Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-38-2012.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Subarea
5CoP/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka X. A., nar. X.X.XXXX, bytom 1. P.. G. XX, I. a otec I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, S., právne zastúpený Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom AK O. XX, S., maloleté dieťa trvale bytom u matky, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 23P/117/2011-79 zo dňa 28.2.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na maloletého syna S. A., nar. XX.X.XXXX, p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v dvojtýždňových intervaloch, a to vždy od pondelka od 17.00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje o dva kalendárne týždne do 17.00 hod. Striedavá osobná starostlivosť začína výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky, počínajúc od prvého pondelka, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Matke uložil povinnosť si maloleté dieťa prevziať do svojej osobnej starostlivosti v mieste bydliska otca v stanovenom čase a otcovi v mieste bydliska matky v stanovenom čase. Každý z rodičov je povinný v mieste svojho bydliska umožniť druhému rodičovi prevzatie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti v stanovenom čase. Každý z rodičov je oprávnený maloleté dieťa zastupovať ako aj spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť výživné na maloletého syna vo výške 80,-€ mesačne počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/171/08-22 zo dňa 22.10.2008 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Návrh otca na uloženie povinnosti matke odovzdať mu zdravotnú dokumentáciu a inú dokumentáciu týkajúcu sa maloletého dieťaťa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd s poukazom na ust. § 24, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu posúdil ako opodstatnený. Vzhľadom na preukázané skutočnosti rozhodol okresný súd o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, interval striedania určil na dva týždne, a to vždy od pondelka od 17.00 hod. Z vykonaných dôkazov mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a majú o osobnú starostlivosť skutočný záujem. Doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloletého v spoločnej domácnosti, a to i v určitom období po rozvode ich manželstva. Následne od júla minulého roka prebiehal pomerne pravidelný styk resp. pobyt dieťaťa u otca po dohode rodičov. Ako vhodnú z hľadiska riadnej výchovy maloletého odporučil striedavú osobnú starostlivosť aj kolízny opatrovník. V starostlivosti rodičov neboli zistené závažnejšie nedostatky, obaja majú vytvorené priaznivé sociálne podmienky, bývajú neďaleko od seba. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že dohoda o striedavej starostlivosti, ku ktorej rodičia dospeli v priebehu konania je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Okresný súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, i keď otec navrhoval, aby bol oprávnený výlučne on, s čím matka nesúhlasila. Okresný súd mal za to, že pokiaľ na jednej strane zveruje osobnú starostlivosť a tým aj zodpovednosť za výchovu a všestranný vývoj dieťaťa obom rodičom, nie je dôvod, aby na druhej strane bez ďalšieho reálne obmedzil rodičovské práva matky. Rovnako okresný súd zamietol aj návrh otca na uloženie povinnosti matke odovzdať mu zdravotnú dokumentáciu a inú dokumentáciu týkajúcu sa maloletého. Konštatoval, že zákonným zástupcom maloletého bude v zmysle rozsudku aj otec, preto bude oprávnený nahliadať do zdravotnej dokumentácie dieťaťa a obdobne to bude aj v prípade inej dokumentácie týkajúcej sa maloletého. V rámci striedavej starostlivosti sú rodičia povinní si navzájom poskytovať potrebné informácie o maloletom dieťati, napríklad o jeho zdravotnom stave, zdravotníckom zariadení, detskom lekárovi, ktorého navštevuje. Pri rozhodovaní ohľadne vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z ust. § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine. Hoci podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine v prípade rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť o neurčení výživného, podľa záveru okresného súdu v danom prípade je dôvodné určiť povinnosť platenia výživného zo strany otca. Určenie výživného prichádza do úvahy najmä vtedy, ak existuje výraznejší rozdiel v zárobkových, majetkových a