Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. D. XXXX/XX, E., právne zastúpená: advokátska kancelária KADUC & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 27296/2022 zo dňa 20.1.2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 101345537/2021 zo dňa 29.7.2021 podľa v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 4.625,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci vykonanej daňovej kontroly preveril všetky predložené dôkazy zo strany žalobkyne, ktoré vyhodnotil v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a skonštatoval, že žalobkyňa nedisponuje relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali nadobudnutie služby od dodávateľa F. B. - G. H. v zmysle faktúry č. 2016/014, z ktorej si uplatnila právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období jún 2016 vo vzťahu k uplatnenej provízii z deklarovaných dodaní daňového subjektu A. B. pre odberateľa UNISEK EOOD.

3. Hodnota fakturovanej sprostredkovateľskej provízie (2 % dodávateľa F. B.) podľa faktúry č. 2016/014 za obdobie 6/2016 bola v sume 915,46 eur, z toho základ dane vo výške 762,88 eur a DPH 20 % vo výške 152,58 eur. Správca dane má za to, že k dodaniu v takom rozsahu ako ho prezentovala žalobkyňa na základe predloženej faktúry nedošlo. Podiel 2 % za sprostredkovanie pre odberateľa UNISEK EOOD podľa faktúry č. 2016/014 vypočítaný podľa uvedeného základu dane predstavuje čiastku základu dane 542,05 eur a príslušná DPH v sume 108,41 eur.

4. Správca dane zo záverov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2016

- vo veci splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH pre odberateľa UNISEK EOOD za obdobie 6/2016

- vo veci odpočítania dane sprostredkovateľa F. B. z deklarovaných dodaní pre odberateľa UNISEK EOOD za obdobie 6/2016 nepriznal daňovému subjektu A. B. právo na oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH deklarovaných plnení pre odberateľa UNISEK EOOD v sume 27.102,75 eur, ktoré v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH považoval za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v tuzemsku podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v sume 108,41 eur z faktúry 2016/014 od dodávateľa F. B. za sprostredkovanie.

5. V zmysle uvedených skutočností správca dane zvýšil daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku o sumu 4.517,12 eur (suma 27.102,75 eur je považovaná v zmysle § 22 ods. 1 citovaného zákona za sumu s daňou, z toho základ dane 22.585,63 eur, daň 20 % je 4.517,12 eur a znížil odpočítanie dane z tovaru a služieb kúpených v tuzemsku za zdaňovacie obdobie jún 2016 o sumu 108,41 eur, čo predstavovalo celkový rozdiel dane v sume 4.625,53 eur.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti aké boli predmetom žalobného návrhu.

7. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím 27296/2022 zo dňa 20.1.2022 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti tak, že daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní menil zo sumy 4.957,84 eur na 4.849,43 eur, vyrubený rozdiel dane v sume 4.625,53 eur menil na sumu 4.517,12 eur a v poslednom odseku rozhodnutia správca dane rozdiel v sume 4.625,53 eur menil na sumu 4.517,12 eur.

8. Ako dôvod zmeny žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním ohľadne sprostredkovateľskej činnosti F. B. deklarovanej dodávateľskou faktúrou č. 2016/014 správca dane dospel k záveru, že F. B. vykonával pre daňový subjekt činnosti spojené s odbytom, na základe ktorých si fakturoval províziu, a z ktorých F. B. priznal DPH v príslušnom zdaňovacom období, pričom právo na odpočítanie DPH z predmetných činností správca dane priznal daňovému subjektu v rozsahu deklarovaných odberateľov daňového subjektu okrem odberateľa spoločnosti UNISEK vo výške 108,41 eur, a to z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti UNISEK. V súvislosti s nepriznaním práva na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 2016/014, a to vo výške 108,41 eur, finančné riaditeľstvo skonštatovalo, že síce splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti UNISEK nebolo preukázané, avšak správca dane nespochybnil realizáciu sporného tovaru v tuzemsku, keď deklarovaným dodávkam sporného tovaru nepriznal oslobodenie od DPH a predmetné dodávky sporného tovaru zdanil tuzemskou DPH, nebolo preto dôvodné nepriznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 2016/014 od dodávateľa F. B. v plnom rozsahu, t. j. v sume 152,58 eur, keď správca dane priznal odpočítanie DPH iba z časti provízie, v sume 44,17 eur. Z uvedených dôvodov finančné riaditeľstvo ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím vyrubenie rozdielu dane v sume 4.625,53 eur znížilo na sumu 4.517,12 eur, t. j. o sumu 108,41 eur a daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní znížilo zo sumy 4.957,84 eur na sumu 4.849,43 eur.

9. V ďalšom žalovaný skonštatoval, že Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok ohľadne spoločnosti UNISEC, Finančné riaditeľstvo SR na základe dôkazov získaných správcom dane konštatuje, že podmienky pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu, deklarovaných spornými faktúrami, neboli splnené. Výsledky zisťovania bulharskej finančnej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC, keďže osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEC, konateľ, H. I., poprel akúkoľvek obchodnú činnosť s daňovým subjektom, poprel nadobudnutie sporného tovaru od daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období ako i to, že by splnomocnil akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEC, poprel existenciu rôznych pečiatok spoločnosti UNISEC a rovnako v účtovníctve spoločnosti UNISEC sa nenachádzali žiadne obchody s daňovým subjektov kontrolovanom zdaňovacom období.

