Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-262-2013.pdf
PDF · 72.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/262/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu A. Z., Z..F..P., L.P. XX XXXXXX, so sídlom O. XX, N., proti žalovanému M. R., N. C. XXX, D. O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných OZ A. A. Z., IČO XXXXXXXX, Z. XX, G., v konaní o zaplatenie 906,32 €, o odvolaní vedľajšieho účastníka (ďalej len VÚ) proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 18C/247/2012-54 zo 7.decembra 2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že podľa § 10 ods.1,2 zákona č.71/1992 Zb., ak sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nezaplatil celkom, a to ani dodatočne v lehote, ktorú súd vo výzve určil, zastaví konanie, okrem prípadov uvedených v §10 ods.2 citovaného zákona, a ak o následkoch nezaplatenia poplatku poplatníka nepoučil. Súd vo veci konať vo veci samej nezačal, vo výzve bol náležite žalobca poučený o následkoch nezaplatenia poplatku, preto podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil a že žalobca môže ešte poplatok zaplatiť do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. súd odôvodnil svoj výrok o trovách konania nemá žiaden z účastníkov právo, pretože konanie bolo zastavené. Pokiaľ ide o náhradu trov konania na strane vedľajšieho účastníka, súd poukázal aj na tú skutočnosť, že vo veci samej konať nezačal, preto trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s jeho zastúpením právnym zástupcom, súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy a aj z toho dôvodu mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie VÚ, v odvolaní žiadal zmeniť napadnuté uznesenie vo výroku konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť VÚ trovy prvostupňového konania 118,16 € na účet JUDr. Mikluša a zaplatí aj trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 €, tiež na účet právneho zástupcu JUDr. Mikluša.
V odvolaní predovšetkým namietal VÚ, že v súvislosti s bohatou judikatúrou Európskeho súdneho dvora ďalej len ESD) napr. rozhodnutie zo 14.6.2012 vo veci C618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquin Calderón Camino musí vnútroštátny súd urobiť všetko, čo je v jeho právomoci a
zohľadniť vnútroštátne právo ako celok s cieľom zaručiť účinnosť článku 6 ods. 1 Smernice 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (odkazuje aj na rozsudok vo veci Dominguez C-282/10). Dôsledky použitia neprijateľných zmluvných podmienok proti spotrebiteľom sú v oboch prípadoch rovnaké, trovy VÚ boli jednoznačne účelne vynaložené, odkázal aj na nálezy Ústavného súdu SR II.ÚS/1374/08 a II.ÚS/814/08, ďalej nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS/1106/08, lebo ku právu na spravodlivý proces patrí aj zásada, aby bola vypočutá i druhá strana a priznané trovy konania. Z princípu rovnosti zbraní je treba vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v Slovenskej republike boli priznané trovy aj právnemu zástupcovi spotrebiteľa, t.j. vedľajšieho účastníka. Účelnosť pri trovách konania sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a odkázal aj na komentár k O.s.p. (Jaroslav Krajčo, Eurounion, rok 2010 vydanie) ako aj odmena za zastupovanie advokátom (Drápal, Bureš a kolektív OSŘ, rok 2009, str. 978). Akceptácia o neúčelnosti trov konania je neprijateľná aj podľa názoru dovolacieho súdu vo veci 7Cdo/93/2012 Najvyššieho SR v Bratislave. Okrem toho poukazuje aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov, napr. v Žiline, v Prešove, ktoré vo výroku o trovách konania priznali VÚ trovy.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že boli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) uznesenia v napadnutej časti vo výroku o trovách konania.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Preto napadnuté uznesenie prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania VÚ bolo potvrdené, keď výrok o zastavení konania nebol preskúmavaný, keďže nebol napadnutý odvolaním (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie VÚ ako neopodstatnené.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.