Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: IMUNA PHARM, a.s., so sídlom Jarková 269/17, Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685, právne zastúpeného: Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 40 260 194, proti žalovanému: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom Pražská 29, Bratislava, IČO: 30 844 363, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25. novembra 2022 Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podľa o správnom konaní (správny poriadok) zmenil výrokovú časť rozhodnutia Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa 22. septembra 2022, a to tak, že posledný odsek výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia znie: „Správa rezerv ukladá uvedenú pokutu z dôvodu, že ochraňovateľ IMUNA PHARM, a. s., so sídlom Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685 (ďalej len „ochraňovateľ“ alebo „účastník konania“) v rámci uskutočnenej obmeny mobilizačných rezerv, realizovanej po častiach v roku 2021, vyskladnil mobilizačné rezervy vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ku konečnému termínu uvedenému v rozhodnutí o obmene číslo 139 - OMRaPZ/2020 o obmene mobilizačných rezerv zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „rozhodnutie o obmene“), t. j. ku dňu 13.12.2021 nenaskladnil do skladu P-222 areál IMUNA PHARM, a. s., Šarišské Michaľany, časť mobilizačných rezerv (krvné deriváty a infúzne roztoky) v celkovej evidenčnej hodnote XXX XXX,XX EUR, čím porušil . zákona o ŠHR.“ Zostávajúca časť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zostala nezmenená.

2. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, odbor riadenia štátnych hmotných rezerv (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa 22. septembra 2022 rozhodol o uložení pokuty žalobcovi podľa o štátnych hmotných rezervách a o doplnení o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (ďalej aj ako „“) v celkovej

výške X.XXX.XXX,XX eura za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva.

3. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta z dôvodu, že na základe kontroly vykonanej podľa o kontrole v štátnej správe (ďalej aj ako „“) zamestnancami žalovaného dňa 21. januára 2022 v sídle žalobcu, pozostávajúcej z kontroly skladových zásob mobilizačných rezerv so zameraním na ich množstvo a evidenciu, bolo zistené neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv podľa , pretože žalobca použil štátne hmotné rezervy v rozpore s ustanovením . a cit. zákona. Zároveň žalobca porušil ustanovenia a počas vykonávania obmeny mobilizačných rezerv v roku 2021 na základe vydaného Rozhodnutia číslo 139 - OMRaPZ/2020 o obmene mobilizačných rezerv zo dňa 21. augusta 2020 (ďalej aj „rozhodnutie o obmene“).

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca v rámci obmeny mobilizačných rezerv nezabezpečil obmenu mobilizačných rezerv tak, ako bol zaviazaný, ale naopak časť mobilizačných rezerv predal bez vykonania obmeny, t. j. bez naskladnenia nových surovín a finančné prostriedky z ich predaja si ponechal. Zároveň o tvrdených a bližšie nepreukázaných problémoch s obmenou mobilizačných rezerv správny orgán v relevantnom čase ani neinformoval, finančné prostriedky z predaja mobilizačných rezerv si ponechal a nezložil finančnú zábezpeku, napriek tomu, že z jeho vyjadrení v rámci konania je evidentné, že v čase, kedy mal obmenu vykonať, musel vedieť, že obmenu nevykoná v súlade so svojimi povinnosťami.

5. Rovnako tak konštatoval, že nenaskladnené zásoby mobilizačných rezerv k 31. decembru 2021 boli v celkovej evidenčnej hodnote XXX.XXX,XX eura. Ku spôsobu výpočtu pokuty uviedol, že predstavuje účtovnú hodnotu neoprávnene použitého množstva mobilizačných rezerv vo výške XXX.XXX,XX eura x 5 = X.XXX.XXX,XX eura, ktorá vychádza z evidenčných cien nenaskladnených zásob mobilizačných rezerv v roku 2021 v nasledujúcej špecifikácii:

- Flebogamma DIF 50 mg/ml infúzny roztok sol inf 1x200 ml/10 g (liek. skl.) /Human normal immunoglobulin (IVIg) sol inf 1x200 ml/10 g/ v množstve 88 kusov, č. materiálu v SAP 20001, v celkovej evidenčnej hodnote 40 959,60 EUR (ďalej len „Flebogamma2“);

- Flebogamma DIF 50 mg/ml infúzny roztok sol inf 1x200 ml/10 g (liek. skl.) /Human normal immunoglobulin (IVIg) sol inf 1x200 ml/10 g/ v množstve 198 kusov, č. materiálu v SAP 20003, v celkovej evidenčnej hodnote XX XXX,XX EUR (ďalej len „Flebogamma1“);

- Chlorid sodný 0,9% IMUNA ENVIBAG sol inf 1x500 ml (vak PP-infúzny sol inf a inj. portom) v množstve 73 184 kusov, č. materiálu v SAP 21866, šarža 1, v celkovej evidenčnej hodnote XX XXX,XX EUR (ďalej len „Chlorid sodný1“);

- Chlorid sodný 0,9% IMUNA ENVIBAG sol inf 1x500 ml (vak PP-infúzny sol inf a inj. portom) v množstve 17 000 kusov, č. materiálu v SAP 21866, šarža 2, v celkovej evidenčnej hodnote XX XXX,XX EUR (ďalej len „Chlorid sodný2)“;

- INFUSIO NATRII CHLORATI ISOTONICA 1/2 CUM GLUCOSO 5 IMUNA sol inf 1x500 ml (vak PP) v množstve 30 137 kusov, č. materiálu v SAP 21867, v celkovej evidenčnej hodnote XX XXX,XX EUR (ďalej len „Infusio“);

- IMMODIN INJ SIC 1x2 ml + SOLV (Leucocyti dialysatum) v množstve 1 052 ks, č. materiálu v SAP 21870, v celkovej evidenčnej hodnote 41 028,00 EUR (ďalej len „IMMODIN“);

- INFUSIO GLUCOSI 5 IMUNA sol inf (vak plast PP) v množstve 3 350 litrov, č. materiálu v SAP 24817, v celkovej evidenčnej hodnote X XXX,XX EUR (ďalej len „Glucosi“).

II.

Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 07. februára 2023 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25. novembra 2022 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa 22. septembra 2022 z dôvodov, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

7. Namietal, že žalovanému boli infúzne roztoky dodané v celom dohodnutom rozsahu len s miernym omeškaním, spôsobeným technickými problémami, pričom hneď po ich odstránení žalobca prioritne dodal predmetné infúzne roztoky žalovanému. Dodávky Immodinu neboli realizované z dôvodu, že tieto neboli dodané žalobcovi od jeho zahraničných zmluvných partnerov, a to spoločnosti Grifols S.A. a Sevapharma a.s. Spoločnosť Grifols S.A. žalobcovi ani napriek mnohým pokusom predmetný tovar nedodala. Spoločnosť Sevapharma a.s. sa dostala do insolvenčného konania, čo bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu zásadným spôsobom skomplikovalo dodávateľsko-odberateľské vzťahy s touto spoločnosťou. Taktiež uviedol, že na problémy s dodávkami infúznych roztokov, ako aj Immodinu mala vplyv aj pandemická situácia v súvislosti s COVID-19 a vyhlásenie núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie.

8. Rovnako tak namietal, že žalobca bol na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 15-2018-2010-KI zo dňa 20. augusta 2018 v zmysle o kritickej infraštruktúre prevádzkovateľom kritickej infraštruktúry, na základe ktorej skutočnosti žalobca musel plniť voči Slovenskej republike povinnosti podľa cit. zákona, čo značne zaťažovalo jeho podnikateľskú činnosť a skomplikovalo plnenie jeho zmluvných záväzkov. Zároveň uviedol, že žalobca bol v zmysle rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. 15379-5/2007 zo dňa 21. júna 2007 určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie, a preto musel plniť pridelené úlohy v súvislosti s účinnou ochranou života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky pred následkami mimoriadnej udalosti – pandémie COVID-19, čo mimoriadnym spôsobom zaťažovalo podnikateľskú činnosť žalobcu. Súčasne poukázal na prisľúb žalovanému, že v prípade ak sa žalobcovi nepodarí zabezpečiť dodanie týchto chýbajúcich zásob od zmluvných partnerov žalobcu najneskôr v lehote troch mesiacov, zaväzuje sa žalovanému sumu vo výške XXX.XXX,XX eura vrátiť.

