Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-142-2013.pdf
PDF · 114.31 KB
No categories available
12C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpená spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615 proti žalovanému: Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, v konaní zastúpené JUDr. Zděnkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o zaplatenie 736,80 eur s prísl., takto:
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 486,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 486,12 eur od 02.03.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach 30,- eur, vždy do 20- eho dňa toho ktorého mesiaca pod výstrahou v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 14,08 eur a titulom trov právneho zastúpenia 56,88 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
konanie v časti o zaplatenie 22,53 eur uplatňovaného titulom kapitalizovaného denného úroku z omeškania z a s t a v u j e ,
vedľajší účastník n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2013 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 736,80 eur, spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,48 eur, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 154,58 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 708,68 eur od 17.04.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2010 so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 540,- eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 26,94 eur v počte 30. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 14.02.2011 k zaplateniu celého zostatku úveru vo výške 737,28 eur v lehote do 15-ich dní od odoslania výzvy. Žalobca špecifikoval uplatňovaný nárok výškou 514,14 eur z dlžnej sumy úveru bez úroku z úveru do času zosplatnenia, úrokom z istiny do času zosplatnenia vo výške 130,11 eur, úrokom z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny tzv. ušlý úrok, ktorý mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru 64,34 eur, spolu sumou 108,83 eur. Uplatnil si ďalej poplatok za upomienku vo výške 16,- eur, zmluvnú pokutu podľa hlavy úverových podmienok z názvom Záverečné ustanovenia vo výške 12,12 eur a zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou vo výške 0,48 eur a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 154,68 eur.
Podaním doručením tunajšiemu súdu dňa 18.09.2013 žalobca zobral v časti svoj návrh späť s odôvodnením, že po prepočte uplatňovaného kapitalizovaného denného úroku si uplatňuje sumu 132,15 eur.
Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatia, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Pre späťvzatie časti návrhu pred začatím konania vo veci samej súd konanie, podľa citovaného zákonného ustanovenia v časti zastavil.
Súd vo veci dňa 30.04.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro 165/2013, ktorý bol zo strany žalovaného napadnutý odporom, ktorý bol súdu doručený dňa 22.05.2013.
Žalovaný v odpore namietal nedôvodnosť žalobného návrhu z toho dôvodu, že uhradil presne 12 splátok na predmetnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, o ktorých však nemá doklady. Na základe toho považoval vymáhanú sumu za neoprávnenú, zároveň namietal uplatnenú výšku úrokov a úrokov z omeškania, pretože žalobca pri ich výpočte vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaný taktiež poukázal na neprijateľnosť zmluvných podmienok a žiadal, aby súd podrobil súdnemu prieskumu ich platnosť. Súčasne poukázal na to, že ak súd zhodnotí nárok žalobcu za dôvodný, aby mu umožnil zaplatiť dlh v splátkach vo výške po 20,- eur, nakoľko jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje uhradiť dlh v celej sume, nakoľko v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 359,81 eur, z ktorej vyživuje tri maloleté deti a manželku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom, splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou zo dňa 27.01.2010, úverovými zmluvnými podmienkami, splatenie celého úveru, kópiou poštového podacieho hárku, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, rodnými listami maloletých detí žalovaného, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi, vyjadrením žalobcu a ostatným obsahom spisu, pričom
zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.01.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 540,- eur, ktorý bol poskytnutý na nákup tovaru značky Samsung s predajnou cenou tovaru 568,- eur, pričom bola zaplatená akontácia v hotovosti 28,- eur, splátky úveru boli dohodnuté mesačne 26,94 eur v počte 30. Ročná úroková sadzba 34,50 %, RPMN 41,2 %, priemerná hodnota RPMN 48,96 %, celkové náklady spotrebiteľa 268,20 eur, s dátumom prvej splátky 27.02.2010 a lehota splatnosti 15.07.2012, pričom splátky mali byť uhradené vždy do 15-eho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca poštovou poukážkou.
Žalovaný uhradil žalobcovi za poskytnutý úver podľa splátkového kalendára dve splátky. Prvá splátka bola uhradená dňa 23.02.2010 vo výške 26,94 eur a druhá splátka 23.03.2010 vo výške 26,94 eur.
Žalobca následne výzvou zo dňa 14.02.2011 vyzval žalovaného v dôsledku omeškania so splácaním úveru na úhradu zosplatnenej celej časti čerpaného úveru, a to v nadväznosti na obsah úverových podmienok spolu so zmluvnou pokutou vo výške 737,28 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote do 15- ich dní od 14.02.2011.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.09.2013 uviedol, že eviduje od žalovaného v predmetnej úverovej zmluve skutočne uhradené iba 2 platby a to zo dňa 23.02.2010 vo výške 26,94 eur a zo dňa 23.03.2010 vo výške 26,94 eur. Mal zato, že pokiaľ žalovaný nevie údajné ďalšie platby preukázať, jeho tvrdenia vyznievajú účelovo a považuje ich za irelevantné. Poukázal na to, že si splnil svoju povinnosť na písomné vyzvanie k úhrade celého dlhu pre prípad zosplatenia a to výzvou zo dňa 14.02.2011. Taktiež za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uzavrel predmetnú úverovú zmluvu so žalovaným, ktorý mal v tom čase byť údajne v omeškaní s plnením iného záväzku. Žalobca so žalovaným okrem predmetnej úverovej zmluvy uzavrel v roku 2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pri ktorej sa žalovaný dostal do omeškania sa platením splátky splatnej dňa 20.04.2010 teda v čase po uzavretí úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok a to od č. 3 až po č. 12. Čo sa týka uplatňovaného nároku, tento špecifikoval istinou - z dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru dočasu zosplatnenia bol výške 139,29 eur, ďalej dlžnou sumou úveru bez úrokov úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 374,85 eur, čo je súčet istiny a zosplatnej istiny totožný s výškou poskytnutého úveru, to je 165,15 eur + 374,85 eur spolu 540,- eur. Úrok z vyššie uvedenej sumy úveru do času zosplatenia vo výške 130,11 eur a to rozdiel medzi úrokom z úveru vyrubeným do zosplatnennia úveru 158,13 eur a úrokom z úveru zaplateným zo strany žalovaného 28,02 eur a úrokov z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 64,34 euo uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru (takzvaný ušlý úrok).
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní poukázal na argumenty prezentované v odpore žalovaného a doplnil argument, že v úverovej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 34,50 % ročne, pričom v danom čase boli priemerné úrokové sadzby obdobných úverových vzťahoch poskytované bankami v priemere 12,71 %, keďže v danom prípade predstavuje dohodnutý úrok dvojnásobok úrokov poskytovaného bankami, tento nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi a s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a navrhol, aby súd posúdil túto úverovú zmluvu z týchto dôvodov ako neplatnú a zaviazal žalovaného len na úhradu istiny bez poplatkov a bezúročne.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 10.6.2010:
a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 25.6.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6 obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27.01.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom o úvere, pričom veriteľ poskytol k žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 540,- eur, ktorý sa žalovaný sa zaviazal splácať v 30- tich mesačných splátkach. Dohodnuté bolo, že je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a prvá mesačná splátka mala byť uhradená 27.02.2010 a úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci lehota splatnosti mala byť 15.07.2012.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý za 30 mesiacov sumu predstavoval sumu 268,20 eur (z úveru 540,- eur ), čo je 34,50 % ročne.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v januári 2010 predstavoval priemerne úrok 14,53 % p.a. dohodnutý úrok medzi účastníkmi v danom prípade presiahol bežný úrok poskytovaný bankami dvojnásobok.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 14,53 % ročne za absolútne neplatnú.
Úroky 34,50 % sú neprimerane vysoké. Prevyšujú úroky v bankách o viac ako 100%. Žalovaný bral úver ako zamestnanec s mesačným príjmom 700,- eur a čistým mesačným príjmom partnerky 200,- eur, počtom troch vyživovaných detí. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu, naviac u žalovaného už v danom čase žalovaný mal iný úver. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.
Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa preukázal najmenej nepriamy úmysel veriteľa, išlo by pre zmenu o neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom, Trestným zákonom § 235 TZ.
V zmysle ustálenej súdnej praxe vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu.
Súd z vlastnej činnosti (napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porov. stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent (v predmetnej veci úrok 34,50 %).
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Keďže súd hodnotil v danej časti zmluvu ako neplatnú a priznal žalobcovi iba náhradu bezdôvodného obohatenia, t.j. to čo žalobca žalovanému poskytol, musí žalovaný vrátiť. V prevyšujúcom rozsahu bola preto žaloba zamietnutá s odôvodnením, že na toto plnenie žalobca nemá nárok, keďže zmluva je neplatná a žalovaný bol zaviazaný povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie v sume 486,12 eur.
Čo sa týka úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovaného na plnenie záväzku požiadal pri výzve o zosplatnení úverovej zmluvy zo dňa 14.02.2011. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania bezpochyby už dňa 02.03.2011 od kedy bol úrok z omeškania uplatňovaný a tento nepresiahol zákonom stanovú výšku avšak len z priznanej sumy v prešujúcej časti aj úrok z omeškania zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z predložených listinných dôkazov žalovaným mal súd zistené, že žalovaný je v súčasnosti nezamestnaný, jediným rodinným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, pričom si z toho plní vyživovacie povinnosť vo vzťahu k trom maloletým deťom a manželke. Vzhľadom na jeho príjem nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 30,- eur mesačne s tým, že keď k riadne a včas nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď percento úspechu žalobcu vo veci je 66 %, pre ktorého určenie bol rozhodujúci pomeru úspechu a neúspechu žalobcu 34 % ( t .j. 66 % - 34 % = 32 %). Trovy konania žalobcu spočívali v trovách z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 44,- eur z čoho 32 % predstavuje 14,08 eur. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca vyčíslil za 3 úkony právnej pomoci v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov a to úkon príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, vyjadrenie k odporu žalovaného, zo základu 736,80 eur t. j. 3 x 51,45 eur = 154,34 + 3 x 7,81 = 23,43 eua bez DPH (právny zástupca žalobcu nepreukázal, že je platcom DPH) spolu 154,34 + 23,43 = 177,77 eur.
Pri vyššie uvedenom pomere úspechu 32 % potom náhrada trov konania predstavuje 56,88 eur.
Pretože vedľajší účastník ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Keďže vedľajší účastník stav na strane žalovaného, ktorý v konaní bolo úspešný len čiastočne v pomere, ako je vyššie uvedenom právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nevzniklo.