Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-72-2013.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: E. E. N. K. S. Y., bytom F.É.P. XXXX/XX, V.Š.S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o s t a r o b n ý dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. septembra 2013 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 09.08.2001 zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 08.09.2001. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1998 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pretože nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb., preto príslušné na rozhodovanie o starobnom dôchodku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 uvedeného zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa zákona č. 73/1998 Z. z. mu bol dňom 01.07.2000 priznaný výsluhový príspevok, to znamená, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok. Príspevok je naďalej príspevkom aj keď ho zákon č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 157/2011. V dôsledku toho obdobie výkonu služby je obdobím dôchodkového poistenia a teda zakladá nárok na starobný dôchodok, čo tiež vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 51/2012. V priebehu služobného pomeru sa mu z celkového príjmu odvádzali finančné prostriedky na dôchodkové poistenie, takže správne by tieto príjmy mali byť započítané aj na určenie sumy starobného dôchodku, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 159/2011. Upozorňuje na to, že poukázal na dosť argumentov k priznaniu starobného dôchodku a je nepochopiteľné prečo dochádza k zavádzaniu žiadateľov o dôchodok zo strany odporkyne.
V písomnom podaní, ktoré predložil navrhovateľ súdu okrem uvedených skutočnosti poukázal na to, že ustanovenia zákona o sociálnom poistení nebránia vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s preskúmavaným rozhodnutím, opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 01.08.2013, ktorú doručil Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava 07.08.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 08.09.20101.
Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 25.07.2013 bolo preukázané že navrhovateľovi od 01.07.2000 bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o Štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.
Navrhovateľovi pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30.07.1965 do 27.09.1967 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 11.03.1970 do 31.12.1999 v I. kategórií funkcií a doba od 01.01.2000 do 30.06.2000 v III. pracovnej kategórií.
Na základe uvedeného potvrdenia navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcie, a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zmien od 08.09.2001, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z..
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb..
Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť tohto zákona v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpisov nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 1 ods. 2 uvedeného zákona nezaniká uplynutím času.
Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom poistení, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ako už bolo uvedené, nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vznikol od 01.09.2001, teda podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, t. j. zákon č. l00/1988 Zb., ktorý vzhľadom na citované ustanovenie § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok u navrhovateľa vylučujú.
Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 tohto zákona. Navrhovateľ podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. od 08.09.2001 do 31.12.2003 totiž ako sám uviedol na pojednávaní nesplnil, lebo prestal pracovať 30.06.2000 teda v čase, keď mu bol priznaný výsluhový príspevok a od 01.07.2000 do 30.09.2002 bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Trebišove.
Na základe zistených a preukázaných skutočnosti odporkyňa nie je príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku navrhovateľa od 08.09.2001, a preto správne jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla.
Zároveň je potrebné uviesť, že o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok z 01.08.2013 môže rozhodnúť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré bolo oprávnené o tomto nároku rozhodovať podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Túto skutočnosť napokon odporkyňa uviedla nielen v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ale aj v písomnom vyjadrení s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žiadosť navrhovateľa odstúpi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Na základe uvedených skutočnosti námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku sú nedôvodné, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.