Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-103-2013.pdf
PDF · 130.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX H. E., právne zastúpený: Lion Law Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ulica 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. 29596-2/2013-BA zo dňa 31.05.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 29596-2/2013-BA zo dňa 31.05.2013
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 422,47 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 29596-2/2013-BA zo dňa 31.05.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 952-21/2013-BB zo dňa 21.03.2013, ktorým vo vzťahu k žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 09.11.2003 v sume 549,70 Eur. V žalobe žalobca poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti pre nedostatok konkrétnych dôvodov. Poukázal na to, že jeho právna vec už bola predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to v konaní pred Krajským súdom v Žiline pod č.k. 20S/407/2011-32 zo dňa 24.01.2012 a následne správne orgány mali byť viazané právnym názorom súdu s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p.. V správnom konaní sa teda žalovaný neriadil právnym názorom správneho súdu a opätovne rozhodol jednostranne, prevzal a nedôvodne ba až tvrdošijne obhajoval už známu argumentáciu, ktorú používal v predchádzajúcom správnom konaní vedenom v tej istej veci. Žalovaný vyhodnotil vec úplne totožne, bez akýchkoľvek iných úvah ako boli úvahy prezentované v predchádzajúcom konaní, pričom preskúmateľný výpočet miery a zrozumiteľné zdôvodnenie zavinenia vôbec nevykonal. Nárok na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom si žalobca uplatnil prostredníctvom žaloby zo dňa 22.06.2005, pričom o ňom bolo rozhodnuté Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní 7C/213/2006 a to rozhodnutím zo dňa 24.11.2008, kde v časti bolo konanie zastavané, z titulu náhrady škody bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vec bola postúpená Sociálnej poisťovni Bratislava. Na základe odvolania vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne rozhodoval krajský súd uznesením zo dňa 05.08.2010 a v rozsahu zrušenia konanie zastavil a postúpil Sociálnej poisťovni v Bratislave na ďalšie konanie. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19.01.2011, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že spôsob výpočtu miery zavinenia v rozsahu 40% určených zamestnávateľom nie je v rozhodnutí vôbec preukázaný a zdôvodnený. Zo strany žalovaného ide len o opätovné prevzatie subjektívneho názoru zamestnávateľa bez ohľadu na jeho opodstatnenosť. Žalovaný vychádzal v otázke miery zavinenia výlučne len z údajov preukázaných zamestnávateľom a to vo forme jeho prehlásenia to znamená bez akéhokoľvek preukázateľného dokazovania. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný síce snaží navodiť dojem, že skúma liberačné dôvody na strane zamestnávateľa a uvádza, že v predmetnej veci bolo viacero skutočností, ktoré zamestnávateľom za účelom svojej liberácie preukázal. Žalovaný vyložil jednostranne protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28.11.2003 a to v neprospech žalobcu, pretože vôbec neprihliadol na to, že v tomto dokumente je okrem iného uvedený najmä výpočet nedostatkov zo strany zamestnávateľa, ktoré mali priamy vplyv na spôsobenie škody žalobcovi. To znamená, že rozhodnutie je opätovne postavené na liste zamestnávateľa zo dňa 16.08.2004, v ktorom nepreskúmateľne stanovil mieru zavinenia poškodeného ako 40% a časti záverov protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Žalobca trvá na tom, že zamestnávateľ nijako nepreukázal, z akých skutočností vychádzal pri určení miery zavinenia a prečo túto určil práve na 40%. Žalobca tiež poukázal na to, že zamestnávateľ zanikol dňa 17.03.2012 a to výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu a z tohto dôvodu bolo aj rozhodnutím súdu zastavené konanie o určenie miery zavinenia zamestnávateľa na vzniku škody iniciované žalobcom. Pod vplyvom uvedenej situácie sa podľa názoru žalobcu len zvýšila požiadavka na jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu. Podľa názoru žalobcu nemožno zánik zamestnávateľa bez právneho nástupcu vykladať v neprospech žalobcu ako slabšieho účastníka konania. Poukázal na ust. § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na § 111 ods. 2 predmetného zákona, taktiež na ustanovenia § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že žalobca porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, zo strany žalobcu ide o zavinené porušenie predpisov, s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, zamestnávateľ ich znalosť sústavne vyžadoval, zamestnávateľ ich znalosť sústavne kontroloval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne vyžadoval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne kontroloval. Povinnosť zamestnávateľa preukázať všetky skutočnosti, ktorých sa dovoláva ako dôvodu pre čiastočné zbavenie zodpovednosti potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 20/2009 a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 71/2001. Pri určení miery zodpovednosti žalobcu za škodu je potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu medzi konaním žalobcu a zamestnávateľa a určiť podiel, ktorým sa samotný žalobca prispel ku vzniku škodlivého následku. Je potrebné zvažovať všetky príčiny vzniku škody spočívajúce tak v konaní zamestnanca, ako aj v konaní žalobcu, pričom do úvahy možno vziať len také protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou vzniku škody. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28.11.2003, v ktorom je uvedený výpočet nedostatkov zo strany zamestnávateľa, ktoré mali priamy vplyv na spôsobenie škody žalobcovi. Žalobca poukazuje predovšetkým na porušenie povinností uvedené v bode 2 a to, že zamestnávateľ preukázateľne nepoučil zamestnancov o zákaze prepravovať časť vrtnej kolóny - jadrovku s vrtnou tyčou ťahaním za autom TATRA 148 s nadstavbou vrtnej súpravy ZIP
- 650M, čo je v rozpore s § 8b ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Práve porušenie tejto povinnosti zamestnávateľa je v priamej a bezprostrednej, tak faktickej i právnej príčinnej súvislosti vo vzťahu k fatálnemu poškodeniu zdravia žalobcu. Nepochybne je potrebné poukázať aj na výlučné zavinenie zamestnávateľa s tým, že dotknutý zamestnanec Ing. K. O. jazdnému manévru nevenoval potrebnú pozornosť, nepresvedčil sa, či priestor za vozidlom mu umožňuje bez rizika cúvať a nemal so žalobcom dotknutý spôsob dorozumievania sa pre tento prípad. V tomto poukázal na trestný rozkaz zo dňa 28.05.2004 sp. zn. 12T 70/04. Absencia poučenia o spôsobe prepravy jadrovky bola ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou majúcou rozhodujúci vplyv na vznik škody. Ing. K. O. ako šofér nemal na tieto práce ako šofér potrebnú kvalifikáciu, pričom sa jednalo o zrejmý exces z plnenia pracovných povinností podľa jeho pracovného zaradenia. Túto prácu Ing. O. vykonával pre potreby zamestnávateľa a preto sa takto spôsobenú škodu v zmysle Zákonníka práce zodpovedá zamestnávateľ. Zamestnávateľ žalobcu o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci riadne nepoučil a taktiež si sám riadne nesplnil ostatné povinnosti, ktoré mu z nich vyplývali. Žalobca nemôže zodpovedať za porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko o týchto nebol riadne poučený a teda mu ani nemožno pripísať zodpovednosť za ich porušenie. Žalobca má za to, že škodu nijako nezavinil a teda za ňu plne zodpovedá zamestnávateľ. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Vo vzťahu k predmetnej žalobe podal žalovaný správny orgán písomné vyjadrenie, stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 11.12.2013.
Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na písomne uvedených dôvodoch žaloby.
Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a to pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nezrozumiteľnosť, resp. nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia žalovaného.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz") a choroby z povolania,
d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).
Podľa § 110 ods. 2 citovaného zákona nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu 61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 111 ods. 2 citovaného zákona, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu (§ 196 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z.) a osobitný predpis (§ 196 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z.) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu (§ 214 až 216 zák. č. 311/2001 Z.z.) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
Konanie podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je upravené v tretej časti zákona.
Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.
Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 198 ods. 1 citovaného zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.
Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodla tak, že vo vzťahu k žalobcovi priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na § 99 a § 111 ods. 2 zákona za pracovný úraz zo dňa 09.11.2003 v sume 549,70 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ust. § 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Uviedla, že rozsah zavinenia poškodeného je 40%. Vychádzala z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-40-27-2/P-J42-03 zo dňa 28.11.2003, kde v protokole v časti B/údaje o úraze je uvedené ako príčinná úrazu - 7 nedostatočné oboznámenie s podmienkami bezpečnej práce, 8 nebezpečný postup práce. V protokole sú ako zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou uvedené a) zo strany postihnutého J. O. - zamestnanec vstúpil počas vyprosťovania auta TATRA 148 s nadstavbou vrtnej súpravy ZIF 650M bez vedomia vodiča do koľají z blata za vozidlom (nebezpečný priestor), čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 330/1996 Z.z. a b) zo strany zamestnávateľa AuREX TRADE, s.r.o., Banská Bystrica zamestnávateľ preukázateľne nepoučil zamestnancov o zákaze prepravovača vrtnej kolónii jadrovkou s vrtnou tyčou ťahaním za autom TATRA 148 a nadstavbou vrtnej súpravy ZIF 650M, čo je v rozpore s § 8b ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 330/1996 Zb. v úplnom znení v nadväznosti na § 7 ods. 5 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 159/2001 Z.z. a e) zo strany inej osoby Ing. O., tento pri cúvaní na lesnej nespevnenej ceste nezastavil, napriek tomu, že stratil z dohľadu postihnutého, následkom čoho došlo k jeho zraneniu, čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 208/1991 Zb.. Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodol o zastavení konania proti účastníkovi konania - proti zamestnávateľovi poškodeného podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb.. Vodič Ing. K. O. bol trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci uznaný vinným, že ako vodič samohybnej vrtnej súpravy na podvozku nákladného motorového vozidla počas cúvania s vozidlom si nevšimol za vozidlom stojaceho spolupracovníka J. O. a teda dopustil sa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona.
Prvostupňový správny orgán konštatuje, že poškodený ako vedúci zamestnanec porušil bezpečnostné predpisy tým, že nariadil priviazať jadrovku s vrtnou tyčou o záväzné zariadenie motorového vozidla TATRA 148 klinovým remeňom a tak ju prepravovať na nové miesto a pri vyprosťovaní vozidla vstúpil bez oznámenia vodičovi za motorové vozidlo. Inšpektorát práce uviedol, že zamestnávateľ preukázateľne nepoužil zamestnancov o zákaze prepravovača z vrtnej kolónii jadrovku s vrtnou tyčou ťahaním za autom TATRA 148 s nadstavbou vrtnej súpravy ZIF 650M. Poškodený teda neporušil zákaz prepravovania časti vrtnej súpravy za autom, pretože o tomto zákaze nebol zamestnávateľom poučený, ale vstúpením počas vyprosťovania auta do koľají z blata za vozidlom bez vedomia vodiča do nebezpečného priestoru však porušil zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania sa na pracovisku. Z dôvodu zániku zamestnávateľa Sociálna poisťovňa pri skúmaní skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia nemohla od zamestnávateľa vyžiadať ďalšie doklady.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, pričom v odvolaní žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia, že správny orgán opätovne rozhodol vo veci takisto, ako v prvom prípade, pričom absentuje náležité odôvodnenie a zhodnotenie skutkového stavu veci a nie je jasná miera určenia zavinenia poškodeného vo výške 40%.
Žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s výškou miery zamestnania na strane poškodeného v rozsahu 40%, ktorú určil zamestnávateľ, nakoľko poškodenie ako vedúci zamestnanec hrubým spôsobom porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že pri vyprosťovaní vozidla vstúpil bez oznámenia vodičovi za motorové vozidlo, čím svojím zavinením porušil § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1996 Z.z.. Uvedené sa konštatuje aj v protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zamestnávateľ predložil technologický postup vrtu a pokyny na obsluhu a údržbu spojazdneného vrtného agregátu ZIF 650/ T-148, kde je aj časť II. - Premiestňovanie vrtnej súpravy, z ktorého vyplýva, že poškodený bol poučený dňa 08.08.2013 o tomto postupe. K úrazu došlo priamym konaním postihnutého O. a vodiča Ing. O., čo vo svojich výpovediach plne potvrdzujú. Poškodený ako vedúci zamestnanec hrubo porušil bezpečnostné predpisy, čo uviedol zamestnávateľ vo svojom zápise zo dňa 16.08.2004. Závery šetrenia Inšpektorátu práce Banská Bystrica ukazujú, že k úrazu došlo priamym konaním postihnutého O. a vodiča Ing. O., čo vo svojich výpovediach potvrdzujú, pričom poškodený bol poučený dňa 08.08.2003 o postupe, kde v časti II. je uvedené premiestňovanie vrtnej súpravy. Okrem toho poškodený porušil aj predpisy na premiestňovanie vrtnej súpravy konal ľahkomyseľne tým, že počas vyprosťovania auta P 148 z blata vstúpil bez ďalšieho vedomia vodiča do jazdnej dráhy cúvajúceho auta. Z toho dôvodu zamestnávateľ preukázal sčasti liberačné dôvody tým, že konanie poškodeného bolo v rozpore s ustanoveniami zákona č. 330/1996.
V priebehu správneho konania nebolo spornou skutočnosťou to, že u poškodeného - žalobcu išlo o pracovný úraz, ktorý utrpel poškodený konkrétne dňa 09.11.2003. Spornou skutočnosťou v rámci správneho konania bola skutočnosť určenia miery (pomeru) zavinenia poškodeného na vzniknutom pracovnom úraze. V priebehu správneho konania nastala tá skutočnosť, že zamestnávateľ v priebehu konania zanikol výmazom z Obchodného registra a to dňa 17.03.2012 a to bez právneho nástupcu, preto bolo aj zastavané konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica, v ktorom konaní sa malo rozhodnúť o určení miery zavinenia zamestnávateľa, resp. zamestnanca na vzniknutom pracovnom úraze. Vzhľadom na uvedené, nebol dôvod, resp. odpadol dôvod prerušenia správneho konania do výsledku súdneho konania.
Preto gro dokazovania následne vo vzťahu k tejto skutočnosti ostalo na správnom orgáne (§ 195 ods. 3 a § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa názoru súdu správne orgány bez ďalšieho konštatovali a vychádzali opätovne len z tvrdení zamestnávateľa o rozsahu miery zavinenia zamestnanca vo výške 40%. Súd zdôrazňuje, že skutočnosť zániku zamestnávateľa počas správneho konania nemôže byť na ujmu, resp. na ťarchu žalobcu ako poškodenej strany. Je potrebné poukázať na to, že správne orgány opätovne rozhodli len na základe tých istých listinných dôkazov, ktoré vlastne mali k dispozícii aj v predchádzajúcom správnom konaní, ktoré vyústilo do rozhodnutia žalovaného, ktoré rozhodnutie nakoniec bolo zrušené Krajským súdom v Žiline v konaní pod č.k. 20S/16/2011. To znamená, keď v danom prípade zanikol zamestnávateľ, o to viac je potrebné vykonať dokazovanie v rámci správneho konania vo vzťahu k jednotlivým liberačným dôvodom zamestnávateľa (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce).
Súd poukazuje aj na nepreskúmateľné tvrdenie uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, že žalobca neporušil zákaz prepravovania časti vrtnej súpravy za autom, pretože o tomto preukázateľne nebol poučený, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je už uvedené, že žalobca bol poučený o postupe premiestňovania vrtnej súpravy a to konkrétne 08.08.2013, čo malo vyplývať z Technologického postupu vrtu a pokynov na obsluhu a údržbu spojazdneného vrtného agregátu ZIF-650/T-148, z časti 2- Premiestňovanie vrtnej súpravy. To znamená, že porušil predpisy na premiestňovanie vrtnej súpravy. Tieto protichodné tvrdenia správnych orgánov uvedené v odôvodnení rozhodnutia sú teda vzhľadom na uvedené nezrozumiteľné (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Podľa názoru súdu, aj v prípade zániku zamestnávateľa v priebehu správneho konania bez jeho právneho nástupcu, je potrebné zistiť s poukazom na § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, teda v prípade čiastočnej liberácie sa zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu - zavinené porušenie povinnosti zamestnanca vo vzťahu k vstupu žalobcu do tzv. nebezpečného priestoru a , resp. je potrebné aj teda zistiť, či došlo k porušeniu predpisov, resp. pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (preprava jadrovky s vrtnou tyčou o závesné zariadenie motorového vozidla T- 148 klinovým remeňom) a teda vo vzťahu k týmto predpisom, resp. pokynom zistiť, či teda žalobca svojim zavineným konaním porušil právne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s týmito riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Toto, resp. tieto skutočnosti sú podstatné vo veci a je potrebné tieto zistiť jednak z predložených listinných dôkazných prostriedkov, resp. k týmto skutočnostiam je potrebné aj vypočuť, či už samotného žalobcu ako poškodeného, resp. aj jeho spolupracovníka, prípadne vykonať aj iné dokazovanie.
Rovnako súd dáva za pravdu žalobcovi, že pokiaľ namieta aj určenie pomeru - miery zavinenia
- 40% určený zamestnávateľom, tento podľa názoru súdu zatiaľ vôbec nie je preukázaný, zdôvodnený vzhľadom na vytýkanú nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Je potrebné jednoznačne sa vyjadriť, čo konkrétne vyplýva z jednotlivých listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, a to najmä k Protokolu zo dňa 28.11.2003 Inšpektorátu práce Banská Bystrica, vyhodnotiť jednotlivé zistenia v ňom uvedené v kontexte aj s tvrdeniami žalobcu, vzhľadom k tomu, že konanie o postihu vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu bolo nakoniec zastavené. Tiež je potrebné vyhodnotiť Technologický postup vrtu a pokyn na obsluhu a údržbu spojazdneného vrtného agregátu ZIF-650/T-148 vo vzťahu k zavinenému porušeniu právnych resp. pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. či bol s týmito žalobca riadne a preukázateľne oboznámený. Pokiaľ nebudú preukázané uvedené zavinené porušenia týchto právnych, ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich riadne a preukázateľné oboznámenie sa s nimi (zamestnanca), tak nie je možné hovoriť o čiastočnom zbavení sa zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu z pracovného úrazu (§ 196 ods. 2 pís. a) Zákonníka práce).
Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 250j ods. 2 pís. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Žalobca bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 16.12.2013 celkovej výške 674,76 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 05.08.2013 vo výške 130,16 Eur,
2/ žaloba zo dňa 09.08.2013 vo výške 130,16 Eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013 vo výške 130,16 Eur, cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 57,32 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 91,07 Eur; a ďalej z režijného paušálu k jednotlivým úkonom 23,43 a 20 % DPH k všetkým odmenám a náhradám v celkovej výške 112,46 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, hotové výdavky podľa špecifikácie a DPH.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,08 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o dávkovej veci sociálneho poistenia (ktorými sú dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti), keďže sa jednalo o prieskum zákonnosti rozhodnutia o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a táto dávka je dávkou úrazového poistenia (§ 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 05.08.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 60,08 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 09.08.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 60,08 Eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 60,08 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 180,24 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2013 3 x 7,81 Eur; režijný paušál spolu 23,43 Eur.
C/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla Volvo, ev. č. BB 764DR v súvislosti s pojednávaním dňa 11.12.2013 na trase Banská Bystrica- Žilina a späť v sume 57,32 Eur (105 x 2 x 0,183) + (210 x 6,6/100 x 1,363) : počet kilometrov (105) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 11.12.2013 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6,6 l) a cene paliva - motorová nafta (1,363 €/l) uplatnenom v špecifikácii, nakoľko cena stanovená Štatistickým úradom SR za 50. týždeň roku 2013 bola vyššia (1,376 €/l).
D/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Banská Bystrica - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 7 polhodín (13,01 Eur x 7) v sume 91,07 Eur.
E/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 70,41 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a lustráciou v databáze IČ na stránke www.drsr.sk pre identifikačné číslo 2022769287, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 04.03.2009.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.