Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-54-2013.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti odporkyni N. S., G.: O. N., Č.. XXXX, o zaplatenie 390 eur s príslušenstvom a iné, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 390 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy, od 25.06.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 390 eur s príslušenstvom. V návrhu dôvodil, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur, s poplatkom za správu úveru v sume 345 eur, takže sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi celkom sumu 845 eur v 13. mesačných splátkach v sume 65 eur. Prvá splátka bola splatná 10. Deň po uzavretí úverovej zmluvy a každá ďalšia bola splatná v 30. Deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporkyňa zaplatila celkovo sumu 455 eur, kde poslednú splátku zaplatila v sume 260 eur dňa 29.1.2010. Odporkyňa však neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára a preto jej navrhovateľ oznámil stratu výhody splátok. V oznámení zo dňa 27.7.2010 jej navrhovateľ oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 24.6.2010. Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť zmluvy, sa odporkyňa zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru, ktorý predstavuje čiastku 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania. Odporkyňa nezaplatila riadne za mesiac jún 2010, takže navrhovateľ žiada zmluvnú pokutu každý mesiac počnúc mesiacom júnom 2010. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok ďalej navrhovateľ požaduje úrok z omeškania v zákonnej výške a paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom na vymáhanie dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, teda zo sumy 350 eur, najmenej však čiastku 67 eur.
Doplnením návrhu na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že celkový poplatok za správu úveru predstavoval sumu 690 eur. Odporkyňa uhradila celkom 7 splátok v dohodnutej výške, teda celkom celkovej výške 7 x 65 eur, teda 455 eur. Ostatné splátky neboli zo strany odporkyne uhradené ani čiastočne.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila. Návrh a prílohy k nemu jej boli doručené na vyjadrenie dňa 09.9.2013.
Nakoľko v danom prípade sa jedná o tzv. drobný spor, kde hodnota predmetu konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a o veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávanie verejným vyhlásením rozsudku. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení oznámením na úradnej tabuli súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2009, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 10.5.2010, oznámenie o zaplatení záväzku zo dňa 27.07.2010 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Dňa 14.08.2009 uzavreli navrhovateľ a odporkyňa Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver v sume 500 eur, za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania, teda v sume 345 eur a dlžník sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkom čiastku 845 eur. Podpisom zmluvy sa odporkyňa zaviazala zaplatiť úver riadne a včas v pravidelných 13. mesačných splátkach vo výške 65 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Navrhovateľ je v zmysle zmluvy oprávnený požadovať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Doporučený termín úhrad je 25. Deň v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod. k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 40,61.
Na rube Zmluvy sú uvedené Obchodné podmienky, kde RPMN pri splatnosti úveru na 13. mesiacov je 206,73 % . Ročná úroková sadzba je 20% z istiny za každý rok splácania úveru. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania.
Obchodné podmienky ďalej obsahujú Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vzniknuté spory predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodnému rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písmeno h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky sú odpísané odporkyňou.
Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, datovanej 10.05.2010 bola odporkyňa vyzvaná na úhradu dlžných splátok úverovej zmluvy v sume 130 eur, ako aj upozornenie na účtovanie zmluvnej pokuty.
Dňa 27.7.2010 oznámil navrhovateľ odporkyni zaplatenie záväzku, s tým že požadoval zaplatenie čiastky 516,54 eur, pozostávajúcej z istiny, vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 390 eur, zmluvnú pokutu za každý mesiac omeškania v sume 26,54 eur a náhradu vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky v sume 100 eur.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola odporkyňa v postavení spotrebiteľa, keďže navrhovateľ má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú formulárovú) zmluvu navrhovateľa , ktorej obsah odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom do 28.2.2010a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Odporkyňa uzavrela s navrhovateľom spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a pripravenú navrhovateľom, bez individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uvedenej zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni úver v sume 500 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť vrátane poplatku za správu úveru, celkom v sume 845 eur, kde poplatok za správu úveru predstavuje čiastku 345 eur . Uvedenú sumu sa odporkyňa zaviazala splácať v 13. mesačných splátkach po 65 eur, kedy splatnosť prvej splátky nastala 10. dňom po uzavreté zmluvy, teda dňa 15.2.2010 a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie je veľmi zmätočné a neurčité. Neurčuje presný dátum splatnosti jednotlivých splátok, čo spôsobuje nejasnosť. Odporkyňa zaplatila splátky za mesiace august 2009 až február 2010, celkom 7 splátok Splátky 8-13 odporkyňa ani čiastočne neuhradila.
Hoci termíny splatnosti jednotlivých splátok sú podľa názoru súdu sporné, z prehľadu platobnej disciplíny odporkyne je zrejmé, že splátky neboli uhrádzané v dohodnutej výške riadne. Navrhovateľ teda pristúpil k zaplateniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane poplatku za správu úveru, zmluvnej pokuty v sume za každý začatý mesiac omeškania , počnúc júnom 2010 a úrok z omeškania v zákonnej výške.
Pokiaľ ide o časť nároku navrhovateľka týkajúci sa nezaplatenej časti istiny a poplatku za správu úveru, súd ho považuje za opodstatnený, nakoľko odporkyňa čerpala úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi vrátane poplatku za správu úveru a to v celkove čiastke 845 eur, pričom nezaplatená časť ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 390 eur.
Navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere budeplatná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý, začatý mesiac omeškania , súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. "Dojednenia" o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, ktorý spravidla nevenuje náležite pozornosť rozsiahlym zmluvným podmienkam, ktorým často krát ani nerozumie, ktoré sú účelovo drobným písmom vytlačené a pripravené dodávateľom v časovom predstihu. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ, nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Obchodných podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády 87/1995 Z.z.). Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná ako celok.
Zaplatenie zmluvnej pokuty ako neplatné dojednanie v zmluve súd preto neakceptuje a v tej časti považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný. Nemožno prihliadnuť ani na fakt, že odporkyňa svojím podpisom prejavila s uvedeným dojednaním o zmluvnej pokute súhlas. V tejto súvislosti súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012, podľa ktorého: "Kým rešpektovanie princípu "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu."
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi nárok na jeho zaplatenie v zákonnej výške stanovenej ku dňu začatia omeškania odporkyne, t.j. odo dňa 25.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím, až do jej zaplatenia.
Súdu nedá neuviesť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach nachádzajúcich sa na rube formulárovej zmluvy o úvere č. 12010 0308, má charakter neplatnej rozhodcovskej doložky a to pre hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených zmluvných strán a tým jej neprijateľnosť a nekalosť. Predmetná doložka obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je priamym obchádzaním zákona a rozporom s § 39 Občianskeho zákonníka. Opäť súd poukazuje už na ustálenú judikatúru súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, v spotrebiteľských veciach:
Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.
Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)
Obchádzanie zákona súd vidí v tom, že podpisom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky sa navrhovateľ snažil vyvolať stav, za ktorého sa odporkyňa priamo vzdala možnosti stanovenej zákonom o rozhodcovskom konaní a to možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) , čo treba odmietnuť ako neprípustné obchádzanie zákona. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v konaní navrhovateľa, ktorý takto chcel privodiť pre seba priaznivejšie postavenie, spoliehajúc sa na neznalosť zákona na strane odporkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, kedy úspech navrhovateľa v konaní bol iba čiastočný a to v časti 390 eur a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty neúspešný, ktorej suma ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala čiastku 796,2 eur ( 26,54 x 30 mesiacov ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.