Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/263/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

R. H., nar. XX.X.XXXX,

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky K. H., nar. X.X.XXXX, P. X. Č.. P. XXXX/XX, L., právne zast. JUDr. Milošom Klimašovským, advokátom, AK Národná 3, Žilina, a otca Š.B. H., V.. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, R., právne zast. JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, AK Podzámska 18, Nitra, mal. dieťa trvale bytom ako matka, o návrhu otca a vzájomnom návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zverenie mal. syna R. H., nar. XX.X.XXXX do svojej osobnej starostlivosti zamieta.

Súd vzájomný návrh matky na zverenie mal. syna R. H., V.. XX.X.XXXX do svojej osobnej starostlivosti zamieta.

Súd ukladá rodičom mal. dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Referát poradensko-psychologických služieb.

Rodičia sú povinní dostaviť sa na termíny stretnutí určené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Referát poradensko-psychologických služieb a v prípade potreby sú tiež povinní zabezpečiť účasť mal. dieťaťa.

Súd ukladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Referát poradensko - psychologických služieb vykonať párové stretnutia s rodičmi a v prípade potreby aj s mal. dieťaťom, v počte najmenej 12 v období 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd ukladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Odbor sociálnych vecí a rodiny, predkladať súdu štvrťročne v písomnej forme správy o priebehu odborného poradenstva, o tom či bol splnený účel výchovného opatrenia, a to vždy najneskôr do posledného dňa toho ktorého štvrťroka.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec mal. dieťaťa R. H., V.. XX.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2012 domáhal, aby súd rozhodol o zverení mal. syna do jeho osobnej starostlivosti ako aj o určení výživného zo strany matky vo výške 100,-Eur mesačne s tým, že bude tiež oprávnený mal. syna zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka doručila súdu dňa 5.2.2013 vzájomný návrh zo dňa 2.2.2013, v ktorom navrhla, aby súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa R. H., V.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 160,-Eur mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s mal. synom v rozsahu každé dva týždne v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov; prešetrením pomerov mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka; prečítaním znaleckého posudku č. 18/2013 znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých Mgr. Zuzany Tomáškovej; výsluchom súdnej znalkyne; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. .

Otec sa pred súdom pridržiaval písomne podaného návrhu ako i stanoviska svojho právneho zástupcu. Vypovedal, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu u neho k nijakým podstatnejším zmenám nedošlo. Návrh podával z dôvodu, že striedavá starostlivosť nie je vhodná, vzhľadom na výchovu dieťaťa zo strany matky. Má za to, že výchovné prostredie u matky nie je vhodné, nakoľko maloletý je šikanovaný zo strany nevlastnej sestry L.. R. je veľmi citlivý, striedanie domácností vníma veľmi intenzívne, má z toho chaos. Syn sa pred ním viackrát vyjadroval, že k matke ísť nechce, že sa jej bojí. Podľa jeho názoru teda striedavá starostlivosť nie je v prospech mal. dieťaťa, ktoré chce ostať v jeho opatere.

Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom protinávrhu. Súhlasí teda so zrušením striedavej starostlivosti, keďže táto je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa a zabezpečením jeho zdravého vývoja. Mal. syna R. však navrhuje zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Vypovedala, že na jej strane nedošlo od predchádzajúceho rozhodnutia súdu k podstatnejším zmenám pomerov. Tvrdenia otca ohľadne toho, že mal. dieťa nechce byť u nej nie sú pravdivé. Práve naopak, keď syn príde od otca, je rád, že je s ňou. Taktiež nie je pravda, že syn má zlé vzťahy s jej dcérami R. a L.. S obidvomi má vzťah dobrý, tieto ho majú radi a starajú sa o neho.

Kolízna opatrovníčka pred súdom uviedla, že pri pohovore s maloletým na ÚPSVaR Martin sa tento vyjadril, že preferuje starostlivosť zo strany otca. Za daného stavu navrhuje vykonať pohovor s rodičmi a mal. dieťaťom na Referáte poradensko-psychologických služieb a v prípade potreby ak nedôjde ku konsenzu rodičov, nariadiť znalecké dokazovanie.

Súd mal preukázané, že rodičia mal. R. H. sú bývalí manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -22 zo dňa 22.10.2008, právoplatným dňom 30.10.2008. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume 3.000,-Sk ( 99,58,-Eur ) mesačne. Stretávanie otca s mal. synom nebolo osobitným výrokom upravené. Rozsudkom č.k. -79 zo dňa 28.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.6.2012, právoplatným dňom 7.8.2012 súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v dvojtýždňových intervaloch, a to vždy od pondelka od 17.00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje o dva kalendárne týždne do 17.00 hod. Súd zároveň uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 80,-Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a určil, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať ako aj spravovať jeho majetok.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 - 4 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode resp. schváli rodičovskú dohodu. Jednou z foriem porozvodovej starostlivosti je v zmysle ustanovení Zákona o rodine i striedavá osobná starostlivosť rodičov. Ust. § 26 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine možno považovať len podstatnú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu.

Pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v konaní sp. zn. súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a majú o osobnú starostlivosť skutočný záujem. Ako vhodnú formu starostlivosti o dieťa z hľadiska jeho riadnej výchovy odporučil striedavú osobnú starostlivosť aj kolízny opatrovník. Interval striedania súd určil po dohode rodičov na dva týždne. V starostlivosti matky ani otca neboli zistené závažnejšie nedostatky, pričom obaja mali vytvorené aj priaznivé sociálne podmienky. V danom prípade ako vyplynulo z výpovedí rodičov, vyjadrení kolízneho opatrovníka i ďalších vykonaných dôkazov, od obdobia predchádzajúceho rozhodovania súdu nedošlo k žiadnym podstatnejším zmenám pokiaľ ide o pomery rodičov, ich výchovné prostredia, sociálne zázemie a pod. Obaja majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa. Matka býva v 1-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, otec v 2-izbovom byte, v ktorom žili počas manželstva. Matka má okrem mal. R. dve plnoleté dcéry R. ( ku ktorej trvá vyživovacia povinnosť, nakoľko študuje na VŠ ) a L.. Zamestnaná je naďalej v spol. H. T., T..I..N.., Ž., pričom za obdobie od mesiaca 01/2013 do 08/2013 dosahovala priemerný čistý príjem v sume 713,50,-Eur/mesačne. Otec je profesionálny vojak zaradený vo VÚ 2370 Martin. V období od mesiaca 01/2013 do 08/2013 poberal priemerný čistý príjem vo výške 1.066,-Eur/mesačne. Nemá iné vyživovacie povinnosti. U mal. R. nastala tá zmena, že si začal plniť povinnú školskú dochádzku na Základnej škole M. R. Štefánika vo Vrútkach. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré uvádzali obaja rodičia ohľadne nepriaznivého vplyvu striedavej osobnej starostlivosti ( najmä ) na zdravý psychický vývoj mal. dieťaťa, súd za účelom odborného posúdenia týchto skutočností nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých.

Na podklade znaleckého posudku č. 18/2013, vypracovaného súdnou znalkyňou Mgr. Zuzanou Tomáškovou ako aj výsluchu súdnej znalkyne na pojednávaní súd zistil, že znalkyňa považuje vzťah matky a dieťaťa za určujúci pre jeho zdravý vývin. Tento vzťah bol vytvorený v rannom detstve a je založený na uspokojovaní všetkých potrieb dieťaťa ( fyzických i psychických ). Citová viazanosť dieťaťa na matku je určujúca, založená na istote a bezpečí. Vzťah otca a dieťaťa je doplňujúci, vytvára priestor pre identifikáciu sa chlapca s rolou muža, poskytuje zážitok zo spoločných chvíľ, voľného času a aktivít, ktoré dieťa potrebuje. Citová viazanosť otca na dieťa je nepomerne väčšia ako opačne, otec glorifikuje postavenie dieťaťa a nie vždy úplne vníma do dôsledkov jeho potreby. Vzťah medzi rodičmi je nefunkčný a nedoriešené partnerské záležitosti pôsobia silne patologicky na zdravý vývin dieťaťa. Ku svojim sestrám má dieťa absolútne primeraný vzťah, so všetkými znakmi súrodeneckej spolupatričnosti. V správaní dieťaťa nebol pozorovaný strach ani z jedného z rodičov. Styk dieťaťa a rodičov môže prebiehať bez prítomnosti inej osoby, nie je potrebné ho zakázať ani obmedziť. Doterajšia úprava formou striedavej starostlivosti môže pôsobiť traumatizujúco. Striedavá starostlivosť v súčasných podmienkach nie je v záujme mal. dieťaťa. Tento model starostlivosti iba podporil rivalizujúcu atmosféru medzi rodičmi, nie je medzi nimi vytvorená komunikácia a dieťa „viazne“ v odporúčanom a vyskúšanom modely. Maloletý vníma podmienky na spokojný život a rozvíjanie svojich potrieb u oboch rodičov. U dieťaťa sú prežité udalosti, ktoré ovplyvňujú jeho konanie a postoj k rodičom. Má naučený spôsob ako sa chrániť pred týmito zážitkami, izolovať seba samého uprostred konfliktu, hádky otca a matky, nevníma emócie, ktoré toto stretnutie prináša. Prežíva citový chaos, nedokáže sa správne orientovať v sociálnych situáciách a vytesňuje emocionálne veľmi silné momenty -konflikty rodičov. Stále má potrebu kompletizovať model rodiny, je stále v stave, že nespracoval fakt, že rodičia sú od seba. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia v Centre pedagogicko - psychologického poradenstva v júli 2012 bola u dieťaťa zistená ADHD, s výraznou hyperkinetikou, impulzivitou, ľahkou unaviteľnosťou a narušenou pozornosťou. V prípade zmeny rozhodnutia odporúča mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca v rozsahu každý druhý týždeň od piatku do nedele. Na pojednávaní naviac vypovedala, že striedavá osobná starostlivosť nefunguje pre nefunkčnú komunikáciu. Logicky ak sa upraví komunikácia medzi rodičmi, je možný model striedavej osobnej starostlivosti, avšak aktuálne dieťa potrebuje stabilitu jedného rodiča, pričom tento návrh môže prinútiť rodičov, aby sa snažili o úpravu vzájomnej komunikácie.

Na podklade vyjadrenia kolíznej opatrovníčky pred súdom ako i doručenej aktuálnej správy triednej učiteľky o školskej dochádzke mal. dieťaťa do ZŠ M. R. Štefánika vo Vrútkach súd nezistil ani u jedného z rodičov vážnejšie nedostatky v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Mal. R. chodí do školy pripravený, riadne vystrojený a vzorne si plní školské povinnosti. Pravidelne si nosí desiaty, po vyučovaní má zabezpečenú stravu v školskej jedálni. Vymeškané hodiny má všetky ospravedlnené z dôvodu choroby. Dosahuje veľmi dobré výsledky. Obaja rodičia sa zaujímajú o jeho výsledky a zúčastňujú sa rodičovských združení. Kolízna opatrovníčka ďalej poukázala, že keď bola pred posledným pojednávaním prešetrovať pomery v domácnosti otca, bola tam pohoda, otec bol s maloletým doma. V jeho domácnosti sú dobré podmienky, dieťa má samostatnú izbu, rovnako tak aj u matky. Keď sa rozprávala s mal. R., tento takisto ako konštatovala i znalkyňa povedal, že rád by mal aj otca aj mamu, rád by bol s oboma. Čo sa týka údajného šikanovania zo strany sestry L. ( podľa tvrdení otca ), maloletý povedal, že sestra od neho chce iba také veci, aby niečo priniesol alebo odniesol. Teda išlo o bežné veci medzi súrodencami, nič zvláštne. Dieťa bolo komunikatívne, určite chce byť s oboma rodičmi. Keď mu vysvetlila, že niekedy to nejde, odpovedal, že to pozná, hádky a rozvod.