9. Vadu nesprávneho právneho posúdenia žalobca videl v tom, že zo strany žalobcu nedošlo k neoprávnenému nakladaniu so štátnymi hmotnými rezervami podľa , ale k porušeniu , podľa ktorého ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa je povinný najmä trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, pričom za takéto porušenie povinnosti mu mala byť uložená pokuta vo výške 35.000,- eur. Zdôraznil, že v zmysle cit. zákona sa neoprávneným použitím štátnych hmotných rezerv rozumie aktívne konanie, ktorým dochádza k porušeniu povinnosti podľa alebo cit. zákona. Trval na tom, že uvedeného konania sa nedopustil, nakoľko z jeho strany došlo k porušeniu povinností uvedených v cit. zákona.

10. Výšku uloženej pokuty žalobca označil za likvidačnú, zároveň tvrdiac, že táto vybočila z rozsahu správnej úvahy v zmysle (ďalej len „“). Mal za to, že uložením pokuty v tejto výške nebola rešpektovaná požiadavka primeranosti trestu vo vzťahu k spáchanému protiprávnemu konaniu.

11. Napokon v udelení pokuty vo výške X.XXX.XXX,XX eura vzhliadol rozpor s požiadavkou materiálneho právneho štátu, keďže žalobca je spoločnosťou, ktorej celkové ročné tržby sa pohybujú okolo XX.XXX.XXX,- eur. Uvedené tiež pokladal za legitímny zásah do základného práva žalobcu vlastniť majetok. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -31.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 26. apríla 2023, podaním doručeným súdu dňa 27. apríla 2023, v ktorom navrhol žalobu podľa ako nedôvodnú zamietnuť. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie obsahujú zákonný výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. , o správnom konaní (správny poriadok) a súvisiacimi právnymi predpismi.

13. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že časť vyskladnených mobilizačných rezerv, konkrétne infúzne roztoky, boli žalobcom postupne dodané a naskladnené späť do mobilizačných rezerv v mesiacoch máj (Príjemka č. 1, 2 a 3/2022 zo dňa 30. mája 2022), august (Príjemka č. 4/2022 zo dňa 23. augusta 2022)

a september 2022 (Príjemka č. 5/2022 zo dňa 06. septembra 2022), po ich predošlom vyskladnení v rámci vykonávanej obmeny ešte v roku 2021, na základe Rozhodnutia č. 139 OMRaPZ/2020 o obmene mobilizačných rezerv zo dňa 21. augusta 2020, neznamená, že nedošlo k neoprávnenému použitiu tejto časti štátnych hmotných rezerv (mobilizačných rezerv), a to z dôvodu, že v rozhodnutí o obmene bol stanovený konečný termín obmeny mobilizačných rezerv do 13. decembra 2021 (v bode 6. rozhodnutia o obmene), za účelom realizácie obmeny mobilizačných rezerv špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí v roku 2021.

14. Chýbajúci stav evidovaných mobilizačných rezerv u žalobcu v sklade v A. B. zároveň potvrdila kontrolná skupina žalovaného, ktorá dňa 21. januára 2022 vykonala na základe Poverenia Predsedu Správny štátnych hmotných rezerv SR č. SŠHR-2022/0174-PRED-3 zo dňa 20. januára 2022 v sídle žalobcu kontrolu skladovaných zásob mobilizačných rezerv, so zameraním na ich množstvo a evidenciu podľa

15.Ohľadom vyjadrení žalobcu k dodaniu chýbajúcich zásob, resp. vráteniu sumy vo výške evidenčnej hodnoty predmetných zásob do uvádzanej trojmesačnej lehoty, konštatoval, že žalobca ku dňu vydania predmetného vyjadrenia, napriek výzve žalovaného, zaslanej listom dňa 27. decembra 2022 ako „Žiadosť o stanovisko k Vyjadreniu IMUNA PHARM, a.s.”, v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu v liste „Vyjadrenie k Oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 17. augusta 2022”, takto neučinil. Žalovaný v liste vyzval žalobcu na zaslanie stanoviska k dodaniu chýbajúcich zásob, resp. k uhradeniu sumy (zloženia zábezpeky) vo výške 173.697,24 eura, t. j. vo výške evidenčnej hodnoty chýbajúcich mobilizačných rezerv (krvných derivátov Flebogamma a Immodin). Dodal, že chýbajúce zásoby ani suma v ich evidenčnej hodnote nebola ku dňu podania vyjadrenia žalovanému vrátená, napriek niekoľkonásobným prísľubom zo strany žalobcu. Zároveň na list žalovaného „Žiadosť o stanovisko k Vyjadreniu IMUNA PHARM, a.s.” zo dňa 27. decembra 2022 žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.

16. Žalobca v rámci obmeny mobilizačných rezerv nezabezpečil obmenu mobilizačných rezerv tak, ako bol zaviazaný, ale naopak časť mobilizačných rezerv vyskladnil zo skladu mobilizačných rezerv bez vykonania obmeny, t. j. bez naskladnenia nových mobilizačných rezerv a použil ich na svoje obchodné aktivity, čiže ich použil iným spôsobom ako predpokladá Žalobca zároveň o tvrdených a bližšie nepreukázaných problémoch s obmenou mobilizačných rezerv žalovaného v relevantnom čase ani neinformoval, ani nezložil finančnú zábezpeku, napriek tomu, že z jeho vyjadrení v rámci správneho konania bolo evidentné, že v čase, kedy mal obmenu vykonať, musel vedieť, že obmenu nevykoná v súlade so svojimi povinnosťami, t. j. ak obmena presiahne 1 kalendárny mesiac, v tom prípade by mal žalobca zložiť finančnú zábezpeku na bežný účet žalovaného, uvedený v rozhodnutí o obmene.

17. Vo vzťahu k vyčítaným pochybeniam podľa , a žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu na základe dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu žalovaného, jednoznačne poukazuje na porušenie , Zmluvy č. 161/2007-0MRaPZ o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv (Program 222) uzatvorenej dňa 21. augusta 2007 (ďalej aj „zmluva o ochraňovaní“), vydaného rozhodnutia o obmene a tiež vnútorných právnych predpisov žalovaného.

18. Ďalej uviedol, že konštatovanie žalobcu, že Slovenská republika sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej situácii podľa o civilnej ochrane obyvateľstva, však nijakým spôsobom neoprávňuje a ani neospravedlňuje subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorým je žalobca v zmysle rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. 15379-5/2007 zo dňa 21. júna 2007 porušovať aj počas mimoriadnej situácie v Slovenskej republike ustanovenia , zmluvy o ochraňovaní, vydaných rozhodnutí a vnútorných právnych predpisov žalovaného.

19. Doplnil, že tiež určenie žalobcu za prevádzkovateľa kritickej infraštruktúry podľa o kritickej infraštruktúre rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR z 20. augusta 2018 a z toho vyplývajúcich záväzkov a povinností, ktoré naviac nesúvisia so žalovaným, nijakým spôsobom neoprávňujú subjekt hospodárskej mobilizácie určený ako ochraňovateľa mobilizačných rezerv na porušovanie a zmluvy o ochraňovaní. Žalobca v zmysle zmluvy o ochraňovaní, jej Článku XVI, bodu 16.5. uzavrel zmluvu o ochraňovaní so žalovaným slobodne vážne a zrozumiteľne, bez nátlaku, nie v tiesni a prejavil svoju skutočnú vôľu.

20. Námietku žalobcu k právnemu posúdeniu veci žalovaným, že zo strany žalobcu nedošlo k neoprávnenému nakladaniu podľa , ale k porušeniu 28 ods. 1 písm. a/ a mala mu byť uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur, označil za zavádzajúcu, ako aj neodôvodnenú. Uloženie pokuty podnikateľovi podľa vo výške žalobcom uvádzaných XX.XXX,- eur za porušenie povinností ustanovených v sa vzťahuje na ochraňovateľa za porušenie jeho povinnosti trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv. Povinnosť žalobcu ako ochraňovateľa trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv uvedená v mala byť žalobcom zabezpečovaná skladovaním a udržiavaním takých mobilizačných rezerv, ktoré spĺňajú požiadavky k ich pohotovej použiteľnosti. file_0.jpg

file_1.wmf

21. Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu ohľadom namietanej nesprávnosti určenia príslušného , týkajúceho sa neoprávneného použitia štátnych hmotných rezerv a zotrval na názore, že žalobca ako účastník správneho konania konal v rozpore s Napriek uvedenému názoru žalobcu, že došlo k údajnému porušeniu cit. zákona a nie k porušeniu tohto zákona, žalovaný uviedol, že pri vykonávaní činnosti ochraňovateľa vo vzťahu k trvalému zabezpečeniu pohotovej použiteľnosti mobilizačných rezerv je potrebné uvedené vykladať v zmysle , teda, že „Ochraňovateľ zabezpečuje technickú spôsobilosť mobilizačných rezerv na základe servisných odporučení výrobcu.“ Vzhľadom na charakter predmetných mobilizačných rezerv (infúzne roztoky) sa pod technickou spôsobilosťou rozumie lehota ich skladovania, t. j. v prípade liečiv ako sú infúzne roztoky je to ich exspirácia. Porušenie pohotovostnej použiteľnosti v tomto prípade nenastalo, pretože mobilizačné rezervy, žalobca ako ochraňovateľ vyskladnil pred uplynutím ich exspirácie, čím neboli naplnené predpoklady k porušeniu

22. Taktiež dal do pozornosti, že na základe Plánu obmien mobilizačných rezerv na rok 2021, ktorý bol žalovanému predložený žalobcom listom č. 183/20-MR zo dňa 06. marca 2020, žalovaný dňa 21. augusta 2020 vydal rozhodnutie o obmene, v ktorom bol v bode 6. stanovený konečný termín obmeny mobilizačných rezerv, uvedených v predmetnom rozhodnutí, do 13. decembra 2021. V rámci uskutočnených obmien jednotlivých druhov uskladnených mobilizačných rezerv, realizovaných po častiach v roku 2021, žalobca ako ochraňovateľ vyskladnil mobilizačné rezervy vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom v príslušnom období a do konečného termínu uvedeného v rozhodnutí o obmene, t. j. do 13. decembra 2021 časť z vyskladnených mobilizačných rezerv nenaskladnil späť, čím došlo k porušeniu . Ak ktorýkoľvek ochraňovateľ použije štátne hmotné rezervy v rozpore s alebo 3 ods. 1 , podľa sa takéto použitie štátnych hmotných rezerv považuje za neoprávnené. Ku konečnému termínu uvedenému v rozhodnutí o obmene, t. j. ku dňu 13. decembru 2021, žalobca v rámci realizovaných obmien v roku 2021 nenaskladnil späť do skladu mobilizačných rezerv vyskladnené mobilizačné rezervy v celkovej evidenčnej hodnote XXX.XXX,XX eura.

23. K žalobnej námietke, týkajúcej sa výšky uloženej pokuty uviedol, že v zmysle právnych predpisov uvedených v preskúmavaných správnych rozhodnutiach, nemal možnosť neudeliť pokutu v predmetnej výške. V zmysle SR je žalovaný povinný konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Taktiež poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že udelenie pokuty by bolo pre žalobcu likvidačné, a to hlavne v čase enormného nárastu cien energií, nijako nevylučuje , ak podnikateľ poruší svoje povinnosti. Spôsob výpočtu pokuty je upravený priamo v a je vyjadrený na základe matematického prepočtu ako konkrétna pevná suma.

24. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.

Konanie na správnom súde

25. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -88 zo dňa 15. mája 2023, právoplatným dňa 18. mája 2023, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

26. Podľa a Z .z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V. Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

28. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 05. októbra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 20. júla 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.

Relevantné právne predpisy

29. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

31. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa, predaj, presun a preradenie, pričom 1. obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny, 2. zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu alebo akosti, množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu iného množstva alebo ceny, 3. vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv s nimi nakladá podľa osobitného predpisu, 4. ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písmena e/ pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy, 5. uvoľňovanie je súhrn činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou štátnych hmotných rezerv na účely riešenia situácií a udalostí uvedených v , . presun je zmena ochraňovateľa štátnych hmotných rezerv, . preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi jednotlivými druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v .

32. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie ochraňovateľom Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy.

33. Podľa štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie krízovej situácie, mimoriadnej udalosti, III. stupňa povodňovej aktivity, stavu núdze v energetike, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

34. Podľa štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na a) hmotné rezervy, b) mobilizačné rezervy, c) pohotovostné zásoby.