10. Daňovým subjektom predložené splnomocnenie zo dňa 01.10.2015, podpis úradne neoverený, ktorým mala spoločnosť UNISEC splnomocniť osoby I. H. J. K. L. konať v mene spoločnosti „UNISEK“ OOD s pečiatkou s rovnakým názvom „UNISEK“ OOD, t.j. neexistujúca spoločnosť, keďže podľa výpisu z bulharského obchodného registra je názov spoločnosti „UNISEK“ EOOD, nemožno považovať za

vierohodný dôkaz. Je nanajvýš podozrivé, že by konateľ spoločnosti „UNISEK“ EOOD používal pečiatku s nesprávnym názvom a uvádzal na listinách ako splnomocnenie, nesprávny názov spoločnosti. Je tiež potrebné uviesť, že na listinách predložených konateľom spoločnosti UNISEC, H. I., bulharskej finančnej správe je rozdielna pečiatka spoločnosti UNISEC, na ktorej je názov spoločnosti podľa výpisu z bulharského obchodného registra - „UNISEK“ EOOD. Na listinách predložených daňovým subjektom ako dôkazné materiály (dodávateľská zmluva, sporné faktúry, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR) je rovnako pečiatka s neexistujúcim názvom, rozdielna od pečiatky použitej konateľom spoločnosti UNISEC, H. I. v ním predložených listinách.

11. Predmetné splnomocnenie spochybnil i samotný splnomocnenec, I. H., keď pre bulharskú finančnú správu uviedla, že v období od 01.09.2015 do 31.12.2016 neuzatvárala kontrakty so spoločnosťami z EÚ vrátane Slovenska ani neobchodovala s tovarom. Zistenia z evidencie cudzincov z ubytovania v LA PENSION v dotknutých dňoch, že účelom ubytovania I. H. bola rekreácia, potvrdzujú tvrdenia I. H.. V súvislosti s predloženou fotografiou, na ktorej pri aute s bulharským EČV je zachytená neidentifikovateľná osoba, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane nedisponuje identifikáciou osoby zachytenej na fotografiách predložených daňovým subjektom ( z predmetných fotografií ani nie je možné tam zachytené osoby identifikovať), avšak zistenie totožnosti osoby na fotografiách nie je dôkazom dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC. Nie je preto ani dôvodné dožadovať sa fotografie I. H. na príslušných bulharských inštitúciách.

12. Daňovým subjektom namietané účtovné výkazy z bulharskej zbierky listín spoločnosti UNISEC za rok 2011 s dátumom 17.03.2012 sú správne s pečiatkou spoločnosti UNISEC OOD, keďže zmena názvu spoločnosti nastala až dňom 12.07.2012. Daňový subjekt mal vedomosť o názve spoločnosti UNISEC EOOD v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže disponoval výpisom z bulharského registra zo dňa 09.10.2015 a názov spoločnosti UNISEC EOOD bol uvedený i v dodávateľskej zmluve zo dňa 01.10.2015, pričom však pečiatka na predmetnej zmluve bola s názvom neexistujúcej spoločnosti. Nemožno preto hodnotiť prístup daňového subjektu za obozretný, keď zistené nezrovnalosti nepreveril u konateľa spoločnosti UNISEC za účelom ich odstránenia.

13. Predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14.10.2019 a oznámenia o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25.10.2019 a to dňa 25.11.2019. Daňová kontrola bola ukončená dňa 04.01.2021 doručením protokolu č. 102016945/2020 zo dňa 21.12.2020. Rozhodnutím č. 101051504/2020 zo dňa 17.06.2020 bola predmetná daňová kontrola prerušená od 22.06.2020 z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie rady EÚ č. 940/2020 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, do získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Oznámením č. 101308320/2020 zo dňa 13.08.2020 správca dane oznámil daňovému subjektu, že dňa 11.08.2020 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila (t.j. prerušenie 50 dní). Vzhľadom na vyššie citovaný § 61 ods. 5 zákona o správe daní v nadväznosti na § 46 ods. 10 zákona o správe daní, podľa ktorého počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, je zrejmé, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná.

14. V daňovom konaní je daňový subjekt v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danej veci je sporné práve to, či skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť UNISEC, či sporný tovar bol prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC. Pokiaľ daňový subjekt tvrdí, že odberateľom sporného tovaru bola spoločnosť UNISEC, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Daňovým subjektom predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že sporný tovar mal byť prepravený do iného členského štátu a že práve tomu nadobúdateľovi mal byť sporný tovar dodaný. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za

nepreukázané. V súvislosti s uvedeným považuje Finančné riaditeľstvo SR námietku daňového subjektu o prenesení dôkazného bremena na správcu dane za neopodstatnenú.

15. Správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona o správe daní v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

16. Keďže dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornými faktúrami nepreukazujú ním prezentované skutočnosti, nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar nimi deklarovaný bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, pochybnosti nijakým spôsobom neodstránil, odvolací orgán sa stotožňuje so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. l a 5 zákona o DPH a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 8 ods. l písm. a) zákona o DPH a § 19 ods. l zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.