celkových pomeroch rodičov (ich životnej úrovni), nakoľko tento rozdiel by sa mohol negatívne prejaviť vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb maloletého dieťaťa u sociálne slabšie zabezpečeného rodiča. Čo sa týka pomerov matky, táto je zamestnaná v spoločnosti GLOVIS Slovakia, s.r.o., Žilina, pričom za rok 2011 dosahovala priemerný čistý príjem v sume 653,60 € mesačne. Poberá prídavky na dve deti po 44,02 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť má ešte k plnoletej dcére S., na ktorú je platené výživné po 40,-€ mesačne. V spoločnej domácnosti zatiaľ žije i dcéra I., ktorá je nezamestnaná. Náklady na bývanie predstavujú nájom 88,40 €, elektrinu 30,-€, káblovú TV 10,62 €, koncesionárske poplatky + internet 13,77 €. Ďalšie platby uhrádza na mobilný telefón cca 30,-€, splátky hypotéky po 150,11 €, stavebné sporenie 6,-€ a poistky po 9,95 €. V materskej škole platí mesačne za stravu a príspevok na hračky okolo 24,-€. Spolu pravidelné výdavky sú vo výške 363,-€ mesačne. Otec je profesionálny vojak zaradený vo VÚ 2370 Martin. V roku 2011 poberal čistý príjem 928,-€ a príspevok na bývanie po 230,50 € mesačne. Jeho preukázané výdavky na bývanie predstavujú - nájom 200,-€, plyn a elektrina 45,-€, internet 10,62 €, káblová TV 9,13 €, koncesionárske poplatky 4,64 €. Ako svoje ďalšie náklady preukázal splátky hypotéky + poistenie po 81,34 €, doplnkové dôchodkové sporenie 16,60 €, sporenie 120,-€, poistenie a sporenie pre maloletého 20,51 €. Spolu ide o mesačné výdavky vo výške cca 508,-€ bez výživného. Platby za telefón Slovak Telekom, a.s. podľa predložených výpisov z účtu v sumách od 64,41 € až 136,70 €, tieto nepovažoval okresný súd za výdavky nevyhnutné v celej výške. Okrem maloletého S. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na to, že obaja rodičia budú vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť k rukám matky výživné na maloleté dieťa vo výške 80,-€ mesačne, počínajúc odo dňa právoplatnosti rozsudku. Takúto výšku výživného považoval okresný súd za primeranú z hľadiska potrieb dieťaťa i pomeru možností, schopností a životnej úrovne rodičov. Okresný súd poukázal na to, že rozsudkom o rozvode bolo výživné stanovené vo výške 99,58 €. V tom čase bol maloletý vo veku necelých 2,5 roka, pričom onedlho bude mať 6 rokov a od septembra nastúpi na základnú školu. Okresný súd nespochybňoval, že otec i doposiaľ maloletému prispieval nad rámec určeného výživného či už kupovaním vecí ako oblečenia, hračiek, absolvovaním výletov, čo je súčasťou plnenia vyživovacej povinnosti. Je však potrebné, aby v budúcnosti maloletý mohol mať i v domácnosti matky vytvorené aspoň porovnateľné podmienky životnej úrovne, ako mu je schopný vytvárať otec. Pokiaľ ide o otázku poberania prídavkov na dieťa a uplatnenia daňového bonusu, okresný súd zdôraznil, že nie je v právomoci súdu, aby tieto otázky záväzne upravil, keďže tieto inštitúty sú súčasťou práva sociálneho zabezpečenia. V tomto smere môže napríklad poukázať
na uzavretie dohody medzi rodičmi, k čomu však v danom prípade nedošlo. Predmetné otázky si preto rodičia musia dohodnúť pred príslušnými orgánmi. Podľa dodatku č. 1 k pokynu Daňového riaditeľstva SR na uplatňovanie daňového bonusu podľa § 33 z. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, v prípade zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, daňový bonus za ten istý kalendárny mesiac patrí len jednému z nich a v prípade ak sa nedohodnú, daňový bonus sa prizná oprávnenej osobe v poradí matka, otec. Obdobne podľa z. č. 600/2003 Z. z., ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu, čo do určenia výživného. Poukázal na to, že okresný súd pri ustálení výšky jeho priemerného mesačného zárobku a výšky jeho oprávnených mesačných výdavkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri výpočte jeho priemerného čistého mesačného zárobku opomenul skutočnosť, že príspevok na bývanie podlieha dani z príjmov a odvodovej povinnosti, čoho dôkazom je aj prípis zamestnávateľa označený ako „Oznámenie skutočností týkajúcich sa p. I. A.“ zo dňa 22.9.2011, z ktorého vplýva, že jeho priemerný čistý príjem v mesiacoch august až december 2011 bol nižší o 127,-€ mesačne a od januára 2012 o 53,-€ mesačne. Okresný súd vychádzal pri určení výživného zo sumy 1.158,-€, čo je o 188,-€ viac ako mal v skutočnosti v tomto období. Okresný súd ďalej nevzal do úvahy výdavok na telefón aspoň v takej výške ako ho akceptoval u matky maloletého t. j. 30,-€ mesačne. Ďalej poukázal na to, že časť úveru si bol nútený zobrať z dôvodu, aby vyplatil matke ňou požadovanú čiastku 200.000,-Sk, ktorú mala vložiť ako investíciu do bytu otca počas ich manželstva, pričom skutočná výška investícií bola len na úrovni 65.000,-Sk. Matka však podmienila svoj odchod z jeho bytu vyplatením uvedenej čiastky. Otec maloletého uviedol, že matka platí v materskej škole za maloletého cca 11,-€ mesačne aj so stravou, pričom okresný súd si iba osvojil jej tvrdenie, ktoré otec spochybnil a aj napriek tomu nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne zistenia skutočného stavu veci a nesprávne zistil, že matka platí mesačne v materskej škole príspevok 24,-€. Rovnako okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dcéra z predchádzajúceho manželstva I. K., ktorá žije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti je momentálne nezamestnaná, čo nie je pravda, pretože táto je v súčasnosti zamestnaná, na čo upozorňoval okresný súd, ktorý v tomto smere nevykonal dokazovanie. Mal za to, že je v silách dcéry I., aby prispievala na chod spoločnej domácnosti. Staršia dcéra S. K. navštevuje vysokú školu a býva u priateľa, jej otec prispieva na jej výživu 40,-€ mesačne a teda táto nezaťažuje rozpočet matky v žiadnom smere. Navyše je tu možnosť aj na zvýšenie výživného jej biologickému otcovi. Podľa otca maloletého okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval prvú časť vety namiesto druhej časti vety § 62 ods. 6 Zákona o rodine a zároveň neprihliadol na obsah § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine. Mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že sa o maloletého stará, trávi s ním voľný čas vo väčšom rozsahu a hodnotnejšie ako matka. Aj v čase, keď mu bolo určené výživné vo výške 99,58 € mesačne, kupoval mu oblečenie, brával ho na výlety, prihlásil ho do ZUŠ Vrútky, pričom matka nemá záujem rozvíjať maloletého ani v tomto smere a odmieta ho do ZUŠ vodiť s odôvodnením, nech ho tam vodí otec, keď ho tam prihlásil. Matka bezdôvodne nedáva maloletého ani do materskej školy, kde má maloletý možnosť zúčastniť sa rôznych aktivít a výletov. Otec maloletého bol presvedčený, že v danom prípade nie je dôvod na určenie výživného, keďže obaja rodičia sa budú o maloletého starať v rovnakom rozsahu, rozdiel medzi ich príjmami spolu s príspevkom od dcéry I. nie je takmer žiadny a otec hradí výdavky na ošatenie a sporí mu financie, čo sú výdavky, na ktorých by sa mala podieľať aj matka. Maloletému otec platí aj sporenie vo výške 20,51 € mesačne. Podľa rozsudku bude maloletý 15 dní z mesiaca u otca, ktorý v tom čase bude hradiť náklady na jeho stravovanie, bývanie, voľnočasové aktivity, ošatenie, sporenie tak, ako doposiaľ a zvyšných 15 dní bude u matky, ktorá má priemerný mesačný zárobok 650,-€ + stravné lístky cca 53,- € a každé tri mesiace odmenu v 1 hrubého platu, čo potvrdila aj na pojednávaní a priemerné výdavky na úrovni 350,-€, pričom s hradením nákladov na domácnosť jej má povinnosť pomáhať i dcéra, ktorá je zárobkovo činná. Z toho vyplýva, že matke ostáva minimálne 300,-€ mesačne na to, aby mohla hradiť náklady spojené so starostlivosťou o maloletého počas jeho pobytu u nej. Z napadnutého výroku rozsudku vyvstáva otázka, kde je podiel matky na vyživovaní maloletého, ktorý by mala podľa zákona hradiť, najmä ak neexistuje nijaký relevantný dôvod na to, aby súd dospel k záveru, že majetkové pomery matky jej vôbec neumožňujú si plniť vyživovaciu povinnosť. Nie je ani dôvod na kompenzáciu intenzívnejšej starostlivosti matky formou výživného. Matka v konaní ani nepredložila dôkazy o tom, koľko predstavujú jej mesačné náklady na ošatenie, voľnočasové aktivity maloletého a ani svojimi tvrdeniami nepodložila záver, že by ich vôbec hradila. Pokiaľ ide o otázku striedania daňového
bonusu a prídavkov na maloletého, okresný súd podľa otca aj v tomto ohľade dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď celú záležitosť uzavrel tak, že medzi účastníkmi nedošlo v tomto smere k dohode, ktorú by mohol schváliť. Na základe uvedeného navrhoval otec maloletého, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zruší výrok o vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa.
K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že odporúča potvrdiť rozsudok okresného súdu a odvolanie otca zamietnuť.
Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že čistý príjem otca bol ešte v období, keď spolu žili okolo 900-1000,-€, jediná zmena je v tom, že od januára 2012 podlieha príspevok na bývanie vo výške 230,50 € zdaneniu. Uviedla, že jej hrubý príjem je od 24.2.2012 (Dodatok k pracovnej zmluve) vo výške 552,20 €, kde sa zároveň udáva, že daňový bonus môže, ale nemusí byť vyplatený, podľa politiky určenej zamestnávateľom. V januári došlo k zmene jej pracovného času na trojzmennú prevádzku, ktorá už neumožňuje prácu nadčas, čo ovplyvnilo aj jej príjem, ktorý preukazuje aj výplatnou páskou za január- február 2012 v sume 511,-€ - po odrátaní stravného a cestovného. Ďalej uviedla, že dcéra I. pracuje od decembra 2011 a jej čistý príjem predstavuje 300 - 350,-€, čím pokrýva svoje životné náklady. Nič sa tým nemení na skutočnosti, že otec má 2x vyšší príjem ako ona, ktorá ma navyše vyživovaciu povinnosť k dcére S. študujúcej na vysokej škole. Matka maloletého ďalej poukázala na to, že v zmysle nariadenia materskej školy, zariadenie môže navštevovať len zdravé dieťa. Maloletý býva od narodenia často chorý, z čoho vyplýva aj jeho absencia v materskej škole počas zimných mesiacov. Šek za stravu, keď navštevuje maloletý materskú školu celý mesiac, je v prílohách z pojednávania (vo výške 20,-€ + 4,-€ za hračky), pričom stravná jednotka je 1,50 € za deň a ak je dieťa doma, peniaze neušetrí, ale minie na jeho stravu rovnako. K sume 200.000,-Sk, ktorú jej navrhovateľ vyplatil, uviedla, že peniaze boli investované do jeho bytu úplne všetky, pričom po rozvode sa zmluvne dohodli, že po vyplatení peňazí spoločnú domácnosť opustí. Uviedla, že o maloletého sa vzorne stará, zabezpečuje mu všetko, čo potrebuje, podľa svojich možností a príjmov. Navyše od septembra maloletý nastupuje do školy, s čím súvisia ďalšie výdavky. S odvolaním otca maloletého nesúhlasila a uviedla, že výživné je pre zachovanie aspoň približnej životnej úrovne pre maloletého nevyhnutné.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, starostlivo zvážil všetky preukázané skutočnosti a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj otca a matky maloletého dieťaťa a stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorý uložil otcovi maloletého dieťaťa, zvereného do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, povinnosť platiť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, výživné na maloletého S. vo výške 80,-€ mesačne, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého S. sú rozvedení, so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého v dvojtýždňových intervaloch súhlasili. Matka maloletého za rok 2011 dosahovala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 653,60,-€, býva v 1. izbovom byte spolu s dcérou I., ktorá je samostatne zárobkovo činná s mesačným príjmom do 350,-€. Má vyživovaciu povinnosť ešte k dcére S., ktorá nebýva s matkou v spoločnej domácnosti, avšak vyživovacia povinnosť trvá, keďže sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole. Otec maloletého býva v dvojizbovom byte, nemá okrem maloletého žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, jeho čistá mesačná mzda predstavovala v roku 2011 sumu 968,04 €, v januári 2012 sumu 1.128,60 €. Obaja rodičia majú výdavky v súvislosti s nájmom, elektrikou, na koncesionárske poplatky, internet, káblovú televíziu, telefón. Otec platí maloletému poistku a sporenie vo výške 20,51 € mesačne. Matka platí poplatky v materskej škole za stravu a hračky v sume cca 24,-€ mesačne (20,-€ stravné + 4,- € príspevok na hračky), čo preukázala aj dokladom o platbe (čl. 64 spisu). Okresný súd zároveň správne nepovažoval platby telefónu vo výške 64,41 € až 136,70 € za výdavky otca dieťaťa nevyhnutné v celej výške.
Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 6 upravuje postup súdu pri určení vyživovacej povinnosti v prípade, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, tak, že súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že nakoľko v danom prípade nie sú majetkové pomery rodičov maloletého S. rovnaké, predovšetkým s ohľadom na výšku príjmu matky a otca, ako aj vyživovaciu povinnosť matky k ďalšiemu, študujúcemu dieťaťu, bolo dôvodné určiť vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa. Výška výživného určená okresným súdom, t. j. 80,-€, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá tak možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého S..
K argumentom otca maloletého dieťaťa v odvolaní, že nad rámec vyživovacej povinnosti maloletému kupuje oblečenie, berie ho na výlety, odvolací súd konštatuje, že sa v tomto smere stotožňuje s konštatovaním okresného súdu v napadnutom rozsudku, že aj napriek uvedenému je v tomto prípade rozhodujúce to, aby mal maloletý aj v domácnosti matky zabezpečené porovnateľné podmienky životnej úrovne ako u otca a práve na tento účel bolo potrebné vzhľadom na nerovnaké majetkové pomery rodičov dieťaťa, aby bolo otcovi určené výživné.
Z týchto dôvodov odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií otca maloletého dieťaťa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.