Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: ELUMA Trans, s.r.o., Volgogradská 13, Prešov, IČO: 36 466 115, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pribullom, Bajkalská 33, Prešov, proti žalovanému: Plastics - Trade, a.s., Budovateľská 5, Snina, IČO: 36 483 265, zastúpenému advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Kukorelliho 1505/52, Humenné, o zaplatenie 1.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.1.2013 pod č. k. -76, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

rozsudku. od právoplatnsoti Dr. Jozefa Pribullu, advokáta v Prešove,a nároku je čiastočným späťvzatím žaloby o čom eur. ObmedzeŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 158,20 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Pribullu, advokáta v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. -76 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 700,- eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 18.7.2012 do 20.11.2012 zo sumy 1.400,- eur a zo sumy 700,- eur 8 % ročný úrok z omeškania od 21.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 520,25 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 84,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 436,29 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru na trase Snina (Slovensko) do Turecka s termínom nakládky 13.4.2012 a termínom vykládky za dohodnutú cenu 1.400,- eur s podmienkou, že žalovaný zaplatí polovicu prepravného 700,- eur pri nakládke a druhú polovicu do 60 dní ako lehote splatnosti. Podľa nákladného listu CMR č. 6458540 prepravu žalobca vykonal, tovar bol doručený do miesta určenia (Zonguldak, Turecko) dňa 27.4.2012. Po vykonaní prepravy žalobca účtoval sumu 1.400,- eur faktúrou č. 120839 so splatnosťou 17.7.2012. Žalovaný doposiaľ účtované prepravné v celej výške nezaplatil, lebo nebol dodržaný termín dodania tovaru a zaplatil iba 700,- eur.

Žalovaný v priebehu konania zaplatil sumu 700,- eur, preto žalobca zobral žalobu čiastočne späť o sumu 700,- eur. Keďže došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, súd čiastočne späťvzatie žaloby pripustil s poukazom na až 3 .

Žalovaný k podanej žalobe namietal, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy podľa a násl. 13/1991 Zb.. Tovar mal byť doručený do 17.4.2012, čo žalobca nedodržal, preto došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením. Na zmluvný vzťah účastníkov sa nedá použiť Dohovor CMR. Žalovaný zaplatil len 50 % z vykonanej prepravy, pretože s neskorým doručením zásielky jeho obchodný partner požadoval zľavu z ceny dodaného tovaru vo výške 1.073,- eur. Žalovanému vznikla škoda, ktorú započítava proti pohľadávke žalobcu.

Pri právnom hodnotení nároku súd vychádzal z 13/1991 Zb., kde zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Podľa , ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám. Podľa , zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Takýmto špeciálnym predpisom je platní v znení Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Súd je toho názoru, že aplikácia Dohovoru CMR č. je namieste aj pri zasielateľskej zmluve a nie len pri zmluve o preprave veci. Na základe zasielateľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah z medzinárodnej cestnej prepravy tovaru. Naviac, žalovanému bolo jasné, že žalobca je zasielateľ a nevykonáva medzinárodnú cestnú nákladnú prepravu. Podľa objednávky č. 020/000120050 zo dňa 11.4.2012 bola objednaná preprava s termínom vykládky 17.4.2012. Zásielka bola daná k dispozícii príjemcovi až 27.4.2012 oproti dohodnutému termínu vykládky 16.-17.4.2012. V súvislosti s prekročením dodacej lehoty vznikol žalovanému nárok na náhradu škody podľa článku 23 bodu 5 Dohovoru. Žalovaný poslal písomné výhrady až 25.5.2012, teda nedodržal 21 dňovú prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z článku 30 bodu 3 Dohovoru. Keď žalobca vzniesol námietku premlčania, súd musel na túto námietku prihliadnuť a nemohol prijať námietku žalovaného na náhradu škody. Žalovaný nešpecifikoval listinné dôkazy na svoju započítaciu námietku na sumu 1.073,- eur, čo malo predstavovať 10 % z hodnoty prepravovaného tovaru, ktorú mal uplatniť ako náhradu škody proti žalovanému jeho turecký odberateľ. Nič ale nebráni žalovanému, aby si takýto nárok uplatnil, ale samostatnou žalobou.

Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením svojho peňažného záväzku, je povinný podľa platiť úroky z omeškania. Okresný súd preto vyhovel nároku na zaplatenie sumy 700,- eur s príslušným 8 % ročným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa a úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd zmluvný vzťah hodnotil ako zasielateľskú zmluvu podľa a násl. , pričom použil aj vyhlášku č. (Dohovor CMR). Predmetom nároku je zaplatenie ceny z medzinárodnej prepravy tovaru. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca prepravu tovaru nevykonal sám. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom súdu, že na zasielateľskú zmluvu podľa a násl. je možné použiť Dohovor CMR (vyhlášku č. ). Dohovor CMR sa uplatňuje len pri zmluvách o preprave. To vyplýva z článku 1 Dohovoru. Preto pri zasielateľskej zmluve podľa je vylúčené použitie Dohovoru CMR, a na právne zhodnotenie sa využíva výlučne .

Súd nesprávne vec právne posúdil, keď pri aplikácii zasielateľskej zmluvy použil aj Dohovor CMR. Súd neprijal obranu žalovaného, lebo zmeškal 21-dňovú prekluzívnu lehotu podľa článku 30 Dohovoru. O tom, že turecký odberateľ prijal zásielku oneskorene sa žalovaný dozvedel až na základe faktúry zo dňa 17.7.2012 a jej prílohy - dokladu CMR vystavenej prepravcom. V CMR je uvedený dátum vykonania prepravy - doručenia zásielky 24.5.2012. Až od tohto dňa začína žalovanému plynúť 21-dňová lehota na uplatnenie nároku za prekročenie dodacej lehoty podľa článku 30 Dohovoru. Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu tzv. fixnej zmluvy podľa a účinky odstúpenia pri fixných zmluvách nastávajú od začiatku omeškania dlžníka, a to priamo zo zákona. Keď žalobca nedodržal fixný termín dodania tovaru na miesto určené, došlo k odstúpeniu od zmluvy zo zákona zo zasielateľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Keď došlo k omeškaniu splnenia záväzku, vzniklo pri podstatnom porušení právo žalovaného požadovať zľavu. V tomto prípade to zodpovedá čiastke 700,- eur ako 50 % z ceny dohodnutej prepravy. Ďalej sa vyčíta skutočnosť, že súd nevypočul svedkov, ktorí by svojou výpoveďou potvrdili skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadom požiadavky fixného termínu dodania zásielky. Súd prvého stupňa ukončil dokazovanie skôr, ako mohol žalovaný predložiť relevantné dôkazy o spôsobe započítania sumy 1.073,- eur na sumu, ktorú požaduje príjemca zásielky v Turecku ako zľavu z ceny tovaru za omeškanie dodania. Žalovaný navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcu potvrdil, že je síce špeditér, ale došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy, pretože žalobca chcel vykonať prepravu pre žalovaného. Takto postupujú všetky špeditérske spoločnosti v Európe. Zástupca žalobcu poukázal na to, že CMR nerieši otázku dohody o zaplatenie ceny prepravy, ale rieši otázku iných nárokov z vykonanej prepravy. Tovar mal byť doručený do okolia Ankary, čo sa jedná okolo 2000 kilometrov, takže dojednaná odplata 1.400,- eur by nepokryla ani náklady na naftu. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že žalobca musí nájsť ďalších zákazníkov na vykonanie prepravy do Turecka, aby sa mu preprava vyplatila. Preto termín dodania 16., resp. 17.4.2012 nebol pre žalobcu záväzný. Zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že termín je záväzný a bol potvrdený prevzatím objednávky žalobcom.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd poučil účastníkov, že bude inak hodnotiť právne nárok žalobcu, ako to urobil súd prvého stupňa, pretože podľa odvolacieho súdu došlo k uzavretiu zmluvy o preprave podľa a násl. , s tým, že zmluvné nároky z prepravy budú riešené podľa CMR. Zástupca žalovaného uviedol, že so zmenou právneho hodnotenia nesúhlasí a že nie je možné aplikovať článok 30 Dohovoru. Že došlo k predĺženiu termínu doručenia tovaru sa dozvedel až dodatočne, a to z fakturácie žalobcu. Zástupca žalobcu so zmenou právnej kvalifikácie súhlasí s tým, že ďalej sa k veci nevyjadruje.

Žalobca dňa 27.7.2012 podal žalobu na zaplatenie prepravného v sume 1.400,- eur z dôvodov vykonania medzinárodnej prepravy zo Slovenska do Turecka za dojednanú zmluvnú cenu 1.400,- eur. Podkladom fakturácie bola predchádzajúca objednávka zo strany žalovaného. Podľa objednávky č. 020/000120050 si žalovaný objednal prepravu tovaru na trase Snina - Köyü, Eregli v Turecku s vykládkou v spoločnosti Tatmetal v Turecku v Zonguldaku s termínom vykládky 16. - 17.4.2012. Podľa CMR tovar bol vyskladnený 27.4.2012. Žalobca ale poukázal na to, že termín vykládky nebol záväzný a bol si toho vedomý aj sám žalovaný ako objednávateľ prepravy, pretože žalobca musel nájsť aj ďalších zákazníkov na vykonanie prepravy, aby sa mu preprava rentovala. Pri posúdení zmluvného vzťahu je ale potrebné vychádzať z toho, či nárok žalobcu vyplýva z uzavretej zasielateľskej zmluvy podľa alebo či ide o zmluvu o preprave podľa . Podľa , zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Podľa , ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám. Podľa , ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám. V tomto prípade zasielateľská zmluva nevylučuje vykonanie prepravy aj samotným zasielateľom. Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Keďže zasielateľská zmluva nevylučuje v vykonať prepravu zásielky aj samotnému zasielateľovi, potom prichádza v úvahu zhodnotiť zmluvný vzťah účastníkov, ak žalobca prevzal objednávku žalovaného na vykonanie prepravy ako zmluvu o vykonaní prepravy veci podľa a násl. . Podľa , dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. Ak žalobca akceptoval objednávku na prepravu, že sám vykonáva prepravu a neskôr si zjednal ďalšie dopravcu, neporušil záväzok z objednávky vykonať prepravu sám, resp. prostredníctvom ďalšieho dopravcu. Krajský súd hodnotí podanie objednávky na vykonanie prepravy a jej akceptáciu žalovaným ako uzavretie zmluvy o preprave, pričom sa jedná o medzinárodnú prepravu. Žalobca sa zaviazal už ako dopravca vykonať pre odosielateľa (žalovaného) prepravu zásielky z určitého miesta (SR) do určitého iného miesta (Turecko), ako je to vymedzené v ministerstva zahraničných vecí o medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR). Takto postupoval aj okresný súd, keď zhodnotil nárok žalovaného na náhradu škody z neskoro vykonanej prepravy. Je nesporné, že v objednávke je daný termín vykládky 16. - 17.4.2012, čo bolo akceptované pristavením motorového vozidla a naložením tovaru. Nie je možné akceptovať obranu žalobcu, že jednalo sa len o tzv. dokládku, keď ešte zabezpečoval ďalších zákazníkov na vykonanie prepravy do Turecka, aby sa mu preprava rentovala. Záväzok doručiť tovar v termíne 16. - 17.4.2012 medzi účastníkmi platí, a pokiaľ žalobca zabezpečil doručenie tovaru až 27.4.2012, nedodržal zmluvný vzťah v časti prekročenia dodacej lehoty, ako to je uvedené v článku 17 Dohovoru, že dopravca zodpovedá úplne alebo čiastočne aj za prekročenie dodacej lehoty. Podľa článku 19 Dohovoru prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola dodaná v dojednanej lehote. Podľa článku 30 bodu 3 Dohovoru, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, keď sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dodala k dispozícii príjemcovi. Dohovor stanovuje prekluzívnu lehotu 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Podľa CMR - medzinárodného nákladného listu zásielka bola doručená 27.4.2012. Rozhodujúci je dátum vykládky tovaru tureckému odberateľovi, nie to, kedy sa o tomto termíne dozvedel žalovaný pri fakturácii za vykonanú prepravu. V konaní bolo preukázané, že námietky na prekročenie dodacej lehoty boli zo strany žalovaného uplatnené až 25.5.2012, kedy žalovaný dal reklamáciu v súvislosti s vystavovanou fakturáciou. Reklamácia z 25.5.2012 je po zákonnej 21-dňovej prekluzívnej lehote podľa článku 30 bodu 3 Dohovoru. Preto si žalovaný nemôže uplatniť v súdnom konaní právo nároku na náhradu za prekročenie dodacej lehoty, ak neposlal písomnú výhradu do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi (tureckému odberateľovi 27.4.2012). Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ neakceptoval námietky žalovaného na započítanie sumy 1.073,- eur. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne, keď zaviazal žalovanú spoločnosť doplatiť aj zvyšok odplaty 700,- eur za vykonanie prepravy s úrokom z omeškania.

Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, nakoľko výpočet náhrady bol súdom prvého stupňa urobený správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. . Za vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní je odmena za dva úkony právnej pomoci po 71,38 eur za jeden úkon + 7,63 eur režijný paušál, resp. 7,81 eur ako režijný paušál. V súčte to dáva 158,20 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pribullu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.