Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)1a4/385548.f4c944.pdf
PDF · 203.8 KB
No categories available
4Cdo/4/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci ţalobkyne M.
B., bývajúcej v S., zastúpenej Mgr. Ing. E. N., advokátkou v Ţ., T. č. X., proti ţalovanému O.
s. b. d. so sídlom v Č., G. č. X., zastúpenému JUDr. S. Z., advokátom v Č., Ul. F. K. č. X.,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 4 C 55/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 29. júna 2011, sp. zn. 6 Co 386/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti zmeňujúcemu výroku
rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 29. júna 2011 sp. zn. 6 Co 386/2010, z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. 4 C 55/2009-137 ţalobu ţalobkyne,
ktorou sa domáhala určenia, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce, doručené jej 20. februára 2009 ţalovaným, je neplatné a náhrady
mzdy, zamietol a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný pri okamţitom skončení pracovného pomeru
so ţalobkyňou dodrţal všetky formálne a obsahové náleţitosti okamţitého skončenia
pracovného pomeru a ţalobkyni ho doručil v lehote podľa § 70 v spojení s § 68 ods. 2
Zákonníka práce. Pokiaľ ţalobkyňa spochybňovala oprávnenie osôb, ktoré okamţité
skončenie pracovného pomeru podpísali, konať v pracovno-právnych veciach za ţalovaného,
uviedol, ţe príkazný list prokuristov č. 1/2009 zo 17. februára 2009 i sporné okamţité
skončenie pracovného pomeru z 20. februára 2009 podpísali JUDr. O. K. a Ing. J. M. (v
okamţitom skončení pracovného pomeru označení ako „prokuristi OSBD v Č.“). Podľa
výpisu z obchodného registra ţalovaného, vedeného registrovým Okresným súdom v Ţ. v
odd. D.vl. č. X., spoločná prokúra oboch menovaných vznikla za podmienok ustanovenia § 14
ods.6 Obchodného zákonníka s účinnosťou od jej zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 4.
marca 2009. Oprávnenie menovaných konať za ţalovaného v čase okamţitého skončenia
pracovného pomeru však bolo zaloţené -za splnenia podmienok podľa § 9 ods.1,2 v spojení
s ustanovením § 1 ods. 4 Zákonníka práce a §§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov samostatným, súdu predloţeným písomným splnomocnením, udeleným
im vtedajším predsedom a podpredsedom predstavenstva, ktorým ich ţalovaný ako
splnomocnencov splnomocnil, aby spoločne konali v mene splnomocniteľa všetky právne
úkony a to aj vtedy, ak je podľa zákona potrebné osobitné splnomocnenie. V konaní bola
spornou otázka existencie riadneho predchádzajúceho prerokovania okamţitého skončenia
pracovného pomeru ţalobkyne so zástupcami „zamestnancov“, v tomto prípade s odborovou
organizáciou pôsobiacou u ţalovanej. Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi mal súd
preukázané, ţe predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru sa
uskutočnilo prostredníctvom Závodného výboru odborového zväzu K. pri OSBD v Č. 19.
februára 2009, v zmysle predloţenej zápisnice. Súčasne svedkovia v konaní potvrdili, ţe
ţalobkyňa v čase tohto prerokovania uţ nebola členkou ZV OZ K. pôsobiacej u ţalovaného,
pretoţe svoje členstvo ukončila vystúpením, v zmysle svojej písomnej ţiadosti z 22. októbra
2008. Ţalobkyňa preukázala predloţením prihlášky spolu s potvrdením o prijatí svoje
členstvo v odborovej organizácii J. s. p. S. (ďalej len „J.“) od 3. novembra 2008. Súd mal na
základe oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, zo 14.
júna 2010 preukázané, ţe odborová organizácia J. vznikla 4. januára 2006 zápisom do
evidencie odborových organizácií a ku dňu podania správy je v tejto evidencii naďalej vedená
ako existujúci subjekt. Ţalovaný poprel vedomosť o existencii tejto odborovej organizácie.
