Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/267/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. B., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/X, I., o vymoženie sumy 724,96 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 1503/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -18 zo dňa 25. novembra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 147,40 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica sp. zn. N 6648/2005, NZ 62360/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 10. 12. 2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere č. 4540026 zo dňa 21. 07. 2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokát, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Konštatoval, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.

V prípade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je hlavný dôraz kladený na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný

nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom súd poukázal na to, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v predtlači zmluvy o úvere, čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta, ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami) je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.

Nakoľko súd exekučné konanie zastavil, žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení , , Exekučného poriadku, ustanovení , a podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 147,40 eur vrátane 19 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 63,74 eur za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu a za 6 úkonov exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 78,14 eur za poštovné, cestovné a spotrebný materiál a z náhrady za stratu času v sume 5,53 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným, oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Levice pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, avšak tak neurobil. Mal za to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Preto hoci notárska zápisnica je podľa ust. Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, ktorý spočíva v dvoch náležitostiach, a to v písomnom právnom úkone v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený poukázal na ust. , v zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa exekúcia zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia), kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Namietal i výšku trov exekúcie a skutočnosť, že z napadnutého uznesenia nevyplýva z čoho pozostáva odmena za 5 hodín exekučnej činnosti. Ma za to, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých exekučných úkonov, t. j. uviesť reálny čas, ktorý potreboval na vykonanie daného exekučného úkonu. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie v časti o trovách exekúcie súd prvého stupňa neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. . Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25. 11. 2011 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 25. 11. 2011 v časti o zastavení exekúcie potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa , pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 03. 04. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 12. 03. 2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 6648/2005, NZ 62360/2005 dňa 10. 12. 2005. Súd prvého stupňa udelil dňa 21. 04. 2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Návrhom zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa si súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyúčtoval trovy exekúcie v sume 147,40 eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného. Dňa 25. 11. 2011 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 147,40 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa , , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 03. 04. 2006.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 10. 12. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 6648/2005, NZ 62360/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej

osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 07. 2005) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 26.073,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 21.840,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 09. 2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21. 07. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu ( ) a obchodného práva o uznaní záväzku ( ). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej osoby na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 21. 07. 2005. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. a nasl. s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t.j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 21. 07. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 30. 09. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra vystupujúcim ako zástupca povinnej osoby uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 21. 07. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa

(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný ( ) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 10. 12. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 25. 11. 2011, ktorým napádal i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013 a prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania v tejto časti nezaoberal, nakoľko o trovách exekúcie rozhodoval súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom a v takomto prípade ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa nie je prípustné (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu odvolanie vždy pripúšťa) a v takomto prípade nastupuje režim podľa , veta tretia a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa v tejto časti zrušuje zo zákona. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - ) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a vo veci (teda o trovách exekúcie súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.

Oprávnený sa podaním zo dňa 03. 09. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie () a v súvislosti s prerušením konania ( ) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 03. 09. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť týmto návrhom na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaniach už

boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. -12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s návrhom oprávneného na prvú prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka návrhu na druhú prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.