Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-55-2009.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/55/2009
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľky: I. H., M.. H., T.. XX.XX.XXXX, U.. H. XXX XX G. XXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Ing. Evou Nemšákovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 39, 920 01 Hlohovec, adresa na doručovanie: Advokátska kancelária Kadlubiec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, právne zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 01.4.2009 (v spojení s podaním zo dňa 08.02.2010 a podaním zo dňa 14.02.2010), sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa, doručeného navrhovateľke odporcom dňa 20.02.2009, podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Navrhovateľka označila napadnuté okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné s odkazom na obsah svojho písomného vyjadrenia, doručeného odporcovi dňa 26.02.2009, ktorým ho okrem iného vyzvala i na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, k čomu však nedošlo, preto navrhla odporcu zaviazať i náhradou mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za každý mesiac v období, počas ktorého jej odporca neumožňuje pracovať (vychádzajúc z priemerného hodinového zárobku 141,16 Sk = 4,6857 eur), spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 25.02.2009.
Po tom, ako Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/55/2009-137 zo dňa 30.6.2010 návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, na jej odvolanie Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 6Co/386/2010 zo dňa 29.6.2011 napadnutý cit. rozsudok okresného súdu:
- vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti okamžitého pracovného pomeru zmenil tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.02.2009 dané odporcom navrhovateľke, je neplatné;
- vo výroku o zamietnutí nároku na náhradu mzdy a o trovách konania zrušil a v rozsahu tohto zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Citovaný rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2011.
Odporca proti cit. právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, proti jeho výroku o zmene rozsudku okresného súdu v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, podal dovolanie podaním zo dňa 30.11.2011, o ktorom dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 Cdo 4/2012 zo dňa 16.8.2012 tak, že dovolanie odporcu zamietol.
V dôsledku cit. rozhodnutia dovolacieho súdu tak bolo dňom nadobudnutia právoplatnosti cit. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/386/2010 zo dňa 29.6.2011 právoplatne rozhodnuté o neplatnosti predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom s navrhovateľkou a ako zostávajúci predmet konania na prvostupňovom súde po vrátení veci z odvolacieho (a medzičasom i z dovolacieho) súdu tak zostala časť návrhu navrhovateľky proti odporcovi o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Navrhovateľka podaním zo dňa 27.11.2012, predloženým okresnému súdu na pojednávaní dňa 28.11.2012, rozšírila pôvodne uplatnený nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, navrhujúc zaviazať odporcu povinnosťou náhrady mzdy za obdobie od 25.02.2009, tj. dňom oznámenia navrhovateľky odporcovi o tom, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní, až do 15.8.2011, tj. dňa, kedy navrhovateľka opätovne nastúpila na výkon práce u odporcu (s tým, že následne sa účastníci predloženou písomnou dohodou dohodli na skončení pracovného pomeru dňom 17.8.2011), v celkovej navrhovateľkou uplatnenej výške 21.823,65 eur, spolu s úrokom z omeškania, špecifikovaným v petite cit. zmeneného návrhu navrhovateľky.
Okresný súd Čadca uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2012 v prítomnosti právnych zástupcov oboch strán sporu, takto navrhnutú zmenu návrhu navrhovateľky o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom pripustil, za podmienok ust. § 95 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).
V ďalšom priebehu konania, reagujúc kladne na opakované výzvy súdu v zmysle § 99 OSP na zmierne urovnanie zostávajúceho predmetu sporu (o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru) po predchádzajúcom cit. právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, vrátane podania informácie okresným súdom stranám sporu postupom podľa § 100 ods.1 OSP o predbežnom právnom posúdení ich vzájomne si odporujúcich právnych stanovísk k oprávnenému rozsahu nároku navrhovateľky voči odporcovi, najmä v časti uplatneného nároku na zaplatenie príslušenstva, sa účastníci dohodli na podmienkach mimosúdneho urovnania.