Pretoţe v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky písomnej informácie odborovej
organizácie J. ţalovanému ako zamestnávateľovi o začatí svojho pôsobenia
u zamestnávateľa, spolu s predloţením zoznamu členov tak, ako to ukladá ustanovenie § 230
ods. 1 Zákonníka práce, za stavu nedostatku vedomosti zamestnávateľa o členstve ţalobkyne
v takejto odborovej organizácii a jej pôsobení u ţalovaného ako zamestnávateľa,
predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru s odborovou
organizáciou OZ K., ako odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u tohto
zamestnávateľa posúdil súd ako zodpovedajúci zisteným okolnostiam veci, primerane
ustanoveniu § 232 ods. 1 a 3 Zákonníka práce a účelu predmetného právneho inštitútu
prerokovania so zástupcom zamestnancov, v súlade s čl. 10 základných zásad Zákonníka
práce. Preto ďalej posudzoval existenciu materiálnych náleţitostí okamţitého skončenia
pracovného pomeru tak, ako boli ţalovaným skutkovo vymedzené. Ţalobkyňa u ţalovaného
v rámci poverenia predsedom druţstva vykonávala i funkciu mzdovej účtovníčky. Na základe
poverenia zamestnávateľa na vybavenie identifikačných údajov a prístupových práv pre
potreby ţalovaného ako zamestnávateľa vybavila a prevzala prístupové údaje do systému
Sociálnej poisťovne, tzv. bezpečnostný predmet v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, a to na meno svojej osoby, pre potreby (účet) ţalovaného. Prístup na
tento účet bol (popri ustanovenej bezpečnostnej otázke a bezpečnostnej odpovede)
zabezpečený prihlasovacími údajmi – vyplňovanými podľa tzv. GRID karty a prihlasovacím
menom. Ţalobkyňa potvrdila, ţe GRID kartu mala prefotenú a umiestnenú na nástenke vo
svojej kancelárii, nie však prihlasovacie meno (heslo), bez ktorého je samotná karta
z hľadiska prístupu na účet nepouţiteľná. Súd preto dospel k záveru, ţe ţalovaným uvedené
konanie „verejné sprístupnenie tajných kódov pre vstup elektronického spracovania výkazu
zo sociálnej poisťovne“ dôvod pre okamţité skončenie pracovného pomeru nezakladá. Druhý
ţalovaným skutkovo vymedzený dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru spočíval
(vrátane tvrdenia o nerešpektovaní príkazného listu prokuristov zo 17. februára 2009)
v konaní ţalobkyne, ktorým vedome marila spracovanie výplat miezd zamestnancom
ţalovaného za mesiac január 2009. Súd zistil, ţe v rozhodnom čase bola ţalobkyňa osobou
poverenou zamestnávateľom na spracovanie miezd a podklady potrebné pre spracovanie
miezd za konkrétny mesiac u jednotlivých zamestnancov sú podklady evidencie dochádzky
jednotlivých zamestnancov do zamestnania za príslušný mesiac. V podmienkach odporcu sa
jednalo o písomnú evidenciu dochádzky, do ktorej sa zamestnanci zapisovali, umiestnenú
na sekretariáte predsedu, teda v kancelárii, ktorá bola pracoviskom ţalobkyne. Ţalobkyňa
bola práceneschopná od 6. februára 2009 do 19. februára 2009, pričom evidencia dochádzky
sa v jej kancelárii nenašla a poslala ju aţ e-mailom 18. februára 2009, čím ohrozila riadne
a včasné splnenie jednej zo základných povinností ţalovaného ako zamestnávateľa voči
zamestnancom. Keďţe pracovný pomer zamestnanca trvá i počas jeho práceneschopnosti
a ani práceneschopnosť ho nezbavuje jeho základných povinností voči zamestnávateľovi,
všeobecne vymedzených v ustanovení § 81 Zákonníka práce, a to povinnosť nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, mala ţalobkyňa bezodkladne po tom, ako
sa o svojej práceneschopnosti dozvedela, najneskôr súčasne s informovaním zamestnávateľa
o svojej práceneschopnosti urobiť všetko pre to, aby zamestnávateľa informovala, kde sú
uloţené podklady potrebné pre spracovanie miezd pre zamestnancov a umoţniť ich
sprístupnenie. Ţalobkyňa konala v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného ako svojho
zamestnávateľa, preukázateľne ohrozujúc riadne a včasné splnenie jednej z jeho základných
povinností voči zamestnancom, vrátane splnenia zákonných odvodových povinností,
porušujúc tým závaţne pracovnú disciplínu tak, ako tento dôvod skutkovo vymedzil ţalovaný
v okamţitom skončení pracovného pomeru. Preto súd návrhu ţalobkyne, ako nedôvodnému
nevyhovel a jej návrh zamietol.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. júna 2011 sp. zn.
6 Co 386/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zmenil tak, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z 20. februára
2009 dané ţalovaným ţalobkyni je neplatné a vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy
a trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa,
ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými osobami.
Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka
práce a uviedol, ţe označenie osôb, ktoré podpisovali okamţité skončenie pracovného pomeru
za ţalovaného, bolo jednoznačne „prokuristi OSBD v Č.“. Tento písomný prejav vôle je
jednoznačný a prípadným výkladom, ţe vôľa ţalovaného bola, aby tieto osoby v jeho mene
vystupovali ako splnomocnení zástupcovia, nie ako prokuristi, by bola v rozpore s týmto
písomným prejavom. Na základe toho dospel k záveru, ţe okamţité skončenie pracovného
pomeru nebolo riadne podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými osobami, teda išlo
o taký nedostatok náleţitosti tohto právneho úkonu, ktorý spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1 O.s.p. (správne § 39 Občianskeho zákonníka – pozn. dovolacieho
súdu) pre rozpor so zákonom. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe nepovaţoval za správny ani
názor okresného súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany odporcu
riadne prerokované so zástupcami zamestnancov v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka
práce, pretoţe zo splnomocnenia odborovej organizácie J. z 3. novembra 2008 vyplýva, ţe
táto splnomocnila na všetky úkony v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj na
rokovanie o vyjadreniach a stanoviskách tejto odborovej organizácie u ţalovaného ako
u zamestnávateľa M. B., t.j, ţalobkyňu ako zamestnanca ţalovaného. Toto splnomocnenie
prevzal ako zamestnávateľ Mgr. S. J., ktorý v tom čase vykonával funkciu štatutárneho
orgánu ţalovaného a v tom čase bol aj on členom predmetnej odborovej organizácie.
Predmetné plnomocenstvo zaregistroval do internej pošty ţalovaného a následne tento
materiál bol preberaný aj vo vedení, kde okrem neho bol prítomný aj vtedajší podpredseda
predstavenstva a Ing. S.. Informoval ich o tom, ţe pokiaľ sa bude na budúci rok dohadovať
kolektívna zmluva, bude potrebné jednať aj s touto odborovou organizáciou. Odvolací súd
vyslovil, ţe predloţením predmetného plnomocenstva štatutárnemu orgánu ţalovaného si táto
odborová organizácia splnila informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 230 ods. 1 Zákonníka
práce o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného ako u zamestnávateľa a ţe členom tejto
organizácie je ţalobkyňa. Krajský súd ustálil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru
nebolo v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 v spojení s § 74 Zákonníka práce prerokované
vopred so zástupcami zamestnancov, pretoţe malo byť prerokované s odborovou
organizáciou J. (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce – pozn. dovolacieho súdu), ktorej členom bola
ţalobkyňa a preto okamţité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané zo strany
ţalovaného, je v zmysle § 74 Zákonníka práce neplatné. Z týchto dôvodov krajský súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru je
neplatné a to bez toho, aby skúmal splnenie materiálnych podmienok pre okamţité skončenie
pracovného pomeru a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a trov konania vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru
z 20. februára 2009 je neplatné, podal s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
dovolanie ţalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadne jeho záveru o nesplnení
podmienky okamţitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, ţe okamţité skončenie
pracovného pomeru dané ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. M. na základe
splnomocnenia z 2. februára 2009, kde je uvedené, ţe štatutárny orgán OSBD Č.
splnomocňuje splnomocnencov na všetky právne úkony a to aj vtedy, ak je podľa zákona
potrebné osobitné splnomocnenie. Pokiaľ na okamţitom skončení pracovného pomeru je pri
osobách splnomocnencov uvedená funkcia, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to
neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ odvolací súd uviedol, ţe okamţité skončenie pracovného
pomeru malo byť prerokované s J., ktorej členom mala byť ţalobkyňa, tak Zákonník práce
vymedzuje pojem odborového orgánu tak, ţe je ním orgán odborovo organizovaných
zamestnancov. J. so sídlom K. X., B. nie je odborovou organizáciou zamestnancov
ţalovaného. Podľa prihlášky za člena základnej organizácie ZO K., mala byť ţalobkyňa
členkou tejto základnej organizácie. Podľa zákona č. 183/199 Zb. (správne 83/1990 Zb.-
pozn. dovolacieho súdu) o zdruţovaní občanov, za odborovú organizáciu sa povaţuje
zdruţenie občanov, ktoré právnu subjektivitu získava zaevidovaním na MV SR. Takáto
odborová organizácia ZO K. nie je registrovaná na MV SR, nezaloţili ju zamestnanci
ţalovaného. Ţalovaný prerokoval okamţité skončene pracovného pomeru v súlade
s ustanovením § 74, § 232 ods. 3 Zákonníka práce s odborovou organizáciou, ktorú zaloţili
zamestnanci ţalovaného. S poukazom na ustanovenie § 243 O.s.p. navrhol, aby súd odloţil
vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.
Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, rozhodnutie
odvolacieho súdu povaţuje za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Plne sa stotoţnila s právnymi závermi odvolacieho súdu, ktorý posúdil otázku
neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň si uplatnila náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podané opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p., dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľom namietaná a nebola ani
dovolacím súdom zistená.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ
nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených
v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
dovolateľ nenamietal a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým posúdiť
správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru nebolo
v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 v spojení s § 74 Zákonníka práce prerokované vopred
so zástupcami zamestnancov a naviac, ţe išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretoţe nebolo podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými
osobami.
Podľa § 74 Zákonníka práce v znení platnom ku dňu 20. februára 2009 (a všetky
nasledujúce ustanovenia v takom znení), výpoveď alebo okamţité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej ţiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, ţe k prerokovaniu došlo.
Podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske zdruţenie
podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať
zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predloţiť mu zoznam členov
odborového orgánu.
Podľa § 232 ods. 2 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré
odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných
vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej
organizácie, ktorej je zamestnanec členom. Podľa odseku 3, v prípade uvedenom v odseku 2
vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa
zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším
počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.
V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe J. je existujúcim
právnym subjektom od 4. januára 2006 zapísaným v zozname organizácií a organizácií
zamestnávateľov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a jej organizačnou jednotkou je
základná organizácia pôsobiaca na podnikovom alebo územnom princípe (č.l. 133), ţe
ţalobkyňa ku dňu 20. februára 2009 bola členkou tejto odborovej organizácie od 3.
novembra 2008 (por. č.l. 45), ţe táto odborová organizácia si splnila svoju informačnú
povinnosť vyplývajúcu z § 230 ods. 1 Zákonníka práce o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného
ako zamestnávateľa a ţe ţalobkyňa je u nej odborovo organizovaná, čo vyplývalo
zo splnomocnenia jej udeleného na zastupovanie tejto odborovej organizácie, doručené
ţalovanej 3. novembra 2008 (č.l. 60), keď formu takéhoto oznámenia Zákonník práce
nepredpisuje.
S prihliadnutím na hore citované ustanovenia Zákonníka práce dovolací súd povaţuje
záver odvolacieho súdu za správny, keď vyslovil, ţe podmienka predchádzajúceho
prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov
v prejednávanej veci nebola splnená. Ţalobkyňa bola členkou odborovej organizácie J., preto
bolo potrebné okamţité skončenie pracovného pomeru prerokovať so zástupcami (zástupcom)
tohto odborového orgánu v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ však
bolo okamţité skončenie pracovného pomeru prerokované 19. februára 2009 so zástupcami
ZO OZ K. (č.l. 57) podľa § 232 ods. 3 Zákonníka práce, podmienka predchádzajúceho
prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce
splnená nebola, pretoţe takýto postup by bolo moţné povaţovať za správny len v prípade, ak
by ţalobkyňa nebola odborovo organizovaná, o ktorý prípad v prejednávanej veci nešlo.
Okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalobkyni ţalovaným 20. februára 2009 bolo
preto v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce, neplatné.
Námietku ţalovaného v dovolaní týkajúcu sa skutočnosti, ţe odborová organizácia je
zdruţenie odborovo organizovaných zamestnancov a polemiku s tým spojenú, povaţoval
dovolací súd v prejednávanej veci za bezpredmetnú, pretoţe zákonom č. 348/2007 Z.z.
z 28. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou
od 1. septembra 2007 o.i. zmenené aj znenie prvej vety ustanovenia § 230 ods. 1 Zákonníka
práce a definícia odborovej organizácie bola upravená tak, ţe odborová organizácia je
občianske zdruţenie podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je zákon
10 4 Cdo 4/2012
č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov. S touto jeho námietkou sa
preto dovolací súd nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za dôvodnú ani druhú námietku
ţalovaného, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými
osobami, ktoré konali na základe splnomocnenia udeleného im 2. februára 2009 a pokiaľ
k svojim podpisom uviedli funkciu, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to neplatnosť
právneho úkonu.
Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu vysloveným v odôvodnení jeho
rozhodnutia a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje, keď uviedol, ţe okamţité skončenie
pracovného pomeru je písomný právny úkon, na výklad ktorého je potrebné pouţiť pravidlá
pre výklad právnych úkonov upravených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa
subsidiárne aplikuje aj v pracovnoprávnych veciach (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce) a vôľa
nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom. Označenie osôb, ktoré podpísali
okamţité skončenie pracovného pomeru za ţalovaného, bolo „prokuristi OSBD v Č.“, z čoho
jednoznačne vyplýva, ţe konajú ako prokuristi ţalovanej.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Návrh uznesenia Zhromaţdenia
delegátov na zasadnutí konaného 26. januára 2009, v ktorom je o.i. uvedené, ţe „prokuristi
budú konať za podnikateľa tak, ţe k zapísaniu, alebo vytlačenému obchodnému menu
podnikateľa pripoja svoj podpis a dodatok per procuram, obaja prokuristi konajú a podpisujú
vţdy spoločne“ (por. č.l. 108).
Podľa § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka, prokurista podpisuje tým spôsobom, ţe
k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj
podpis.
Porovnaním podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru danému ţalobkyni
20. februára 2009 s cit. ustanovením je potrebné konštatovať, ţe o.i. táto listina nebola ani
podpísaná v súlade s § 14 Obchodného zákonníka, pokiaľ tak malo byť konané tam
uvedenými osobami ako prokuristami ţalovaného (pominúc skutočnosť, ţe ich prokúra v tom
čase nebola účinná, pretoţe v obchodnom registri boli zapísaní ako prokuristi aţ 4. marca
11 4 Cdo 4/2012
2009), pretoţe nebolo uvedené plné označenia konajúcej organizácie, resp. nebolo opatrené
odtlačkom pečiatky.
Ţalovaný však v dovolaní namieta, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané
ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. J. M. na základe splnomocnenia udeleného im 2.
februára 2009 (por. č.l. 128).
Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, ţe ţalovaný splnomocnil 2. februára 2009
JUDr. O. K. a Ing. J. M., aby konali spoločne v mene splnomocniteľa všetky právne úkony,
a to aj vtedy, ak je podľa zákona potrebné osobitné splnomocnenie. Spôsob ich spoločného
konania bol určený tak, ţe písomné úkony konajú splnomocnenci za splnomocniteľa tak, ţe sa
v podaní uvedú ako splnomocnenci OSBD a pripoja k napísanému alebo vytlačenému menu
splnomocniteľa svoje meno a podpis.
Keďţe z podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru nevyplýva, ţe ho
JUDr. O. K. a Ing. J. M., pri absencii odtlačku pečiatky, či uvedeniu označenia organizácie,
podpísali ako splnomocnenci na základe udelenej plnej moci na zastupovanie, aj táto
skutočnosť podporuje názor vyslovený odvolacím súdom, ţe tieto osoby konali (mali
v úmysle konať) ako prokuristi.
Dovolací súd však v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť nasledovné :
Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce (v znení ako vyššie), v pracovnoprávnych vzťahoch
robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môţu robiť právne úkony
aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho
organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
Podľa odseku 2, zamestnávateľ môţe písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov,
aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom
poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
12 4 Cdo 4/2012
Z uvedeného vyplýva, ţe predpokladom na to, aby JUDr. O. K. a Ing. J. M., boli
osobami oprávnenými podpísať okamţité skončenie pracovného pomeru dané 2. februára
2009 ţalobkyni v mene zamestnávateľa (pominúc vyššie uvedené), by bolo udelenie
poverenia na právne úkony v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákonníka práce, ktorým môţe
zamestnávateľ poveriť svojho zamestnanca na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch
v jeho mene.
Dovolací súd však dospel k záveru, ţe JUDr. O. K. a Ing. J. M. neboli osobami
oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za ţalovaného ani na základe
udeleného splnomocnenia z 2. februára 2009, pretoţe z obsahu spisu vyplýva, ţe v čase
udelenia im tohto plnomocenstva, neboli zamestnanci ţalovaného. Táto skutočnosť
jednoznačne vyplýva z výpovede právneho zástupcu ţalovaného pred odvolacím súdom, kedy
na otázku súdu ohľadne tejto skutočnosti uviedol, ţe v čase udelenia plnomocenstva
zamestnancami ţalovanej neboli (por. č.l. 159).
Dovolací súd tak nevzhliadol dôvodnou ani námietku ţalovaného, ţe okamţité
skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobami na to oprávnenými na základe
splnomocnenia z 2. februára 2009.
Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol vecne správny rozsudok
odvolacieho súdu. Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) preto nie je dôvodné a keďţe neboli zistené ani dôvody uvedené
v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o trovách dovolacieho konania, pretoţe
o nich rozhodne súd v konečnom rozhodnutí (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
13 4 Cdo 4/2012
V Bratislave 16. augusta 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová