Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/15/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Glortex a.s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 51 078 856, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod reg. č. 4985, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 103193346/2022 zo dňa 23.11.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.01.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.01.2023, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 23.01.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 103193346/2022 zo dňa 23.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím Daňového úradu číslo: 102209303/2022 zo dňa 09.08.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku určený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2021 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 37.000,- eur, čím žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2021 zo sumy 43.912,30 eur na sumu 6.912,30 eur.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode V., aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že prípadný výkon rozhodnutí a následné daňové exekučné konanie môže pre žalobcu predstavovať vážny zásah do jeho ekonomickej činnosti. V dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, Svoje povinnosti voči štátu, daňové i odvodové, si vždy počas celej doby jeho existencie žalobca plnil riadne a včas a nikdy sa nedostal do žiadneho omeškania, vrátane záväzkov z obchodného styku. Predpokladaná daň z príjmu, ktorú žalobca bude musieť odviesť do štátneho rozpočtu za rok 2022, predstavuje sumu 3.520.000,- eur, o čom v prílohe žalobca predložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 a účtovné uzávierky ku dňu 31.12.2021 a ku dňu 30.11.2022. Výkon napadnutého rozhodnutia znamená pre žalobcu ohrozenie jeho celkovej existencie, nakoľko daňová exekúcia by poškodila jeho celodenný chod a výkon jeho odnikateľskej činnosti, čo ohrozuje jeho

dôveryhodnosť. Zároveň by sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu záväzkov a znemožnila by sa jeho spolupráca s bankami či možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca taktiež poukazuje, že sa zúčastňuje verejného obstarávania, preto v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok.

3. Žalobca ďalej vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť riadneho a včasného plnenie jeho záväzkov vo vzťahu k štátu tak ako doteraz. Prípadný výkon napadnutého rozhodnutia spôsobí žalobcovi nevyčísliteľnú škodu v dôsledku vedenia spoločnosti v zozname dlžníkov vo vzťahu k Finančnej správe Slovenskej republiky, čo mu podstatne sťažuje výkon jeho podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu je možné objektívne očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a odstúpia od obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii žalobcu.

4. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca ďalej odôvodnil tvrdením, že mu hrozí závažná ujma a tiež značná hospodárska škoda a zároveň nevyčísliteľná finančná škoda, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko pre neho presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšujúca sumu, ktorá je predmetom daňového konania. Táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu, poškodzuje jeho dobré meno a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe žalobcom príkladom uvedených argumentov má žalobca za to, že je preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky a pritom odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom a preto žiada, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok v súlade s .

5. Žalovaný sa k žalobe i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním číslo 101079779/2023 zo dňa 19.04.2023, doručeným spolu a elektronickým administratívnym spisom tunajšiemu súdu toho istého dňa tak, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že daňová povinnosť v sume 37.000,- eur vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vynakladá finančné prostriedky na reklamu vo výške viac ako 240.000,- eur mesačne (vyplýva to z vykonaných daňových kontrol), je v zanedbateľnej výške a nemôže spôsobiť ohrozenie existencie žalobcu.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana

toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, tiež značnej hospodárskej škody a zároveň nevyčísliteľnej finančnej škody a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku určenia rozdielu nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2021 v sume 37.000,- eur žalovaným. žalobca neuviedol a presne nešpecifikoval, či túto sumu pokladá za tak neprimerane vysokú sumu a zároveň hrozbu vzniku hospodárskej a finančnej škody v jeho podnikateľskej činnosti, ale tento záver správny súd dedukoval z jeho tvrdení o možnom zániku jeho podnikateľskej činnosti a nemožnosti zamestnávania jeho zamestnancov.

14. Žalobca je obchodnou spoločnosťou v oblasti výroby bionafty a na slovenskom trhu pôsobí od roku 2017 ako veľkoobchod s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi produktmi. Žalobca má v súčasnej dobe 29 zamestnancov.

15. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že v dôsledku daňovej exekúcie by sa poškodil výkon jeho riadnej podnikateľskej činnosti, dostal by sa do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožnila by sa spolupráca s bankami a pre svojich obchodných partnerov a zákazníkov by sa stal nedôveryhodným. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik či hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody či neodstrániteľného následku výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju majetkovú situáciu. Správny súd poukazuje na to, že samotná potencionálna obava či hypotetická možnosť nie je dostatočným a postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako už správny súd uviedol, hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 12.

16. Správny súd v tejto veci upozorňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach, nie len všeobecnými tvrdeniami. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie vyššie uvedenému návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal a ani neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody a preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia , neosvedčil.

17. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaným určený rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2021 v sume 37.000,- eur mu spôsobí nevyčísliteľnú finančnú škodu, správny súd poukazuje jednak na skutočnosť, že žalobca k tvrdenej insolvenciou nepredložil žiaden dôkaz napr. v podobe výpisu z bankového účtu. Taktiež z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk) správny súd zistil, že žalobcove tržby v roku 2021 dosiahli sumu 177 milión eur, kedy dosiahol zisk viac ako 3 milióny eur. Preto správny súd nepovažuje tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov bez ďalšieho za osvedčujúce opodstatnenosť žiadosti o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe.

18. Pokiaľ žalobca žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe odôvodňuje stratou obchodných záväzkov, zhoršením spolupráce s bankami, ide len o možnú budúcu skutočnosť, v ktorej nemožno vidieť priamo hroziaci následok spôsobený výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorý predpokladom vydania rozhodnutia podľa .

19. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nezakladá ani tvrdenie, že žalobcova dôveryhodnosť i dobré meno, prípadne iné nemajetkové hodnoty by boli neprimerane ohrozené tým, že bol zaradený do zoznamu daňových subjektov vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Dobré meno či povesť a hospodárske postavenie žalobcu sú atribúty, ktoré sú úplne vo sfére žalobcu ako subjektu, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži.

20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku riadnym spôsobom neosvedčil.

21. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).