolacieho súdu,

ktorý dospel k záveru, že náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru jej patrí

vo výške priemerného zárobku zisteného z hrubej mzdy zúčtovanej navrhovateľke

v rozhodnom období predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka zisteného k prvému dňu

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. za druhý štvrťrok 2001.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci zistené (správnosť skutkových

zistení dovolateľka nenamietala), že navrhovateľka pracovala u odporcu v pracovnom pomere

na základe pracovnej zmluvy od 1.8.1981 vo funkcii v. Rozsudkom Okresného súdu Košice II

z 28.4.2003 č.k. -65, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.5.2004, súd určil

výpoveď z pracovného pomeru danú odporcom navrhovateľke listom z 31.5.2001 neplatnou.

Listami z 13.6.2001 a 28.6.2001 navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju

odporca i naďalej zamestnával. Zo znaleckého posudku č. X.X. zo X.X. podaného Ing. J. S.,

znalcom z odboru ekonómia a manažment, vyplýva priemerný mesačný zárobok

navrhovateľky za druhý štvrťrok 2001 vypočítaný z dennej hrubej mzdy 511,30 Sk

vynásobenej priemerným koeficientom odpracovaných dní v mesiaci v roku 2001 21,74 vo

výške 11 116,-- Sk.

11

Podľa , ak zamestnávateľ dal

zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite

alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho

ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť

mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa,

keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného

pomeru.

Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi

poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho

povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy

zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či

zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok

dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Výpoveď z pracovného pomeru, okamžité zrušenie pracovného pomeru alebo zrušenie

pracovného pomeru v skúšobnej dobe sú (aj z pohľadu ustanovenia )

neplatné len vtedy, ak ich neplatnosť bola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Náhrada

mzdy, ktorá zamestnancovi patrí podľa ustanovenia , je vyvolaná

tým, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe prestal v rozpore s ustanovením § 35 ods. 1

písm. a/ prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, i napriek

tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Poskytnutie

náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať

zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, prácu podľa

pracovnej zmluvy. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa

prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť len

vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy.

Ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej

pracovnej neschopnosti, karantény alebo z dôvodu inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri

12

ktorej zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy ( ), nemá nárok ani na

náhradu mzdy podľa ustanovenia .

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorý mu oznámil, že trvá na

tom, aby ho ďalej zamestnával, náhradu mzdy až do doby, kedy zamestnancovi umožní

pokračovať v práci, alebo kedy dôjde k platnému rozviazaniu pracovného pomeru (por. § 61

ods. 1, vetu druhú ). Ustanovenie upravuje práva

a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v období, v ktorom sú ich vzťahy sporné

v dôsledku rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením

v skúšobnej dobe, ktoré učinil zamestnávateľ a jeho platnosť zamestnanec neuznáva (a podal

preto na súd žalobu o určenie jej neplatnosti), a v ktorom panuje (až do rozhodnutia súdu

o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru alebo do doby, než dôjde

k platnému rozviazaniu pracovného pomeru inak) neistota, či pracovný pomer skutočne

skončil (podľa zamestnávateľom učineného rozviazania pracovného pomeru), alebo či bude

(môže) pokračovať. V prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia súdu

o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neprideľuje v rozpore s ustanovením § 35 ods. 1

písm. a/ prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane

zamestnávateľa podľa ustanovenia . Zamestnancovi po dobu, po

ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo

výške priemerného zárobku a túto náhradu nemožno znížiť, poprípade nepriznať, aj keby o to

zamestnávateľ žiadal.

Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa

ustanovenia predstavuje z procesného hľadiska obranu proti

žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy podľa ustanovenia § 61

ods. 1 . Požiadavka zamestnávateľa, aby zamestnancovi nebola náhrada

mzdy vôbec priznaná, v sebe zahŕňa tiež žiadosť o primerané zníženie náhrady mzdy.

K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka

práce môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dovodiť,

že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce

u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších,

13

než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju

povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť

zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu

šesť mesiacov, súd podľa ustanovenia § 61 ods. 2, časti vety za bodkočiarkou, Zákonníka

práce prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam

vykonával a akého zárobku dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Významné

pri tom je najmä, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste

dohodnutom pracovnou zmluvou pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je možné z hľadiska

daného účelu považovať za rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce, či

zamestnanec vykonával alebo mohol vykonávať takú prácu, ktorá zodpovedá druhu práce

dohodnutej v pracovnej zmluve, alebo práci, ktorá je dohodnutému druhu práce rovnocenná,

alebo prácu, ktorej výkon je pre zamestnanca výhodnejší než v pracovnej zmluve dohodnutý

druh práce, a akú mzdu za vykonanú prácu dosiahol alebo by mohol (keby takú prácu

vykonával) dosiahnuť. Keby sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného

zamestnávateľa za podmienok nezodpovedajúcich tým, za ktorých by vykonával prácu

u zamestnávateľa v prípade, že by mu prideľoval prácu v súlade s pracovnou zmluvou, nebolo

by z hľadiska daného účelu možné po zamestnancovi spravodlivo požadovať, aby sa po

neplatnom rozviazaní pracovného pomeru do takejto práce vôbec zapojil; ak tak i napriek

tomu učinil, nemôže to viesť k záveru, že má byť požadovaná náhrada mzdy znížená alebo

dokonca nepriznaná.

