Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-94-2013.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/94/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému G. N., bytom L. R. č. XX, o vymoženie sumy 1.999,41 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 6Er/287/2012 - 32 zo dňa 16. júla 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 2738/13.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.II/2011-5622 zo dňa 19.8.2011. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s. s povinným uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 19.3.2004 a následne došlo k postúpeniu pohľadávky na súčasného veriteľa, oprávneného, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a dospel k záveru, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať, keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka osobitne nedojednaná k zmluve a nepodpísaná zmluvnými stranami nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Súd je podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných
rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47. Zároveň upozornil na nesprávny postup súdu, ktorým sa nahrádza celková pasivita spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva a na druhej strane sa tým porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa tak zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený poukázal tiež na to, že súd nesprávne posúdil rozhodcovskú doložku ako uzavretú v rozpore s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo podľa jeho názoru, vo veci boli splnené všetky zákonné podmienky a rozhodcovská zmluva bola uzavretá riadne, v písomnej forme a v súlade so zákonom. Oprávnený odvolacie argumenty doplnil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010 s tým, že vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne na plnenie, a nie na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je potrebné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s. s uzavrela s povinným dňa 30.3.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere. Tá následne postúpila pohľadávku voči dlžníkovi, povinnému, súčasnému oprávnenému, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny nástupca pôvodného veriteľa uzavrel s povinným dňa 3.3.2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), ktorej súčasťou v článku 3/ je rozhodcovská doložka, ktorá stanovuje, že všetky spory, ktoré prípadne vzniknú z tejto dohody, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, b/ pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach, c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Táto dohoda je podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Exekučným titulom predloženým oprávneným, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.II/2011-5622 zo dňa 19.8.2011. Rozhodcovský súd svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pôvodného veriteľa, bod 18/, na ktoré odkazuje čl. III Zmluvy o kontokorentnom úvere a ktorá je koncipovaná ako výhradná rozhodcovská doložka, bez určenia konkrétneho rozhodcovského súdu. V bode 18.1.5 je uvedené, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje tiež právnych nástupcov zmluvných strán.
Na základe uvedenej skutočnosti v spojení s obsahom rozhodcovskej doložky ako súčasti Dohody zo dňa 3.3.2010, ktorá určuje iné rozhodcovské súdy ako ten, ktorý vo veci konal, je zrejmé, že na uzavretú Dohodu v časti rozhodcovskej doložky nie je možné prihliadať.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ktorá nebola podpísaná zmluvným stranami, nebola uzavretá v písomnej forme, platne v súlade s § 3, 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a ako taká nebola spôsobilá platne založiť právomoc rozhodcovského súdu, Stáleho Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave.
K problematike písomnej formy rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Z formy uzavretej zmluvy o kontokorentnom úvere je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania a nedošlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa správne v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.