Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-114-2011.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/114/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa Majetkový Holding, a.s. so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO 35 823 364, zastúpeného Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, proti odporcovi L.. O. S., občanovi Slovenskej republiky, bytom P. 11XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Zdrženie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 6.988,54 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a v celom rozsahu. O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 6.988,54 Eur s 11,99 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.957,69 Eur od 01.11.2009 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 14.06.2005 uzavrel jeho právny predchodca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO 31 335 004 ako veriteľ s F. G., bytom B. XXX/X, N. ako dlžníkom a odporcom ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2486798, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 5.543,38 Eur (167.000,- Sk). Dlžník sa do nasporenia 40 % cieľovej sumy zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 835,- Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,99 Eur ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 973,- Sk. odporca dňa 14.06.2005 urobil písomné ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Nakoľko dlžník porušil zmluvné podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, a ani odporca neplnil svoju povinnosť z titulu ručenia, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 27.04.2006 odstúpil od zmluvy a požiadal o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov do v sedemdňovej lehote. Od roku 2008 je pohľadávka voči dlžníkovi neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.11.2009 uzatvorenej medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a postupníkom navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči dlžníkovi F. G. s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Odporca napriek výzve navrhovateľa dlžnú sumu neuhradil. Uplatnená suma 6.988,54 Eur prestavuje ku dňu 31.10.2009 dlžnú istinu v sume 4.957,69 Eur a úrok v sume 2.030,85 Eur.
Vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 12.08.2012 poukázal na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a vzniesol námietku premlčania
Navrhovateľ v podaním zo dňa 18.09.2012 uviedol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťah z nej vyplývajúci je obchodnoprávnym vzťahom, preto sa spravuje primárne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Mal za to, že § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať extenzívne tak, že všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv sa majú výlučne posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvy o úvere nepatrili medzi spotrebiteľské zmluvy. V prípade odstúpenia od obchodnej zmluvy je potrebné premlčanie posudzovať podľa obchodného zákonníka. Úprava premlčania má v Obchodnom zákonníku celostný charakter a je možné ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri bezdôvodnom obohatí. Preto ak je záväzkový vzťah medzi účastníkmi zmluvy vzťahom obchodným, má obchodnú povahu aj záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo preto, že pôvodný právny dôvod plnenia (obchodná zmluva) odpadol. Poukázal na čl. VIII. bod 4 úverovej zmluvy, podľa ktorého ručiteľ berie na vedomie zákonnú úpravu obsiahnutú v § 310 Obchodného zákonníka, teda že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Týmto článkom bolo zároveň zmluvne dojednané predĺženie zákonnej premlčacej doby na 10 rokov od doby, keď začala prvý raz plynúť.
Na pojednávaní dňa 12.12.2013 navrhovateľ uviedol, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je v zmysle § 261 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a preto sa obchodným zákonníkom v zmysle tohto ustanovenia spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia z tejto úverovej zmluvy. V uvedenej veci úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom, a to v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ Zák. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je aplikácia tohto zákona vylúčená na daný úverový vzťah. Taktiež poukazuje na to, že § 52-54, na ktoré poukazuje vedľajší účastník, sa v čase vzniku úverového vzťahu, ako aj v čase odstúpenia od zmluvy na daný právny vzťah nevzťahovali. Aj napriek tomu však § 52 ods. 2 Obč. zákonníka hovorí, že sa na tento právny vzťah majú aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, príp. ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Premlčanie však nie je upravené na ochranu spotrebiteľa, je upravené pre všetkých účastníkov právneho vzťahu rovnako. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné primárne aplikovať ustanovenie o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 54 Občianskeho zákonníka zase pojednáva o tých dojednaniach v zmluve, ktoré si účastníci dojednali, nie však o kogentných právnych ustanoveniach, ktoré je potrebné bez výnimky aplikovať. V zmysle dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka sa k § 54 uvádza, že toto ustanovenie v súlade so smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. V zmysle smernice európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS, čl. I. ods. 2 zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné ustanovenia nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Nie je prijateľný taký výklad, ktorý by umožňoval spotrebiteľovi aplikáciu ustanovení o premlčaní podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka rozdielne podľa toho, či je v pozícii v danom prípade ako dlžník alebo veriteľ. Poukazoval na rozhodnutia vyšších súdov, ktoré už sa vyjadrili, že premlčanie sa aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy spravuje v prípade obchodného záväzku ustanoveniami obchodného zákonníka, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. XXCbo/XXXX/XXXX zo dňa 24.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 31.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. XCob/XX/XXXX, XCob/XX/XXXX, kde sa konštatuje, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka. Rovnako dodáva, že nie je pravdou ani to, že premlčanie podľa Obchodného zákonníka je absolútne výhodné pre spotrebiteľa, nakoľko napr. v prípade uznania záväzku dlžníkom je premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka 10-ročná, podľa Obchodného zákonníka 4-ročná. Domáhal sa aplikácie § 310 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa ručiteľ nemôže domáhať premlčania, pokiaľ nie je pohľadávka premlčaná voči dlžníkovi.
