Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-33-2023.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Subarea
1S/33/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IMUNA PHARM, a.s., Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom: Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40 260 194, proti žalovanému: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25.11.2022 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 07.02.2023 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca IMUNA PHARM, a.s., Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685 (ďalej len ako žalobca“), sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 07.02.2023 (ďalej aj ako „žaloba“), doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 07.02.2023, domáhal preskúmania rozhodnutia predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“) Číslo: SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25.11.2022 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktorý rozhodol tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), zmenil výrokovú časť rozhodnutia Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo aj ako „ŠHR“) č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), a to tak, že posledný odsek výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia znie: „Správa rezerv ukladá uvedenú pokutu z dôvodu, že ochraňovateľ IMUNA PHARM. a. s., so sídlom Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685 (ďalej len „ochraňovateľ“ alebo „účastník konania“) v rámci uskutočnenej obmeny mobilizačných rezerv, realizovanej po častiach v roku 2021, vyskladnil mobilizačné rezervy vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ku konečnému termínu uvedenému v rozhodnutí o obmene číslo 139 - OMRaPZ/2020 o obmene mobilizačných rezerv zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „rozhodnutie o obmene“), t.j. ku dňu 13.12.2021 nenaskladnil do skladu P-222 areál IMUNA PHARM, a.s., Šarišské Michaľany, časť mobilizačných rezerv (krvné deriváty a infúzne roztoky) v celkovej evidenčnej hodnote XXX XXX.XX eur, čím porušil § 2 písm. b/ bod 1. zákona o ŠEIR. Zostávajúca časť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zostáva nezmenená“ a to v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 372/2012 Z.z.“ alebo aj ako „zákon o ŠHR“), rozhodol o uložení pokuty žalobcovi v celkovej výške v sume X XXX XXX,XX eura a to, za porušenie povinnosti ochraňovateľa podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o ŠHR z dôvodu neoprávneného použitia štátnych hmotných rezerv v rozpore s ust. § 2 písm. b/ bod 1 v spojitosti s ust. § 11 ods.1 a ods. 2 zákona o ŠHR a v súlade s ust. Správneho poriadku a to vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil druhostupňové
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žalobca v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 184 v spojení s ust. § 185 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná škoda a udelenie pokuty by bolo preňho likvidačné, keďže je to v čase, kedy sa s mimoriadne veľkým úsilím musí vysporiadať s enormným nárastom cien energií a povinnosť zaplatiť takú vysokú pokutu by malo za následok ukončenie jeho podnikania a následného prepustenia jeho 157 zamestnancov žijúcich v okrese Sabinov, ktorý sa vyznačuje nadpriemernou nezamestna-nosťou. Zároveň žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoje tvrdenia doplnil podaním zo dňa 14.04.2023 a predložil správnemu súdu dôkazy - účtovné závierky a súvahy za roky 2021 a 2022, prehľad mzdových nákladov za rok 2022, príkaz Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S08221-2021-OKM-1 zo dňa 13.01.2021, príkaz Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S16023-2021-OKM-41 zo dňa 21.05.2021, príkaz Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S17474-2021-OKM-39 zo dňa 23.06.2021 a oznámenie žalobcovi rozhodnutia Číslo: 15/2018-1020-KI zo dňa 20.08.2018 o určení prvku kritickej infraštruktúry a o jeho zaradení do sektora kritickej infraštruktúry. 2. Žalobca v žalobe namietal, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a to najmä z dôvodu, že toto nebolo žalovaným riadne odôvodnené (ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keďže z jeho strany nedošlo k neoprávnenému nakladaniu podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o ŠHR a z ktorého vyplýva, že neoprávneným použitím štátnych hmotných rezerv sa rozumie aktívne konanie, ktorým dochádza k porušeniu povinnosti podľa ust. § 2 písm. b/ alebo § 3 ods. 1 uvedeného zákona, pretože v danom prípade došlo ním k porušeniu ust. § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o ŠHR, v zmysle ktorého, žalobca ako ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa ust. § 2 písm. b/, je povinný najmä a/ trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv a preto za takéto porušenie povinností mu mala byť uložená pokuta vo výške XX XXX eur.
