Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-948-2013.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
17Co/948/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: N.. T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, L., Z. Y.. X. B., H., so sídlom v O., L. XX, XXX XX O. proti odporcovi: N.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, L., H. B.: N. U. XX, L., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. novembra 2013, č.k. 6C/279/2012-177, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd predbežným opatrením uložil povinnosť záložnému veriteľovi - O. V. B. X, XXX XX X. X, B..: XX XXX XXX, zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru, ako pozemky parcely registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape ako pozemky
- parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2 a parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 a stavba - rozostavaný rodinný dom na parcele č. XXX/X. V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodňovala skutočnosťou, že na predmetné nehnuteľnosti je zriadené záložné právo, zriadené na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 30.11.2007 a zmluvy o záložnom práve zo dňa 19.11.2009, ktorým sa zabezpečujú pohľadávky veriteľa - O., X. voči účastníkom konania ako dlžníkom z titulu zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o účelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. Z oznámenia banky vyplynulo, že táto voči odporcovi eviduje pohľadávku z bežného účtu ku dňu 02.05.2013 v sume 1.116,40 Eur a pohľadávku z kreditnej karty ku dňu 02.05.2013 v sume 1.319,66 Eur. Vzhľadom k tomu, že si odporca ako dlžník riadne a včas neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z týchto právnych vzťahov voči banke, banka listami - informácia o príprave dražbe nehnuteľností č. XXXXXXXXX a informácia o príprave dražby nehnuteľností č. XXXXXXXXX navrhovateľke oznámila, že je nútená pristúpiť k príprave dražby nehnuteľností, ktorá slúži ako zabezpečenie úveru. Banka pritom poukázala na ustanovenie bodu 7.1 všeobecných obchodných podmienok O. banky, a.s., podľa ktorých môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť hypotekárneho úveru aj na základe porušenia povinnosti dlžníka z inej zmluvy. X. uviedla, že pokiaľ navrhovateľka nezačne splácať dlhy jej bývalého manžela - odporcu, banka vyhlási mimoriadnu splatnosť hypotekárneho úveru a následne pristúpi k výkonu záložného práva formou dražby predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka však nemá finančné prostriedky, ktoré by mohla použiť na splatenie hypotekárneho úveru v celej výške a v prípade ďalšieho úveru inou bankou nemôže poskytnúť záloh na zabezpečenie úveru, nakoľko nehnuteľnosti sú predmetom vyporiadania BSM, a teda navrhovateľka nie je v súčasnosti oprávnená s nimi, bez súhlasu odporcu, žiadnym spôsobom nakladať. Rovnako navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že postup banky je zjavne v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že záväzky odporcu ako dlžníka voči banke boli ku dňu 02.05.2013 v celkovej výške 2.436,06 Eur, pričom banka chce z tohto dôvodu realizovať výkon záložného práva dražbou nehnuteľností, ktoré majú hodnotu cca 161.000 Eur, a v ktorých navrhovateľka
spolu so svojím maloletým 5-ročným dieťaťom býva. Poukázala tiež na to, že v súčasnosti oba úvery spláca v plnej výške výhradne sama, bez súčinnosti odporcu, ktorý spoločnú domácnosť opustil. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia po začatí konania, predmetom ktorého je vyporiadanie BSM, keď navrhovateľka tvrdí, že postupom banky by boli obaja účastníci poškodení pri vyporiadaní BSM, keďže predmetom ich vzájomného vyporiadania by bol už len zvyšok výťažku predaja nehnuteľnosti dražbou, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou nedosiahol trhovú hodnotu uvedených nehnuteľností. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však nie je možné vyhovieť, nakoľko vzťah, ktorý by sa predbežným opatrením upravil, nebude vyriešený v konaní vo veci samej, pretože navrhovateľom žiadané predbežné opatrenie nemá vzťah k nároku, ktorý je predmetom konania, t. j. k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V predmetnom konaní budú vyriešené iba vzájomné vzťahy účastníkov vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie vzťahy účastníkov a banky, s ktorou títo uzatvorili predmetné zmluvy. Podľa názoru súdu by potom súd, ak by nariadil navrhované predbežné opatrenie, neprimeraným spôsobom zasiahol do práv tretej osoby vyplývajúcich z uzavretých zmlúv, ktorá by takto nemohla realizovať svoje právo ani vo vzťahu k zmluvám, vo vzťahu ku ktorým bolo priamo záložné právo zriadené. Z uvedených dôvodov sa už potom nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by mohli mať prípadne význam v inom konaní.