35. Podľa mobilizačné rezervy tvoria prostriedky určené pre subjekty hospodárskej mobilizácie na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie. Mobilizačné rezervy sú majetkom štátu v správe Správy rezerv.

36. Podľa obmenu mobilizačných rezerv zabezpečuje ochraňovateľ. Rozhodnutie o vykonaní obmeny mobilizačných rezerv vydá Správa rezerv do 30. júna kalendárneho roka predchádzajúceho roku plánovanej realizácie obmeny mobilizačných rezerv. Mobilizačné rezervy možno obmieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje za samostatnú obmenu mobilizačných rezerv.

37. Podľa ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa je povinný najmä a) trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, umožniť zástupcom Správy rezerv a osobám povereným Správou rezerv prístup, vykonanie kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenia s nimi; tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitného predpisu, c) viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátu v správe Správy rezerv, d) vyskladniť štátne hmotné rezervy na základe pokynov Správy rezerv.

38. Podľa použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za neoprávnené, ak tieto použije ochraňovateľ v rozpore s ustanovením alebo tohto zákona.

39. Podľa správa rezerv uloží podnikateľovi pokutu za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej XX.XXX eur, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv vo výške desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej XX.XXX eur.

40. Podľa konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a/ môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich neoprávneného použitia. Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. b/ až m/ môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinností dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich porušenia. VII. Posúdenie veci správnym súdom

41. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa vo výške 1.467.132,95 eura, a to za porušenie povinností žalobcu ako ochraňovateľa vymedzených v v spojení s , , a , uvedeného zákona.

42. Je nesporné, že žalobca, ktorý mal na základe uzatvorenej zmluvy o ochraňovaní postavenie ochraňovateľa v zmysle , bol povinný v tejto súvislosti dodržiavať zákonom

presne ustanovené povinnosti. Jednou z týchto povinností bolo zdržať sa neoprávneného použitia zverených štátnych hmotných (mobilizačných) rezerv. Neoprávneným použitím štátnych hmotných rezerv v zmysle sa rozumie ich použitie v rozpore so zákonom presne vymedzeným hospodárením () alebo v rozpore s ich účelom (). Podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca použil časť mobilizačných rezerv (krvné deriváty a infúzne roztoky) nedovoleným spôsobom, a to tak, že v rámci uskutočnenej obmeny mobilizačných rezerv, tieto vyskladnil (použil) bez potrebného relevantného podkladu, pričom ku konečnému termínu uvedenému v rozhodnutí o obmene, t.j. ku dňu 13. decembra 2021 ich nenaskladnil.

43. Žalobca vyskladnenie, resp. použitie časti predmetných mobilizačných rezerv v priebehu správneho konania ani v žalobe nepopieral. Svoju obranu v tomto smere však postavil na skutočnosti, že chýbajúci Immodin nebol žalobcovi dodaný od jeho zahraničných zmluvných partnerov, hoci žalobca podnikol viaceré kroky na zabezpečenie týchto dodávok, pričom zároveň poukazoval na problematické okolnosti zapríčinené pandemickou situáciou v súvislosti s COVID-19 a vyhlásením núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie. Správny súd nemohol prisvedčiť vznesenej argumentácií žalobcu, keďže je potrebné zdôrazniť, že v prípade žalobcu ako podnikateľského subjektu, je tento zodpovedný za výber zmluvného partnera resp. dodávateľa, ako aj následnú realizáciu dohodnutého obchodu, je to jeho zodpovednosť a jeho podnikateľské riziko. Imanentnou súčasťou podnikania je totiž riziko, že konkrétny obchod, prípadne celá podnikateľská činnosť podnikateľa skončí neúspechom, ktorého dôsledky znáša sám podnikateľ. Tejto skutočnosti si v prostredí trhovej ekonomiky ( SR) musí byť vedomý každý podnikateľ. Rovnako tak prítomnosť pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, a tiež vyhlásenie núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie nemá žiaden vplyv na povinnosť žalobcu ako subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorým je žalobca podľa rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. 15379-5/2007 zo dňa 21. júna 2007, zabezpečiť plnenie záväzkov, ktoré žalobcovi vyplývajú z uzatvorenej Zmluvy č. 161/2007-0MRaPZ o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv (Program 222). A napokon hoci žalobca ako prevádzkovateľ kritickej infraštruktúry v zmysle rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR z 20. augusta 2018 je povinný dodržiavať záväzky a plniť povinnosti, vyplývajúce z predmetného rozhodnutia, ani tieto skutočnosti ho nezbavujú jeho povinností ako subjektu hospodárskej mobilizácie, určeného ako ochraňovateľa mobilizačných rezerv a neoprávňujú ho na porušovanie a zmluvy o ochraňovaní.

44. Ako relevantnú nemohol správny súd vyhodnotiť ani žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že zo strany žalobcu nedošlo k neoprávnenému nakladaniu so štátnymi hmotnými rezervami podľa , ale k porušeniu , podľa ktorého ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa je povinný najmä trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, pričom za takéto porušenie povinnosti mu mala byť uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur. Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku podľa , správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, tak pokiaľ ide o posúdenie použitia štátnych hmotných rezerv ako neoprávneného, ako aj o ustálenie hodnoty takto použitých rezerv. Z preskúmavaného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že podkladom pre uloženie sankcie boli zistenia zachytené v protokole zo dňa 21. januára 2022. S ohľadom na to, že žalobca pri kontrole dňa 21. januára 2022 nemal zverené hmotné rezervy k dispozícii (bez predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného o ich vyčlenení), vyskladnil ich a využil na svoje obchodné aktivity, niet rozumných pochybností o správnosti záveru, že ich použil iným spôsobom ako predpokladá v a v . Správny súd zdôrazňuje, že štátne hmotné rezervy slúžia na účely riešenia krízových situácií, či mimoriadnych udalostí predpokladaných zákonom, pre prípad ktorých je ochraňovateľ povinný zmluvne zverené hmotné rezervy riadne ochraňovať, pretože sa k tomu zaviazal v zmluve so žalovaným. Pokiaľ sa pri kontrole zistí, že takéto rezervy jednoducho nemá a nevie preukázať, že ich použil zákonom aprobovaným spôsobom, ide o použitie neoprávnené, ktoré sa považuje za správny delikt podľa , ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Naostatok dodáva, že zisteniami zachytenými v protokole z kontroly zo dňa 21. januára 2022 bol skutok neoprávneného použitia štátnych hmotných rezerv dokonaný a na skutočnosť, že žalobca týmto konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, nemalo vplyv jeho neskoršie správanie, teda skutočnosť, že časť vyskladnených mobilizačných rezerv, konkrétne infúzne roztoky, boli žalobcom postupne dodané a naskladnené späť do mobilizačných rezerv v mesiacoch máj, august a september 2022.

Preto nemohol správny súd priznať relevanciu ani žalobnej námietke, že časť vyskladnených mobilizačných rezerv bola žalobcom postupne dodaná a naskladnená späť.

45. Za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv v ustanovuje presnú výšku pokuty, a to päťnásobok účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej XX.XXX,- eur. Keďže v prípade žalobcu bolo pri kontrole dňa 21. januára 2022 zistené neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv (mobilizačných rezerv vo forme krvných derivátov a infúznych roztokov) v celkovej evidenčnej hodnote v čase kontroly vo výške XXX.XXX,XX eur, žalovaný nemal inú možnosť, ako uložiť žalobcovi pokutu vo výške X.XXX.XXX,XX eur. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter (písm. a/). Prípadne upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (písm. b/). Súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. Podľa však správny súd môže takto rozhodnúť len vtedy, ak tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť správny orgán. Keďže v prípade posudzovaného konania žalobcu zákon nedával správnemu orgánu možnosť správnej úvahy vo vzťahu k výške a druhu sankcie, takúto možnosť nemal ani súd. Preto hoci uložená sankcia sa môže javiť ako nezmyselne vysoká, je potrebné rešpektovať, že takúto sankciu ustanovuje zákon, pričom žalovaný postupoval v súlade s ním. S ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že uložením pokuty v tejto výške nebola rešpektovaná požiadavka primeranosti trestu vo vzťahu k spáchanému protiprávnemu konaniu. Rovnako nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, ktorou poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR s.p. zn. -31, nakoľko označené rozhodnutie sa týka iného skutkového stavu, a preto nie je aplikovateľné na prejednávanú vec.

46. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný (Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky) sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.