Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/4/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci ţalobkyne M.

B., bývajúcej v S., zastúpenej Mgr. Ing. E. N., advokátkou v Ţ., T. č. X., proti ţalovanému O.

s. b. d. so sídlom v Č., G. č. X., zastúpenému JUDr. S. Z., advokátom v Č., Ul. F. K. č. X.,

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde

Čadca pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 29. júna 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti zmeňujúcemu výroku

rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 29. júna 2011 sp. zn. , z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. -137 ţalobu ţalobkyne,

ktorou sa domáhala určenia, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1

písm. b/ , doručené jej 20. februára 2009 ţalovaným, je neplatné a náhrady

mzdy, zamietol a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného

dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný pri okamţitom skončení pracovného pomeru

so ţalobkyňou dodrţal všetky formálne a obsahové náleţitosti okamţitého skončenia

pracovného pomeru a ţalobkyni ho doručil v lehote podľa § 70 v spojení s § 68 ods. 2

. Pokiaľ ţalobkyňa spochybňovala oprávnenie osôb, ktoré okamţité

skončenie pracovného pomeru podpísali, konať v pracovno-právnych veciach za ţalovaného,

uviedol, ţe príkazný list prokuristov č. 1/2009 zo 17. februára 2009 i sporné okamţité

skončenie pracovného pomeru z 20. februára 2009 podpísali JUDr. O. K. a Ing. J. M. (v

okamţitom skončení pracovného pomeru označení ako „prokuristi OSBD v Č.“). Podľa

výpisu z obchodného registra ţalovaného, vedeného registrovým Okresným súdom v Ţ. v

odd. D.vl. č. X., spoločná prokúra oboch menovaných vznikla za podmienok ustanovenia § 14

ods.6 s účinnosťou od jej zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 4.

marca 2009. Oprávnenie menovaných konať za ţalovaného v čase okamţitého skončenia

pracovného pomeru však bolo zaloţené -za splnenia podmienok podľa § 9 ods.1,2 v spojení

s ustanovením a § a nasl. v znení

neskorších predpisov samostatným, súdu predloţeným písomným splnomocnením, udeleným

im vtedajším predsedom a podpredsedom predstavenstva, ktorým ich ţalovaný ako

splnomocnencov splnomocnil, aby spoločne konali v mene splnomocniteľa všetky právne

úkony a to aj vtedy, ak je podľa zákona potrebné osobitné splnomocnenie. V konaní bola

spornou otázka existencie riadneho predchádzajúceho prerokovania okamţitého skončenia

pracovného pomeru ţalobkyne so zástupcami „zamestnancov“, v tomto prípade s odborovou

organizáciou pôsobiacou u ţalovanej. Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi mal súd

preukázané, ţe predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru sa

uskutočnilo prostredníctvom Závodného výboru odborového zväzu K. pri OSBD v Č. 19.

februára 2009, v zmysle predloţenej zápisnice. Súčasne svedkovia v konaní potvrdili, ţe

ţalobkyňa v čase tohto prerokovania uţ nebola členkou ZV K. pôsobiacej u ţalovaného,

pretoţe svoje členstvo ukončila vystúpením, v zmysle svojej písomnej ţiadosti z 22. októbra

2008. Ţalobkyňa preukázala predloţením prihlášky spolu s potvrdením o prijatí svoje

členstvo v odborovej organizácii J. s. p. S. (ďalej len „J.“) od 3. novembra 2008. Súd mal na

základe oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, zo 14.

júna 2010 preukázané, ţe odborová organizácia J. vznikla 4. januára 2006 zápisom do

evidencie odborových organizácií a ku dňu podania správy je v tejto evidencii naďalej vedená

ako existujúci subjekt. Ţalovaný poprel vedomosť o existencii tejto odborovej organizácie.

Pretoţe v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky písomnej informácie odborovej

organizácie J. ţalovanému ako zamestnávateľovi o začatí svojho pôsobenia

u zamestnávateľa, spolu s predloţením zoznamu členov tak, ako to ukladá ustanovenie § 230

ods. 1 , za stavu nedostatku vedomosti zamestnávateľa o členstve ţalobkyne

v takejto odborovej organizácii a jej pôsobení u ţalovaného ako zamestnávateľa,

predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru s odborovou

organizáciou K., ako odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u tohto

zamestnávateľa posúdil súd ako zodpovedajúci zisteným okolnostiam veci, primerane

ustanoveniu a a účelu predmetného právneho inštitútu

3

prerokovania so zástupcom zamestnancov, v súlade s čl. 10 základných zásad Zákonníka

práce. Preto ďalej posudzoval existenciu materiálnych náleţitostí okamţitého skončenia

pracovného pomeru tak, ako boli ţalovaným skutkovo vymedzené. Ţalobkyňa u ţalovaného

v rámci poverenia predsedom druţstva vykonávala i funkciu mzdovej účtovníčky. Na základe

poverenia zamestnávateľa na vybavenie identifikačných údajov a prístupových práv pre

potreby ţalovaného ako zamestnávateľa vybavila a prevzala prístupové údaje do systému

Sociálnej poisťovne, tzv. bezpečnostný predmet v zmysle

o sociálnom poistení, a to na meno svojej osoby, pre potreby (účet) ţalovaného. Prístup na

tento účet bol (popri ustanovenej bezpečnostnej otázke a bezpečnostnej odpovede)

zabezpečený prihlasovacími údajmi – vyplňovanými podľa tzv. GRID karty a prihlasovacím

menom. Ţalobkyňa potvrdila, ţe GRID kartu mala prefotenú a umiestnenú na nástenke vo

svojej kancelárii, nie však prihlasovacie meno (heslo), bez ktorého je samotná karta

z hľadiska prístupu na účet nepouţiteľná. Súd preto dospel k záveru, ţe ţalovaným uvedené

konanie „verejné sprístupnenie tajných kódov pre vstup elektronického spracovania výkazu

zo sociálnej poisťovne“ dôvod pre okamţité skončenie pracovného pomeru nezakladá. Druhý

ţalovaným skutkovo vymedzený dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru spočíval

(vrátane tvrdenia o nerešpektovaní príkazného listu prokuristov zo 17. februára 2009)

v konaní ţalobkyne, ktorým vedome marila spracovanie výplat miezd zamestnancom

ţalovaného za mesiac január 2009. Súd zistil, ţe v rozhodnom čase bola ţalobkyňa osobou

poverenou zamestnávateľom na spracovanie miezd a podklady potrebné pre spracovanie

miezd za konkrétny mesiac u jednotlivých zamestnancov sú podklady evidencie dochádzky

jednotlivých zamestnancov do zamestnania za príslušný mesiac. V podmienkach odporcu sa

jednalo o písomnú evidenciu dochádzky, do ktorej sa zamestnanci zapisovali, umiestnenú

na sekretariáte predsedu, teda v kancelárii, ktorá bola pracoviskom ţalobkyne. Ţalobkyňa

bola práceneschopná od 6. februára 2009 do 19. februára 2009, pričom evidencia dochádzky

sa v jej kancelárii nenašla a poslala ju aţ e-mailom 18. februára 2009, čím ohrozila riadne

a včasné splnenie jednej zo základných povinností ţalovaného ako zamestnávateľa voči

zamestnancom. Keďţe pracovný pomer zamestnanca trvá i počas jeho práceneschopnosti

a ani práceneschopnosť ho nezbavuje jeho základných povinností voči zamestnávateľovi,

všeobecne vymedzených v ustanovení , a to povinnosť nekonať

v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, mala ţalobkyňa bezodkladne po tom, ako

sa o svojej práceneschopnosti dozvedela, najneskôr súčasne s informovaním zamestnávateľa

o svojej práceneschopnosti urobiť všetko pre to, aby zamestnávateľa informovala, kde sú

uloţené podklady potrebné pre spracovanie miezd pre zamestnancov a umoţniť ich

sprístupnenie. Ţalobkyňa konala v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného ako svojho

zamestnávateľa, preukázateľne ohrozujúc riadne a včasné splnenie jednej z jeho základných

povinností voči zamestnancom, vrátane splnenia zákonných odvodových povinností,

porušujúc tým závaţne pracovnú disciplínu tak, ako tento dôvod skutkovo vymedzil ţalovaný

v okamţitom skončení pracovného pomeru. Preto súd návrhu ţalobkyne, ako nedôvodnému

nevyhovel a jej návrh zamietol.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. júna 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru zmenil tak, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z 20. februára

2009 dané ţalovaným ţalobkyni je neplatné a vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy

a trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa,

ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými osobami.

Poukázal na ustanovenie v spojení s Zákonníka

práce a uviedol, ţe označenie osôb, ktoré podpisovali okamţité skončenie pracovného pomeru

za ţalovaného, bolo jednoznačne „prokuristi OSBD v Č.“. Tento písomný prejav vôle je

jednoznačný a prípadným výkladom, ţe vôľa ţalovaného bola, aby tieto osoby v jeho mene

vystupovali ako splnomocnení zástupcovia, nie ako prokuristi, by bola v rozpore s týmto

písomným prejavom. Na základe toho dospel k záveru, ţe okamţité skončenie pracovného

pomeru nebolo riadne podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými osobami, teda išlo

o taký nedostatok náleţitosti tohto právneho úkonu, ktorý spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle

ustanovenia (správne – pozn. dovolacieho

súdu) pre rozpor so zákonom. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe nepovaţoval za správny ani

názor okresného súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany odporcu

riadne prerokované so zástupcami zamestnancov v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka

práce, pretoţe zo splnomocnenia odborovej organizácie J. z 3. novembra 2008 vyplýva, ţe

táto splnomocnila na všetky úkony v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj na

rokovanie o vyjadreniach a stanoviskách tejto odborovej organizácie u ţalovaného ako

u zamestnávateľa M. B., t.j, ţalobkyňu ako zamestnanca ţalovaného. Toto splnomocnenie

prevzal ako zamestnávateľ Mgr. S. J., ktorý v tom čase vykonával funkciu štatutárneho

orgánu ţalovaného a v tom čase bol aj on členom predmetnej odborovej organizácie.

Predmetné plnomocenstvo zaregistroval do internej pošty ţalovaného a následne tento

materiál bol preberaný aj vo vedení, kde okrem neho bol prítomný aj vtedajší podpredseda

predstavenstva a Ing. S.. Informoval ich o tom, ţe pokiaľ sa bude na budúci rok dohadovať

kolektívna zmluva, bude potrebné jednať aj s touto odborovou organizáciou. Odvolací súd

vyslovil, ţe predloţením predmetného plnomocenstva štatutárnemu orgánu ţalovaného si táto

odborová organizácia splnila informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 230 ods. 1 Zákonníka

práce o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného ako u zamestnávateľa a ţe členom tejto

organizácie je ţalobkyňa. Krajský súd ustálil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru

nebolo v súlade s ustanovením v spojení s prerokované

vopred so zástupcami zamestnancov, pretoţe malo byť prerokované s odborovou

organizáciou J. ( – pozn. dovolacieho súdu), ktorej členom bola

ţalobkyňa a preto okamţité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané zo strany

ţalovaného, je v zmysle neplatné. Z týchto dôvodov krajský súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru je

neplatné a to bez toho, aby skúmal splnenie materiálnych podmienok pre okamţité skončenie

pracovného pomeru a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a trov konania vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru

z 20. februára 2009 je neplatné, podal s poukazom na ustanovenie

dovolanie ţalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadne jeho záveru o nesplnení

podmienky okamţitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, ţe okamţité skončenie

pracovného pomeru dané ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. M. na základe

splnomocnenia z 2. februára 2009, kde je uvedené, ţe štatutárny orgán OSBD Č.

splnomocňuje splnomocnencov na všetky právne úkony a to aj vtedy, ak je podľa zákona

potrebné osobitné splnomocnenie. Pokiaľ na okamţitom skončení pracovného pomeru je pri

osobách splnomocnencov uvedená funkcia, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to

neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ odvolací súd uviedol, ţe okamţité skončenie pracovného

pomeru malo byť prerokované s J., ktorej členom mala byť ţalobkyňa, tak

vymedzuje pojem odborového orgánu tak, ţe je ním orgán odborovo organizovaných

zamestnancov. J. so sídlom K. X., B. nie je odborovou organizáciou zamestnancov

ţalovaného. Podľa prihlášky za člena základnej organizácie ZO K., mala byť ţalobkyňa

členkou tejto základnej organizácie. Podľa zákona č. 183/199 Zb. (správne -

pozn. dovolacieho súdu) o zdruţovaní občanov, za odborovú organizáciu sa povaţuje

zdruţenie občanov, ktoré právnu subjektivitu získava zaevidovaním na MV SR. Takáto

odborová organizácia ZO K. nie je registrovaná na MV SR, nezaloţili ju zamestnanci

ţalovaného. Ţalovaný prerokoval okamţité skončene pracovného pomeru v súlade

s ustanovením , s odborovou organizáciou, ktorú zaloţili

zamestnanci ţalovaného. S poukazom na ustanovenie navrhol, aby súd odloţil

vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.

Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, rozhodnutie

odvolacieho súdu povaţuje za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. Plne sa stotoţnila s právnymi závermi odvolacieho súdu, ktorý posúdil otázku

neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň si uplatnila náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia , dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľom namietaná a nebola ani

dovolacím súdom zistená.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle

dovolateľ nenamietal a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým posúdiť

správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru nebolo

v súlade s ustanovením v spojení s prerokované vopred

so zástupcami zamestnancov a naviac, ţe išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 ods. 1

, pretoţe nebolo podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými

osobami.

Podľa v znení platnom ku dňu 20. februára 2009 (a všetky

nasledujúce ustanovenia v takom znení), výpoveď alebo okamţité skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď

alebo okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich

kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej ţiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej

lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, ţe k prerokovaniu došlo.

Podľa , odborová organizácia je občianske zdruţenie

podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať

zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predloţiť mu zoznam členov

odborového orgánu.

Podľa , ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré

odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných

vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej

organizácie, ktorej je zamestnanec členom. Podľa odseku 3, v prípade uvedenom v odseku 2

vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa

zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším

počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe J. je existujúcim

právnym subjektom od 4. januára 2006 zapísaným v zozname organizácií a organizácií

zamestnávateľov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a jej organizačnou jednotkou je

základná organizácia pôsobiaca na podnikovom alebo územnom princípe (č.l. 133), ţe

ţalobkyňa ku dňu 20. februára 2009 bola členkou tejto odborovej organizácie od 3.

novembra 2008 (por. č.l. 45), ţe táto odborová organizácia si splnila svoju informačnú

povinnosť vyplývajúcu z o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného

ako zamestnávateľa a ţe ţalobkyňa je u nej odborovo organizovaná, čo vyplývalo

zo splnomocnenia jej udeleného na zastupovanie tejto odborovej organizácie, doručené

ţalovanej 3. novembra 2008 (č.l. 60), keď formu takéhoto oznámenia

nepredpisuje.

S prihliadnutím na hore citované ustanovenia dovolací súd povaţuje

záver odvolacieho súdu za správny, keď vyslovil, ţe podmienka predchádzajúceho

prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov

v prejednávanej veci nebola splnená. Ţalobkyňa bola členkou odborovej organizácie J., preto

bolo potrebné okamţité skončenie pracovného pomeru prerokovať so zástupcami (zástupcom)

tohto odborového orgánu v súlade s ustanovením . Pokiaľ však

bolo okamţité skončenie pracovného pomeru prerokované 19. februára 2009 so zástupcami

ZO K. (č.l. 57) podľa , podmienka predchádzajúceho

prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle

splnená nebola, pretoţe takýto postup by bolo moţné povaţovať za správny len v prípade, ak

by ţalobkyňa nebola odborovo organizovaná, o ktorý prípad v prejednávanej veci nešlo.

Okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalobkyni ţalovaným 20. februára 2009 bolo

preto v zmysle ustanovenia , neplatné.

Námietku ţalovaného v dovolaní týkajúcu sa skutočnosti, ţe odborová organizácia je

zdruţenie odborovo organizovaných zamestnancov a polemiku s tým spojenú, povaţoval

dovolací súd v prejednávanej veci za bezpredmetnú, pretoţe

z 28. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou

od 1. septembra 2007 o.i. zmenené aj znenie prvej vety ustanovenia § 230 ods. 1 Zákonníka

práce a definícia odborovej organizácie bola upravená tak, ţe odborová organizácia je

občianske zdruţenie podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je zákon

10

č. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov. S touto jeho námietkou sa

preto dovolací súd nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za dôvodnú ani druhú námietku

ţalovaného, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými

osobami, ktoré konali na základe splnomocnenia udeleného im 2. februára 2009 a pokiaľ

k svojim podpisom uviedli funkciu, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to neplatnosť

právneho úkonu.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu vysloveným v odôvodnení jeho

rozhodnutia a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje, keď uviedol, ţe okamţité skončenie

pracovného pomeru je písomný právny úkon, na výklad ktorého je potrebné pouţiť pravidlá

pre výklad právnych úkonov upravených v , ktorý sa

subsidiárne aplikuje aj v pracovnoprávnych veciach ( ) a vôľa

nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom. Označenie osôb, ktoré podpísali

okamţité skončenie pracovného pomeru za ţalovaného, bolo „prokuristi OSBD v Č.“, z čoho

jednoznačne vyplýva, ţe konajú ako prokuristi ţalovanej.