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. V odvolaní vyslovila názor, že rozhodnutie súdu je nezákonné. Poukázala pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 237/2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky síce nerieši identický právny problém, avšak zaoberá sa otázkou zmyslu predbežných opatrení, odvolávajúc sa okrem iného aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 394/2001 a iné rozhodnutia súdov, podľa ktorých základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje, avšak ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie má smerovať, nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Uviedla, že sa vo vzťahu k tretej osobe domáha zdržania sa určitého konania, ktorého uskutočnením môže dôjsť k vzniku ujmy. V návrhu celkom jasne zadefinovala, aká ujma by jej hrozila v prípade, ak by odporca, v jej prípade tretia osoba - O. realizovala výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. V takomto prípade by jej, ale aj odporcovi v konaní o vyporiadaní BSM mohla vzniknúť ujma spočívajúca v znížení predajnej ceny v rámci dražby, pričom jej skutočnou škodou by bola škoda spočívajúca v už vyplatených splátkach úveru, ktorý splácala navrhovateľka sama po rozvode manželstva. Prípadnou realizáciou záložného práva dobrovoľnou dražby by došlo k reálnemu ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľky tým, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom BSM, by nemohla byť predmetom samotného vyporiadania BSM. Výkonom dražby by stratila bývanie pre seba, aj svoje maloleté dieťa, hoci pohľadávky banky z titulu poskytnutých úverov, ku ktorým sa vzťahovala samotná záložná zmluva, navrhovateľka riadne plní. Je pritom otázne, či v danom prípade môže požívať právnu ochranu také ustanovenie všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré umožňuje banke realizovať záložné právo na založenú nehnuteľnosť, hoci vlastník, resp. spoluvlastník tejto nehnuteľnosti o vzniku iných dlhov nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť. Takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, ako taký nemôže požívať právnu ochranu. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa domnievala, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, ak dospel k záveru, že takéto predbežné opatrenie nemá právny vzťah k predmetu konania o vyporiadanie BSM, pretože realizáciou záložného práva by prakticky odpadol predmet konania o vyporiadanie BSM, keďže ani jeden z účastníkov by už nemal záujem na pokračovaní v tomto konaní. Naviac, vydaním predbežného opatrenia by žiadna ujma nevznikla ani tretej strane, t. j. záložnému veriteľovi O. pretože jej pohľadávky sa naďalej riadne a včas splácajú.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
V prejednávanej veci bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný z druhého dôvodu, že je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľka nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu odôvodňuje tým, že výkon záložného práva bankou, ktoré viazne na ňou uvedených nehnuteľnostiach, by spôsobil, že konanie o vyporiadanie BSM tak, ako sa v súčasnosti vedie, by v značnej miere stratilo svoje opodstatnenie, pretože predmetné nehnuteľnosti tvoria prevažnú časť majetku, ktorý je predmetom konania o vyporiadanie BSM, čím by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ sa jedná o druhý dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia - obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, predpokladom pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že došlo, alebo reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom, pričom je nevyhnutné, aby sa jednalo o súdne rozhodnutie, ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť na plnenie. Je pritom zrejmé z citovaných ustanovení § 74 ods. 1 a § 76 ods. 2 O.s.p., že predbežné opatrenie upravuje predovšetkým vzťahy medzi účastníkmi konania a voči tretej osobe, t. j. tomu, kto nie je účastníkom konania, možno predbežným opatrením nariadiť povinnosť len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
V danej veci je predmetom konania vo veci samej vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. konanie, v ktorom sa vyporiadava majetok účastníkov konania po právoplatnom zániku ich manželstva. V takomto druhu konania súd vyporiada zistený majetok rozvedených manželov podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do toho spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z uvedeného je zrejmé, že argument, o ktorý opiera navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. že výkonom záložného práva dôjde k zmenšeniu majetku účastníkov konania, a teda nebude už „čo vyporiadavať“, je preto k predmetu konania právne irelevantný. Záver súdu prvého stupňa, že žiadané predbežné opatrenie preto nemá vzťah k nároku, ktorý je predmetom konania, t. j. k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože v danom konaní budú riešené iba vzájomné vzťahy účastníkov vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale nie vzťahy medzi účastníkmi a bankou, preto považoval odvolací súd za správny.
Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že okolnosti, na ktoré poukazuje navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, najmä na neprijateľnosť ustanovenia bodu 7.1 Všeobecných obchodných podmienok O. podľa ktorých môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť hypotekárneho úveru aj na základe porušenia povinností dlžníka z inej zmluvy, by pravdepodobne bolo potrebné posúdiť z hľadiska ochrany spotrebiteľa, avšak navrhovateľka sa musí toho domáhať v inom konaní, smerujúcom proti banke a nie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré tak, ako bolo vyššie uvedené, nemôže riešiť vzťahy medzi účastníkmi a bankou.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .