Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: V.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 23. 05. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. 02. 2022, v časti priznania predčasného starobného dôchodku, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 25. 05. 2020 bola so žalobcom spísaná žiadosť o predčasný starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 22. 04. 2020.

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 09. 2020 žalovaná ako prvostupňový správny orgán podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 22. 04. 2020 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 268,10 eur mesačne.

Okrem toho podľa o sociálnom poistení rozhodla, že od 22. 04. 2020 súčasne bude vyplácať vdovecký dôchodok v sume 92,60 eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 09. 2020 prvýkrát rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 02. 2021 tak, že vo veci priznania predčasného starobného dôchodku, rozhodla tak, že zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie takto: Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi od 22. 04. 2020 priznáva predčasný starobný dôchodok v sume 276,80 eur mesačne. Podľa o sociálnom poistení sa od 22. 04. 2020 súčasne bude vyplácať vdovecký dôchodok v sume 92,60 eur mesačne.

Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvýšil od 01. 01. 2021 predčasný starobný dôchodok na 285,50 eur mesačne. K tejto sume patrí vdovecký dôchodok v sume 95,20 eur mesačne.

4. Žalobca sa následne obrátil na súd správnou žalobou, v rámci ktorej žiadal o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 02. 2021 a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -46 zo dňa 18. 10. 2021 zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 02. 2021 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia.

5. V ďalšom konaní žalovaná rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 02. 2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -46 zo dňa 18. 10. 2021, právoplatného dňa 07. 12. 2021, vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 09. 2020 o priznaní predčasného starobného dôchodku v súbehu s výplatou vdoveckého dôchodku, rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie takto: Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 22. 04. 2020 priznal predčasný starobný dôchodok v sume 276,80 eur mesačne. Podľa o sociálnom poistení žalobcovi od 22. 04. 2020 bude súčasne vyplácať vdovecký dôchodok v sume 92,60 eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. 01. 2021 zvýšil starobný dôchodok na sumu 286,20 eur mesačne a súčasne zvýšil vdovecký dôchodok na sumu 95,20 eur mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. 01. 2022 zvýšil starobný dôchodok na sumu 290,00 eur mesačne a súčasne zvýšil vdovecký dôchodok na sumu 96,50 eur mesačne.

7. V odôvodnení žalovaná poukázala na priebeh konania, ako aj citovala príslušné právne predpisy a ustálila, že k 22. aprílu 2020 žalobca získal 8.339 dní obdobia dôchodkového poistenia, do ktorého sa započítava aj obdobie poskytovania príspevku na opatrovanie, za ktoré žalobca pred 01. 01. 2018 nepodal alebo oneskorene podal prihlášku na dôchodkové poistenie. Presný rozpis je pritom uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. V zmysle zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, preto ku dňu priznania dôchodku žalobca získal 22 rokov a 309 dní obdobia dôchodkového poistenia.

8. Následne v ďalšej časti odôvodnenia žalovaná uviedla výpočet sumy predčasného starobného dôchodku ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Okrem toho uviedla, že žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov a to ani po postupom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, preto priemerný osobný mzdový bol vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych mesiacov.

Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, v prípade obdobia poskytovania príspevku na opatrovanie, za ktoré žalobca nepodal alebo oneskorene podal prihlášku na dôchodkové poistenie, ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platili štát poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k , za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa v znení

Z.z. Poukázala aj na v znení neskorších predpisov a ustálila, že žalobca získal náhradnú dobu podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1973 - 122 dní, v kalendárnom roku 1978 - 151 dní, v kalendárnom roku 1983 - 279 dní, v kalendárnom roku 1984 - 274 dní, v kalendárnom roku 1987 - 12 dní, v kalendárnom roku 1989 - 3 dní, v kalendárnom roku 1990 - 20 dní, preto mu za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 12,7661 a v rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 5.390 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,7672 rokov dôchodkové poistenia podľa Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8645. Po postupe podľa v znení neskorších predpisov je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8916. Ku vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok žalobca získal 8.339 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 22,8466 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 22. 04. 2020 bola 13,6361 eur, a bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2019 -12,6657 eur a indexu 1,07661290, zaokrúhlene na štyri desatinné miesta nahor. Pretože sa žalobca narodil v roku 1958, dôchodkový vek dosiahne dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov, 18. novembra 2020. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, do dovŕšenia dôchodkového veku chýba 210 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 268,10 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 210 dní sa znižuje o 3,50 %, to znamená o 9,72187112 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,8916 x 22,8466 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 - 9,72187112 = 268,10 eur mesačne. Následne bola suma predčasného starobného dôchodku zvýšená podľa a v znení predpisov odo dňa priznania dôchodku o 8,70 eur mesačne na 276,80 eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia bola 276,80 eur mesačne a žalobca od 22. 04. 2020 splnil podmienky nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku. Pretože suma predčasného starobného dôchodku je 276,80 eur mesačne a je vyššia ako suma vdoveckého dôchodku, ktorá je 185,20 eur mesačne, od 22. 04. 2020 sa bude vdovecký dôchodok vyplácať v polovičnej sume v súlade s v sume 92,60 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01. 01. 2021 o pevnú sumu zvýšenia, o 9,40 eur mesačne, na sumu 286 eur mesačne a súčasne sa zvyšuje od 01. 01. 2021 suma vdoveckého dôchodku o 2,60 eur mesačne na sumu 95,20 eur mesačne.

Ďalej sa suma starobného dôchodku podľa a v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01. 01. 2022 o 1,3 %, čo je o 3,80 eur mesačne na 290,00 eur mesačne a súčasne sa zvýšila suma vdoveckého dôchodku o 1,30 eur mesačne od 01. 01. 2022 na sumu 96,50 eur mesačne.

9. Podľa v znení neskorších predpisov rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety alebo prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného osobného mzdového bodu boli kalendárne roky od roku 1984 do kalendárneho roku 2019, rok ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov. Týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani po postupom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa druhej vety v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Do rozhodujúceho obdobia, na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, patria roky 1973, 1978, 1983 až 1992, 2005 až 2019, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia.

10. K odvolacím námietkam uviedol, že obdobie od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 bolo zhodnotené ako doba štúdia pod znakom „R“ a bolo vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Obdobie od 01. 10. 1983 do 30. 09. 1984, kedy žalobca vykonával základnú vojenskú službu, nebolo možné vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, nakoľko doba základnej vojenskej služby je náhradnou dobou podľa a za túto dobu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pretože netrvala celý kalendárny rok. Okrem toho podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov boli obdobia od 01. 01. 1974 do 31. 12. 1977 a od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1982 zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia a vylúčené z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Obdobia od 01. 09. 1973 do 31. 12. 1973, od 01. 01 1978 do 28. 02. 1978, od 01. 10. 1978 do 31. 12. 1978 a od 01. 01. 1983 do 30. 06. 1983 boli zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia, avšak neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov, nakoľko netrvali celý kalendárny rok. Obdobie od 02. 03. 1978 do 31. 08. 1978 a od 08. 09. 1978 do 30. 09. 1978 patrí do rozhodujúceho obdobia a bolo zohľadnené podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia ako doma zamestnania pod znakom „A“.

11. Pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy obsiahnuté v rozhodujúcom období, podľa údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listoch dôchodkového poistenia, podľa údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok, a na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

12. Žalobou zo dňa 23. 05. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku v nesprávnej sume č. 580 318 7599 0 zo dňa 28. 02. 2022 a jeho zrušenia.

13. V žalobe v prvom rade poukázal na dôvody pre podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia, majúc pritom za to, že žalovaná pri rozhodovaní o rozsahu rozhodného obdobia pochybila ako v určení charakteru náhradnej doby základnej vojenskej služby, tak aj v nevylúčení celého obdobia štúdia a výkonu základnej vojenskej služby z rozhodného obdobia. Priznaná čiastka predčasného dôchodku je z tohto dôvodu podstatne nižšia, preto je rozhodnutie v tejto časti nesprávne a treba ho zrušiť.

14. Ohľadom obdobia základnej vojenskej služby uviedol, že obdobie od 01. 10. 1983 do 30. 09. 1984 sa má evidovať ako obdobie dôchodkového poistenia (365 dní) z titulu zamestnanca uvoľneného na výkon základnej služby, ktorá je náhradnou dobou bez príjmu a toto obdobie vylúčiť z rozhodného obdobia pre výpočet dôchodkovej dávky, a to aj podľa a aj podľa v znení ku dňu 22. 04. 2020.

Následne tiež bol toho názoru, že obdobie od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1983 (mimo obdobie, keď pracoval od 02. 03. 1978 do 30. 09. 1978) sa má evidovať ako obdobie dôchodkového poistenia z titulu štúdia bez reálneho príjmu, a toto obdobie vylúčiť z rozhodného obdobia pre výpočet dôchodkovej dávky, a to aj podľa a aj podľa v znení ku dňu 22. 04. 2020.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

15. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06. 07. 2022 uviedla, že nesúhlasí s námietkami žalobcu a považuje ich za nedôvodné. Opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok v súbehu s vdoveckým dôchodkom bol správny a dôvody boli podrobne vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu správne.

16. Obdobie od 01. 10. 1983 do 30. 09. 1984, kedy žalobca vykonával základnú vojenskú službu, nebolo možné vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, nakoľko doba základnej vojenskej služby je náhradnou dobou podľa o sociálnom zabezpečení a za túto dobu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pretože netrvala celý kalendárny rok.

K ďalšej námietke žalovaná uviedla, že podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov boli obdobia od 01. 01. 1974 do 31. 12. 1977 a od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1982 zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia a vylúčené z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Obdobia od 01. 09. 1973 do 31. 12. 1973, od 01. 01. 1978 do 28. 02. 1978, od 01. 10. 1978 do 31. 12. 1978 a od 01. 01. 1983 do 30. 06. 1983 boli zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia, avšak neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov, nakoľko netrvali celý kalendárny rok.

Pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, podľa údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listoch dôchodkového poistenia, podľa údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok, a na základe údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej.

Žalovaná sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so

17. Vzhľadom na uvedené navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalobca k vyjadreniu žalovanej podal ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil s tým, že základná vojenská služba je náhradnou dobou podľa o sociálnom zabezpečení, poukazujúc pritom na vyhlášku č. , vymedzujúcu dobu inej vojenskej služby. Ohľadom obdobia štúdia poukázal na žalobu a mal za to, že započítaním časti štúdií a celej doby základnej vojenskej služby do rozhodujúceho obdobia pre výpočet dôchodku vo výške 0,3 násobku priemernej mzdy, výrazne sa znížila výška jeho dôchodku a toto zníženie vníma ako finančný trest.

Následne podaním zo dňa 26. 09. 2022 žalobca pristúpil ku korekcii ním tvrdených zákonných ustanovení v stanovisku, v rámci ktorého uviedol, že napadnuté rozhodnutie je po formálnej stránke správne. Zásadným problémom je jeho obsah, ktorý nekorešponduje so zmyslom a znením zákona o sociálnom poistení, pričom vytkol, že zákonná podmienka „trvania počas celého roka“ je ničím nezdôvodniteľná podmienka, odporujúca zmyslu samotného zákona, naviac nesplniteľná bezo zbytku. Vytýkal, že štát sa prostredníctvom zákonov zaviazal, že v prípade vzniku jeho nároku na niektorú dôchodkovú dávku, túto prizná a bude ju vyplácať. Okrem toho mal za to, že štát sa zaviazal do budúcna, že pri určovaní výšky príslušnej dávky celú dobu štúdií a celú dobu výkonu základnej vojenskej služby vylúči z rozhodného obdobia na určenie priemerného zárobku, že zákonom určené hrubé zárobky študentov a vojakov nebudú mať vplyv na výpočet príslušnej dôchodkovej dávky. Tiež zohľadní všeobecný ekonomický stav spoločnosti v čase vzniku príslušnej dávky. Preto mal legitímne očakávania a žil v právnej istote, v dôsledku čoho odmieta svoj finančný trest, ktorý pokladá za rozporný s princípom právneho štátu.

19. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniam žalobcu nepodala.

20. Dňa 24. 11. 2022 žalovaná požiadala súd o zaslanie administratívneho spisu za účelom vybavenia nového podania. Po niekoľkých urgenciách bol súdu administratívny spis vrátený dňa 24. 03. 2023 a dňa 28. 03. 2023 súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 09. 05. 2023, ktorého sa zúčastnil žalobca, ako aj žalovaná.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len ), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. 02. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa .

22. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

23. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 22. 04. 2020 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „“), tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Podľa § 60 ods. 1, 9, 10 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Podľa § 61 vyššie citovaného zákona, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 62 ods. 1 vyššie citovaného zákona, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 1, 6, 7, 8, 9 vyššie citovaného zákona, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 67 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)

Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

Podľa § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona, suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku

nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 255 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v ktorom je vyšší.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

24. Podľa (ďalej len ), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

25. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. 02. 2022 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobcovi postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď žalobcovi priznala predčasný starobný dôchodok v sume 276,80 eur mesačne od 22. 04. 2020, a tento následne zvýšila od 01. 01. 2021 a od 01. 01. 2022.

26. Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia a tiež základná vojenská služba. Do 31. 12. 2003 sa podľa vtedy platných predpisov ( o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamená, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok. Od 01. 01. 2004 platí o sociálnom poistení, a teda od 01. 01. 2004 platí, že do obdobia dôchodkového poistenia občana sa započíta: obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, obdobie povinného dôchodkového poistenia SZČO, obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. poberajú príspevok na osobnú asistenciu), obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak nezískal nárok na výsluhový dôchodok, obdobie poberania invalidného dôchodku (s určitými výnimkami), obdobie na základnej vojenskej službe, doba poistenia v zmluvných štátoch od r. 1990, obdobie v evidencii na úrade práce, ale len do roku 2000, obdobie poberania dávky

v nezamestnanosti, ale len od roku 2001 do roku 2003 a doba štúdia, ale len pred rokom 2004. Pri priznávaní dôchodku po 01. 01. 2004 sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava len doba štúdia pred 01. 01. 2004. Ohľadom toho, aká doba sa započítava pred 01. 01. 2004 ohľadom štúdia, závisí od toho, v ktorom roku sa občan narodil a v akom období navštevoval základnú školu a po nej strednú školu a tiež vysokú školu. Vo väčšine prípadov sa z doby štúdia na strednej škole započítava do obdobia dôchodkového poistenia len tá časť štúdia na strednej škole, ktorá trvala po skončení povinnej školskej dochádzky. Inými slovami, započítavajú sa školské roky štúdia na strednej škole nasledujúce po školskom roku, v ktorom občan skončil povinnú školskú dochádzku a následne školské roky štúdia na vysokej škole.

27. Uvedené vyplýva aj z § 255 ods. 1, 3, 4, 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v ktorom je vyšší. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

28. Uvedené žalobca v konečnom dôsledku ani nepoprel, ale mal za to, že by bolo potrebné uplatniť právne predpisy, platné a účinné v čase, kedy sa uskutočňovala doba štúdia a tiež základná vojenská služba, čo však nie je možné, nakoľko nielen žalovaná, ale aj súd sú viazaní príslušnými právnymi predpismi, ktoré stanovili to, že ak sa priznáva dôchodok za účinnosti , je potrebné postupovať podľa neho a on upravuje spôsob, ako je potrebné započítať jednotlivé obdobia dôchodkového poistenia a z nich určiť rozhodujúce obdobie. Uvedené nie je možné zmeniť len na žiadosť žalobcu, nakoľko by mu vyšla vyššia suma predčasného starobného dôchodku. Rovnako tak nie je možné sa opierať ani o právnu istotu, pretože právne predpisy platia pre každého a neznalosť zákona neospravedlňuje, a teda ani žalobca sa nemôže odvolávať na právnu istotu za stavu, že došlo k zmene zákona, ktorý upravil dôchodkový systém.