17. Odvolávanie sa daňového subjektu na rozsudky ESD považuje Finančné riaditeľstvo SR za neopodstatnené, keďže v danom prípade daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok stanovených § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, vzhľadom na zisteniami správcu dane spochybnenú fyzickú prepravu sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC do Bulharska. V súvislosti s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré daňový subjekt vo svojom odvolaní poukazuje a ktorých skutková podstata je odlišná od danej veci, je potrebné uviesť, že pokiaľ sa daňový subjekt v daňovom konaní na ne odvoláva je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch konštatované.

18. Je tiež potrebné uviesť, že aj daňovým subjektom citovaná judikatúra, pojednávajúca o skutkovo odlišných skutočnostiach, poukazuje na ochranu práv tých daňových subjektov, ktoré potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, prijmú. Nezodpovedá však zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie daňového subjektu, ktorý si nepreverí obchodného partnera z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si či osoba s ktorou uzatvára obchody je oprávnená konať za deklarovaného odberateľa.

II. Žaloba a žalobné dôvody

19. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.3.2022 žalobu, doručenú súdu dňa 15.3.2022, a v ktorej namietala, že daňová kontrola bola nezákonná, keďže lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane dodržaná.

20. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane evidentne uvedomujúc si svoje protiprávne konanie a blížiaci sa koniec lehoty na skončenie daňovej kontroly vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyne úplne prehliadol a čisto formálne a nezákonne a predčasne vydal protokol z daňovej kontroly dňa 21.12.2020. Protokol je v rozsahu 160 strán, pričom žalobkyňa podala vyjadrenie k zisteniam z daňovej kontroly 15.12.2020 a Protokol bol vydaný 21.12.2020 z čoho je zrejmé, že správca dane mal tento Protokol už vopred napísaný. Je teda nepochybné, že správca dane doručoval žalobkyni oznámenie so skutočnosťami čisto formálne, bez akejkoľvek možnosti žalobkyne zvrátiť výsledok daňovej kontroly, nakoľko správca dane mal už Protokol pripravený a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania by tento stav nezvrátili.

21. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane nepristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov žalobkyňou počas daňovej kontroly a tieto dôkazy začal vykonávať až vo vyrubovacom konaní. Ide

o nezákonný postup následok čoho je poznačenie Protokolu a všetkých nasledujúcich konaní vadou nezákonnosti.

22. Žalobkyňa ďalej namieta, že Protokol neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to vyjadrenie žalobkyne ako daňového subjektu. Vo vyjadrení k oboznámeniu so zisteniami žalobkyňa navrhla viacero dôkazov o spôsobe nevybavenia a nevykonania týchto dôkazov a návrhov na doplnenie dokazovania sa žalobkyňa dozvedela až v Protokole. Takýmto postupom bolo žalobkyni upreté jej právo vyjadriť sa k dôkazom, navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a tým je pochopiteľne spojená aj absencia vyjadrenie žalobkyne v Protokole. Žalobkyňa ďalej namieta, že dňa 29.7.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, výstupom ktorého bola Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101232815/2020. V tejto zápisnici bola žalobkyňa evidovaná ako osoba, ktorá sa zúčastnila pojednávania, resp. mohla sa zúčastniť, avšak svoje právo nevyužila. Žalobkyňa o takomto ústnom pojednávaní nemala vedomosť a konanie tohto ústneho pojednávania nebolo oznámené ani jej ani jej právnemu zástupcovi.

23. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že konaním správcu dane došlo k porušeniu judikatúry Súdneho dvora EÚ o povinnosti správcu dane skúmať zavinenie daňového subjektu pred vyrubením rozdielu dane daňového subjektu a vedomosť o tom, či žalobkyňa vedela o podvodnom konaní resp. o nezákonnostiach na strane iných subjektov, ktoré sa zúčastnili obchodných vzťahov.

24. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako aj rozsudky Európskeho súdneho dvora EÚ C:212:547 Mescek - Gabona a C80/11 a C142/11. V zmysle tejto judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Z judikatúry súdneho dvora ďalej vyplýva, že odoprieť práva daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, zavinenie musí preukázať daňový orgán.