Podľa zisťovanie a používanie priemerného zárobku

upravuje osobitný zákon ( o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť

a o priemernom zárobku).

Podľa o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť

a o priemernom zárobku, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ

z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby

odpracovanej v rozhodnom období.

14

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je

rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje

k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Priemerný zárobok sa pri určení výšky náhrady mzdy poskytovanej zamestnancovi

podľa ustanovenia (alebo podľa ustanovenia

) zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, poprípade ako priemerný denný

(zmenový) zárobok. Náhrada mzdy podľa ustanovenia (alebo

podľa ustanovenia ) sa stanovuje podľa priemerného zárobku

zamestnanca. Zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje osobitný zákon (por.

); týmto osobitným , o mzde,

odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, v znení neskorších predpisov.

Pri stanovení priemerného zárobku, ako vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

o mzde – majú význam tri základné skutočnosti – rozhodné obdobie, hrubá mzda dosiahnutá

v rozhodnom období a odpracovaná doba v rozhodnom období. Hrubou mzdou dosiahnutou

v rozhodnom období je vždy hrubá mzda zúčtovaná zamestnancovi k výplate v bezprostredne

predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľky na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 61

ods. 1 vznikol 1.8.2001, správne odvolací súd vychádzal zo záveru, že pre

zistenie priemerného zárobku navrhovateľky je rozhodným obdobím predchádzajúci

kalendárny štvrťrok, t.j. doba od 1.4.2001 do 30.6.2001, a že priemerný zárobok je treba zistiť

z hrubej mzdy zúčtovanej navrhovateľke k výplate a podľa doby ňou odpracovanej v tomto

období, ktorým spôsobom postupoval aj znalec, z ktorého záverov vychádzal aj odvolací súd.

Správne preto odvolací súd vyriešil aj žiadosť odporcu na nepriznanie, resp. zníženie náhrady

mzdy navrhovateľke v zmysle za obdobie po uplynutí šesť

mesiacov, t.j. od 1.2.2002 do 10.5.2004, do právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti

výpovede, na základe ktorej mal skončiť pracovný pomer navrhovateľky u odporcu. Odvolací

15

súd žiadosť odporcu považoval čiastočne dôvodnou, pretože navrhovateľka bola v rozhodnom

období od 1.2.2002 do 31.1.2003 evidovanou nezamestnanou a rovnako aj v období od

7.6.2003 do 31.8.2003, počas ktorého obdobia jej bola daná len jedna pracovná ponuka, ktorú

nie z vlastnej viny nemohla realizovať. Navrhovateľka u iného zamestnávateľa dosahovala

v období od 1.2.2003 do 31.5.2003 nižší príjem, než aký by dosahovala u odporcu, pokiaľ by

neodmietol jej výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve a odvolací súd správne ustálil, že

za uvedené obdobie navrhovateľke patrí náhrada mzdy, nakoľko do pracovného procesu

u iného zamestnávateľa sa zapojila za nevýhodnejších podmienok, pričom takýto výkon práce

od nej nebolo možné požadovať. Správne postupoval odvolací súd, pokiaľ nepriznal

navrhovateľke náhradu mzdy za obdobia jej práceneschopnosti, nakoľko v tom čase nebola

splnenou podmienka schopnosti navrhovateľky vykonávať prácu pre odporcu. Od 1.9.2003 do

10.5.2004 navrhovateľka dosiahla vyšší príjem u iného zamestnávateľa, než aký by dosiahla

u odporcu, preto správnym je záver, že sa do pracovného procesu zapojila za výhodnejších

podmienok a náhrada mzdy jej za uvedené obdobie nepatrí.

Z uvedeného vyplýva, že správnym bol právny záver odvolacieho súdu o výške

náhrady mzdy a aj o období, kedy navrhovateľke patrí. Preto bol správnym aj záver

odvolacieho súdu o zamietnutí zvyšku návrhu nad prisúdenú náhradu mzdy 8 931,09 eur

s príslušenstvom.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba považovať za správne.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Úspešný účastník nepodal v dovolacom konaní návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

), preto mu dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

16

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková