Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-4-2013.pdf
PDF · 101.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Mesto Prešov, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, proti žalovaným v 1/ Mgr. D. V., bytom D., Q. XX, 2/ C. V., bytom D., T. XX, 3/ Ing. K. V., bytom D., T. XX, žalovaní v 1/ až 3/ rade zastúpení JUDr. Patrikom Holingom, advokátom so sídlom Košiciach, Hlavná č. 6, a 5/ G. M., bytom D., R. č. XXXX, W., právne zastúpená Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 38, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaným v 1., 2., 3. a 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2012 č.k. 8 C 135/2004 - 772 takto jednohlasne
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalovaných v 1., 2.. a 3. rade.
O d m i e t a odvolanie žalovanej v 5. rade s výnimkou výroku o určení žalobcu za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/4 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. D. pod B9 k nehnuteľnostiam zapísaným ako p.č. 8463/1,8463/2 a č. 8463/3 a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení žalobcu za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/4 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. D. pod B9 k nehnuteľnostiam zapísaným ako p.č. 8463/1,8463/2 a č. 8463/3 a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 395,94 Eur a žalovaný v 1. rade je povinný z tejto sumy zaplatiť 131,98 Eur, žalovaná v 2. rade je p o v i n n á z tejto sumy zaplatiť 131,98 Eur a žalovaný v 3. rade je povinný z tejto sumy zaplatiť 131,98 Eur, všetci žalovaní v 1., 2. a 3. rade do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk, alebo na účet advokáta JUDr. Alojza Naništu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je vlastníkom parciel registra "C" evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. 8463/1 - ostatné plochy o výmere 3245 m2, parcely č. 8463/2 - zastavené plochy o výmere 365 m2 a parcely č. 8463/3 - zastavané plochy o výmere 737 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D.,
Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.908,13 Eur a iné trovy konania vo výške 197,28 Eur, žalovanému v 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.908,13 Eur a iné trovy konania vo výške 197,28 €, žalovanému v 3. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.908,13 Eur a iné trovy konania vo výške 197,28 Eur, žalovanej v 4. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 4.362,20 Eur a iné trovy konania vo výške 295,936 Eur, žalovanej v 5. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 4.362,20 Eur a iné trovy konania vo
výške 295,936 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil odvolací súd, že rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalovaných v 1.,2. a 3. rade JUDr. Patrikovi Holingovi doručené dňa 12.12.2012. Odvolanie však podal ako to vyplýva z poštovej pečiatky na zásielke dňa 28.12.2012.
Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 -tich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Posledným dňom lehoty bol v tomto prípade 27. december 2012. Odvolatelia však podali odvolanie až 28.12.2012.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného odvolatelia, žalovaní v 1., 2. a 3. rade nedodržali lehotu na podanie odvolania. Nebolo preto možné v merite veci v tejto časti preskúmať rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2. a 3. rade bolo rozhodnuté analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta a § 224 ods. 1 O.s.p..
Žalobca dňa 28.12.2012 podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaných v 1., 2. a 3. rade. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v 1 úkone právnej služby - písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci samej v sume 791,90 Eur ( 652,29 Eur z tarifnej hodnoty veci 115,435,17 Eur + 7,63 Eur režijný paušál a 131,98 Eur DPH 20%). Podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobca uplatnil z vyčíslenej náhrady trov odvolacieho konania voči každému zo spoluvlastníkov v 1., 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške uvedenej v tohto uznesení.
Nedotknutou zostala časť rozsudku, ktorá sa týka vyhovenia žalobe vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 4. rade ( § 206 ods.2 O.s.p.).
Odvolací súd k horeuvedenému odôvodneniu považuje za potrebné naviac uviesť, že v tomto konaní o určení vlastníckeho práva žalobcu k označeným nehnuteľnostiam majú žalovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti postavenie samostatných spoločníkov v spore, teda každý z nich koná sám za seba.
