Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-36-2012.pdf
PDF · 111.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu ELUMA Trans, s.r.o., so sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 36466115, zastúpeného JUDr. Jozefom Pribullom, advokátom so sídlom Bajkalská 33, 080 01 Prešov proti žalovanému Plastics - Trade, a.s., so sídlom Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 36483265, zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 1400,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 700,-eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 18.7.2012 do 20.11.2012 zo sumy 1400,-eur a zo sumy 700,-eur 8% ročný úrok z omeškania od 21.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 520,25 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 84,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 436,29 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1400,-eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal prepravu tovaru na trase Snina (Slovensko) - Köyü, Eregli - Zonguldak (Turecko), s termínom nakládky 13.4.2012 a termínom vykládky 16.-17.4.2012 za dohodnutú cenu 1400,-eur s podmienkou, že žalovaný zaplatí polovicu prepravného vo výške 700,-eur pri nakládke a druhú polovicu v dohodnutej lehote splatnosti 60 dní. Žalobca podľa nákladného listu CMR č.XXXXXXX prepravu vykonala a tovar do miesta určenia doručil dňa 27.4.2012. Po vykonaní prepravy žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnuté prepravné vo výške 1400,-eur faktúrou č.XXXXXX zo dňa 18.5.2012 splatnou dňa 17.7.2012. Žalovaný doposiaľ vyúčtované prepravné nezaplatil, čo odôvodnil tým, že nebol dodržaný termín dodania tovaru do miesta určenia a preto zaplatí iba 700,-eur.
Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave vecí v zmysle ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahuje aj medzinárodný Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č.11/1975 Zb. Podľa článku 30 ods.3 Dohovoru CMR nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, čo žalovaný neurobil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/70/2012 zo dňa 01.8.2012, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému rozkazu žalovaný odpor. Potvrdil, že dňa 11.4.2012 si u žalobcu objednávkou č.XXXX/XXXXXXXXX objednal prepravu tovaru na trase Snina, Slovensko
- Eregli, Turecko, pričom si však stanovil podmienku, že tovar musí byť v mieste dodania vyložený v termíne 16.-17.4.2012. Tovar bol v mieste nakládky naložený dňa 13.4.2012, pričom vodič, ktorého žalobca poveril vykonaním prepravy odmietol prevziať dohodnutý preddavok vo výške 700,-eur. Počas prepravy tovaru sa dozvedel, že žalobca zabezpečil namiesto vlastnej dopravy zbernú službu na prepravu jeho tovaru. Ak by to bol vedel vopred, prepravu tovaru u žalobcu by si neobjednal. Zároveň e- mailom zo dňa 13.4.2012 upozornil žalobcu na bezpodmienečné dodržanie termínu doručenia tovaru. Žalobca v požadovanom termíne tovar tureckému odberateľovi nedoručil. K jeho vyloženiu v mieste určenia došlo až dňa 27.4.2012. Keďže prepravovaný tovar nebol príjemcovi doručený včas, tento požiadal žalovaného o 10% zľavu z ceny tovaru, t.j. 1073,-eur, s tým, že ak mu nebude poskytnutá, bude ich ďalšia obchodná spolupráca ukončená. Listom zo dňa 25.5.2012 vrátil žalovaný žalobcovi vystavenú faktúru za prepravu na prepracovanie na sumu 700,-eur.
Žalobca v priebehu konania vzal svoj návrh čiastočne späť, pretože zo strany žalovaného došlo po podaní žaloby k úhrade 700,-eur. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 700,-eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1400,-eur od 18.7.2012 do 20.11.2012 a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 700,-eur od 21.11.2012 do zaplatenia. Vo vyjadrení k odporu uviedol, že z hľadiska práva je irelevantné, či na prepravu tovaru použil vlastné vozidlá alebo iných dopravcov. V zmysle ust. § 621 Obchodného zákonníka na to, aby použil iných dopravcov nepotreboval súhlas žalovaného. Opakovane poukázal na ust. článku 30 ods.3 Dohovoru CMR a uplatnil si námietku podľa tohto článku.
Z jeho strany nebol termín dodania tovaru, t.j. 16.-17.4.2012 potvrdený, pretože žalovaný požiadal o tzv. dokladkovú cenu, t.j. chcel, aby cena prepravy tovaru bola čo najnižšia. Toto sa dalo dosiahnuť iba tým spôsobom, že, sa bude jeho tovar prepravovať s iným tovarom a preto ani zo strany žalobcu nedošlo k potvrdeniu termínu vykládky tovaru.
Podľa § 96 ods.1, O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví, Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa odseku 2, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa odseku 3, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže žalobca vzal svoj návrh čiastočne späť pred prvým pojednávaním a žalovaný prítomný na pojednávaní proti tomuto čiastočnému späťvzatiu návrhu nenamietal, súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil.
Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Na základe objednávky č.XXX/XXXXXXXXX mal žalobca vykonať prepravu v termíne 16.-17.4.2012 a tento termín bol pre neho kľúčový. Žalobca prijal objednávku ako celok a preto jeho tvrdenie, že tento termín neakceptoval neobstojí. Žalobca tento termín nedodržala a žalovaného ani žiadnym spôsobom neupozornil o nemožnosti jeho splnenia. Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy v zmysle ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Na tento záväzkový vzťah nie je možné aplikovať Dohovor CMR, pretože tento sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielky za odplatu a nie na zmluvu zasielateľskú, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MObdo 2/2008 zo dňa 19.01.2009. Táto zmluva bola uzatvorená ako fixná zmluva v zmysle § 349 ods.3, Obchodného zákonníka a tým, že žalobca nedodržal fixný termín dodania tovaru na miesto určenia, dostal sa dňom 18.4.2012 do omeškania tým zo zákona došlo k odstúpeniu od zasielateľskej zmluvy. Keďže sa tým zrušila zmluva okamihom odstúpenia, uhradil žalobcovi časť dohodnutej odmeny za zabezpečenie prepravy vo výške 700,-eur. Keďže sa na vzťah medzi účastníkmi konania nevzťahuje Dohovor CMR, žalovaný si dňa 25.5.2012, t.j. hneď po tom, čo mu bola dňa 24.5.2012 doručená faktúra vystavená žalobcom za vykonanú prepravu tovaru uplatnil reklamáciu a požadoval zľavu 50% z dôvodu nedodržania termínu doručenia zásielky a preto bola jeho reklamácia uplatnená včas. Okrem toho, pre prípad ak by súd nevyhodnotil zasielateľskú zmluvu ako fixnú, poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s nesplnením povinnosti žalobcu doručiť zásielku v stanovenom termíne mu vznikla ujma. Tá spočíva v tom, že od príjemcu v Turecku mu doposiaľ nebola uhradená cena za prepravený tovar, nakoľko tento požaduje priznať zľavu vo výške 1073,-eur, t.j. 10% z ceny prepravovaného tovaru. Túto vzniknutú škodu preto žiadal žalovaný započítať proti pohľadávke žalobcu a mal za to, že od tohto započítacieho úkonu pred súdom došlo k zániku všetkých jeho záväzkov voči žalobcovi.
Okrem výsluchu žalobcu a žalovaného, súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä objednávkou č.XXX/XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2012, medzinárodným nákladným listom CMR č. XXXXXXX, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 18.5.2012, listom žalovaného zo dňa 25.5.2012 - vrátenie faktúry za prepravu (čl.26), reklamáciou žalovaného zo dňa 25.5.2012 (čl.63), e-mailovou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, výpisom žalobcu a žalovaného z obchodného registra ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový stav.
Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj zasielateľstvo.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, pričom predmetom jeho činnosti je aj výroba obalových materiálov.
Objednávkou č.XXX/XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2012 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu tovaru na trase Snina - Köyü, Eregli, Turecko, s tým, že nakládka tovaru sa uskutoční dňa 13.4.2012 v priestoroch žalovaného, predmetom prepravy bude 5 ton antikorózneho baliaceho papiera a vykládka sa uskutoční v Turecku v termíne 16.-17.4.2012. Cena za prepravu bola dohodnutá vo výške 1400,-eur so splatnosťou 60 dní, pričom polovica sumy mala byť uhradená pri nakládke a druhá polovica po dohodnutej splatnosti.
Z medzinárodného nákladného listu CMR č.XXXXXXX vyplýva, že vykládka tovaru sa v Turecku uskutočnila dňa 27.4.2012.
Za vykonanú prepravu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXX zo dňa 18.5.2012 splatnou dňa 17.7.2012 dohodnutú cenu 1400,-eur.
Listom zo dňa 25.5.2012 žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi vrátil pričom uviedol, že ju vracia z dôvodu, že neboli splnené podmienky objednávky - nebol dodržaný termín dodania tovaru, ktorý sa predĺžil o cca 1,5 týždňa a za fakturovanú službu uhradí žalobcovi 700,-eur.
Ďalším listom z toho istého dňa, t.j. 25.5.2012 žalovaný reklamoval u žalobcu vykonanú prepravu a uplatnil si za nedodržanie termínu vykládky zľavu vo výške 50% z dohodnutej sumy.
Z e-mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania vyplýva, že žalovaný si na základe telefonického rozhovoru u žalobcu objednal prepravu tovaru tak, ako to vyplýva z vyššie uvedenej písomnej objednávky a žalobcovi zdôrazňoval potrebu doručenia tovaru do miesta vykládky v termíne do 17.4.2012 a že žalobca termín vykládky nedodržal, pretože podľa vlastného vyjadrenia ho ani nepotvrdil.
Podľa § 19 ods. 1, zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, nákladná cestná doprava je preprava vecí a zásielok, ktorú dopravca vykonáva na základe zmluvy o preprave vecí (tovaru) prípadne inej zmluvy, podľa prepravného poriadku a tarify.
Podľa § 601 ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa § 605 ods.1, ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.
Podľa odseku 2, ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.
Podľa § 607ods.1, zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.
Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Takýmto špeciálnym predpisom je v danom prípade vyhl. č. 11/1975 Z. z. v platnom znení, o Dohovore o prepravenej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).
Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 6MObdo 2/2008 zo dňa 19.01.2009, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 06.6.2006 č.k. 15Cb 32/2005-115 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2007 č.k. 4Cob 15/2007-160. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2013 uviedol, že v odôvodnení tohto uznesenia NS SR je konštatované, že odvolací súd ustálil, že pokiaľ dával žalovaný objednávku na prepravu, dával ju žalobcovi ako špeditérovi. A ďalej že vzťah účastníkov sa potom riadi ustanoveniami § 601 a nasl. Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve a zasielateľ nesie plnú zodpovednosť za vybavenie prepravy s dojednaným príkazcom. Nie je možné vzťah účastníkov konania hodnotiť podľa CMR, pretože ďalší zmluvný vzťah podľa CMR je vzťahom medzi zasielateľom a s ním dojednaným prepravcom.
Táto konštatácia však vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob 15/2007, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MObdo 2/2008 zrušený a nie zo samotného odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení tohto uznesenia NS SR konštatuje, že odvolací súd správne právny vzťah medzi účastníkmi klasifikoval ako vzťah zo zasielateľskej zmluvy, k otázke aplikácie Dohovoru CMR č. 11/1975 Zb. sa však nevyjadril. Súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu iba v prípade, ako bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo nie je tento prípad.
V danom prípade je súd toho názoru, že aplikácia Dohovoru CMR č.11/1975 Zb. je namieste a to aj napriek tomu, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zasielateľská zmluva a nie zmluva o preprave veci. Zasielateľská zmluva sa z doktrinálneho hľadiska zaraďuje do skupiny zmlúv súvisiacich s dopravou. Na základe zasielateľskej zmluvy vzniká medzi zasielateľom a príkazcom záväzkový zmluvný vzťah. Z neho sa odvíjajú jednak záväzková povinnosť zasielateľa, že vo vlastnom mene „obstará“ pre príkazcu a na jeho účet prepravu vecí z určitého miesta do určitého miesta a jednak záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi za takúto činnosť odplatu. Žalobca ako zasielateľ sa zaviazal pre žalovaného ako príkazcu obstarať prepravu vecí z presne určeného miesta v Slovenskej republike do presne určeného miesta v Turecku a túto činnosť aj prostredníctvom tretej osoby vykonal.
Predmetom konania je teda nárok z medzinárodnej prepravy tovaru, t.j. miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania, ležali v dvoch rôznych štátoch.
Podľa článku 1 bod 1, Dohovoru, tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Z ustanovenia tohto článku Dohovoru jednoznačne vyplýva, že tento sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, nehovorí sa iba o konkrétnej zmluve o preprave a preto podľa názoru súdu je v tomto prípade prípustná a potrebná aplikácia ustanovení Dohovoru. Z jednotlivých ustanovení Dohovoru, napr. článku 17 je možné usudzovať, že tento sa vzťahuje aj na zasielateľské zmluvy. Konkrétne v bode 3 článku 17 sa uvádza, že dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov. Aj z tejto formulácie je možné vyvodiť záver, že Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že by žalobca žalovaným objednanú prepravu tovaru neobstaral. Obrana žalovaného, že ak by vedel, že žalobca na jej vykonanie použije tretiu osobu a nevykoná ju sám sa javí ako účelová a skutočne právne irelevantná, keďže účastníci konania boli v obchodnom vzťahu v tomto prípade nie po prvýkrát a teda žalovaný vedel, resp. mal vedieť, že predmetom činnosti žalobcu je zasielateľstvo a nie vykonávanie medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.
Podľa článku 19 Dohovoru prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
V predmetnom konaní bola spornou otázka, či preprava tovaru bola vykonaná na základe objednávky č.XXX/XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2012 ako celku, v ktorej mal byť dohodnutý termín vykládky najneskôr 17.4.2012, a ktorá objednávka nebola žalobcom potvrdená, na čo žalobca poukazuje aj e-mailovej korešpondencii alebo bola preprava vykonaná na základe ústnej objednávky, bez dohodnutého presného termínu vykládky tovaru u príjemcu.
V prípade, ak by bola preprava tovaru vykonaná na základe ústnej objednávky bez určenia presného termínu vykládky (čo nie je podstatnou náležitosťou zasielateľskej zmluvy) vzhľadom k nerozporovanej skutočnosti, že preprava bola vykonaná a tovar bol do miesta určenia doručený, žalovanému vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny prepravy.
Z objednávky č.XXX/XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2012 vyplýva, že termín vykládky tovaru v mieste určenia v Turecku si žalovaný objednal na 16.-17.4.2012.
Podľa článku 23 bod 5, Dohovoru ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.
Podľa článku 30 bod 3, Dohovoru nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.
Účastníci konania zhodne uviedli, že zásielka sa dala k dispozícii príjemcovi dňa 27.4.2012 a teda ak by žalovaný vykonal prepravu na základe písomnej objednávky č.XXX/XXXXXXXXX s dohodnutým termínom vykládky 16.-17.4.2012 došlo by k prekročeniu dodacej lehoty a žalobcovi by vznikol nárok na náhradu škody v zmysle článku 23 bod 5, Dohovoru. Žalovaný zaslal žalobcovi písomnú výhradu dňa 25.5.2012 a teda nedodržal 21 dňovú prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z ust. článku 30 bod 3, Dohovoru, pričom žalobca opakovane vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia.
Ustanovenie článku 30 ods. 3, Dohovoru zakotvuje 21 dňovú prekluzívnu lehotu na vznesenie výhrady príkazcom, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, preto súd musel na túto preklúziu prihliadať a žalobe vyhovieť, pretože žalovaný ako príkazca v určenej lehote 21 dní nezaslal žalobcovi ako zasielateľovi písomnú výhradu a započítacia námietka vznesená žalovaným nebola na započítanie spôsobilá.
Žalovaný uplatnil na započítanie sumu 1073,-eur, ktorá predstavuje 10% z hodnoty prepravovaného tovaru, ktorú mu príjemca údajne neuhradil. Svoj návrh na započítanie bližšie nešpecifikoval ani nepodložil listinnými dôkazmi a preto ani tu neobstojí započítacia námietka, ktorú súd vyhodnotil ako obranu proti návrhu. Nič však nebráni žalovanému, aby si nárok na náhradu tejto ujmy uplatnil samostatnou žalobou.
Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch svedkov, pretože mal za dostatočne preukázaný zistený skutkový stav a to najmä z dokladov tvoriacich obsah súdneho spisu, z e-mailovej komunikácie účastníkov konania ako aj z ich výpovedí a ďalšie pokračovanie v tomto konaní by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. a žalovaného zaviazal na úhradu uplatnenej pohľadávky a náhradu trov konania žalobcovi.
Podľa § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil riadne a včas a dostal sa s jeho splatením do omeškania, preto mu patrí úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s obchodným zákonníkom a preto mu súd aj v tejto časti žaloby vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., pretože žalobca mal vo veci plný úspech a zaviazal žalovaného uhradiť mu trovy konania vo výške 520,25 eur, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 84,-eur a z trov právneho zastúpenia, náhrady cestovného a náhrady za stratu času spolu vo výške 436,25 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :
1. zo sumy 285,48 eur - t.j. tarifná odmena za 4 krát hl. úkon á 71,37 eur - 1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie žaloby na súd, 3.písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 25.9.2012, 4.účasť na pojednávaní dňa 14.01.2013;
2. zo sumy 30,70 eur, t.j. 3x režijný paušál á 7,63 eur za úkony v roku 2012 a 1x režijný paušál á 7,81 eur za úkon v roku 2013;
3. zo sumy 42,01 eur - náhrada cestovných výdavkov na trase Prešov - Humenné a späť dňa 14.01.2013 osobným motorovým vozidlom Hyundai Tucson - amortizácia: 145,2km x 0,183 eur = 26,57 eur, pohonné hmoty: 145,2km/100 x 7,6litra x 1,40 eur/l = 15,44 eur;
4. zo sumy 78,60 eur - náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 14.01.2013 za 6 polhodín á 13,01 eur a sú vypočítané podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky 557/2008 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Krajskom súde v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie, toto právo podať odvolanie nemajú. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.