Na pojednávaní dňa 12.12.2013 odporca uviedol, že má vedomosť o tom, že F. G. býva v T. republike, na adrese P., N. XX. Je živnostníkom, pracuje na zatepľovaní stavieb v Ostrave. F. G. býva v dvojizbovom byte so svojou priateľkou a jej dvomi deťmi. Byt má kompletne zariadený. Stotožnil sa v celom rozsahu s vyjadrením vedľajšieho účastníka aj s námietkou premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením návrhu, výpisu navrhovateľa z Obchodného registra, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.11.2009, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06.06.2005, odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.04.2006, oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 27.04.2006, všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, dodatku č. 1 a č. 2 k všeobecným podmienkam pre zmluvy o stavebnom sporení (v znení február
2005), poslednej výzvy pred odstúpením zo dňa 12.12.2005, vrátaných doručeniek, oznámenia postupcu zo dňa 13.11.2009, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2010 a jeho doručenky, vyjadrení navrhovateľa zo dňa 10.05.2011 a 18.09.2012, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 12.08.2012, rozhodnutí súdov a komentárov predložených navrhovateľom a zistil tento skutkový stav :
Dňa 14.03.2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ s F. G. ako dlžníkom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol dlžníkovi medziúver pre stavebné sporenie v sume 167.000,- Sk (5.543,38 Eur) pri úrokovej sadzbe 6,99 % ročne, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť tak, že do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 835,- Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,99 Eur ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 973,- Sk. dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšky stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.462,- Sk. Zabezpečenie návratnosti úveru bolo zabezpečené okrem iného aj ručením ručiteľa, ktorým bol odporca. Odporca ako ručiteľ v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 14.06.2005 prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Listom zo dňa 12.12.2005 právny predchodca navrhovateľa požiadal dlžníka do 31.12.2005 o zaplatenie dlžných súm 4.175,- Sk a 4.167,40 Sk. listom zo dňa 27.04.2006 právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a dlžníka žiadal o zaplatenie celej dlžnej sumy 148.439,60 Sk v lehote 7 dní. Listom zo dňa 27.04.2006 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 265/2009 zo dňa 01.11.2009 právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi svoju pohľadávku proti dlžníkovi. Právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.11.2009. navrhovateľ listom zo dňa 22.03.2010 oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 6.988,54 Eur. Dlžník ani odporca navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradili. Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol proti uplatňovanému právu námietku premlčania a odporca sa k vznesenej námietke premlčania pripojil.
Podľa článku 6 bod 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 548 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej úverovej v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 06.06.2005. Predmetná úverová zmluva je v zmysle § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. štandardnou formulárovou, resp. spotrebiteľskou) zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré dlžník ani odporca ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby, prípadne ich kombinácia. Úver poskytnutý spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dlžníkovi túto charakteristiku spotrebiteľských zmlúv spĺňa. Súd mal za to, že spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. poskytla dlžníkovi úver v rámci svojej obchodnej činnosti a dlžník túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Dlžník v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, a týmto je doposiaľ, pričom zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. V čase uzavretia zmluvy o úvere právny predpis definoval pojem spotrebiteľská zmluva (§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa).
