Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-25-2013.pdf
PDF · 65.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/25/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Nemešovej a sudcov JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Zuzany Homzovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.decembra 2013 v trestnej veci proti JP. P., odsúdeného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného M. proti uzneseniu Okresného súdu v Rožňave zo dňa 24.4.2013 sp.zn. 3 Nt/19/2012 takto
rozhodol:
Podľa 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Uvedeným uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného M. P. na povolenie obnovy konania vo veci sp.zn. 1 T 83/2012 Okresného súdu v Rožňave zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti uvádza, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí a považuje ho za nezákonné. Vzhľadom k tomu, že v pôvodnom konaní mu bol uložený trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačná zásada) a s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. PL. ÚS 106/2011, ktorým Ústavný súd SR rozhodol tak, že časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré sa týka tzv. asperačnej zásady nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, konkrétne sa jedná o vetu za bodkočiarkou v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. , v ktorom sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady v tento uložiť nad polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák. , mal okresný súd už len z toho dôvodu jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. Na daný prípad možno aplikovať ust. § 41b, ods. 1 zák.č. 38/1993 o organizácií Ústavného súdu SR a konaní pred ním, ktoré výslovne určuje, že ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Má zato, že dôvodom na povolenie obnovy konania je preto už len samotné splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení, teda existencia nálezu Ústavného Súdu SR týkajúca sa neústavnosti už vyššie spomenutej časti § 41 ods. 2 Tr. zák. Ďalej poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia s tým, či právoplatne uložený trest v pôvodnej trestnej veci bol alebo nebol primeraný, môže urobiť až senát, resp. samosudca v pôvodnom konaní, ktoré bude pokračovať po povolení obnovy konania. Podľa jeho názoru, okresný súd sa tiež náležite nevysporiadal ani s ďalšími dôvodmi, pre ktoré žiadal povolenie obnovy konania, pretože vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne a len v jeho neprospech. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť je dôvodná , a to v podstate z tých dôvodov, ktoré v nej uvádza.
Ústavný súd SR nálezom sp.zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejnenom v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012 pod číslom 428/2012 Z.z. rozhodol, že druhá časť prvej vety ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží páchateľov trest nad jednu polovicu takto určenej sadzby trestu odňatia slobody) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (tzv. asperačná zásada).
Podľa § 41b ods. 1 zák.č. 38/1993 Zb.z. o organizácii Ústavného súdu SR, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy a ten nadobudol právoplatnosť ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti, alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak výjdu najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe ,alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa.
V ustanovení § 41b ods. 1 zák.č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov o konaní pred Ústavným súdom je vymedzený dôvod obnovy konania určený zmenou právneho stavu (právnej normy) na podklade nálezu Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k ust. § 394 ods. 1 Tr. por. ide o osobitnú úpravu
- lex specialis , aj keď aplikačne nadväzujúcu. Takouto úpravou je ust. 4, naposledy označeného ustanovenia, ktoré tiež nepredpokladá nové skutočnosti alebo dôkazy, ale reflektuje na chybu aplikácie práva dotknutým rozhodnutím, ktorú konštatoval vo svojom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva ako porušenie základných ľudských práv alebo slobôd.
Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania, ktorý vychádza z okolností predpokladaných v ust. § 41b zákona o konaní pred Ústavným súdom, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení, aj keď sa v konaní o obnove inak postupuje podľa Trestného poriadku.
S poukazom na horeuvedené krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle ust. § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o sťažnosti odsúdeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.