25. V súvislosti s odberateľom spoločnosti UNISEK žalobkyňa uviedla, že dôležitým aspektom nepriznania oslobodenia od DPH a dorubenie rozdielu dane je len jednostranné prehlásenie odberateľa UNISEK, ktorý obchodnú spoluprácu poprel. Čo sa týka dôkazu v neprospech žalobkyne, o ktorý ako jediný dôkaz opiera správca dane svoju argumentáciu, žalobkyňa poukazuje na judikatúru, ktorú využíva vo svojej rozhodujúcej činnosti aj správca dane. V súvislosti s ust. § 29 ods. 4 citovaného zákona poukazuje v tomto smere na čestné vyhlásenie, ktoré zaslal konateľ spoločnosti UNISEK, a podľa ktorého čestné prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom a nemôže byť ním porušená rovnosť medzi účastníkmi, preto je predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní právne irelevantné. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Najvyššieho súdu SR . Žalobkyňa ďalej uviedla, že čestné prehlásenie konateľa spoločnosti UNISEK bolo spochybnené v priebehu dokazovania a žalobkyňa zabezpečila do spisu dôkazy a dokumenty z bulharskej zbierky listín, na ktorej sa nachádza rovnaká pečiatka. Konateľ spoločnosti UNISEK preto nehovorí pravdu, keď spochybňoval vlastnú pečiatku, pričom súčasne zamlčal, že jeho spoločnosť takúto pečiatku používala v danom rozhodnom období. Žalobkyňa v tomto smere navrhovala vykonanie dôkazu vyžiadanie prostredníctvom MVI účtovných dokladov relevantných z roku 2016 resp. 2015, na ktorých sa nachádza pečiatka odberateľa UNISEK, tento dôkaz však správca dane nevykonal. Žalobkyňa ďalej poukazuje aj na to, že predložila fotodokumentáciu, na ktorej sa nachádza osoba I. H. v sklade žalobkyne ako nakladá tovar do áut s bulharskými ŠPZ, hoci táto túto skutočnosť poprela. Pokiaľ správca dane spochybňoval, že na predmetných fotografiách sa nenachádza táto osoba, ale iná žena, žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu, a to vyžiadanie prostredníctvom MVI dokladov s fotografiou tejto osoby.

26. Ďalším dôkazom vyhodnoteným v neprospech žalobkyne je vyhlásenie K. L., ktorý len neurčito odpovedal na otázky pri výsluchu. Na tento výsluch správca dane prihliada, ignoruje však bez riadneho odôvodnenia nasledovné výsluchy a písomné potvrdenia, v ktorom svedok L. dodanie tovaru odberateľovi UNISEK potvrdil. V poslednom rade správca dane vyhodnotil v neprospech žalobkyne aj úmrtie pracovníka UNISEK, M. N. v roku 2017. Žalobkyňa opakovane žiadala o vykonanie dôkazu prostredníctvom MVI, ktorou by sa preskúmal vzťah M. N. so spoločnosťou UNISEK. Správca dane tejto požiadavke nevyhovel, pričom navrhovaným dôkazom sa mohlo zistiť, že M. N. bol v relevantnom období zamestnancom spoločnosti UNISEK. Žalobkyňa ďalej uvádza za jeden z najdôležitejších dôkazov, ktorý odmietol správca dane vykonať je preskúmanie platnosti osvedčenia IČ DPH odberateľa UNISEK zo dňa

16.11.2015. Žalobkyňa trvala na vykonaní tohto dôkazu prostredníctvom MVI žiadosti, avšak jej návrhu nebolo vyhovené. Tento dôkaz mohol potvrdiť, že splnomocnenec mal prístup k originálom dokumentov vydaným dodatočne počas obchodovania so žalobkyňou a nemôže teda ísť o minulé zneužitie údajov ako sa snažil uvádzať konateľ spoločnosti UNISEK. Tie sú nepravdivé vyhlásenia konateľa UNISEK o tom, že ide o zneužitie minulých starých dokumentov spoločnosti z roku 2011, pretože kartička o registrácii na DPH bola vydaná v roku 2015. V súvislosti s týmto dôkazom žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. a následne rozsudok Najvyššieho súdu SR . V tomto rozsudku najvyššieho súdu je konštatované, že v súvislosti s obdobným skutkovým základom, ako aj predmetom správnej žaloby za zdaňovacie obdobie roku 2015 taktiež aj vo vzťahu k odberateľovi UNISEK zrušením rozsudku a vrátením na ďalšie konanie rozhodol najvyšší súd v prospech žalobkyne, keď skonštatoval, že námietka sťažovateľky, t. j. žalobkyne, že táto mala k dispozícii originál kartičky IČ DPH bulharskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá je z hľadiska skutkových okolností veci relevantnou, že mala byť predmetom hodnotenia v rámci konania pred orgánom verejnej moci.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

27. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 9.6.2022, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam, pričom v súvislosti s nezákonnou dĺžkou daňovej kontroly a nezákonnosťou Protokolu, správca dane uviedol, že daňová kontrola bola začatá 25.11.2019 a ukončená 4.1.2021, pričom od 22.6.2020 bola do 11.8.2020 prerušená. Z uvedeného dôvodu daňová kontrola trvala celkovo 357 dní a teda zákonná lehota jeden rok bola dodržaná.

28. V súvislosti s vykonávaním dôkazov vo vyrubovacom konaní správca dane uviedol, že žalobkyňa predložila návrhy na vykonanie dokazovania ku koncu daňovej kontroly a preto predložené návrhy a dôkazy boli vykonávané v rámci vyrubovacieho konania a keďže daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je iba čiastočným procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania, je úkonom správcu dane smerujúcim k obstaraniu dôkazného prostriedku. Protokol k daňovej kontrole je len jedným z dôkazov, ním sa žalobcovi neukladajú práva a povinnosti, je iba jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia. Až na základe skutočných zistení vo vyrubovacom konaní je vydané rozhodnutie, ktoré určuje práva a povinnosti daňového subjektu.

29. V súvislosti s námietkou, že žalobkyňa nebola účastníčkou ústneho pojednávania na 29.7.2020 žalovaný uvádza, že toto ústne pojednávanie bolo vykonané s F. B., pričom sa konalo v súvislosti s inou daňovou kontrolou a výpoveď bola zahrnutá len ako listinný dôkaz do spisu.

