Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/15/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Alexander Milko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 574 861, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 512992/2022 zo dňa 01.12.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 18.01.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.01.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 512992/2022 zo dňa 01.12.2022, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil rozhodnutie Mesta Rožňava č. 090661/2021-2 zo dňa 25.05.2022, ktorým podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z nehnuteľností na rok 2021 v sume 3.502,04 eur, daňovému subjektu A. B. B., C. XX, XXX XX C..

2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že okamžitým výkonom predmetného prvostupňového rozhodnutia by žalobcovi hrozila vážna ujma, značná hospodárska a finančná škoda, s prihliadnutím na výšku vyrubených rozdielov dane z nehnuteľností na roky 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022, voči ktorým žalobca aj v iných konaniach podal správnu žalobu, v prípade, ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán pristúpi k nútenému výkonu rozhodnutia, exekúciou dôjde k postihnutiu majetku žalobcu nenapraviteľným spôsobom, čo môže mať pre žalobcu s ohľadom na jeho majetkové, ale aj ekonomické a hospodárske pomery likvidačný charakter. Ďalej uviedol, že žalobca podniká v oblasti poskytovania sociálnych služieb a s prihliadnutím na súčasný stav a zlú energetickú situáciu, nie je schopný zabezpečiť plnohodnotný výkon poskytovaných služieb už len z tohto dôvodu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na nález ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.07.2003, sp. zn. zo dňa 30.05.2017 a ďalšie rozhodnutia, a uviedol, že má za to, že žalobca žiadnu hrozbu závažnej ujmy nielen nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil, nakoľko poukázal iba vo všeobecnej rovine na svoje majetkové, ekonomické a hospodárske pomery, ale aká je jeho finančná situácia, konkrétne neuviedol. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že odvolaním napadnutým rozhodnutím správcu dane (Mesta Rožňava), ktoré žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, bola vyrubená daň (rozdiel dane) za nehnuteľnosti (rodinný dom, altánok, dvor a TTP),

ktoré žalobca podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. a taktiež priznania na rok 2017, podaného daňovým subjektom, v ktorom sa žalobca označil za fyzickú osobu a uviedol svoje rodné číslo, vlastní ako fyzická osoba (občan), a nie ako podnikateľský subjekt (identifikovaný IČO), t.j. nie, ako právnická osoba, resp. fyzická osoba, oprávnená na podnikanie. Taktiež uviedol, že žalobca nekonkretizoval (ani nepreukázal), akým spôsobom by mali zdanené nehnuteľnosti súvisieť s podnikaním žalobcu, resp. že sú súčasťou obchodného imania (majetku) nejakej podnikateľskej spoločnosti. Žalovaný návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozilazávažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, s prihliadnutím na výšku vyrubeného rozdielu dane z nehnuteľností.

16. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na podnikanie žalobcu. Žalobca neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

17. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, respektíve žalobca neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali tento právny následok.

18. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

19. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).