29. S poukazom na v znení neskorších predpisov bolo potrebné ustáliť, že žalobca získal náhradnú dobu podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov /doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania- za službu v československých ozbrojených silách je potrebné považovať aj základnú vojenskú službu, pretože vojenská služba v zmysle legálnej definície je služba, ktorú vojak vykonáva v ozbrojených silách, a súčasťou vojenskej služby je aj základná vojenská služba/. Obdobie od 01. 10. 1983 do 30. 09. 1984, kedy žalobca vykonával základnú vojenskú službu, tak nebolo možné vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, nakoľko doba základnej vojenskej služby je náhradnou dobou podľa a za túto dobu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pretože netrvala celý kalendárny rok. Okrem toho žalobca preukázal aj dobu štúdia, pričom obdobie od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 bolo zhodnotené ako doba štúdia pod znakom „R“ a bolo vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov boli obdobia od 01. 01. 1974 do 31. 12. 1977 a od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1982 zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia a vylúčené z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného

mzdového bodu. Obdobia od 01. 09. 1973 do 31. 12. 1973, od 01. 01 1978 do 28. 02. 1978, od 01. 10. 1978 do 31. 12. 1978 a od 01. 01. 1983 do 30. 06. 1983 boli zhodnotené pod znakom „R“ ako doba štúdia, avšak neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia podľa druhá veta v znení neskorších predpisov v súlade s v znení neskorších predpisov, nakoľko netrvali celý kalendárny rok. Následne žalovaná tiež skonštatovala, že aj obdobie od 02. 03. 1978 do 31. 08. 1978 a od 08. 09. 1978 do 30. 09. 1978 patrí do rozhodujúceho obdobia a bolo zohľadnené podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia ako doba zamestnania pod znakom „A“, preto súd mal za to, že žalovaná sa so všetkými námietkami žalobcu správne vysporiadala, čo v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uznal aj žalobca, majúc za to, že rozhodnutie sa javí po formálnej stránke správne. Sám priznal, že obsahuje správne právne predpisy, ako aj zdôvodnenie, avšak s tým nesúhlasil.

30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na dôvodovú správu k , ktorá uvádza, že sa zachováva nový spôsob výpočtu dôchodkových dávok, obsiahnutý v platnom založený na osobnom mzdovom bode, ktorým bude zabezpečené, že sa dynamika vývoja zárobkov adekvátne premietne do výšky dôchodku. Osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu veľmi dobre vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného do dôchodkového systému v každom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia. Priemerný osobný mzdový bod dosiahnutý v rozhodujúcom období veľmi dobre vyjadruje priemernú mieru zásluhovosti poistenca na poistnom zaplatenom v rozhodujúcom období. Redukčná schéma je výsledkom experimentálnych prepočtov na reálnych dátach získaných o novopriznaných starobných dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne za obdobie rokov 1999 - 2000. Redukčná schéma je tiež výsledkom snahy pre čo najširší okruh poistencov premietnuť ich zásluhovosť pri platení poistného vo výške ich dôchodkov. Prvá hraničná hodnota 1,25 v redukčnej schéme je určená tak, aby zabezpečila plnenie minimálnych medzinárodných noriem. Navrhuje sa, aby sa v období rokov 2004 až 2011 postupne zohľadňovala výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie vo výške priemerného osobného mzdového bodu tak, aby v cieľovom roku 2011 jeho hodnota na určenie výšky dôchodkovej dávky dosiahla výšku 3.

31. Záverom správny súd tiež uviedol, že žalovaná nesprávne určila základnú vojenskú službu ako náhradnú dobu podľa , avšak uvedené nemá vplyv na správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podstatné v danom prípade bolo to, že žalovaná správne určila základnú vojenskú službu ako náhradnú dobu. Naviac, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. ). Za takúto vadu bolo potrebné považovať aj nesprávne písmeno pri vymedzení náhradnej doby.

32. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. 02. 2022 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.