30. V súvislosti s námietkami, týkajúcimi sa spoločnosti RELTIH žalovaný uvádza, že táto námietka nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím 2016, a preto sa touto námietkou nezaoberal.

31. V súvislosti s jednostranným vyhlásením konateľa spoločnosti UNISEK, ktoré podľa názoru žalobkyne je v rozpore s vykonanými dôkazmi, na čo poukázala žalobkyňa, tak žalovaný uviedol, že žalobkyňou namietané účtovné výkazy z bulharskej zbierky listín opatrené pečiatkou UNISEK OOD sa týkajú obdobia 2011, 2012, avšak zmena názvu spoločnosti nastala až dňom 12.7.2012, preto nemožno konštatovať, že písomné vyjadrenie konateľa spoločnosti UNISEK je nepravdivé. Žalobkyňa mala vedomosť o názve spoločnosti UNISEK EOOD v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže disponovala výpisom z bulharského obchodného registra a názov spoločnosti UNISEK EOOD bol uvedený v dodávateľskej zmluve 1.10.2015, pričom však pečiatka na predmetnej zmluve bola s názvom neexistujúcej spoločnosti.

32. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že vyvrátila tvrdenie I. H. o tom, že táto sa nikdy nenachádzala v sklade žalobcu a že žalobkyňa predložila o tom aj dôkaz, ktorý sa týka fotodokumentácie, na ktorej sa nachádza práve táto osoba, tak žalovaná uvádza, že splnomocnenie, ktoré predložila žalobkyňa týkajúce sa I. H. spochybňuje samotný splnomocnenec, I. H., keď pre bulharskú finančnú správu uviedla, že v období od 1.9.2015 do 31.12.2016 neuzatvárala kontrakty so spoločnosťami z EÚ vrátane Slovenska, ani neobchodovala s tovarom. V súvislosti s predloženou fotografiou, na ktorej pri aute s

bulharským evidenčným číslom je zachytená neidentifikovateľná osoba, žalovaný uviedol, že správca dane nedisponuje identifikáciou osoby zachytenej na fotografiách a navyše totožnosť tejto osoby na fotografiách nie je dôkazom dodania sporného tovaru odberateľovi spoločnosti UNISEK.

33. V súvislosti s vyhláseniami svedka K. L., že mal vzťah so spoločnosťou UNISEK, keď mal realizovať prostredníctvom osoby M. N. obchody, pričom doklady odovzdával práve tejto osobe, mimochodom, ktorá je toho času mŕtva a že taktiež peniaze mal dostávať od tejto osoby, nie je však zrejmé, prečo mal obchodný vzťah so spoločnosťou realizovať prostredníctvom tejto osoby, keďže jedinou oprávnenou osobou konať za spoločnosť UNISEK bol konateľ spoločnosti H. I., ktorý poprel akékoľvek splnomocnenie pre inú osobu. V súvislosti s platnosťou osvedčenia IČ DPH odberateľa zo dňa 15.11.2015 žalovaný poukazuje, že samotná držba fotokópie osvedčenia IČ DPH bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na oslobodenie dodávok tovaru od DPH a v tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR .

34. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadrila žalobkyňa dňa 1.8.2022, v ktorej poukázala, že správca dane vedel, že nestíha dodržať zákonnú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, a preto čisto formálne predčasne vydal a doručil Protokol z daňovej kontroly a žalovaný ho svojím rozhodnutím odobril. Následne fakticky správca dane pokračoval proti vôli žalobkyne vo vykonávaní úkonov daňovej kontroly len vo vyrubovacom konaní. Uvedené má za následok poznačenie celej daňovej kontroly nezákonnosťou.

35. Ďalej žalobkyňa zopakovala, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane vo svojich záveroch zahrnul skutočnosťami o podvodnom konaní v reťazci transakcie, a preto bol povinný skúmať zavinenie žalobkyne o vedomosti a možnosti vedomosti o tom, že sa zúčastní na podvodnom konaní.

36. V súvislosti s odberateľom spoločnosti UNISEK žalobkyňa poukázala na rovnaké skutočnosti, aké boli predmetom žalobného návrhu, pričom zopakovala, že za obzvlášť dôležité považuje navrhované dôkazy na dokazovanie zistenia vzťahu M. N. k odberateľovi UNISEK a predloženie platného IČ DPH.

37. Žalovaný sa k replike žalobkyne písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

39. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov l až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

40. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako je elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnu bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

41. Podľa § l9 ods. l prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

42. Podľa § 22 ods. l zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých je oslobodené od DPH dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu ako i pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby postupuje správca dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní.

43. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 3 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

45. Podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46. Podľa § 24 ods. 2 zákona o správe daní dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

47. Podľa § 24 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

48. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 61 ods. 5 zákona o správe daní ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

50. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta zákona o správe daní lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

51. Správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu týkajúcu sa DPH so zameraním na dodržiavanie uvedeného zákona za zdaňovacie obdobie jún 2016. Daňová kontrola začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14.10.2019 a na základe oznámenia o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25.10.2019.

52. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 102016945/2020 zo dňa 21.12.2020, ktorý bol zaslaný žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorý bol doručený daňovému subjektu, t. j. žalobkyni 4.1.2021.