Opätovne poukázal na skutočnosti a námietky, ktoré namietal v správnom konaní, najmä na skutočnosť, že predmetné infúzne roztoky žalovanému dodal v celom dohodnutom rozsahu len s miernym omeškaním a to ihneď po odstránení vzniknutých technických problémov. Ďalej zdôraznil, že dodávky Immodinu neboli realizované z dôvodu, že tieto mu neboli dodané od jeho zahraničných zmluvných partnerov a to od obchodných spoločností - Grifols S.A. a Sevapharma a.s.. Uviedol, že obchodná spoločnosť Grifols S.A. ani napriek mnohým pokusom mu predmetný tovar nedodala a obchodná spoločnosť Sevapharma, a.s. sa dostala do insolvenčného (konkurzného) konania, čo bez akéhokoľvek jeho zavinenia, zásadným spôsobom skomplikovalo dodávateľsko - odberateľské vzťahy s touto spoločnosťou. Zdôraznil, že na problémy s dodávkami infúznych roztokov ako aj Immodinu mala vplyv aj pandemická situácia v súvislosti s COV1D 19 a vyhlásenie núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie. Zároveň poukázal na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 15-2018-1020-KI zo dňa 20.08.2018 v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, bol prevádzkovateľom kritickej infraštruktúry a z tohto dôvodu musel plniť voči Slovenskej republike svoje povinnosti podľa ust. § 9 cit. zákona, čo značne zaťažovalo jeho podnikateľskú činnosť a komplikovalo mu plnenie iných zmluvných záväzkov. Ďalej poukázal na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 15379-5/2007 zo dňa 21.06.2007, určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie a vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa nachádzala v mimoriadnej situácii podľa ust. § 3b zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, musel plniť pridelené úlohy v súvislosti s účinnou ochranou života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky pred následkami mimoriadnej udalostí
- pandémiou COVID-19. Toto rovnako mimoriadnym spôsobom taktiež zaťažovalo jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca namietal, že žiadnu z vyššie uvedených skutočnosti, nevzal žalovaný pri rozhodovaní o udelení pokuty do úvahy a mal za to, že pri rozhodovaní o výške sankcie (uloženej pokuty v celkovej sume X XXX XXX,XX eura), vybočil z rozsahu správnej úvahy podľa ust. § 195 písm. e/ SSP a nerešpektoval požiadavku primeranosti trestu k spáchanému protiprávnemu konaniu ku ktorému dochádza v dvoch rovinách, a to individuálnej - rozhodovanie žalovaného ako orgánu verejnej správy pri ukladaní sankcie a
vo všeobecnej - normotvorná činnosť zákonodarcu pri ustanovovaní všeobecných podmienok ukladania a výkonu trestu, s tým, že zákonná úprava správneho trestania musí byť v súlade s požiadavkou materiálneho právneho štátu. Preto udelenie pokuty vo výške X XXX XXX,XX eura žalobca považoval za legitímny zásah do jeho základného práva vlastniť majetok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-31.
3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 26.04.2023, doručeným dňa 27.04.2023 a navrhol, aby správny súd tento návrh zamietol.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny, resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018).
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018).
11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
12. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal predloženými dôkazmi skutočnosti, ktorými odôvodňoval potrebu priznať správnej žalobe odkladný účinok a teda osvedčil predpoklady jeho priznania a to, existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu uloženej pokuty v celkovej výške v sume X XXX XXX,XX eura, mu hrozí závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda), spočívajúca v jeho ohrození následkom jej vymáhania v exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť s dopadom i na ďalšie subjekty (zamestnancov a obchodných partnerov žalobcu). Správny súd mal uvedené skutočnosti preukázané z dôkazov predložených žalobcom a to najmä z účtovných závierok a súvah za roky 2021, 2022, z ktorých vyplýva, že žalobca dosiahol v roku 2021 stratu vo výške XXX XXX, XX eura pri celkových výnosoch XX XXX XXX,XX eura a v roku 2022 žalobca dosiahol stratu vo výške X XXX XXX,XX eura pri celkových výnosoch XX XXX XXX,XX eura. Taktiež správny súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca podniká v regióne s veľkou nezamestnanosťou a že zamestnáva 157 zamestnancov, pričom mzdové náklady za rok 2022 boli vo výške X XXX XXX,XX eura. V dôsledku výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy by tak došlo ihneď k negatívnym následkom na podnikateľskú činnosť žalobcu, ktoré mu reálne hrozia a mali by konkrétne dopady na jeho hospodárenie a to by znamenalo v prípade ukončenia jeho podnikateľskej činnosti prepúšťanie jeho zamestnancov s následným nepriaznivým sociálnym dopadom na ich živobytie a ich rodiny. Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko nedochádza k zániku pohľadávky, ale len k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia.
13. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a/ SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).