Navrhovateľka písomným podaním, podaným prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na okresnom súde dňa 27.3.2013, označeným ako „čiastočné späťvzatie návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a náhrady trov konania“, informovala súd, že účastníci dňa 11.3.2013 uzavreli dohodu o urovnaní, týkajúcu sa „najmä výšky a spôsobu náhrady mzdy spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/55/2009“. Odporca v zmysle tejto dohody uhradil navrhovateľke celkovú sumu náhrady mzdy spolu s úrokmi z omeškania a jej právnej zástupkyni tiež náhradu trov konania. Navrhovateľka tak, plniac svoj záväzok z dohody účastníkov, vzala svoj návrh voči odporcovi „čiastočne späť a to v časti týkajúcej sa náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a jej príslušenstva, ako aj v časti náhrady trov konania“.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním podaným na súde dňa 08.4.2013, reagujúc na upovedomenie právnej zástupkyne navrhovateľky o doručení vyššie citovaného čiastočného späťvzatia návrhu súdu, vyslovil svoj súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a pretože v zmysle uzatvorenej dohody uhradil navrhovateľke trovy konania, navrhol nepriznať ich náhradu žiadnemu z účastníkov.
Nasledujúcim podaním zo dňa 12.7.2013, doručeným súdu dňa 16.7.2013, navrhovateľka na výzvu súdu vysvetlila, že použitím termínu „čiastočné späťvzatie“ návrhu treba rozumieť späťvzatie jej pôvodného návrhu v časti zostávajúceho predmetu konania o náhradu mzdy; zároveň v jeho prílohe predložila súdu kópiu písomnej dohody o urovnaní zo dňa 11.3.2013.
Súd poznamenáva, ako je skôr uvedené a ako nakoniec vyplýva i z obsahu nasledujúceho cit. podania navrhovateľky zo dňa 12.7.2013, že o časti pôvodného predmetu konania - o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo už právoplatne rozhodnuté dňom 07.11.2011 a preto po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie v zostávajúcej časti o náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru tento pôvodne čiastočný nárok zostal jediným predmetom konania na okresnom súde a rozhodovania vo veci samej, preto použitý termín o „čiastočnom“ späťvzatí návrhu v podaní doručenom súdu dňa 08.4.2013 nebol na mieste a vzbudzoval pochybnosti, či prípadne ešte zostala nejaká časť prebiehajúceho konania (o náhradu mzdy), medzi účastníkmi mimosúdne neusporiadaná, v ktorej sa navrhovateľka dožaduje rozhodnutia súdu vo veci samej (obzvlášť ak cit. späťvzatie návrhu neformulovala jednoznačne vo vzťahu k petitu svojho cit. zmeneného návrhu a k svojmu podaniu nepripojila cit. dohodu o urovnaní). Okrem toho súd dodáva, že trovy konania nie sú predmetom rozhodovania súdu vo veci samej, nároky na náhradu trov preto nemôžu byť ani predmetom procesných úkonov nakladania s predmetom konania vo veci samej, ale o nich súd rozhoduje na základe procesnej úpravy v ust. § 151 OSP v spojení s ust. §§ 137 a nasl. OSP.
Nasledujúcim podaním zo dňa 12.7.2013 navrhovateľka vyššie uvedené pochybnosti dodatočne odstránila a v spojení s obsahom pripojenej dohody o urovnaní súd má za jednoznačne osvedčený obsah prejavu vôle navrhovateľky nakladať s predmetom svojho návrhu v prejednávanej veci proti odporcovi tak, že tento berie v celom rozsahu späť, nežiadajúc náhradu trov konania po tom, ako obe strany potvrdili splnenie nimi dohodnutých podmienok mimosúdneho urovnania.
Súčasťou dispozičného práva navrhovateľa vo vzťahu k jeho návrhu na začatie konania je i právo na jeho späťvzatie - úplne alebo čiastočne. Pretože navrhovateľka svoj návrh vo veci samej proti odporcovi vzala v priebehu konania (a dokazovania vo veci samej) v celom rozsahu (aktuálneho predmetu konania o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru) späť a odporca potvrdil svoj súhlas s týmto späťvzatím návrhu, súd konanie za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 96 ods.1, ods.2 OSP zastavil.
Navrhovateľka ani odporca, obaja v konaní právne zastúpení, prostredníctvom cit. podaní - späťvzatia návrhu a potvrdenia súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu a v zmysle dohodnutých podmienok mimosúdneho urovnania, vrátane nárokov na náhradu trov, ako už je uvedené, výslovne postupom podľa §§ 151 ods.1 a nasl. OSP právo na náhradu trov konania navzájom neuplatnili.
Súd preto, neskúmajúc vzhľadom na absenciu návrhov strán podľa § 151 ods.1 OSP podmienky prípadnej aplikácie ust. § 146 ods.2 veta prvá resp. veta druhá OSP pre rozhodnutie o trovách konania na základe tzv. procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, o trovách zastaveného konania rozhodol v zmysle § 146 ods.1 písm. c) OSP tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).