53. Žalobkyňa v lehote stanovenej správcom dane vo výzve doručila správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, pričom správca dane sa s námietkami, návrhmi, ktoré boli zo strany žalobkyne navrhnuté oboznámil a následne prerušil vyrubovacie konanie v súvislosti so žiadosťami o MVI. Daňová kontrola bola prerušená dňa 22.6.2020 a 11.8.2020, kedy pominuli dôvody bolo oznámené žalobkyni, že v daňovej kontrole sa pokračuje.

54. Dňa 20.7.2021 boli prerokované so žalobkyňou pripomienky, o čom bola vyhotovená Zápisnica č. 101274442/2021 a následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie.

55. Krajský súd ďalej zistil, že za zdaňovacie obdobie jún 2016 si daňový subjekt, t. j. žalobkyňa uplatnila oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH na dodávky tovaru do iného členského štátu pre odberateľa spoločnosť UNISEK EOOD deklarované faktúrami č. 16180 dátum dodania 7.6.2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 2.519,06 eur, č. 16181 dátum dodania 8.6.2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.952,74 eur, č. 16184 dátum dodania 9.6.2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.952,74 eur, ktorých predmetom boli rôzne cukrovinky.

56. Spolu s faktúrami predložila žalobkyňa správcovi dane medzinárodné nákladné listy tzv. CMR listy, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom podpísané K. L. s adresou miesta ukončenia prepravy Boulevard Rozen 31, Sofia - Ilienci, Bulharsko, príjmové pokladničné doklady vystavené daňovým subjektom, výdajky zo skladu vystavené daňovým subjektom s pečiatkou spoločnosti s názvom UNISEK OOD, splnomocnenie zo dňa 1.10.2015, výpis z bulharského obchodného registra spoločnosti UNISEK, dodávateľská zmluva zo dňa 1.10.2015 a sms komunikáciu medzi K. L. a F. B., potvrdenie cudzineckej polície o ubytovaní K. L. a I. H. H. na Slovensku v kontrolovanom zdaňovacom období, fotografie auta s bulharskými evidenčnými číslami a neidentifikovateľnými osobami pri aute.

57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ako aj obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok súd rozhodol postupom podľa bez nariadenia pojednávania, nakoľko právny zástupca žalobcu v priebehu konania súdu podaním zo dňa 6.3.2023 oznámil, aby súd vo veci nenariaďoval pojednávanie. Žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril. Verejné vyhlásenie rozsudku sa v predmetnej veci uskutočnilo 11.5.2023, pričom súd zistil, že žaloba je nedôvodná.

58. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, krajský súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky nedodržania zákonnej lehoty na skončenie daňovej kontroly, krajský súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, keďže z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14.10.2019 a oznámením o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25.10.2019, a to dňa 25.11.2019. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 4.1.2021, pričom v období od 22.6.2020 do 11.8.2020 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu zabezpečenia medzinárodnej výmeny

informácií, a teda toto obdobie sa do doby daňovej kontroly nezapočítava, a teda daňová kontrola trvala celkovo, mimo obdobia prerušenia, 357 dní, a teda zákonná lehota v trvaní 1 roka bola podľa názoru krajského súdu dodržaná.

59. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane pokračoval vykonaní dokazovania aj vo vyrubovacom konaní, a tým je celé konanie poznačené nezákonnosťou, krajský súd k tejto procesnej námietke uvádza, že vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorým správca disponuje, aby zistil alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly. Avšak pokiaľ sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré správca dane zistí vo vyrubovacom konaní, tak môže v tomto vyrubovacom konaní vykonať ďalšie dokazovanie a nie je nejako obmedzený vo svojom procesnom práve doplniť dokazovanie o skutočnosti, ktoré vyšli najavo po skončení daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho konania.

60. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa toho, že správca dane do protokolu nezahrnul vyjadrenia žalobkyne k priebehu daňovej kontroly, táto skutočnosť je tiež podľa názoru krajského súdu skutočnosťou, ktorá nemôže ovplyvniť meritórne rozhodnutie vo veci, keďže z vyjadrenia správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že vyjadrenia žalobcu, zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly sa týkali dôkazov a návrhov ohľadne blokového konania pokuty pre K. L. a správca dane vyhodnotil, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na výsledky daňovej kontroly, a preto bez toho, aby k týmto vyjadreniam zaujal stanovisko, protokol vydal.

61. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že správca dane vydal protokol len pár dní potom, ako došlo k oboznámeniu žalobkyne so zisteniami z daňovej kontroly a protokol, ktorý obsahoval 160 strán nemohol byť v takomto krátkom období vypracovaný, a teda, že správca dane tento protokol už mal vyhotovený, krajský súd poznamenáva, že zo zákona nič nebráni správcovi dane, aby si vypracoval koncept protokolu, ktorý následne po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly, správca dane vydá, a teda skutočnosť, že protokol, ktorý obsahoval 160 strán mohol mať správca dane ako koncept pripravený a nič mu nebránilo, aby následne po splnení zákonných podmienok oboznámil žalobkyňu so zisteniami z daňovej kontroly a následne tento protokol vydal.

62. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že sa nezúčastnila výsluchu svedka F. B. dňa 29.7.2020, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že správca dane vyhodnotil tento výsluch ako listinný dôkaz, a teda nebolo povinnosťou správcu dane predvolávať žalobkyňu na tento úkon, keďže tento úkon bol vykonávaný v rámci inej daňovej kontroly, týkajúcej sa iného daňového subjektu a s listinným dôkazom sa mohla žalobkyňa oboznámiť pri oboznámení s výsledkami daňovej kontroly, čo žalobkyňa aj nepopiera, že spravila prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

63. V súvislosti s odberateľom spoločnosti RELTIH, námietky, ktoré podala žalobkyňa v tomto konaní sú irelevantné, pretože predmetná žalobná námietka nesúvisí s kontrolovaným daňovým obdobím jún 2016 a žalobkyňa v tomto období nedeklaruje intrakomunitárne dodanie tovaru tomuto odberateľovi, a teda krajský súd považuje za zbytočné sa k tejto námietke vyjadrovať.

64. Žalobkyňa namieta v danom konaní aj tú skutočnosť, že správca dane v rámci vykonaného dokazovania neskúmal jej zavinenie v súvislosti s tým, že zo strany jej odberateľa došlo ku skutočnostiam, ktoré preukazujú, že tento odberateľ konal protiprávne, a teda, že žalobkyňa nemala vedomosť o jeho podvodnom konaní, tak krajský súd v danom smere poukazuje na tú skutočnosť, že v danom konaní nie je možné uplatňovať rozsudky Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazuje žalobkyňa v žalobe, pretože zavinenia podvodných konaní a vedomosť o tomto podvodnom konaní sa týka pri aplikácii týchto rozhodnutí najmä reťazových obchodných vzťahov, kedy je zaťažený prvkom podvodu niektorý článok z tohto reťazca a nie však okolnosti týkajúce sa priamo dodávateľa a odberateľa, pretože pri vstupovaní do obchodných vzťahov je povinnosťou každého daňového subjektu si svojho bezprostredného odberateľa, resp. dodávateľa riadne preveriť a zistiť skutočnosti, ktoré sú relevantné pre riadne uzatvorenie obchodného vzťahu, z ktorého potom daňový subjekt si uplatňuje nárok na oslobodenie od DPH, resp. na odpočet DPH.

65. S uvedenou námietkou úzko súvisí aj námietka prenesenie dôkazného bremena na žalobkyňu, pričom krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že ohľadne dôkazného bremena z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti neutrality, je pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane, pri intrakomunitárnom dodaní tovaru nevyhnutné, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodenie dane tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok. Podmienky sú podľa mienky krajského súdu hmotnoprávne a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od dane. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar bol reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase, a spôsobom deklarovaných na daňových dokladoch, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Rovnako ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte, a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. V tejto súvislosti je zásadnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje oprávnenosť nároku žalobkyne, že samotný konateľ spoločnosti UNISEK H. I. poprel obchodnú činnosť so žalobkyňou, poprel aj nadobudnutie sporného tovaru od daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období a poprel aj to, že by splnomocnil akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEK a uzatvárať za túto spoločnosť obchodné zmluvy.

66. Ďalšou významnou skutočnosťou v súvislosti s prepravou tovaru je tá, že z výpovedí svedka K. L., ktorý mal uskutočniť prepravu pre žalobkyňu, resp. odberateľa žalobkyne vyplýva, že tento síce potvrdil, že vykonával pre svojho známeho prepravu tovaru, nevedel však identifikovať o akú spoločnosť sa jednalo a navyše vozidlá, ktoré používal mali iné evidenčné čísla ako vozidlá, ktoré boli uvedené na príslušných prepravných dokladoch, tzv. CMR listoch.

67. Z napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto sa rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatneného oslobodenia od dane v danom prípade považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy predmetného tovaru, vyplývajúceho zo sporných faktúr vystavených žalobkyňou pre odberateľa spoločnosť UNISEK v Bulharskej republike, teda do iného členského štátu. Správca dane ako podstatný dôkaz preveroval žalobcom predložené a obsahovo neúplné prepravné doklady a nákladné listy, ktoré mali preukázať, že tovar bol pripravený práve osobou K. L. pre odberateľa spoločnosť UNISEK.

68. Tento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona o správe daní, ako aj podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sa javí ako správny.

69. Zároveň možno na základe obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí konštatovať, že výsledky dokazovania zamerané na potvrdenie reálneho základu medzinárodných listov, teda CMR listov, dodacích listov, preverených u deklarovaného prepravcu, spochybnili vierohodnosť žalobkyňou predkladaných listinných dôkazov, požadovaných v § 43 ods. 5 písm. a) a písm. d) zákona o DPH na preukázanie uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane, nakoľko ani na jednom nie je potvrdený príjem dodaného tovaru kupujúcim.

70. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že najdôležitejšou a zásadnou skutočnosťou preukazujúcou nárok na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, je vyvezenie tovaru do iného štátu a jeho prevzatie v inom štáte deklarovaným odberateľom. Žalobkyňa nedisponuje dokladom, že tovar prevzala spoločnosť UNISEK, ale spoločnosť UNISEK EOOD, pričom táto spoločnosť bola registrovaná v obchodnom registri v Bulharskej republike len do 12.7.2012, pričom tieto doklady, ktoré predložila žalobkyňa práve obsahujú pečiatku tohto daňového subjektu, teda neexistujúceho daňového subjektu, ktorý potvrdzoval prevzatie tovaru.