Podľa ustálenej súdnej praxe má totiž ideálny podiel na nehnuteľnosti charakter samostatnej veci, preto právny osud jednotlivých podielov odvolací súd posudzoval samostatne.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 14.6.2004 žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. 8463/1 - ostatné plochy o výmere 3245 m2, parcely č. 8463/2 - zastavené plochy o výmere 365 m2 a parcely č. 8463/3 - zastavané plochy o výmere 737 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D.. Uplatil si tiež trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. až 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetných parciel. Uvedené parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 874 zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. 539 k. ú. D.. Ich vlastníkom je však žalobca a to na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 19.3.1948 č. 2857/48-III./B. Žalobca od toho času, kedy mu boli nehnuteľnosti pridelené, tieto užíval v dobrej viere a presvedčení, že mu vlastnícky patria a v súčasnosti sa na nich nachádza tenisový areál. Uzneseniami Okresného súdu v Prešove zo dňa 31.1.1994 sp. zn. D 2242/92, D 2243/92, D 2244/92 a D 2245/92 bolo potvrdené dedičstvo po už nebohých právnych predchodcoch žalovaných v 1/ až 5/ rade, okrem iného aj k pôvodnej mpč. 847/1. Na základe uvedených dedičských rozhodnutí sa právni predchodcovia pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následne žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi parciel č. 8463/1, 8463/2 a 8463/3. Žalobca nebol účastníkom dedičského konania, pričom notár, ktorý prejednával dedičstvo po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch, bez právne relevantného dôvodu opomenul skutočnosť, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Svoj naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, preukazoval tým, že stav evidovaný na LV nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že svojím skoršími rozhodnutiami 8 C 135/2004 - 152 zo dňa 22.11.2005, ako aj č.k. 8C 135/2004-641 zo dňa 30.03.2010 žalobe žalobcu vyhovel. V oboch prípadoch však odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na výpise z LV č. XXXX k. ú. D. sú ako podieloví spoluvlastníci parciel č. 8463/1 - ostatné plochy o výmere 3245 m2, č. 8463/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 365 m2 a parcely č. 8463/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2 vedení žalovaní v 1. až 5. rade. Ako titul nadobudnutia je uvedené dedičské rozhodnutie D 979/2000 a kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3437/95.
Predmetné parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 874 zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. 539 k. ú. D.. Táto pozemnoknižná parcela bola pôvodne vedená ako podielové spoluvlastníctvo B. V., K. L., rod. V., G. E., rod. V. a I. V. a to pre každého v podiele 1/4 na základe dedenia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného pozemnoknižného zápisu žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pozemnoknižnej parcely mpč. 874 na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 19.3.1948 č. 2857/48-III./B podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR. Zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol vykonaný 31.7.1948, č. d. 2091. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia dočasnej miestnej správnej komisie v Prešove č. 18.719/I-1948 zo dňa 20.7.1948, listu úradu MNV v Prešove z 20.11.1947 potvrdzujúceho vyplatenie prídelovej ceny okrem iného aj za parcelu mpč. 874 a tiež z uznesenia súdu v Prešove zo dňa 31.7.1948 o povolení vkladu.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že písomným podaním zo dňa 25.8.1991 K. V., nar. X.X.XXXX, právny predchodca žalovaných v zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Mikloškom ako podielový spoluvlastník pod B4 k nehnuteľnostiam v pozemnoknižnej záp. č. 539 k. ú. D. žiadal Štátne notárstvo o prejednanie dedičstva po B. M., K. L. a G. E.. Uzneseniami Okresného súdu v Prešove zo dňa 31.1.1994 sp. zn. D 2242/92 D 2243/92, D 2244/92 a D 2245/92 bolo potvrdené dedičstvo po už neb. právnych predchodcoch žalovaných v 1/ a ž 5/ rade, po K. V., K. L., rod. V., B. M., rod. V. a G. E., rod. V., okrem iného aj k pôvodnej mpč. 874/1 zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. 539/ k. ú. D..
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na odôvodnenie uznesenia NS SR 1 Cdo 132/08 z 28. 02. 2011, kde sa okrem iného konštatuje, že „ pojem národný majetok upravoval hospodársky zákonník v ustanovení § 64. Za národný majetok sa považovali veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré boli v socialistickom celospoločenskom vlastníctve. Jediným vlastníkom tohto majetku bol štát a štátnym organizáciám, ktoré s týmto majetkom hospodárili patrilo iba právo správy, resp. právo hospodárenia. Správa národného majetku a právo hospodárenia s týmto majetkom boli právne inštitúty rovnakého obsahu, predstavovali právnu formu výkonu štátneho vlastníctva, teda právnu formu výkonu základných oprávnení a povinností, ktoré tvorili obsah vlastníckeho práva. Štátne organizácie vykonávali správu národného majetku vždy vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Obsahom tohto práva bolo právo a zároveň povinnosť mať zverený majetok u seba, užívať ho, nakladať s ním v súlade s úlohami, ktorými bola štátna organizácia poverená domáhať sa ochrany tohto majetku. Subjektom správy, resp. práva hospodárenia mohli byť iba štátne organizácie. Iným než štátnym organizáciám, resp. občanom mohol byť národný majetok prevedený len do vlastníctva ( § 60 Hospodárskeho zákonníka ), čo súviselo s formami vlastníctva, ktoré právny poriadok rozoznával (vlastníctvo štátne, družstevné, spoločenských organizácií, súkromné ) alebo mohol byť tento majetok daný do trvalého užívania iným ako štátnym organizáciám ( § 70 Hospodárskeho zákonníka ). V týchto prípadoch sa už neprevádzala správa národného majetku, resp. právo hospodárenia. Tento názor bol všeobecne konštantný v odbornej spisbe ( napr. Slavoj Vaněk, Československé hospodářske právo, Panorama 1979, Stanislav Plíva, Hospodáření s národním majetkem, Panorama 1987 ).“
Súd prvého stupňa vec právnej posúdil podľa ustanovenia § 80c O.s.p., § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 134 O.s.p., § 135 ods. 2 O.s.p., § 1 ods. 1, § 1 ods. 7, § 2 Nariadenia SNR č. 104/1945
Zb., § 1, § 2, § 29, § 30, § 31 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 279/1949 Zb., § 1 ods. 1, § 4, § 5 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 90/1950 Zb., § 2, § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 110/1953 Sb., § 3, § 4 ods. 1 až 5 Vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb., § 70 ods. 1 a 2, § 391 ods. 2 Zákona č. 109/1964 Zb., § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 až 4 vyhl. č. 104/1966 Zb., § 1, § 2 ods. 5 vyhl. č. 156/1975 Zb., § 1 ods. 1, § 14 ods. 1 až 4 vyhl. č. 90/1984 Zb., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 vyhl. č. 119/1988 Zb., § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., § 1 ods. 1 a § 28 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. a dospel k nasledovným záverom.
Podľa názoru súdu prvého stupňa vykonaným rozsiahlym dokazovaním zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že k prechodu sporných nehnuteľností na žalobcu došlo zo zákona. Súd pri tom vychádzal aj z právneho názoru súdu vyššieho stupňa, ktorým je viazaný, a ktorý súd vyššieho stupňa zdôraznil najmä v rozsudku č.k. 1Co 115/2006-567, kde jednoznačne skonštatoval, že konfiškácia parcely mpč. 874, z ktorej boli vytvorené sporné pozemky, prebehla v súlade s ust. Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 19.3.1948 boli do vlastníctva žalobcu pridelené sporné nehnuteľnosti. Tento výmer predstavuje podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu (žalobcu) k pridelenej nehnuteľnosti. Následne aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 22/2006-485 jednoznačne konštatuje, že konfiškačný výmer č. 2857/48-III/B zo dňa 19.3.1948 nebol zrušený, preto tvrdenia žalovaných týkajúce sa absencie právoplatnosti a vykonateľnosti v poradí druhého konfiškačné výmeru zo dňa 27.3.1950 č. 552-27/3-1950-VIII neobstoja, nakoľko ako už vyplýva aj z vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, týmto konfiškačným výmerom nedošlo k zrušeniu predchádzajúceho výmeru zo dňa 19.3.1948. Súd je v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný pri ochrane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predpismi z pred roku 1948, rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že určitá osoba podlieha konfiškácii, ale i o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľnosti. Správne akty o konfiškácii a výmer o vlastníctve v prospech žalobcu nemá charakter nulitných správnych aktov a je treba vychádzať z prezumpcie ich správnosti.
Konfiškačný proces podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. zahŕňajúci mpč. 874 bol riadne realizovaný a ukončený prídelom nehnuteľnosti označenému prídelcovi. Odvolací súd rovnako v odôvodnení uznesenia č.k. 8C 124/2010-706 zo dňa 2.08.2011 uviedol, že konfiškačný proces podľa nariadenia SNR č. 104/1945 zahŕňajúci mpč. 874 bol realizovaný a ukončený prídelom nehnuteľnosti označenému prídelcovi.
V konaní aj podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti vo vzťahu k tomuto sporu nadobudnuté do vlastníctva Mesta Prešov na základe konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 SNR prešli späť na pôvodných vlastníkov, o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. 539 k.ú. D..
Súd prvého stupňa uzavrel, že vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca na základe ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a nakoľko sú ako vlastníci v evidencii nehnuteľností zapísaní žalovaní, je u žalobcu daný aj naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. v snahe zosúladiť stav právny so stavom faktickým. V rámci právneho zdôvodnenia tohto rozsudku mal súd príslušnými právnymi predpismi, konkrétne počnúc zákonom č. 279/1949 Zb, nariadením vlády č. 90/1950 Sb, vládnym nariadením č. 11/1953 Sb., vládnym nariadením č. 81/1958 Zb., zákonom č. 109/1964 Zb., vyhláškou č. 104/1966 Zb., vyhláškou č. 156/1975 Zb., vyhláškou č. 90/1984 Zb., vyhláškou č. 119/1988 Zb. a zákonom č. 138/1991 Zb., kontinuálne osvedčené že správa národného majetku k sporným nehnuteľnostiam bola vykonávaná Mestským národným výborom v Prešove a neskôr počnúc vyhl. č. 119/1988 Zb. išlo o právo hospodárenia s národným majetkom vo vlastníctve československého štátu. Skutočnosť, že pojmy správa národného majetku a právo hospodárenia s týmto majetkom predstavujú z hľadiska obsahu rovnaké právne inštitúty vyplýva nielen z vyššie citovaných právnych predpisov, ale aj z odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 132/2009 zo dňa 28.02.2011.
Žalovaná v 5. rade uviedla v podanom odvolaní, že podáva odvolanie v celom rozsahu. Odvolanie podáva z dôvodu, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnené. Ďalej uviedla, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca mal nadobudnúť vlastníctvo ku sporným pozemkom na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností
patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Súd týmto poprel, že žalobca mohol nadobudnúť vlastníctvo na základe § 2a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, z ktorého vlastníctvo odvodzoval žalobca, ale zároveň vôbec neodôvodnil tento argument. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obce nadobudli len ten majetok, ku ktorému patrilo právo hospodárenia národným výborom. V zmysle pozemnoknižnej zápisnice č. 539 v k. u. D. bolo právo hospodárenia jednotnému národnému výboru zapísané iba k pozemkom parcela č. 34 a 35. Jednotný národný výbor ani v hospodárskych zmluvách, ktorých absolútnu neplatnosť pripustil prvostupňový súd neodovzdal do trvalého užívania TJ Tatran Prešov pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom jasne nevyplýva, že národný výbor, od ktorého má žalobca mať odvodené vlastnícke právo mal reálne právo hospodárenia k sporným pozemkom v čase prechodu vlastníctva k majetku na obce. Naopak podľa vyššie spomínaných dôkazov národný výbor nehospodáril so spornými pozemkami, keďže spolu so stavbami ich nedal do trvalého užívania TJ Tatran a právo hospodárenia k nim nebolo zapísané ani v pozemnoknižnej vložke, hoci k iným pozemkom zapísané bolo. Prvostupňový súd tieto skutočnosti nebral vôbec do úvahy a v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal, hoci jasne vyplýva, že národný výbor právo hospodárenia k pozemkom parcela č. 874 v rozhodujúcom čase nemal.
Žalovaní argumentovali v tomto konaní množstvom argumentov, ku ktorým sa súd vôbec nevyjadril hoci má túto povinnosť. Z tohto dôvodu žalovaní považujú rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade.
Keďže v zmysle odôvodnenia uvedeného vyššie žalovaní v tejto veci ako spoluvlastníci nehnuteľnosti majú postavenie samostatných ( nie nerozlučných) spoločníkov, odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v 5. rade s výnimkou výroku o určení žalobcu za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/4 zapísaného na LV č. XXXX k. u. D. pod B9 k nehnuteľnostiam zapísaným p. č. 8463/1, č. 8463/2 a č. 8463/3 a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade ( § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Keďže súd prvého stupňa opätovne náležitým spôsobom neodôvodnil závery, ktoré vo svojom rozhodnutí prezentoval, odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť nasledovné.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva a odvolateľka to nespochybňuje, že národným výborom na území ktorého sa ku dňu účinnosti osobitného predpisu obec nachádzala bol Mestský národný výbor v Prešove.
Úlohou súdu prvého stupňa v tomto konaní bolo odstrániť rozpor v tvrdeniach účastníkov spočívajúci v tom, či Mestskému národnému výboru v Prešove patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu, alebo nepatrilo.
V tejto súvislosti treba uviesť, že súd prvého stupňa, ako to napokon konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia vykonal rozsiahle dokazovanie a s podstatnou časťou záverov, ktoré prijal sa odvolací súd stotožnil už vo svojom skoršom rozhodnutí.
V krátkosti možno opakovane uviesť, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti vo vzťahu k tomuto sporu nadobudnuté do vlastníctva Mesta Prešov na základe konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 SNR prešli späť na pôvodných vlastníkov o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. 539, k. ú. D..
Žalovaná v 5. rade v podanom odvolaní tento záver nenamieta. Poukazuje však a podľa názoru odvolacieho súdu oprávnene, na nedostatočné odôvodnenie a logické právne úvahy vedúce k ďalším, ako aj konečným záverom súdu prvého stupňa, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.
Nepochybne na zdôvodnenie týchto záverov nepostačuje konštatovanie, uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.. V rámci právneho zdôvodnenia tohto rozsudku mal súd príslušnými právnymi predpismi, konkrétne počnúc zákonom č. 279/1949 Zb., Nariadením vlády č. 90/1950 Zb. Vládnym nariadením č. 11/1953 Zb., Vládnym nariadením č. 81/1958 Zb., zákonom č. 109/1964 Zb., vyhl. č. 104/1966 Zb., vyhl. č. 156/1975 Zb., vyhl. č. 90/1984 Zb., vyhl. č. 119/1988 Zb., a zákonom č. 138/1991 Zb., kontinuálne osvedčené, že správa národného majetku k sporným nehnuteľnostiam bola vykonávaná Mestským národným výborom v Prešove a neskôr počnúc vyhl. č. 119/1988 Zb. išlo o právo hospodárenia s národným majetkom vo vlastníctve Československého štátu.
Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom pojmov „ správa národného majetku“ a „ právo hospodárenia“ v tom zmysle, že predstavujú z hľadiska obsahu rovnaké právne inštitúty, čo vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 132/2009 citujúc odbornú spisbu, no nemožno opomenúť aj ďalšiu skutočnosť tam z odbornej spisby citovanú, „ že štátne organizácie vykonávali správu národného majetku vždy vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Obsahom tohto práva bolo právo a zároveň povinnosť mať zverený národný majetok u seba, užívať ho, nakladať s ním v súlade s úlohami, ktorými bola štátna organizácia poverená a domáhať sa ochrany tohto majetku.“
Len po preukázaní uvedených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu možno vysloviť záver - či národnému výboru patrilo právo hospodárenia.
Keďže súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovanej v 5. rade uplatňovanou v priebehu konania a napokon aj v podanom odvolaní, že zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom jasne nevyplýva, že národný výbor, od ktorého má žalobca mať odvodené vlastnícke právo, mal reálne právo hospodárenia k sporným pozemkom v čase prechodu vlastníctva k majetku na obce, treba prisvedčiť odvolateľke, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o určení žalobcu za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/4 zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D. pod B 9 zapísaným ako p. č. 8463/1, č. 8463/2 a č. 8463/3 a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.