Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-273-2005.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/273/2005
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 33 Bratislava, proti povinnému: Š. C., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX H., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie sumy 505,51 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trovy exekúcie v sume 34,79 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 028820 zo dňa 26.08.2005 bol súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Trnava, č.k. PV 2143/2004/1 zo dňa 19.03.2004.
Dňa 20.08.2013 súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaslal súdu vyčíslenie trov exekučného konania a exekučný spis, nakoľko súd šetrením zistil, že povinný zomrel a dňa 07.09.2004 vydal uznesenie o zastavení dedičského konania pre nedostatok majetku a preto súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zistil, že povinný zomrel dňa 07.09.2004 a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/2236/2004, D not. 234/04-20 zo dňa 30.11.2004. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2004.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.
Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd vo výroku rozhodnutia zaväzuje oprávneného na úhradu trov exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.04.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.04.2008. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1617/2005 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.06.2005, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 02.10.2013 v celkovej výške 53,92 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 15,92 EUR, z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 23,91 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 14,09 EUR.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (1 začatú hodinu- 60 minút po 6,64 EUR). Vzhľadom na súdnu prax, súd považoval čas vyčíslený súdnym exekútorom v zmysle 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za neprimeraný, a preto mu odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu znížil, konkrétne bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí (30 min.), žiadosť o súčinnosť- 1 x SP, (1x 10 min.), návrh na pripustenie zmeny účastníka v ex. konaní (15 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti (5 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony ktoré majú totožnú náplň ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť - 1x DI, 1x SP, lustrácia nehnuteľného majetku cez katasterportál. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 16,60 EUR vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (5 úkonov po 3,32 EUR - konkrétne:
1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného - SP, 2x každé zisťovanie majetku povinného - DI, správa katastra).
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 10,66 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise: upovedomenie o začatí exekúcie 1x (povinný 1x 1,40 EUR) a 3 doručenkami: upovedomenie o začatí exekúcie 1x (oprávnený 1x 1,40 EUR), žiadosť o udelenie poverenia 1x (OS TT 1x 1,40 EUR) v zmysle platného cenníka poštových služieb Slovenskej pošty doporučených zásielok s hmotnosťou do 100 g zo rok 2012 a doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti 1x (OS TT 1x 1,55 EUR) v zmysle platného cenníka poštových služieb Slovenskej pošty doporučených zásielok s hmotnosťou do 100 g zo rok 2013. Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 3 doručenky (upovedomenie o začatí exekúcie + žiadosť o udelenie poverenia + doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti) a za 1 doručenku resp. závadu doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie) v celkovej výške 5,75 EUR (3 x 1,40 EUR + 1x 1,55 EUR).
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za obálky s doručenkou, papier A4 + tlačiareň, spisový obal celkom vo výške 3,43 EUR, avšak táto náhrada hotových výdavkov mu súdom nebola priznaná, nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci výšku týchto výdavkov.
V zmysle novely § 196 Exekučného poriadku 348/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súdu je známe, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky, v celkovej výške 28,99 EUR v súlade s citovaným ustanovením, zvýšil o DPH vo výške 20 % v sume 5,80 EUR.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 34,79 EUR a na ich úhradu zaviazal v súvislosti s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).