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Návrh uznesenia Zhromaţdenia

delegátov na zasadnutí konaného 26. januára 2009, v ktorom je o.i. uvedené, ţe „prokuristi

budú konať za podnikateľa tak, ţe k zapísaniu, alebo vytlačenému obchodnému menu

podnikateľa pripoja svoj podpis a dodatok per procuram, obaja prokuristi konajú a podpisujú

vţdy spoločne“ (por. č.l. 108).

Podľa , prokurista podpisuje tým spôsobom, ţe

k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj

podpis.

Porovnaním podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru danému ţalobkyni

20. februára 2009 s cit. ustanovením je potrebné konštatovať, ţe o.i. táto listina nebola ani

podpísaná v súlade s , pokiaľ tak malo byť konané tam

uvedenými osobami ako prokuristami ţalovaného (pominúc skutočnosť, ţe ich prokúra v tom

čase nebola účinná, pretoţe v obchodnom registri boli zapísaní ako prokuristi aţ 4. marca

11

2009), pretoţe nebolo uvedené plné označenia konajúcej organizácie, resp. nebolo opatrené

odtlačkom pečiatky.

Ţalovaný však v dovolaní namieta, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané

ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. J. M. na základe splnomocnenia udeleného im 2.

februára 2009 (por. č.l. 128).

Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, ţe ţalovaný splnomocnil 2. februára 2009

JUDr. O. K. a Ing. J. M., aby konali spoločne v mene splnomocniteľa všetky právne úkony,

a to aj vtedy, ak je podľa zákona potrebné osobitné splnomocnenie. Spôsob ich spoločného

konania bol určený tak, ţe písomné úkony konajú splnomocnenci za splnomocniteľa tak, ţe sa

v podaní uvedú ako splnomocnenci OSBD a pripoja k napísanému alebo vytlačenému menu

splnomocniteľa svoje meno a podpis.

Keďţe z podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru nevyplýva, ţe ho

JUDr. O. K. a Ing. J. M., pri absencii odtlačku pečiatky, či uvedeniu označenia organizácie,

podpísali ako splnomocnenci na základe udelenej plnej moci na zastupovanie, aj táto

skutočnosť podporuje názor vyslovený odvolacím súdom, ţe tieto osoby konali (mali

v úmysle konať) ako prokuristi.

Dovolací súd však v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť nasledovné :

Podľa (v znení ako vyššie), v pracovnoprávnych vzťahoch

robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán;

zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môţu robiť právne úkony

aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho

organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene

zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa odseku 2, zamestnávateľ môţe písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov,

aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom

poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

12

Z uvedeného vyplýva, ţe predpokladom na to, aby JUDr. O. K. a Ing. J. M., boli

osobami oprávnenými podpísať okamţité skončenie pracovného pomeru dané 2. februára

2009 ţalobkyni v mene zamestnávateľa (pominúc vyššie uvedené), by bolo udelenie

poverenia na právne úkony v súlade s ustanovením , ktorým môţe

zamestnávateľ poveriť svojho zamestnanca na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch

v jeho mene.

Dovolací súd však dospel k záveru, ţe JUDr. O. K. a Ing. J. M. neboli osobami

oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za ţalovaného ani na základe

udeleného splnomocnenia z 2. februára 2009, pretoţe z obsahu spisu vyplýva, ţe v čase

udelenia im tohto plnomocenstva, neboli zamestnanci ţalovaného. Táto skutočnosť

jednoznačne vyplýva z výpovede právneho zástupcu ţalovaného pred odvolacím súdom, kedy

na otázku súdu ohľadne tejto skutočnosti uviedol, ţe v čase udelenia plnomocenstva

zamestnancami ţalovanej neboli (por. č.l. 159).

Dovolací súd tak nevzhliadol dôvodnou ani námietku ţalovaného, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobami na to oprávnenými na základe

splnomocnenia z 2. februára 2009.

Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol vecne správny rozsudok

odvolacieho súdu. Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ) preto nie je dôvodné a keďţe neboli zistené ani dôvody uvedené

v , ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o trovách dovolacieho konania, pretoţe

o nich rozhodne súd v konečnom rozhodnutí (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

13

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová