Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-43-2005.pdf
PDF · 151.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/43/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudkyňa Mgr. Matilda Bodnáriková, v právnej veci žalobcu Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Antonon Hencovským, advokátom, Františkánska č. 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Q. S., K.. XX.X.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX Z., za účasti vedľajšieho účastníka ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO 00 151 700, o náhradu škody takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 98 620,95 € bezúročne v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.
Zamieta nárok žalobcu o zaplatenie príslušných úrokov z omeškania od vykonateľnosti tohto rozsudku do zaplatenia z uplatňovanej istiny.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Antona Hencovského sumu 13 153,90 € a to v lehote do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 193 810,99 €, t.j. 5 838.750 Sk s prísl. ako náhradu škody titulom bolestného v sume 1 428 750 Sk, t.j. 47 425,81 €, (čo predstavuje uplatnený nárok s 30 násobným zvýšením zo základného počtu bodov 793,75 v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 6.4.2004) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4 410 000 Sk, t.j. 146 385,18 €, (čo predstavuje uplatnený nárok so 60 násobným zvýšením zo základného počtu bodov 1 225 v zmysle posudku zo dňa 6.4.2004 a to na tom základe, že za vznik uvedenej škody zodpovedá žalovaný s poukazom na ust. § 427 OZ.
S prihliadnutím na návrh žalobcu zo dňa 11.5.2012 o pripustení zmeny žaloby jeho rozšírením v časti odškodnenia bolestného o sumu 13 337,18 € (t.j. o rozdiel 223,22 bodu vychádzajúc z posudku Q.. Z. a Q.. Z., čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje pri 30-násobnom zvýšení vyššie uvedenú sumu) a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 4 182,43 € (t.j. o rozdiel 35 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje sumu 2 100 Sk a pri 60 - násobnom zvýšení vyššie uvedenú sumu).
Tunajší súd uznesením zo dňa 14.5.2012 pripustil rozšírenie žaloby o zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13 337,18 € a o zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 182,43 € teda zmenu návrhu tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody za bolestné sumu 60 762,99 € (13 307,18 € + 1 428 750 Sk a v časti odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 150 567,61 € (4 182 € + 4 410 Sk) t.j. celkove sumu vo výške 2 111 330,60 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s príslušným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia.
Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že nie je daná jeho zodpovednosť za vznik škody ale je zodpovedný ten, ktorý kritického dňa riadil motorové vozidlo Škoda Octavia, EČ H-355AM, t.j. X. B., v ktorom vozidle ako spolujazdec sa viezol žalobca a v dôsledku dopravnej nehody zavinenej menovaným vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje v tomto konaní.
Vedľajší účastník na strane žalovaného nároky žalobcu neuznával a to jednak pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Namietal premlčanie uplatnených nárokov, pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a to v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania (na základe rozšírených nárokov žalobcom, ktoré bolo pripustené súdom uznesením zo dňa 14.5.2012 vyššie uvedeným spôsobom - viď dôkaz čl. 399-400 spisu). Ďalej vedľajší účastník neuznával ani nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. 32/65 Zb. a taktiež namietal i menovaným uplatnený úrok z omeškania a to všetko z dôvodov, ako tieto konkretizoval v priebehu konania, buď v písomných podaniach alebo vyplývali aj z ich ústnych prejavov na pojednávaniach.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, svedkov, obsahom lekárskych správ a potvrdení, znaleckých posudkov a výpovede znalcov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/134/2003 ako aj ostatným spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.3.2003 v čase okolo 17.45 hod. v úseku cesty pri obchodnom centre BILLA v Michalovciach došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ H-355AM X. B., ktorý vedenie vozidla v dôsledku opilosti po požití alkoholických nápojov s hladinou 1,38 promile alkoholu v krvi nezvládol s týmto dostal šmyk a zišiel na pravú krajnicu, kde narazil do obrubníka a následne zišiel mimo vozovku po pravej strane cesty, kde ľavou bočnou časťou vozidla narazil do stĺpa verejného osvetlenia, ktorý zlomil a vytrhol zo zeme. V dôsledku tejto nehody sa ťažko zranil jeho spolujazdec, t.j. žalobca, ktorý utrpel mnohopočetné zranenia tak ako je nižšie popísané.
Za toto svoje konanie bol X. B. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d Tr. zák. a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 4.8.2003. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 20.8.2003.
Žalobca pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia a to:
- úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím,
- pohmoždenie mozgu pravého čelovo-spánkového laloku so zakrvácaním do mozgových obalov a po tvrdú plenu mozgovú zlomeninu lebečnej klenby - ľavej strany spánkovej kosti,
- zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom fragmentov,
- sériovú zlomeninu rebier ľavej strany hrudníka I a VII,
- pohmoždenie ľavých pľúc,
- krvný výron a pneumothorax v ľavej pohrudničnej dutine,
- roztrhnutie sleziny,
- kompresívnu zlomeninu 11.teho hrudného stavca
- tržnú ranu na ľavej ruke 3 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 mesiacov
Žalobca v účastníckej výpovedi pred súdom uviedol, že na okolnosti dopravnej
nehody si nepamätá lebo utrpel otras mozgu III. stupňa a aj iné závažné rozsiahle zranenia ako sú popísané vyššie a z kómy sa prebral asi po dvoch týždňoch už na traumatologickom oddelení NsP v Michalovciach.
V súlade s výpoveďou žalobcu bolo v konaní zistené, že tento bezprostredne po úraze
bol hospitalizovaný v NsP v Michalovciach na oddelení ARO vo veľmi vážnom stave a bol v ťažkej kóme. Pri diagnostickom vyšetrení sa zistilo, že žalobca má lebečnú zlomeninu v oblasti záhlavia, oxipitálne krvácanie do mozgu kombinované suparatoidálne a krvácanie pod mozgové pleny. Ďalej žalobca utrpel zlomeninu rebier vľavo, mal pneumothorax, čiže nahromadenie vzduchu v pohrudničnej dutine vpravo, musel byť teda zaintubovaný, čiže bol napojený na prístroje a jeho telo tak neplnilo pľúcne funkcie a dýchal zaňho ventilátor.
Rovnako sa zistilo roztrhnutie sleziny, krvácanie do dutiny brušnej, ktoré však po hospitalizácii žalobcu bolo stabilizované a tak k operácii sleziny sa pristúpilo nasledujúci deň. Taktiež žalobca pri tejto dopravnej nehode utrpel šok ťažkého stupňa. Po dobu ventilácie pľúc, t.j. 11 dní dostal žalobca zápal pľúc, čo ako bolo v konaní potvrdené aj výsluchom jeho ošetrujúceho lekára Q., ktorý uviedol, že je to normálna bežná komplikácia pacienta, ktorý je dlhodobo ventilovaný prístrojom. Následne mu bolo robené CT pľúc, kde bol dokázaný kolaps pľúc vľavo. Táto diagnostika a operácia sleziny prebehla počas hospitalizácii na ÁRE. Následne bol menovaný preložený na traumatologické oddelenie, kde jeho ošetrujúcim lekárom bol Q. a po desiatom dni bol žalobca odpojený z ventilácie. Počas hospitalizácie na uvedenom oddelení bral antibiotiká, robili sa opakované výplachy pľúc a počas tejto liečby sa zároveň zistilo, že následkom dopravnej nehody má žalobca deformitu aj v oblasti chrbta. Keďže v tom čase nebolo možné túto anomáliu riešiť operačne, nakoľko žalobca bol stále vo vážnom stave a dominovali u neho iné vážnejšie, priamo ohrozujúce život komplikácie a ochorenia tak túto zlomeninu chrbtice, ktorá i keď bola klinicky zjavná, v tom čase neriešili. Následne sa začal žalobca stabilizovať, zápal pľúc ustúpil a zlepšilo sa aj vedomie, začal byť rehabilitovaný na lôžku. Potom bola dodiagnostikovaná zlomenina tela stavca, ktorú však nebolo možné riešiť operačne pre iné vážnejšie ochorenia a poškodenie chrbta sa ponechalo na zhojenie konzervatívne a neskôr korzetom a rehabilitáciou.
Hospitalizácia žalobcu trvala do 25.4.2003 kedy bol prepustený do domáceho liečenia a pokračovala ambulantná liečba u Q. na neurologickej ambulancii v Michalovciach a taktiež na traumatologickej ambulancii, ktoré skutočnosti boli v uvedenom rozsahu preukázané výpoveďou svedkyne Q. ktorej výpoveď vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.11.2009 (viď dôkaz čl. 211-213 spisu).
V súvislosti s takto popísaným úrazom žalobca vzhľadom na problémy, ktoré u neho pretrvávali a pretrvávajú aj toho času, navštevuje mimo uvádzaných odborných lekárov v mieste bydliska aj neurológa v Prahe Q. ako aj pľúcnu a ortopedickú ambulanciu v Prahe, keďže žalobca tam pracuje od 22.7.2010 (viď dôkazy čl. 446-447 spisu).
V dôsledku popísaného úrazu bol žalobca práceneschopný od 24.3.2003 do 30.11.2003.
V konaní bolo nesporné, že v rámci tejto práceneschopnosti, keď bol žalobca prepustený 25.4.2003 do domáceho liečenia mal na driekovej oblasti korzet a taktiež používal dvoje barly, aby sa mohol
podopierať. Samotné úkony týkajúce sa hygieny obstarávala pre žalobcu jeho manželka alebo otec, ktorý denne dochádzal do ich bytu, pretože bol v tom čase nezamestnaný, keďže bola výrazne obmedzená jeho mobilita a žalobca nebol schopný realizácie základných úkonov a to nielen osobnej hygieny ale aj veci spojených so stravovaním, obliekaním, čo súviselo so zlomeninou 11.teho tela hrudného stavca a zlomeninou kľúčnej kosti ľavej ruky. Po dobu 1 mesiaca keď bol žalobca prepustený do domáceho ošetrenia, chodil za pomoci oboch bariel, napriek tomu však trpel závratmi, nemal stabilitu, čiže pri chôdzi, ktorú mal viac menej pomalú aj to len po byte, nemohol riadne došliapovať. Pokiaľ dochádzal na ošetrenie do spomínaných ambulancií ako aj za svojou obvodnou lekárkou Q., vždy ho tam doprevádzala manželka na motorovom vozidle, ktoré riadil jeho otec, pričom obidvaja mu poskytovali súčinnosť tým, že mu pomáhali vystupovať z auta, podopierali ho.
V súlade s účastníckou výpoveďou žalobcu, bolo taktiež nesporné, že na rozsah vyššie popísaných zranení menovaný bral utišujúce tabletky od bolesti, ktoré mu boli predpisované jednak obvodnou lekárkou Q. ako aj lekárkou z neurológie Q.
ktoré aj toho času užíva. Nepretržite berie lieky na úpravu funkcie mozgu, ktoré sú mu predpisované neurologičkou Q. ktorú pravidelne navštevoval najprv v trojmesačných intervaloch, neskoršie v polročných. Zozačiatku na úpravu mozgovej činnosti bral liek Pirabene, ktoré mu boli následne vysadené a toho času užíva nepretržite antidepresíva Citalec 10.
Počas trvania práceneschopnosti sa žalobca najprv podrobil rehabilitácii v NsP v Michalovciach a následne na návrh traumatológa v čase od 28.8.2003 do 11.9.2003 absolvoval balneorehabilitáciu v Slovenských liečebných kúpeľov v Piešťanoch, ktoré liečenie musel predčasne ukončiť z vážnych rodinných dôvodov (viď dôkaz čl. 91 spisu).
Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že pred úrazom nemal žiadne zdravotné problémy a viedol plnohodnotný život. Netrpel a neliečil sa na žiadne vážne ochorenia. Bezprostredne pred úrazom pracoval vo firme YAZAKI ako formovač káblových zväzkov, ktorý pracovný pomer vzhľadom na pretrvávajúce bolesti po utrpených zraneniach skončil dohodou so zamestnávateľom ku dňu 20.4.2004, pretože tento mu nemohol ponúknuť inú vhodnú prácu (viď dôkaz čl. 80 spisu).
Následne pre vyššie uvedené zdravotné ťažkosti súvisiace s dopravnou nehodou sa žalobca nevedel zamestnať a tak od 21.4.2004 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až do 9.11.2006 (viď dôkaz čl. 90 spisu). Potom od 9.6.2006 sa zamestnal vo firme SONAP spol. s.r.o. Sečovce s miestom výkonu práce Michalovce, s podobným pracovným zaradením ako predtým (viď dôkaz čl. 85-87 spisu) i napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom, keďže pociťoval nedostatok finančných prostriedkov, pretože v tom čase nepracovala ani jeho manželka a nemala žiaden príjem. V čase od 1.6.2006 do 9.6.2006 bol žalobca opätovne hospitalizovaný v NsP v Michalovciach - na neurologickom oddelení pre zhoršenie zdravotného stavu a to pre bolesti chrbta, vzhľadom na zlomeninu 11.teho hrudného stavca, ale hlavne bolesti hlavy, skôr v záhlaví, závrate, poruchy pamäte, pocit na odpadnutie až kolapsový stav (viď dôkaz čl. 89 spisu).
Menovaný ďalej uviedol, že pred úrazom sa venoval rôznym aktivitám, rekreačne hrával hokej, futbal, tenis a plával pravidelne počas víkendov od útleho veku. Rovnako sa venoval rôznych spoločenským akciám, rád chodil tancovať a navštevoval aj iné kultúrne podujatia.
V účastníckej výpovedi pred súdom žalobca poukázal na to, že zdravotné postihnutie, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zmenilo jeho doterajší život. Poškodenie na zdraví, ktoré utrpel má nepriaznivé následky pre jeho životné úkony na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie spoločenských úloh a tak u neho sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Nehoda u neho zanechala na zdravotnom stave trvalé následky, ktoré sa prejavujú v rovine ťažkosti s pohybovým ústrojenstvom ako je to popísané vyššie, následkom čoho je limitovaný v rekreačných aktivitách, ktoré nemôže toho času vykonávať, aj preto, že trpí bolesťami hlavy, závratmi, ktoré sa objavujú 2 - krát, 3 - krát do týždňa a z toho dôvodu je trvale odkázané na medikamentóznu liečbu.
Ako najzávažnejší trvalý následok uvádzajúci žalobcom bolo poškodenie mozgu, ktoré má vplyv aj na jeho psychiku a celkove uplatnenie v živote, pričom vzhľadom na nízky vek menovaného kedy došlo k úrazu je nepochybné, že on bude po zvyšok života vystavený týmto následkom, ktoré sa v prípade poškodenia mozgu nemôžu zlepšovať alebo odstrániť a môžu sa iba zhoršovať.
Svedkyňa Q. (manželka žalobcu) vypovedala, že jej manžel v čase úrazu mal iba 30 rokov a pracoval vo firme YAZAKI ako formovač káblových zväzkov, ktoré pracovné zaradenie si vyžadovalo dlhodobé státie a stabilitu.
Po úraze a skončení PNS, ktorá trvala u neho do 30.11.2003 nastúpil síce jej manžel do pôvodného zamestnania avšak nebol schopný túto prácu vykonávať, pretože mal problémy s chrbticou vzhľadom na zlomené dva stavce v driekovej oblasti, tŕpol mu chrbát, bolela ho krčná chrbtica, trpel bolesťami hlavy a závratmi, pre ktoré problémy opakovane maródoval až bol nútený pracovný pomer skončiť ku dňu 20.4.2004 a to pre pretrvávajúce zdravotné obtiaže súvisiace so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Po prepustení z nemocnice ako svedkyňa uviedla bol po dobu 3 týždňov odkázaný výlučne na jej pomoc, keďže vyžadoval celodennú starostlivosť spôsobom ako to svedkyňa podrobne popísala vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.5.2009 (viď dôkaz čl. 165-168 spisu).
Rovnako potvrdila výpoveď žalobcu v tom, že na následky úrazu trpel tento dlhodobými intenzívnymi bolesťami, ktoré riešil medikamentóznou liečbou i napriek pravidelným návštevám lekárov, či už na traumatologickej alebo neurologickej ambulancii sa zdravotný stav manžela, t.j. žalobcu, i keď sa tento riadil pokynmi lekárov nezlepšoval neustále kolaboval tak, že bolo nutné privolať rýchlu lekársku pomoc. S týmito problémami musel byť aj v júni 2006 roku opätovne hospitalizovaný na neurologickom oddelení NsP v Michalovciach.
Svedkyňa potvrdila, že jej manžel následkom zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode trpel nielen fyzicky ale aj psychicky. Stal sa kvalitatívne iným človekom. Následkom popísaných bolestí sa nevedel na nič sústrediť, nevyhľadával žiadne aktivity, či už v športovej alebo kultúrnej oblasti, dokonca zlý psychický stav sa prejavil aj v intímnej oblasti tak, že nemal ani záujem o intímne spolužitie.
Zhodne ako manželka žalobcu vypovedal i svedok Q. (otec žalobcu), ktorý ďalej uviedol, že i on mu poskytoval pomoc tým, že ho vozil svojím motorovým vozidlom na vyšetrenie k lekárom podľa potreby a poskytoval mu dennodennú pomoc aj v domácnosti, kde býval aj so svojou manželkou, od ktorej sa dozvedel aj to, že jeho syn na následky zranení pri dopravnej nehode trpí aj psychicky, čo sa odzrkadľuje aj na kvalite ich spolužitia s tým, že menovaná nie je schopná už túto situáciu zvládať, čo nakoniec vyústilo až do rozvodu ich manželstva.
Pokiaľ ide o nárok bolestného, tento bol žalobcom pôvodne uplatnený v sume 47 425,81 € ( 1 428 750 Sk) a bol odvodzovaný z posudku Q. zo dňa 24.9.2003 pri základnom počte bodov 793,75 x 60 Sk za jeden bod s 30-násobným zvýšením (viď dôkaz čl. 182b spisu) a nárok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 146385,18 € (
4 410 000 Sk odvodzoval z posudku Q. zo dňa 6.4.2004 pri základnom počte bodov 1 225 x 60 Sk za jeden bod so 60-násobným zvýšením a to za ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, mozgové a duševné poruchy po poranení hlavy, stratu sleziny a následky z poranenie pľúc (viď dôkaz čl. 182a spisu).
Na základe námietok zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti lekárskym ohodnoteniam predloženým žalobcom s podanou žalobou za súhlasu žalobcu súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru traumatológie za účelom objektívneho posúdenia poškodenia
zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody už aj pre to, že Q. ktorý uvedené lekárskeho ohodnotenie vystavil a zároveň bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, sa pri výsluchu v uvedenom konaní vyjadril, že je známym manželky žalobcu.
Súd preto následne uznesením zo dňa 24.8.2010 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru traumatológie na posúdenie poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody s konkrétnym ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj s prehodnotením už existujúcich lekárskych potvrdení predložených žalobcom spolu so žalobou.
Vypracovaním znaleckého posudku súd poveril Q.
Menovaný znalec predložil dňa 7.2.2011 vypracovaný znalecký posudok (viď dôkazy čl. 266-292 spisu). V posudku znalec stanovil bodové ohodnotenie bolestného vo výške 1 016,97 bodov s tým, že žalobcom predložené bodové ohodnotenie bolestného považoval za neúplné. Pokiaľ ide o existujúci posudok, ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za nesprávny a preto za pomoci konzultantov z odboru psychiatrie Q. a z odboru neurochirurgie Q. stanovil toto na 1 185 bodov tak ako je to v posudku menovaného znalca podrobne pri jednotlivých položkách rozvedené na čl. 266-292 spisu).
Na základe ďalších námietok zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k takto vykonanému znaleckému posudku vyššie uvedeným znalcom a to pokiaľ ide o rozdielne hodnoty položky č. 226-224 v časti bolestného ako aj to, že pri hodnotení tohto sa premietli aj také zranenia, ktoré v pôvodnom posudku zo dňa 24.9.2003 neboli hodnotené a tak došlo k celkovému zvýšeniu bolestného na 1 016,97 bodov oproti pôvodným 793,75 bodom. Teda menovaný taktiež namietal nedostatočné zdôvodnenie takto vyčísleného počtu bodov bolestného, ktoré bolo odlišné od pôvodného hodnotenia z dôvodov ako sú tieto podrobne uvedené v ich písomnom podaní zo dňa 28.3.2011 (viď dôkazy čl. 300-302 spisu).
V ďalšej časti námietok menovaného voči znaleckému posudku týkajúceho sa hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj stanovenia ich výlučnej príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu a to v súvislosti s hodnotením trvalého následku vážnych mozgových a duševných porúch vychádzajúc pri tom z konzultantmi vykonaných vyšetrení, vyplýva, že vedľajší účastník namietal jednak psychiatrické vyšetrenie vykonané Neštátnou psychiatrickou a sexuologickou ambulanciou FAIRA - Q. a to v tom, že bolo uvedené, že žalobca sa nikdy psychiatricky neliečil a na základe vyšetrenia absolvovaného dňa 3.2.2011, t.j. dňa totožného s dňom vypracovania znaleckého posudku boli zistené psychické obtiaže v priamej súvislosti s úrazom hodnotené položkou 251 ako vážne duševné a mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy. Rovnako namietal vyhodnotenie neurochirurga Q., ktorý pri svojom hodnotení SSU vychádzal z prepúšťacích správ z hospitalizácie poškodeného a aktuálneho neurologického vyšetrenia vykonaného 21.1.2011, pričom pri osobnom vyšetrení zistil jednak v subjektívnej sfére ako aj pri objektívnom vyšetrení obmedzenia a bolesti utrpených jednotlivých častí tela žalobcu tak ako tieto popisuje podrobne vo svojom vypracovaní bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na čl. 287-289 spisu tým, že odporúčal priznať v bodovom hodnotení pri položke 251 - 1000 bodov, vzhľadom na pretrvávajúci rozsah organických zmien zistených pri CT vyšetrení mozgu v roku 2006 i napriek tomu, že od tohto vyšetrenia uplynulo viac ako 5 rokov a nie je zrejmé, aký je aktuálny stav postkontúznych zmien v čase vypracovania tohto hodnotenia, z ktorého dôvodu tento jeho záver nemôžu akceptovať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným námietkam zo strany vedľajšieho účastníka, súd za účelom ich odstránenia nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a to uznesením zo dňa 11.10.2011 a podaním znaleckého posudku poveril Q. s tým, aby sa vysporiadal s týmito námietkami ako aj s otázkou stanovenia rozdielneho počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli určené jednak v posudkoch predloženým žalobcom ako aj v posudku vypracovaného znalcom v tomto konaní.
Menovaný znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 23.3.2012 (viď dôkaz čl. 324-376 spisu) a ohodnotiac bolestné počtom bodov 1 016,97. Čo sa týka bolestného, znalec uviedol, že stanovenú
výšku bolestného znalcom Mariánom Huňárom považuje za správnu a to v počte vyššie uvedených bodov a preto nepovažoval za potrebné vykonať nové komplexné ohodnotenie bolestného.
Pokiaľ ide o stanovenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalec Q. považoval existujúce bodové ohodnotenie za neúplné a preto ho doplnil o dve položky a to:
- položku č. 431 - plošné jazvy na brušnej a hrudnej stene vľavo na ploche 80 cm počtom bodov 50
- položku 298 a - vzrasty pľúc vľavo následkom poranenia pľúc a hrudnej steny - ľahké (uvedené zmeny sú popísané na rtg snímke hrudníka pri vyšetrení v pľúcnej ambulancii v Prahe dňa 17.2.2012, pričom poškodený má absolvovať kontrolné pľúcne vyšetrenie o rok ) s počtom bodov 25 a tak vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia hore uvedeným znalcom predstavujú konečný počet bodov 1260.
Vzhľadom na záver takto vypracovaného znaleckého posudku žalobca reagoval
návrhom o rozšírenie žaloby o zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13 337,18 € a o zvýšenie odškodnenia za sťaženia SU vo výške 4 182,43 €, čo súd aj pripustil uznesením zo dňa 14.5.2012 (viď dôkaz čl. 399-400 spisu).
Následne na to reagoval vedľajší účastník s tým, že žiada, aby znalec, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok, t.j. Q. písomne tento dopracoval a zaujal stanovisko k nasledovným otázkam:
1. Kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu a kedy bolo možné vykonať hodnotenie bolestného tak, ako ho realizoval Q. vo svojom znaleckom posudku, znalec uviedol:
že v septembri 2003, t.j. 6 mesiacov po úraze žalobcu.
2. Kedy bolo možné vykonať hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak ako ho realizoval Q. vo svojom posudku, znalec X. uviedol:
že zdravotný stav poškodeného, t.j. žalobcu bol ustálený takto 3 roky po úraze, t.j. 24.4.2006.
3. Z čoho vyplýva rozdiel pri hodnotení trvalých následkov u položky 251 oproti pôvodne vystavenému posudku zo dňa 6.4.2004 vypracovaného Q., kontrolný znalec uviedol nasledovné:
Posudok vypracovaný Q. zo dňa 6.4.2004 považoval pri svojom preštudovaní za sčasti nesprávny a neúplný. Uvedenú položku hodnotil Q. vo svojom znaleckom posudku 1000 bodmi, pričom uvedenú hodnotu doporučili ním zvolení konzultanti a to lekár psychiater a lekár neurochirurg. Obidvaja títo uvedenú položku hodnotili zhodne 1000 bodmi, pričom svoje hodnotenie podložili popisom zdravotného stavu a závermi. Položka 251 ako ďalej kontrolný znalec uviedol a to mozgové a duševné poruchy po ťažkom úraze hlavy, bola teda hodnotená úzko špecializovanými konzultantmi pre dané odvetvie. Q. vo svojom lekárskom posudku zo dňa 6.4.2004 túto položku hodnotil 600 bodmi, pričom v danom posudku bližšie nešpecifikoval na základe akých lekárskych vyšetrení a záverov stanovil uvedené bodové hodnotenie. Kontrolný znalec na odpoveď tejto námietky ďalej dodal, že v uvedenej dobe hlavne z dôvodu duševných zmien po úraze mozgu stav poškodeného, t.j. žalobcu ešte ani nebol ustálený. Hodnotenie položky 251 - 1000 bodmi teda prevzal z posudku Q., pretože to bolo v jeho posudku dostatočne podložené a zdokumentované dvoma konzultantmi.
Po vypracovaní vyššie uvedeného kontrolného posudku zo strany účastníkov neboli ďalšie námietky vznesené.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 427 ods.1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 32/65 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe tejto vyhlášky.
Podľa § 4 ods. 1 vyhl. 32/65 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhl. 32/65 Zb. v o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a vyhl. č. 19/99 Z.z., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za 1 bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť 240 000,- Sk, z toho odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk.
Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1, 2.
Podľa § 106 ods.1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
V tomto konaní mal súd za preukázané, že v čase keď došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia e.č. HE 355AM, X. utrpel zranenie ako spolujazdec žalobca, ktorý svoje nároky uplatnil v tomto konaní a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako bolo nesporné v konaní aj to, že prevádzateľom vyššie uvedeného motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody žalovaný, čo v zmysle ust. § 427 ods. 2 OZ zakladá jeho zodpovednosť za škodu na zdraví, ktorú pri dopravnej nehode utrpel žalobca.
Súd v súlade s obsahom § 132 O.s.p. zhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a mal za to, že tieto dôkazy ako na ne súd poukazuje vyššie sú objektívnym základom pre posúdenie veci.
Je nepochybné, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode veľmi rozsiahle a bolestivé zranenia, ktorých liečba bola zdĺhavá spojená s komplikáciami, ktoré súviseli výlučne s úrazom pri dopravnej nehode. Bolesť, ktorá bola u žalobcu spojená s poraneniami a ich liečbou, možno aj v zmysle znaleckých
posudkov vypracovaných v priebehu konania považovať za silnej intenzity, ktorou žalobca trpel po dlhšiu dobu.
V konaní bolo nesporne zistené aj to, že úraz zanechal na zdraví žalobcu trvalé následky potvrdené znalcami tak ako sú vyššie popísané, pričom všetky tieto trvalé následky sú vo výlučnej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej nehode v rozsahu ako ich popísali vo svojich posudkoch aj znalci ustanovený súdom s tým, že pokiaľ ide o trvalé následky jedná sa o obmedzenia, ktorými žalobca trpí a prakticky ho výrazne obmedzujú v každodennom živote. Žalobca následkom úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode netoleruje zvýšenú záťaž, nešportuje, má zhoršenú pamäť, je psychicky spomalený, pri prudších pohyboch a zmene polohy má závraty, vzrasty na pľúcach znižujú rezervu pľúcnych funkcií, nesmie dvíhať bremená a pracovať v predklone.
Rovnako zo znaleckých posudkov vypracovaných v priebehu konania, a hlavne znaleckého posudku Q. ďalej vyplýva, že u žalobcu je potvrdené aj vynechávanie dýchania počas spánku, z ktorého dôvodu sa musí podrobovať liečbe.
Znalec ďalej označil všetky uvedené následky ako trvalé a neovplyvniteľné ďalšou liečbou, pričom v budúcnosti možno očakávať zhoršenie bolestivosti chrbtice s nutnosťou rehabilitácie a taktiež stav žalobcu si zrejmé vyžiada liečenie symptómov po zmenách na mozgu.
Z týchto dôvodov súd priznal v tomto konaní žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 20-násobku základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 1 220 364 Sk, t.j. 40 508,66 € (1 016,97 bodov x 60 Sk za jeden bod = 61 018,20 Sk x 20-násobok) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 40-násobku zo základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 3 024 000 Sk, t.j. 100 378,41 € ( 1 260 bodov x 60 Sk za jeden bod = 75 600 x 40-násobok).
Uvedené náhrady súd krátil o 30 %, pretože podľa názoru súdu existuje miera spoluúčasti žalobcu na vzniku a následkoch dopravnej nehody spočívajúca v tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodič Ján Šoltinský pred jazdou požíval alkoholické nápoje, nakoľko bolo v konaní preukázané, že v čase pred nehodou boli spolu prítomní v pohostinstve zvanom Papuča v Michalovciach, z ktorého spoločne odišli v predmetnom motorom vozidle. Z toho súd vyhodnotil, že žalobca svojím konaním tým, že kritického dňa zavinene porušil preventívne povinnosti v zmysle § 415 OZ, pretože si mal byť vedomý, že vodič s požitými alkoholickými nápojmi, môže spôsobiť dopravnú nehodu.
Z takto vypočítanej náhrady, t.j. z čiastky 140 887, 07 € (40 508,66 € + 100 378,41 €) po odpočítaní 30%, t.j. čiastky 42 266,12 €, náhrada, ktorá prislúcha žalobcovi predstavuje sumu 98 620,95 € (2 971 054,73 Sk), na ktorú súd zaviazal žalovaného spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil titulom náhrady škody viac než bolo týmto rozhodnutím súdu priznané, preto v prevyšujúcej časti jeho nárok bol zamietnutý.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania určí vykonávací predpis.
V danom prípade povinnosť žalovaného plniť vyplýva z rozhodnutia súdu. Teda v čase rozhodovania o nároku žalobcu nie je žalovaný v omeškaní. Nie je preto možné zaviazať ho v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia platiť žalobcovi úroky z omeškania / nariadenie vlády č. 87/95 Z.z./, k tomuto dňu ani úroky odo dňa vykonateľnosti rozsudku, lebo pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. / § 154 O.s.p./.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol nárok žalobcu týkajúci sa uplatňovaných úrokov z omeškania.
Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného, súd túto nepovažuje za dôvodnú a to vzhľadom na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania nasledovne:
Svedok Q. svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.6.2010 potvrdil skutočnosť, že vodičovi B.u motorové vozidlo požičal a ten ho v čase nehody riadil s jeho vedomím. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.1.2008 potvrdil aj svedok X. (viď dôkaz čl. 118-122 spisu).
Svedok H. na pojednávaní dňa 24.5.2010 (viď dôkaz čl. 238 spisu) potvrdil pravdivosť a úplnosť výpovede žalovaného v trestnom konaní zo dňa 5.5.2003, kde na čl. 41,42 pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/134/2003 uviedol, že vodič X. riadil jeho motorové vozidlo v čase nehody s jeho súhlasom. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil jeho neskoršiu výpoveď v tomto konaní, kde na pojednávaní dňa 6.8.2007 túto skutočnosť popieral za účelovú už aj preto, že tento rozpor vo výpovedi nevedel žiadnym spôsobom zdôvodniť a na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či kritického dňa hlásil n a polícii krádež motorového vozidla Škoda Octavia, žalovaný uviedol, že „nie, nehlásil“. (viď dôkaz čl. 108,109 spisu).
Pokiaľ by aj súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vodič X. viedol motorové vozidlo bez vedomia žalovaného, vzhľadom k ust. § 430 OZ ods. 1, druhá veta zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ spoločne s vodičom, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil, pričom túto zákonom predpokladanú nedbalosť je možné jednoznačne vyvodzovať z okolností zapožičania vozidla svojej sestre a Q. pri ktorom žalovaný žiadnym spôsobom výslovne nevylúčil jeho zapožičanie aj inej osobe.
Za nedbalosť je možné považovať také konanie zodpovedného subjektu, pri ktorom koná s vedomím možného následku, ktorý svojím konaním hoci vopred nezamýšľa a nechce dosiahnuť, má si byť vedomý aspoň teoretickej možnosti vzniku takéhoto následku v príčinnej súvislosti s jeho primárnym konaním.
Súd neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka
týkajúcu sa nárokov žalobcu v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozšírením žaloby na základe položiek určených znaleckými posudkami Q., č. 1/2011 a MUDr. Zdenka Holešovského č. 15/2012 akonáhle mal preukázanú vedomosť o takto mu patriacich položkách podľa jednotlivých nárokov, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a to v súlade s ust. § 106 ods. 1 OZ, pričom plynutie tejto lehoty bolo zachované od času ako bol ustálený zdravotný stav poškodeného, t.j. žalobcu, na ktoré otázky vo forme námietok k znaleckému posudku zo strany vedľajšieho účastníka sa jednoznačne vyjadril aj znalec Q. doplnku znaleckému posudku č. 15/2012 (viď dôkaz čl. 408-413 spisu).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a hoci žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, súd mu napriek tomu priznal plnú náhradu trov tohto konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia pre žalobcu záviselo od úvahy súdu. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia JUDr. Antona Hencovského, advokáta za tieto úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby, pojednávania v dňoch 23.4.2007, 13.6.2007, 6.8.2007, 23.1.2008, každý úkon po 619,07 € ďalej pojednávania v dňoch 13.5.2009, 9.11.2009, 24.5.2010, 21.6.2010, 20.8.2010, 27.6.2012, 29.10.2012 a 7.12.2012, návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 10.5.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku, každý úkon po 619,09 € vychádzajúc z výpočtového základu 98 620,95 € ( v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z.) spolu odmena predstavuje čiastku 9 905,32 €. K uvedenej odmene patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. a to 2 x 4,98 €, 3 x 5,91 €, 1 x 6,34 €, 2 x 6,95 €, 3 x
7,21 € a 5 x 7,41 €, t.j. spolu 106,61 €.
K vyššie uvedeným úkonom súd priznal v zmysle § 15 vyhl. 655/2004 Z.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal náhradu za použitie motorového vozidla TOYOTA LANDCRUISER, EČ: KE 459 DS na trase Košice- Michalovce a späť, ktorého priemerná spotreba na 100 km je 9,7 l, čo pri vzdialenosti 65 km a cene nafty tak ako je nižšie uvedené predstavuje nasledovné čiastky:
-pojednávanie dňa 24.5.2010, 21.6.2010(65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,12 € = 14,12 x 2 = 28,24 €..
-pojednávanie dňa 27. 6.2012 (65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,39 € = 17,50 €
-pojednávanie dňa 29.10.2012 2012 (65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,46 € = 18,41 €
K uvedeným úkonom patrí aj amortizácia motorového vozidla zn. TOYOTA LANDCRUISER, EČ: KE 459 DS za cestu Košice - Michalovce a späť ( 65 km x 2 ), pri 0,183 € za 1 km v dňoch 24.5.2010, 21.6.2010, 27.6.2012 a 29.10.2012 každá suma po 23,79 €, čo spolu cestovné vrátane amortizácie motorového vozidla predstavuje sumu 159,31 €.
K úkonom zastúpenia pri pojednávaní patrí aj náhrada za stratu času v zmysle § 15 vyhl. 655/2004 Z.z. pri ceste Košice- Michalovce a späť a to
-pri pojednávaní dňa 24.5.2010 a 21.6.2010 za 4 polhodiny po 12,02 € = 48,08 x 2
- pri pojednávaní dňa 27.6.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €
- pri pojednávaní dňa 29.10.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €
- pri pojednávaní dňa 17.12.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €
Spolu hotové výdavky a náhrada za stratu času predstavujú sumu 407,99 €. Celkove teda odmena advokáta a hotové výdavky predstavujú sumu 10 419,92 € (9 905,32 € + 106,61 € + 407,99 €). Takto vyčíslenú sumu súd zvýšil o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 4 vyhl. 655/2004 Z.z. podľa zákona č. 222/2004 Z.z., čo predstavuje 2 083,98 €, t.j. spolu 12 503,90 €. K uvedenej čiastke súd prirátal aj preddavky na trovy dôkazov zložené žalobcom v priebehu konania vo výške 650 €. Celkove teda trovy konania predstavujú sumu 13 153,90 €, ktorú súd priznal žalobcovi s poukazom na citované právne ustanovenie.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.