Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-274-2013.pdf
PDF · 136.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/274/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Q. Č., X. XX, Q., zast. X.. U. Z., advokátom, E.K. X, S., proti žalovanému Q. S., P. XXXX/XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka U. - W. V., U..W.., W. W. O., P.Z. Y. X, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní ALLIANZ - Slovenskej poisťovni, a.s., ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 6C/43/2005-512 z 17.12.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 98 620,95 € bezúročne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.
Zamietol nárok žalobcu o zaplatenie príslušných úrokov z omeškania od vykonateľnosti tohto rozsudku do zaplatenia z uplatňovanej istiny a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania, na účet právneho zást. žalobcu X.. U. Z. sumu 13 153,90 € a to v lehote do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Žalovaný navrhol žalobu o zaplatenie 193 810,99 € s prísl. ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že nie je daná jeho zodpovednosť za vznik škody ale je zodpovedný ten, ktorý kritického dňa riadil motorové vozidlo Škoda Octavia, EČ: Z.-XXXAM, t.j. X. Š., v ktorom vozidle ako spolujazdec sa viezol žalobca a v dôsledku dopravnej nehody zavinenej menovaným vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje v tomto konaní.
Vedľajší účastník na strane žalovaného nároky žalobcu neuznával a to jednak pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Namietal premlčanie uplatnených nárokov, pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a to v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania (na základe rozšírených nárokov žalobcom, ktoré bolo pripustené súdom uznesením z 14.5.2012 vyššie uvedeným spôsobom - viď dôkaz č.l. 399-400 spisu), vedľajší účastník (ďalej len VÚ) neuznával ani nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/65 Zb. a taktiež namietal i menovaným uplatnený úrok z omeškania a to všetko z dôvodov, ako tieto konkretizoval v priebehu konania, buď v písomných podaniach alebo vyplývali aj z ich ústnych prejavov na pojednávaniach.
Súd zistil, že dňa 24.3.2003 v čase okolo 17.45 hod. v úseku cesty pri obchodnom centre BILLA v Michalovciach došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ: Z.-XXXAM X. Š., ktorý vedenie vozidla v dôsledku opilosti po požití alkoholických nápojov s hladinou 1,38 promile alkoholu v krvi nezvládol s týmto dostal šmyk a zišiel na pravú krajnicu, kde narazil do obrubníka a následne zišiel mimo vozovku po pravej strane cesty, kde ľavou bočnou časťou vozidla narazil do stĺpa verejného osvetlenia, ktorý zlomil a vytrhol zo zeme. V dôsledku tejto nehody sa ťažko zranil jeho spolujazdec, t.j. žalobca, ktorý utrpel mnohopočetné zranenia tak ako je nižšie popísané a za svoje konanie bol X. Š. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr.zák. a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm.d/ Tr.zák. a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 4.8.2003. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 20.8.2003.
Žalobca pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia:
- úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím,
- pohmoždenie mozgu pravého čelovo-spánkového laloku so zakrvácaním do mozgových obalov a po tvrdú plenu mozgovú zlomeninu lebečnej klenby - ľavej strany spánkovej kosti,
- zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom fragmentov,
- sériovú zlomeninu rebier ľavej strany hrudníka I a VII,
- pohmoždenie ľavých pľúc,
- krvný výron a pneumothorax v ľavej pohrudničnej dutine,
- roztrhnutie sleziny,
- kompresívnu zlomeninu 11.teho hrudného stavca
- tržnú ranu na ľavej ruke 3 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 mesiacov a ďalšie zranenia.
V súlade s výpoveďou žalobcu bolo v konaní zistené, že tento bezprostredne po úraze bol hospitalizovaný v NsP v Michalovciach na oddelení ARO vo veľmi vážnom stave a bol v ťažkej kóme. Pri diagnostickom vyšetrení sa zistilo, že žalobca má lebečnú zlomeninu v oblasti záhlavia, oxipitálne krvácanie do mozgu kombinované suparatoidálne a krvácanie pod mozgové pleny.
Následne pre vyššie uvedené zdravotné ťažkosti žalobcu súvisiace s dopravnou nehodou sa žalobca nevedel zamestnať a tak od 21.4.2004 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až do 9.11.2006 (viď dôkaz č.l. 90 spisu). Potom od 9.6.2006 sa zamestnal vo firme W. W.. W. Y..R.. W. s miestom výkonu práce Michalovce, s podobným pracovným zaradením ako predtým (viď dôkaz č.l. 85-87 spisu) i napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom, keďže pociťoval nedostatok finančných prostriedkov, pretože v tom čase nepracovala ani jeho manželka a nemala žiaden príjem. V čase od 1.6.2006 do 9.6.2006 bol žalobca opätovne hospitalizovaný v NsP v Michalovciach - na neurologickom oddelení pre zhoršenie zdravotného stavu a to pre bolesti chrbta, vzhľadom na zlomeninu 11.teho hrudného stavca, ale hlavne bolesti hlavy, skôr v záhlaví, závrate, poruchy pamäte, pocit na odpadnutie až kolapsový stav (viď dôkaz č.l. 89 spisu), a menovaný ďalej uviedol, že pred úrazom sa venoval rôznym aktivitám, rekreačne hrával hokej, futbal, tenis a plával pravidelne počas víkendov od útleho veku. Rovnako sa venoval rôznym spoločenským akciám, rád chodil tancovať a navštevoval aj iné kultúrne podujatia.
Súd citujúc § 427, § 431 ods.1 O.z., pri nároku bolestného, ktorý bol žalobcom pôvodne uplatnený v sume 47 425,81 € (1 428 750,- Sk) a bol odvodzovaný z posudku Q.. X. Z. zo dňa 24.9.2003 pri základnom počte bodov 793,75 x 60 Sk za jeden bod s 30-násobným zvýšením (viď dôkaz č.l. 182b spisu) a nárok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 146 385,18 € (4 410 000,- Sk odvodzoval z posudku Q.. X. Z.X. zo dňa 6.4.2004 pri základnom počte bodov 1225 x 60 Sk za jeden bod so 60-násobným zvýšením
a to za ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, mozgové a duševné poruchy po poranení hlavy, stratu sleziny a následky z poranenia pľúc (viď dôkaz č.l. 182a spisu).
Na základe námietok zo strany VÚ na strane žalovaného proti lekárskym ohodnoteniam predloženým žalobcom s podanou žalobou za súhlasu žalobcu súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru traumatológie za účelom objektívneho posúdenia poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody už aj preto, že Q.. X. Z., ktorý uvedené lekárske ohodnotenie vystavil a zároveň bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, sa pri výsluchu v uvedenom konaní vyjadril, že je známym manželky žalobcu, preto následne uznesením zo dňa 24.8.2010 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru traumatológie na posúdenie poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody s konkrétnym ohodnotením bolestného a sťaženia.
Vzhľadom k námietkam zo strany VÚ, súd za účelom ich odstránenia nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a to uznesením zo dňa 11.10.2011 a podaním znaleckého posudku poveril Q.. G. Z. s tým, aby sa vysporiadal s týmito námietkami ako aj s otázkou stanovenia rozdielneho počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli určené jednak v posudkoch predloženým žalobcom ako aj v posudku vypracovaného znalcom v tomto konaní.
Menovaný znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 23.3.2012 (viď dôkaz č.l. 324-376 spisu) a ohodnotiac bolestné počtom bodov 1016,97. Čo sa týka bolestného, znalec uviedol, že stanovenú výšku bolestného znalcom Q. Z. považuje za správnu a to v počte vyššie uvedených bodov, a preto nepovažoval za potrebné vykonať nové komplexné ohodnotenie bolestného.
Súd po znaleckom posudku Q.. Z. zistil položku č. 431 - plošné jazvy na brušnej a hrudnej stene vľavo na ploche 80 cm počtom bodov 50, položku 298a - vzrasty pľúc vľavo následkom poranenia pľúc a hrudnej steny - ľahké (uvedené zmeny sú popísané na rtg snímke hrudníka pri vyšetrení v pľúcnej ambulancii v Prahe dňa 17.2.2012, pričom poškodený má absolvovať kontrolné pľúcne vyšetrenie o rok) s počtom bodov 25 a tak vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia hore uvedeným znalcom predstavujú konečný počet bodov 1260 a pre záver z vypracovaného znaleckého posudku žalobca reagoval návrhom o rozšírenie žaloby o zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13 337,18 € a o zvýšenie odškodnenia za sťaženie SU vo výške 4 182,43 €.
Posudok vypracovaný Q.. Z. zo dňa 6.4.2004 považoval Q.. Z., pri svojom preštudovaní za sčasti nesprávny a neúplný. Uvedenú položku hodnotil Q.. Q. Z. vo svojom znaleckom posudku 1000 bodmi, pričom uvedenú hodnotu doporučili ním zvolení konzultanti a to lekár psychiater a lekár neurochirurg. Obidvaja títo uvedenú položku hodnotili zhodne 1000 bodmi, pričom svoje hodnotenie podložili popisom zdravotného stavu a závermi. Položka 251 ako ďalej kontrolný znalec uviedol a to mozgové a duševné poruchy po ťažkom úraze hlavy, bola teda hodnotená úzko špecializovanými konzultantmi pre dané odvetvie. Q.. X. Z. vo svojom lekárskom posudku zo dňa 6.4.2004 túto položku hodnotil 600 bodmi, pričom v danom posudku bližšie nešpecifikoval na základe akých lekárskych námietky ďalej dodal, že v uvedenej dobe hlavne z dôvodu duševných zmien po úraze mozgu stav poškodeného, t.j. žalobcu ešte ani nebol ustálený. Hodnotenie položky 251 - 1000 bodmi teda prevzal z posudku Q.. Q. Z., pretože to bolo v jeho posudku dostatočne podložené a zdokumentované dvoma konzultantmi.
Súd citoval § 441 O.z., § 106 ods.1 O.z., § 7 ods.1, 2, 3 vyhl. č. 32/65 Zb. a dôvodil, že priznal v tomto konaní žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 20-násobku základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 1 200 364,- Sk, t.j. 40.508,66 € (1016,97 bodov x 60 Sk za jeden bod = 61 018,20 Sk x 20-násobok) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 40-násobku zo základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 3 024 000,-Sk, t.j. 100 378,41 € (1260 bodov x 60 Sk za jeden bod = 75 600 x 40-násobok) (podľa znaleckého posudku).
Uvedené náhrady súd krátil o 30%, pretože podľa názoru súdu existuje miera spoluúčasti žalobcu na vzniku a následkoch dopravnej nehody spočívajúca v tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodič X. Š. pred jazdou požíval alkoholické nápoje, nakoľko bolo v konaní preukázané, že v čase pred nehodou boli spolu prítomní v pohostinstve zvanom Papuča v Michalovciach, z ktorého spoločne odišli v predmetnom motorovom vozidle. Z toho súd vyhodnotil, že žalobca svojím konaním tým, že kritického dňa zavinenie porušil preventívne povinnosti v zmysle § 415 OZ, pretože si mal byť vedomý, že vodič s požitými alkoholickými nápojmi, môže spôsobiť dopravnú nehodu.
Z takto vypočítanej náhrady, t.j. z čiastky 140 887,07 € (40 508,66 € + 100 378,41 €) po odpočítaní 30%, t.j. čiastky 42 266,12 €, náhrada, ktorá prislúcha žalobcovi predstavuje sumu 98 620,65 € (2 971 054,73 Sk), na ktorú súd zaviazal žalovaného spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil titulom náhrady škody viac než bolo týmto rozhodnutím súdu priznané, preto v prevyšujúcej časti jeho nárok bol zamietnutý.
Súd dôvodil, že svedok Q. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.6.2010 potvrdil skutočnosť, že vodičovi Š. motorové vozidlo požičal a ten ho v čase nehody riadil s jeho vedomím. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.1.2008 potvrdil aj svedok X. Š. (viď dôkaz č.l. 188-122 spisu).
Svedok H.. Q. V. na pojednávaní dňa 24.5.2010 (viď dôkaz č.l. 238 spisu) potvrdil pravdivosť a úplnosť výpovede žalovaného v trestnom konaní zo dňa 5.5.2003, kde na č.l. 41, 42 pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/134/2003 uviedol, že vodič X. Š. riadil jeho motorové vozidlo v čase nehody s jeho súhlasom. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil jeho neskoršiu výpoveď v tomto konaní, kde na pojednávaní dňa 6.8.2007 túto skutočnosť popieral za účelovú už aj preto, že tento rozpor vo výpovedi nevedel žiadnym spôsobom zdôvodniť a na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či kritického dňa hlásil na polícii krádež motorového vozidla Škoda Octavia, žalovaný uviedol, že „nie, nehlásil“. (viď dôkaz č.l. 108, 109 spisu).
Ak by aj súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vodič X. Š. viedol motorové vozidlo bez vedomia žalovaného, vzhľadom k ust. § 430 OZ ods.1, druhá veta zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ spoločne s vodičom, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil, pričom túto zákonom predpokladanú nedbalosť je možné jednoznačne vyvodzovať z okolností zapožičania vozidla svojej sestre a Q. J., pri ktorom žalovaný žiadnym spôsobom výslovne nevylúčil jeho zapožičanie aj inej osobe, lebo za nedbalosť je možné považovať také konanie zodpovedného subjektu, pri ktorom koná s vedomím možného následku, ktorý svojím konaním hoci vopred nezamýšľa a nechce dosiahnuť, má si byť vedomý aspoň teoretickej možnosti vzniku takéhoto následku v príčinnej súvislosti s jeho primárnym konaním.
Súd ďalej neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania zo strany VÚ týkajúcu sa nárokov žalobcu v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozšírením žaloby na základe položiek určených znaleckými posudkami Q.. Q. Z., č. 1/2011 a Q.. G. Z. č. 15/2012 akonáhle mal preukázanú vedomosť, uplatnil si škodu pri ustálení stavu.
Súd priznal advokátovi za tieto úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zast., spísanie žaloby, pojednávania v dňoch 23.4.2007, 13.6.2007, 6.8.2007, 23.1.2008, každý úkon po 619,07 € ďalej pojednávania v dňoch 13.5.2009, 9.11.2009, 24.5.2010, 21.6.2010, 20.8.2010, 27.6.2012, 29.10.2012 a 7.12.2012, návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 10.5.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku, každý úkon po 619,99 € vychádzajúc z výpočtového základu 98 620,95 € (v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.) spolu odmena predstavuje čiastku 9 905,32 €. K uvedenej odmene patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to 2 x 4,98 €, 3 x 5,91 €, 1 x 6,34 €, 2 x 6,95 €, 3 x 7,21 € a 5 x 7,41 €, t.j. spolu 106,61 €.
K vyššie uvedeným úkonom súd priznal v zmysle § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s príslušnými ust. zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal náhradu za použitie motorového vozidla TOYOTA LANDCRUISER, EČ: S. XXX P. na trase Košice - Michalovce a späť, ktorého priemerná spotreba na 100 km je 9,7 l.
K uvedeným úkonom patrila aj amortizácia motorového vozidla zn. TOYOTA LANDCRUISER, EČ: S. XXX P. za cestu Košice - Michalovce a späť (65 km x 2), pri 0,183 € za 1 km v dňoch 24.5.2010, 21.6.2010, 27.6.2012 a 29.10.2012 každá suma po 23,79 €, čo spolu cestovné vrátane amortizácie motorového vozidla predstavuje sumu 159,31 €.
Pri strate času hotových výdavkov a náhrada za stratu času je suma 407,99 €. Celkove teda odmena advokáta a hotové výdavky predstavujú sumu 10 419,92 € (9 905,32 € + 106,61 € + 407,99 €). Takto vyčíslenú sumu súd zvýšil o daň z priadnej hodnoty v zmysle § 18 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. podľa zák.č. 222/2004 Z.z., čo predstavuje 2 083,98 €, t.j. spolu 12 503,90 €. K uvedenej čiastke súd prirátal aj preddavky na trovy dôkazov zložené žalobcom v priebehu konania vo výške 650 €. Celkove teda trovy
konania predstavujú sumu 13 153,90 €, ktorú súd priznal žalobcovi s poukazom na citované právne ustanovenie.
V podanom odvolaní s poukazom na § 205 ods.1 O.s.p. VÚ, čo do vyhovujúcej časti žiadal zmeniť rozsudok tak, že návrh žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietne odvolací súd a žalobca zaplatí náhradu trov VÚ, ktoré mu vzniknú.
V odvolaní namietal, že podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. sú tu dôvody odvolania, lebo nejde tu o 30% mieru spoluzavinenia na vzniku škody na zdraví. Závery súdu sú predčasné, žalovaný neumožnil použitie motorového vozidla inej osobe ako svojej sestre a druhovi a ani nemal vedomosť o tom, že toto motorové vozidlo použije iný, než ten, komu ho požičal, preto je jeho zodpovednosť v zmysle ust. § 427 OZ vylúčená a je v zmysle § 430 ods.1 Obč.zák. daná zodpovednosť toho, kto bez vedomia prevádzkovateľa toto motorové vozidlo umožnil použiť, prípadne toto na prevádzku použil. Nejde tu o zodpovednosť za vzniknutú škodu podľa § 427 OZ u žalovaného. Nesprávne je rozhodnutie súdu aj čo do výšky priznaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj posúdenie vznesenej námietky premlčania. Pri bolestnom súd nepostupoval podľa § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. a odvolateľka považuje za neprimerané a neodôvodnené zvýšenie 40-násobku bodového ohodnotenia na 1260 bodov, lebo základné bodové ohodnotenie zohľadňuje skutočnosť, že poškodený pod vplyvom negatívnych následkov je obmedzený vo svojich možnostiach spoločenského, kultúrneho a spoločenského vyžitia, ale aj pracovného uplatnenia.
VÚ nespochybňuje skutočnosť, že úraz u žalobcu zanechal trvalé následky, ale on funguje ako iný jedinec, je schopný fyzicky a psychicky sa sám postarať o seba, lebo mal sa zamestnať najprv vo Veľkej Británii (od 3 mesiaca 2007) a neskôr v Českej republike, t.j. v roku 2010, kde žije a pracuje doteraz a pracuje na plný úväzok, čiže nevyžaduje žiadnu potrebu pomoci druhých osôb. Tento súčasný zdravotný stav a obmedzenia s tým súvisiace nie sú úmerné náhrade priznanej súdmi. Za nesprávne je aj rozšírenie návrhu a samotné premlčanie nebolo zohľadnené súdom podľa § 106 ods.1 Obč.zák. Podľa súdnej praxe, ak má vedomosť o škode zodpovedná osoba, má žiadať súd o rozhodnutie, zákon vychádza z predpokladu, že osoba, ktorá si pamätá škodu, má si nárok uplatniť akonáhle má k dispozícii informácie o vzniku škody (Najvyšší súd SR M Cdo 37/2000 zo dňa 27.8.2001, ktoré vyšlo pod R 68/2003. Za deň zistenia bolesti nemožno považovať deň vyhotovenia posudkov o bolestnom, ale okamih ustáleného zdravotného stavu poškodeného. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť (§ 9 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb.). Za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára a až znaleckým posudkom Q.. Z. bolo zrejmé, že zdravotný stav žalobcu bol pri vykonaní bodového ohodnotenia za bolesť ustálený v septembri 2003, t.j. 6 mesiacov po úraze a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri zdravotnom stave žalobcu ustálený 3 roky po úraze, t.j. 24.4.2006 a lehota v čase rozšírenia žalobného návrhu zo dňa 11.5.2012 podľa § 106 O.z. uplynula.
Odvolanie podal aj žalovaný S. podľa obálky dňa 17.4.2013 na pošte, vo Veľkej Británii, datoval ho pri podpise 6.4.2013. V odvolaní tvrdil, že súd rozhodol nesprávne, lebo na základe Q.. J. ako svedka nemohol rozhodnúť, ktorý nebol nikdy majiteľom vozidla a nikdy od neho nedostal auto do užívania ako uvádza vo svojej výpovedi, sestra K. užívala jeho motorové vozidlo, prečo súd nepredvolal jeho sestru, vôbec nebral do úvahy jeho výpoveď, kde jasne a dôrazne povedal, že nikdy nepožičal ani J. tak ani Š., ktorý túto nehodu spôsobil, od prvého dňa chodil za ním J., aby za sumu 500 tisíc korún povedal, že auto požičal, že nemá sa ničoho báť, že všetko uhradil poisťovni. J. aktívne vybavoval vyšetrovateľa a jemu povedal, že „neboj sa, všetko sa ututlá, bude pokoj, lebo ja som už aj so svojim švagrom P.. Z. vybavil a aby o Č. sa postaral tak, aby bolo všetko ok“. Potom dostal predvolanie na výpoveď tak volal J., povedal aby tam išiel, je všetko vybavené policajtom. Preto podpísal prázdnu zápisnicu, čo už oni chceli. Súd odročil sa, on chcel byť konfrontovaný tak s J. tak aj Š.H.K. U. Č..
Ďalej sa to naťahuje, nevie čo ďalej, keď J. mu ponúkol 500 tisíc Sk za kladnú výpoveď, podotkol, že „neboj sa nič všetci od sudkyne, doktorov a policajtov vedia, čo majú robiť, dnes si stačí zohnať troch kamarátov, hocičo a človek, ktorý nemá ani štipku vinu na tom, sa stalo Č. má zaplatiť nehorázne peniaze?“. Opýta sa súdu, kedy Š.K. G.aplatí škodu, ktorú spôsobil na jeho vozidle. Do dnešného dňa nedostal ani korunu. On proste dostane podmienku a bude sa im všetkým smiať do tváre.
Vo vyjadrení k odvolaniu VÚ, žalobca navrhol potvrdiť rozsudok a priznať trovy odvolacieho konania. Toto vyjadrenie bolo doručené VÚ a žalovanému pre závadu v doručení, pretože na adrese v Slovenskej republike je neznámy, nebolo doručené.
Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.6.2013 bolo argumentované, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo v danom prípade, že prevádzateľ motorového vozidla žiadnym faktickým a relevantným spôsobom nevylúčil použitie svojho vozidla aj inou osobou , a preto v prípade ďalšieho zapožičania inej osobe nie sú splnené podmienky pre prechod jeho objektívnej zodpovednosti na túto osobu v zmysle § 430 ods.1 OZ. a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané konanie vodiča proti vôli prevádzateľa ohľadom použitia motorového vozidla tak ako to predpokladá ust. § 430 ods.1 OZ a ani bez jeho vedomia, pretože sa jednalo o dobrovoľné a vedomé zapožičanie vozidla osobou, ktorá týmto vozidlom v danom čase disponovala s vedomím prevádzateľa.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne oddelil nárok na náhradu za bolesť od nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a obidva nároky posúdil samostatne, pričom svoju úvahu riadne odôvodnil.
VÚ vo vzťahu k priznaniu zvýšenia odškodnenia za bolesť svoje námietky v odvolaní odôvodnil iba všeobecnými zdôvodneniami, ktoré sú v rozpore so závermi znaleckých posudkov, ktoré posudzovali aj bolestivosť a náročnosť liečby všetkých zranení žalobcu a z ktorých súd aj pri rozhodovaní vychádzal.
Rozhodne sa nie je možné stotožniť s názorom VÚ, že „finančný ekvivalent“ hodnotenia bolestného čo v prípade žalobcu predstavuje sumu 61 018,20 Sk by mal spĺňať funkciu primeraného odškodnenia za liečbu trvajúcu viac ako 8 mesiacov, hospitalizáciu v dĺžke 33 dní, 3 operácie a celý priebeh liečby znalcami označený ako komplikovaný, spojený s bolesťami silnej intenzity po dlhší čas.
Trvalé následky podstatným a zásadným spôsobom ovplyvňujú každodenný život žalobcu a to najmä zmeny na mozgu, časté závraty a poškodenie pľúc a uvedeným následkom je prispôsobené aj momentálne zamestnanie žalobcu bez námahy a zaťažovania fyzickou prácou, ďalej skutočnosť, že žalobca nie je odkázaný na pomoc inej osoby ako tvrdí VÚ nemôže odôvodňovať neprimeranosť odškodnenia v sume 70 264,88 €, ktorá má predstavovať trvalú a jednorazovú kompenzáciu do konca je ho života a to aj so zohľadnením budúceho zhoršovania stavu potvrdeného aj znaleckými posudkami.
K námietke premlčania uviedol, že po zmene žaloby dňa 11.5.2012 z dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej doby odo dňa ustálenia zdravotného stavu v septembri 2003, resp. 24.4.2006 bol uplatnený nárok včas a žalobca nepovažuje námietku premlčania za dôvodnú, lebo nároky na náhradu škody, o ktorých jediných mal vedomosť z posudku vypracovanom Q.T.. Z. dňa 24.9.2003 uplatnil riadne žalobou dňa 25.2.2005, teda tiež do 2 rokov v rámci subjektívnej premlčacej doby (úraz sa stal 24.3.2003, žaloba podaná 25.2.2005). Následne po zistení iného rozsahu, teda výšky škody na zdraví žalobcu vyplývajúcej zo znaleckých posudkov opätovne v dvojročnej subjektívnej dobe uplatnil tieto nároky návrhom na pripustenie zmeny žaloby, žalobca nemal a ani nemohol mať v čase podania žaloby vedomosť o škode na zdraví, ktorá bola určená položkami, ktoré stanovili znalci až v priebehu konania a teda u neho v súlade s § 106 ods.1 OZ začala subjektívna dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti škody plynúť až doručením znaleckých posudkov.
Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil).
Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Výroky o zamietnutí žaloby v časti podľa § 206 ods.1, 3 O.s.p. neboli preskúmavané.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.
Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní, dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch ako dokazovanie v konaní nesporovom. V sporovom konaní účastník má preto povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 O.s.p. ) a povinnosť dôkaznú. To ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádzal z toho, že súd síce nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh
účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide tu o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti.
Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa doplňuje len toľko, že v odvolacom konaní nedošlo k zmene skutkového stavu a odvolací súd už nemôže skutkové zistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôkazov a v ktorých nezistil logický rozpor pri hodnotení dôkazov, vyhodnotiť inak, a to z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, súd správne vykonal dôkazy a vyhodnotil ich, pričom vychádzal z ust. § 132 až § 135 O.s.p., ani jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný v tomto konaní.
Dokazovaním bolo preukázané, že zo žiadnej v časti odvolania nevyplynula ani tá okolnosť namietaná VÚ, ktorá by bola relevantná po vykonaní dokazovania súdom.
Súd sa vyporiadal prakticky so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, s poukazom na § 127 O.s.p. vykonal rozsiahle znalecké aj ďalšie kontrolné dokazovanie a nebolo sporu o tom, že došlo ku škode na zdraví a že by nesprávne aplikoval súd ust. § 427 ods.1 OZ, lebo právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. To, či žalovaný zodpovedá ako prevádzateľ za škodu podľa § 430 ods.1 OZ je možné, ale len podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, pretože súd správne citoval právne normy a zákonne ich aj aplikoval. Náhrady boli krátené v súvislosti s tým o 30%, pri priznaní 40-násobku základného počtu bodov (3 024 000,- Sk, t.j. 100 378,41 € - 1260 bodov x 60,- Sk za jeden bod = 75 600 x 40 násobok pri sťažení spoločenského uplatnenia), lebo miera spoluúčasti žalobcu je za to, že následkom dopravnej nehody utrpel škodu, avšak žalobca musel mať vedomosť o tom, že vodič Š. pre jazdou požil alkoholické nápoje, popíjal si alkohol a bolo v konaní preukázané, že v čase pred nehodou boli spolu prítomní v pohostinstve zv. „papuča“ v Michalovciach, spoločne odišli vo vozidle, kritického dňa potom zavinene porušil preventívne povinnosti nedopustiť sa vzniku škody podľa § 415 OZ (generálna klauzula o prevencii vo vzťahu ku vzniku škody). On si musel byť vedomý toho, že vodič s požitými alkoholickými nápojmi môže spôsobiť dopravnú nehodu. Preto súd neurobil chybu, ak od náhrady po zvýšení odrátal 30% zavinenie žalobcu.
Ostatné námietky uvedené v odvolaní aj vrátane námietok premlčania sú vysvetlené vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu VÚ, ktoré bolo doručené VÚ, t.j. ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., dňa 10.7.2013 a táto už nereagovala vo veci.
Vzhľadom na odvolanie žalovaného písané zo zahraničia (Walsall, England), toto odvolanie je napísané akokeby vedľajší účastník a žalovaný Q. S. nevedeli oznámiť podozrenie z trestného činu podvodu, resp. aj VÚ je povinný podľa Trestného zákona podať oznámenie o trestnom čine, ak ide o okolnosti, ktoré píše v odvolaní. Odvolací súd sa nemohol zaoberať týmto odvolaním, vzhľadom na to, že toto odvolanie je absorbované odvolaním VÚ a žalovaný v odvolaní uvádza: „človek, ktorý nemal ani stipku viny, na tom co sa stalo D. ma zaplatit nehorazne peniaze? Este na zaver by som sa chcel pytat súdu kedy W.K. zaplati skodu ktoru sposobil na mojom vozidle? Do dnesneho dna som nedostal od neho ani korunu (Lelic mu ponúkal 500 tisíc sk za kladnu vypoved)“, toto odvolanie je neopodstatnené.
Pri pasívnej legitimácie, či už podľa § 427 OZ ako aj 430 ods.1 OZ je nemiestna námietka zo strany VÚ, že prichádzala do úvahy iná, resp. niekoho iného zodpovednosť za škodu, lebo na tieto námietky nenavrhol žiadne dokazovanie ani pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 120 ods.4, VÚ a ani potom v odvolacom konaní len sa opakujú jeho výpovede, že po úraze žalobca vycestoval, pracoval vo Veľkej Británii, potom sa zdržiaval v Prahe, pracuje v ČR a nikto sa nemusí o neho starať, čiže kvalitu jeho životu a následky zranenia nijako neovplyvnili. Je to namietané bez právnej relevancie, lebo VÚ neuvádza už, aké lieky a aké sebazaprenia musí podstúpiť žalobca pri pracovných záležitostiach, či už v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere, keď je zamestnaný a tým len v závislosti na utrpené zranenia neprenáša vlastné povinnosti o svoje zdravie a nápravu zdravotného stavu na iné osoby, čo
je vždy lepšie, než aby bol povedzme trvale práce nečinný, invalidný a pod., nemožno mu pripísať na ujmu z hľadiska náhrady škody to, že sa po úraze zamestnal.
Odvolací súd so zreteľom na návrhové konanie považuje za vhodné pripomenúť VÚ, že ide o kontradiktórne konanie a on je povinný navrhnúť dôkazy, t.j. aj konfrontáciu svedkov s účastníkmi a účastníkov navzájom, tieto urobiť, zabezpečiť a pod. a nie opakovane namietať škodu, avšak neponúkať žiadne dôkazy v tomto smere.
V oblasti teologického výkladu právnych noriem pri právnom posúdení veci, súd správne postupoval podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, lebo výklad a uplatňovanie ústavným zákonom, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou a v pochybnostiach ide tu vždy prioritne o práva jednotlivca a nie právo právnickej osoby, preto aplikácia zásady pri výklade právnych noriem, t.j. že prioritné je právo fyzickej osoby, t. zn. zásada in dubio libertate vo vzťahu k právnickej osobe VÚ, ktorá pomáha byť úspešným účastníkovi v konaní a aj v tejto časti odvolací súd považuje odvolanie za neopodstatnené.
Rozsudok vychádza z toho, že aj pri zapožičaní motorového vozidlo, skutkový dej by možno súd zistil inak, len postupom podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p. a pri návrhovom konaní už odvolací súd nemal inú možnosť ako ísť a zisťovať okolnosti pôžičky vozidla, resp. ako došlo k dopravnej nehode. Prevádzateľ vozidla relevantným spôsobom nevylúčil použitie svojho vozidla aj inou osobou, a preto v prípade zapožičania inej osoby nie sú splnené podmienky pre prechod jeho objektívnej zodpovednosti na túto osobu, teda stále zodpovedá S., čo vyplýva z výpovede žalobcu, aj keď inak vypovedal svedok Q. J.. Vôľa požičania osobného motorového vozidla pri prechode jeho objektívnej zodpovednosti je dôležitá, lebo vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že konanie vodiča proti vôli prevádzateľa podľa § 430 ods.1 OZ (aby konal bez jeho vedomia) nie je preukázaná, a preto išlo o stále, dobrovoľné a vedomé požičanie auta osobou, ktorá týmto vozidlom v danom čase disponovala s vedomím prevádzateľa a bola mu známa - sestra S. o tom vedela.
Podstatné je aj to, že VÚ nemala žiadne námietky k tomu, keď vodič Š. požil alkoholické nápoje pred jazdou, ako aj ku okolnostiam nehody a či už žalovaný poznal alebo nepoznal žalobcu; musel poznať vodiča X. Š., o čom vedela aj jeho sestra.
Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepovažuje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu za potrebné a účelné v tejto veci, pretože tieto skutočnosti uvedené vo vyjadrení sa opakujú v celom konaní (§ 142, § 224 ods.1 O.s.p.) a neúspešný žalovaný a VÚ nemá na ich náhradu právo.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.