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a F. G. ako dlžníkom zo dňa 6.06.2005 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) resp. podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy. Zmluva uzatvorená účastníkmi spĺňa súčasne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t. j. osoba (aj podnikateľský subjekt), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
V danej veci právny predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ peňažných prostriedkov, je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a F. G. ako dlžník bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti. Obsah tejto zmluvy nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred, bez toho, aby F. G. ako dlžník, prípadne odporca ako ručiteľ mali možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy. To sa vzťahuje i na článok VIII. bod 1 zmluvy, v ktorom je dojednané podriadenie vzájomných vzťahov ustanoveniam Obchodného zákonníka.
Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za takúto neprimeranú podmienku treba považovať aj podmienku o voľbe Obchodného zákonníka. Možnosť dohody o podriadení vzťahu úprave Obchodného zákonníka je totiž v spotrebiteľských zmluvách vzhľadom na kogentnosť ich právnej úpravy v Občianskom zákonníku obmedzená za účelom ochrany strany, ktorá nie je podnikateľom, teda strany, ktorá bežne bude v slabšom postavení. Zákon nepripúšťa, aby dohodou, ktorá je všeobecne možná, došlo k zhoršeniu právneho postavenia tejto strany. Za takúto klauzulu zhoršujúcu právne postavenie slabšej strany - spotrebiteľa treba podľa názoru súdu považovať aj klauzulu o voľbe Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, keďže odporca ako ručiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť, individuálne dojednať a táto spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená premlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania) dlhšia štvorročná, v porovnaní s kratšou všeobecnou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009). Z uvedených skutočností vyplýva, že uzavretá zmluva je v danom prípade občianskoprávnou zmluvou a práva a povinnosti z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
Záväzok ručiteľa splniť dlh v prípade, ak ho nesplnil dlžník má k povinnosti dlžníka plniť svoj záväzok subsidiárnu povahu. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomnú výzvu na plnenie musí veriteľ dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Ručiteľ má právo uplatniť proti veriteľovi námietky smerujúce voči pohľadávke, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Občiansky zákonník možnosť predĺženia premlčacej doby dohodou zmluvných strán neupravuje. Obdobné účinky ako predĺženie premlčacej doby má uznanie dlhu, jedná sa však o samostatný právny inštitút, ktorý je upravený jednak v Obchodnom zákonníku aj v Občianskom zákonníku. K uznaniu dlhu veriteľa dlžníkom nedošlo. Ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka o vyhlásenie dlžníka o predĺžení premlčacej doby má priamy vzťah k ustanoveniu § 310 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Nakoľko súd právny vzťah účastníkov konania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, súd takéto vyhlásenie dlžníka o predĺžení premlčacej doby považoval za neplatné z dôvodu obchádzania zákona. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Občiansky zákonník z uvedeného dôvodu možnosť predĺženia premlčacej doby neupravuje, a teda nepripúšťa.
Z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že dlžník neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, preto právny predchodca navrhovateľa dňom 27.04.2006 odstúpil od zmluvy a dlžníka vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 148.439,60 Sk. F. G. ako dlžníkovi a odporcovi ako ručiteľovi oznámil odstúpenie od zmluvy listami zo dňa 27.04.2006. Listom zo dňa 22.03.2010 navrhovateľ vyzval odporcu ako ručiteľa na okamžité splatenie celého zostatku úveru. Súd mal za to, že od dňa 28.04.2006, t.j. od dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy, začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a objektívna trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v deň odstúpenia od zmluvy právny predchodca navrhovateľa ako oprávnený vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Posledným dňom premlčacej doby
bol deň 28.04.2008. Navrhovateľ podal návrh na tunajší súd dňa 24.02.2011, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. V zmysle § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca ako ručiteľ vzniesol v konaní námietku premlčania. Ak dlžník, resp. ručiteľ namietne dôvodne premlčanie, nemožno premlčané právo priznať, pretože uplatnením námietky premlčania došlo k zániku nároku. To znamená, že došlo k zániku autoritatívnej vynútiteľnosti práva. Veriteľ teda má právo od dlžníka prípadne ručiteľa požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súde, t.j. nemôže ho procesne vynútiť. Jeho prípadnú žalobu na plnenie súd za splnenia ďalších zákonných podmienok zamietne. Je to tak nie preto, že navrhovateľ nemá právo, ale preto, že nemá nárok, takže svoje právo nemôže úspešne uplatniť na súde. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za dôvodnú a návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.