Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/129/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného

G. T.,

nar. XX.XX.XXXX v D. R., trvale bytom D. F. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. zo dňa 05. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. zo dňa 27.06.2012 bol G. T. uznaný vinným v bode 1) z prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, 2 Tr.zák.; v bode 2) bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. a v bode 3) v spolupáchateľstve zo zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. h/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák.

Za trestné činy pod bodom 2) a 3) bol G. T. odsúdený podľa § 286 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, n/, 37 písm. h/, m/, 39 ods. 1, 3 písm. e/, 41 ods. 1, 2 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 4 roky, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za trestný čin pod bodom 1) súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženému G. T. právoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. zo dňa 15.12.2011.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa rozhodnuté tak, že návrh odsúdeného G. T. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci bol zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca poukázal na Nález Ústavného súdu o nesúlade § 41 ods. 2 Tr.zák. s SR. Pokiaľ súd pôvodne použil zmierňujúce ustanovenie , Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, za súčasného právneho stavu by musel uvažovať o uložení nižšieho trestu ako 4 roky odňatia slobody. Obhajca navrhol podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby krajský súd sám povolil obnovu konania. Alternatívne navrhol zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mal možnosť odsúdený v prítomnosti aj svojho obhajcu vyjadriť sa k svojmu návrhu, vrátane práva prednesenia konečného návrhu.

Ďalej sa nadriadený súd zaoberal vytýkanými chybami v odôvodnení sťažnosti z pohľadu, či je potrebné zasiahnuť do právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania.

Tu hneď úvodom vyslovuje senát krajského súdu právny názor, že v tomto konkrétnom prípade obnova konania proti výroku o treste neprichádza do úvahy, avšak z iných dôvodov, než vyplývajú z písomne spracovaných dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa totiž nesprávne považoval Nález Ústavného súdu SR o protiústavnosti časti ustanovenia Tr.zák. za novú skutočnosť podľa , pričom následne ale dospel k záveru, že ani táto nová skutočnosť nemá za následok neprimeranosť alebo nespravodlivosť pôvodne uloženého trestu odňatia slobody.

Tento nesprávny právny názor spočíval v tom, že Nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 publikovaný v Zbierke , týkajúci sa „protiústavnosti“ časti ustanovenia Tr.zák. (veta za bodkočiarkou), nie je skutočnosť alebo dôkaz skôr neznámy tak, ako to má na mysli ustanovenie Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade s , nemôže byť „novou skutočnosťou“ v zmysle , pretože podmienky obnovy konania podľa sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (v zásade ide o dôvod obnovy konania „ex lege“). Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal aj splnenie podmienok uvedených v (zhodne Stanovisko trestno- právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.)

V predmetnej veci však napriek vyššie uvedenému nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia , Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od dolnej hranice zvýšenej podľa Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, v časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby (aj pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou) a uložiť dokonca aj nižší trest, ako je uvedený v Osobitnej časti .

V tomto prípade preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného) odňaté nebolo. Preto v tomto prípade v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste.

Ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. sa pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania v tomto prípade nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 časti prvej vety za bodkočiarkou, na prejednávanú vec nedopadli (zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod III.)

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.