71. Uvedená neobozretnosť žalobkyne je dôvodom na pochybnosti, že tovar prevzal odberateľ deklarovaný žalobkyňou. Prevzatie tovaru neexistujúcim odberateľom, nezakladá nárok na oslobodenie od platenia DPH.

72. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že táto predložila dôkazy o tom, že spoločnosť UNISEK používala pečiatku spoločnosti UNISEK EOOD a že za tým účelom zabezpečila z Bulharskej zbierky listín doklady, ktoré túto skutočnosť preukazujú, krajský súd rovnako ako žalovaný poukazuje na to, že

žalobkyňa doložila doklady, ktoré sa datujú na rok 2011 a 2012, kde ešte táto spoločnosť UNISEK EOOD bola registrovaná. Mala zrušenú registráciu až 12.7.2012, a teda tieto doklady sa netýkajú júna 2016, teda kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.

73. V daňovom konaní je daňový subjekt v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie oprávnenosti nároku na oslobodenie od platenia DPH. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je najdôležitejšou skutočnosťou pri uplatnenom nároku na oslobodenie od dane, preukázanie dodania tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danej veci je sporné práve to, či skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ spoločnosť UNISEK, či sporný tovar bol prepravený do iného členského štátu nadobúdateľovi spoločnosti UNISEK, a toto dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla. Daňovým subjektom predložené listinné dôkazy, boli nedostatočné, a preto v prípade pochybností je správca dane a žalovaný oprávnený žiadať daňový subjekt, aby doložil ďalšie dôkazy na preukázanie oprávnenosti nárokov, ktoré však žalobkyňa v danom konaní nepredložila.

74. V súvislosti s osobou M. N., ktorý mal uzatvárať v mene spoločnosti UNISEK obchody spoločne s K. L., tak krajský súd dospel k záveru, že aj tieto skutočnosti vyhodnotil správca dane ako aj žalovaný v súlade so zákonom, keď svedok K. L. najskôr poprel akúkoľvek spoluprácu, resp. činnosť týkajúcu sa prepravných služieb pre spoločnosť UNISEK, avšak následne v písomnom vysvetlení zo dňa 6.8.2017 uviedol, že mal obchodný vzťah s touto spoločnosťou, ktorý mal realizovať prostredníctvom osoby M. N., tak v tejto súvislosti poznamenáva krajský súd, že samotný konateľ spoločnosť UNISEK H. I. poprel akékoľvek splnomocnenie pre iné osobu, ktorá by mohla konať za spol. UNISEK, a preto doplnenie dokazovania ohľadne preskúmavania vzťahu M. N. k spoločnosti UNISEK, resp. vzťah medzi touto osobou a K. L. bol v danom prípade irelevantný.

75. Pokiaľ ide o fotografie, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že svedkyňa I. H. skutočne sa nachádzala v skladoch žalobkyne pri nakládke tovaru pre dodávateľa spol. UNISEK, tak krajský súd vyhodnotil túto argumentáciu ako dôkaz, ktorý nepotvrdzuje aj v prípade, že by na fotografii bola táto osoba, že tovar žalobkyňa skutočne dodala spoločnosti, ktorú deklarovala na dodávateľských a odberateľských listoch.

76. Krajský súd dospel k záveru, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazu podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Bulharskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

77. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalobkyňa disponovala originálom, resp. fotokópiou kartičky IČ DPH a v tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 6.5.2020 práve z toho dôvodu, že krajský súd, resp. správne orgány sa nezaoberali dôsledne otázkou držby tejto kartičky, tak krajský súd poznamenáva, že žalobkyňa v súvislosti s touto námietkou poukazuje, že kasačný súd súhlasil s námietkou sťažovateľky, že skutočnosť, že sťažovateľka mala, resp. má k dispozícii originál kartičky IČ DPH bulharskej odberateľskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá z hľadiska skutkových okolností sa javí natoľko relevantnou, že táto mala byť predmetom hodnotenia v rámci konania pre orgány verejnej moci.

78. Tu krajský súd poznamenáva, že z uvedeného rozsudku vyplýva síce táto skutočnosť, avšak kasačný súd v tejto otázke ďalej uviedol, čo už žalobca v danom prípade nespomína, že samotná držba tejto kartičky IČ DPH, prípadne jej fotokópie bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Naopak v obchodnom styku sa javí ako neobvyklé práve to, aby mal dodávateľ v držbe originál osvedčenia o registrácii odberateľa pre DPH. Bod 38. rozsudku .

79. V bode 40. okrem toho kasačný súd v súvislosti s osobou M. N. skonštatoval, že skutočnosť, či M. N. bol zamestnancom spoločnosti UNISEK by bola relevantnou primárne v prípade, keby obchodné transakcie so žalobkyňou realizoval v mene spoločnosti UNISEK priamo M. N., čo však v rámci konania nebolo ani tvrdené, ani preukázané.

80. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

81. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže u žalovaného sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočnom prípade, ktoré však krajský súd v danom prípade nezistil.

82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).