Model striedavej osobnej starostlivosti ako jednu z foriem porozvodovej starostlivosti rodičov o mal. deti zaviedla novela Zákona o rodine s účinnosťou od 1. júla r. 2010. Táto forma rešpektuje na jednej strane právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, a na strane druhej tiež právo oboch rodičov podieľať sa rovnocenne na výchove svojho mal. dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti musia pritom vykonávať v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Model striedavej osobnej starostlivosti pochopiteľne nie je možné použiť automaticky v prípade ak sú naplnené formálne predpoklady, ale takáto úprava musí zodpovedať predovšetkým záujmu samotného mal. dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu a naopak. Prekážkou rozhodnutia súdu o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov býva okrem iného aj neschopnosť rodičov dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe, či ďalších podmienkach striedavej osobnej starostlivosti. Riadne fungovanie striedavej osobnej starostlivosti bez dosiahnutia aspoň základnej úrovne komunikácie a spolupráce rodičov nebude objektívne možné. Každý z rodičov je povinní rešpektovať rodičovské práva

druhého rodiča, nakoľko úloha oboch je pri výchove nezastupiteľná. Súd už v odôvodnení rozsudku o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zdôrazňoval, že výchova dieťaťa nie je iba právom každého rodiča, ale i jeho povinnosťou, že rodičia musia byť nápomocní k tomu, aby maloletý bol na pobyt v domácnosti druhého rodiča pozitívne a ústretovo naladený a sú povinní vyvarovať sa negatívnych vyjadrení, osočovania či vulgarizmov na adresu druhého rodiča. Prioritou musí byť najmä zlepšenie vzájomnej komunikácie a kooperácie aspoň v potrebnom rozsahu, ktorú striedavá starostlivosť nevyhnutne vyžaduje. Súd tiež upozornil na povinnosť navzájom si poskytovať potrebné informácie o mal. dieťati, najmä o jeho zdravotnom stave, zdravotníckom zariadení, detskom lekárovi, ktorého navštevuje a pod. Napriek tomu je zrejmé, že v tomto ohľade k zásadnejšiemu pozitívnemu posunu nedošlo, dokonca podľa záverov súdnej znalkyne je za súčasného stavu vhodnejšie zverenie mal. dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky, s primeranou úpravou styku zo strany otca. Taktiež znalkyňa poukázala, že hlavnou príčinou nefunkčnosti modelu striedavej osobnej starostlivosti je neexistencia komunikácie medzi rodičmi. Obaja rodičia majú naďalej skutočný záujem o výchovu mal. dieťaťa, pričom mal. R. má ku obom pozitívne citové väzby. Dieťa na jednej strane vyjadruje prianie, aby žili spoločne, na druhej strane si uvedomuje, že to už nie je možné. Na základe preukázaných skutočností súd potom zamietol návrh otca i vzájomný návrh matky a ponechal v platnosti rozsudok č.k. -79 zo dňa 28.2.2012 o striedavej osobnej starostlivosti. Súčasne so zamietnutím návrhov rodičov však dospel k záveru o nevyhnutnosti nariadenia výchovného opatrenia vo forme uloženia povinnosti zúčastniť sa odborného poradenstva, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a spolupráce rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 37 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení : a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 5, 6 ZR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

S poukazom na citované ustanovenia zákona súd uložil rodičom mal. dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Referát poradensko- psychologických služieb, a to na párových stretnutiach rodičov ( v prípade potreby aj za účasti mal. dieťaťa ), v počte najmenej 12 v období 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ÚPSVaR Martin bude povinný súdu predkladať štvrťročne v písomnej forme správy o priebehu odborného poradenstva. Na základe podaných správ súd vyhodnotí, či bol účel výchovného opatrenia splnený.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v tzn.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) tzn.

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci