Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/104/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: Bratislavský samosprávny kraj, IČO: 36 063 606, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ D. G., bytom F. XXX, N., 2/ O. M., bytom N. X, N., odporcovia v 1/ a 2/ rade v zastúpení spoločného zástupcu: AK MS s.r.o. so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47237767, konajúceho prostredníctvom JUDr. Miroslav Šimkovič, advokát., o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1 643,31 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku do rúk spoločného právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47237767.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24.05.2004 a doplnenom podaním zo dňa 15.08.2007 sa navrhovateľ voči odporcom v 1/ a 2/ rade pôvodne domáhal v spojených veciach určenia neplatnosti

- 1/ veci - rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972 po poručiteľovi Ľ. O., zomrelom XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. 116/94 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m2

- 2/veci - osvedčenia o dedičstve , Dnot. 48/2001 po poručiteľke X. O., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. Z-1870/2001 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m

- 3/ veci - darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a obdarovanou D.P. G. , v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m

- 4/ veci v spojení s písomným podaním zo dňa 15.6.2010 /čl.269/ a jeho prednesom do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010 /čl. 290/ určením, že navrhovateľ je vlastníkom pôvodnej pozemkovo - knižnej parcely č. 4187/9, trvalé trávne porasty 2

o výmere 9.024,- m2 , vl. č. 2496, t. č. vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie S., okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. S. ako : parc.č.2167/18 - zast. plochy o výmere 280 m2 parc.č.2I67/31 - zast. plochy o výmere 4319 m2 parc.č.2167/24 - zast. plochy o výmere 576 m2 parc.č.2167/30 zast. plochy o výmere 890 m2 parc.č.2167/23 zast. plochy o výmere 510 m2

parc.č.2167/29 zast. plochy o výmere 768 m2 pare.č.2167/22 zast. plochy o výmere 444 m2 parc.č.2167/28 zast. plochy o výmere 256 m2 podielom 1/1-iny k celku (ďalej len Nehnuteľnosť). Návrh vo veci samej /hlavne vec 4/ navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že o majetku VÚC vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom zákonného prechodu vlastníckeho práva štátu - v správe Stredného odborného učilišťa elektronického, Rybničná 59, Bratislava prešlo na navrhovateľa a dňa 14.8.2002 došlo k spísaniu delimitačného protokolu o odovzdaní a prebratí nehnuteľného majetku, vrátane pozemkov, o.i. parc.č.2167/1 - 4, k.ú. S., LV XXXX, následne z parc.č.2167/4 došlo k odčleneniu parc. č.2167/9-11. Právny predchodca navrhovateľa: Československý štát - Bratislavské elektrotechnické závody n.p. sa stal vlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti v celosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia príslušného Obvodného národného výboru Výst. - 330 - 767 - 72 - St/33 zo dňa 2.3.1972 ako pozemkovo - knižnej parcely č. 4187/9, trvalé trávne porasty o výmere 9.024,- m2, vi. c. 2496, k.ú. S., ktorej vlastníkmi boli Ľ. O. s manželkou X., rod. R. /za náhradu/. Po smrti Ľ. O., zomr.XX.X.XXXX rozhodnutím SN Bratislava-mesto D 2510/72 zo dňa 1.11.1972 / právoplatnosť 1.11.1972/ nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej v pzkn vl.Č.2496, parc.Č.4187/9 - lúka o výmere 9 024 m2 jeho manželka X. O.. Po smrti poruciteľky : X. O., zomr.XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve 22D 120/01,Dnot 48/2001 zo dňa 21.05.2001 /právoplatnosť 06.06.2001/ nadobudli nehnuteľnosť v celosti parc.č.4187/9 - trvalé trávnaté porasty o výmere 9 024 m2, k.ú. S. na LV č.XXX do podielového spoluvlastníctva: M. O. podielom 1/2 - ice k celku /právna predchodkyňa odporkyne v l/rade/ O. M. podielom 1/2 - ice k celku / odporca v 2/rade/ D. G. - odporkyňa v l/rade nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2 -ice k celku nehnuteľnosti parc.č.4187/9 - trvalé trávnaté porasty o výmere 9 024 m2, k.ú.S. LV č.XXX vkladom darovacej zmluvy pod Č.V - 2638/03 dňa 3.9. 2003, uzavretej dňa 12.08.2008, formou notárskej zápisnice N 2270/2003,Nz 69609/2003 ako obdarovaná od darcu: M. O.. Porovnaním pzkn. operátu s operátom KN navrhovateľ zistil, že pôvodná parc.č.4187/9 je časťou parc. č. 2167/4 a časťou parc. č. 2167/6. k Parc. č. 2167/6 je na základe kúpnej zmluvy V - 1127/93 zapísaný ako vlastník spoločnosť GUPPRES, k parc. č. 2167/4 je zapísaný ako vlastník navrhovateľ / predtým SR - Stredné odborné učilište elektrotechnické. Podľa tvrdení navrhovateľa bola k parcele č. 4187/9 vyhotovená chybne identifikácia parciel, následne bola poňatá do dedičstva a prevedená darovaním a v dôsledku týchto úkonov sa vlastníkmi nehnuteľnosti / parcely č. 4187/9/ stali odporcovia v 1/ a 2/rade. Naliehavosť 3

právneho záujmu na určení vlastníckeho práva vo veci 1/ - 4/ navrhovateľ neodôvodnil nijak, nemožno zaň považovať len jeho tvrdenie, že chybný zápis parc. č. 4187/9 je dotknutý ďalšími právnymi zmenami / dedičské rozhodnutia + darovacia zmluva/, ktorých právoplatnosť Správa katastra nie je oprávnená zrušiť, preto Správa katastra vyzvala odporkyňu v 1/rade k určeniu vlastníctva súdnou cestou. Na preukázanie rozhodujúcich skutočností navrhovateľ žiadal vykonať listinné dôkazy pripojených k návrhu (§ 79 ods. 2 O.s.p): delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 14.08.2002 výpis z LV č. XXXXX, k.ú. v N., Správa katastra Bratislava III, okres Bratislava III, obec BA- m. č. S., katastrálne územie S., vyhotovený dňa 03.06.2002

súpis nehnuteľného majetku štátu v správe správcov, správca: SOU elektrotechnické oznámenie k.ú. v N., správa katastra Bratislava III, adresované odporkyni v 1. rade zo dňa 06.10.2003 žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.09.1991 rozhodnutie o vyvlastnení zn. zo dňa 02.03.1972 rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972 osvedčenie o dedičstve sp. zn. , zo dňa 21.05.2001 notárska zápisnica č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 z 12.08.2003 Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že vyvlastňovacím rozhodnutím Výst-330-767-72-St/33 zo dňa 02.03.1972 pozemok, o určenie vlastníctva ktorého navrhovateľovi ide, bol predmetom vyvlastnenia v prospech štátu, avšak táto zmena nebola vyznačená v evidencii nehnuteľností, a to ani v nasledujúcich 20 rokoch,

preto Nehnuteľnosť bola poňatá do dedičstva po neb. Ľ. O. a príslušného dedičského rozhodnutia a neskôr aj do dedičstva po neb. X. O., a to oprávnene. V dobrej viere a s dôverou k skutočnostiam, zapísaným v Katastri nehnuteľností bol urobený ďalší právny úkon -darovacia zmluva zo dňa 12.08.2003 vo forme notárskej zápisnice. Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril zhodne s vyjadrením odporkyne v 1. rade. Odporkyňa v 1. rade vo svojom doplňujúcom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že nie je preukázané, či vyvlastňovacie rozhodnutie zn. zo dňa 02.03.1972 nadobudlo právoplatnosť a bolo riadne vykonané; opaku nasvedčuje skutočnosť, že k vyplateniu náhrady pôvodným pozemnoknižným vlastníkom nikdy neprišlo, rovnako ako nebol vykonaný zápis vlastníctva v prospech SR - BEZ š.p.. Na SOUE nebolo prevedené vlastnícke právo, ale iba právo užívať Nehnuteľnosť. Vlastnícke právo odporkyne v 1. rade je nesporné. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 15.08.2007 / Čl.66/ navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania nasledujúcimi skutočnosťami:

- na základe o majetku VUC došlo k zákonnému prechodu vlastníckeho práva medzi SOUE a navrhovateľom nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom pri pozemku pare. č. 2167/1-4 bola poznámka, že tieto nehnuteľnosti sú majetko-právne nevysporiadané - reklamácia -parc. č. 4187/9 bola chybne poňatá do dedičstva po Ľ. O., keďže už skôr došlo k jej vyvlastneniu

- pôvodná parcela č. 4187/9 je časťou parcely č. 2167/4 a časťou parcely č. 2167/6 4 z parcely č. 2167/4 boli geometrickým plánom odčlenené parcely č. 2167/9-11 parcela č. 2167/6 je na základe kúpnej zmluvy zapísaná pre vlastníka GUPRESS -Tlačiarenská služba a parcela č. 2167/4 je na základe delimitačného protokolu zapísaná pre vlastníka, ktorým je navrhovateľ. K písomnému podaniu navrhovateľ priložil nasledujúce listinné dôkazy: originál LV č. XXX kópia delimitačného protokolu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 10.2007 sa odporcovia v 1/ a v 2/ rade domáhali určenia, že aj oni sú podielovými spoluvlastníkmi, každý s podielom 1 na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. S., zapísanej na LV č. XXX ako pozemok č. 4187/9 o výmere 9.024,-m2. Uznesením č. k. -123 zo dňa 16.07.2008 súd vylúčil vzájomný návrh odporcov v 1/ a 2/ rade na samostatné konanie. Vec je vedená na OS Bratislava III pod sp.zn.43 <http://sp.zn.43> C 150/2008 . Toto konanie je právoplatne prerušené podľa uznesením č.k.:

- 133 zo dňa 9. júla 2010. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2009 / čl. 137/, odporcovia v 1. a 2. rade, v zastúpení spoločného právneho zástupcu doplnili svoje doterajšie vyjadrenia k návrhu na začatie konania o nasledujúce skutočnosti tvrdením, že navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od nulitného rozhodnutia zn. zo dňa 02.03.1972, ktorého predmetom bolo vyvlastnenie Nehnuteľnosti v prospech Československého štátu - BEZ n.p. nulitnosť rozhodnutia zn. zo dňa 02.03.1972 je v tom, že jednou z označených účastníkov vyvlastňovacieho konania bola aj pani Ž. G., ktorá podala proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, a teda rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o odvolaní bolo doručované iba odvolateľke a BEZ n. p., nie však ostatným účastníkom vyvlastňovacieho konania, napriek tomu, že sa im doručovať malo, a preto vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, čo osvedčuje aj skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je doposiaľ opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Nehnuteľnosť teda nebola právoplatne vyvlastnená a štát k nej nenadobudol vlastnícke právo. Nehnuteľnosť bola oprávnene poňatá do dedičstva po Ľ. O. a neskôr do dedičstva po jeho manželke X. O.. Na základe osvedčenia o dedičstve nadobudli celú Nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva deti p. O. - M. O. a O. M., každý v podiele Vi; prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dôsledku dedenia prebehol v súlade so zákonom. Dedička M. O. previedla celý svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na D. G.. z LV č. XXXX pre k.ú. S. vyplýva, že pozemky pare. č. 2167/1-4 boli na LV zapísané na základe delimitačného protokolu, ktorým protokolom došlo k odovzdaniu majetku medzi BEZ, š.p. a SOU elektrotechnické; predmetom delimitácie boli aj pozemky pare. č. 2167/1-4 a to aj napriek tomu, že BEZ, Š.p. sa nikdy nestal ich vlastníkom.

- už prvý zápis vlastníckeho práva v prospech SOUE bol teda vykonaný v rozpore so zákonom a každé ďalšie disponovanie so skôr uvedenými pozemkami trpí zásadným nedostatkom oprávnenia nakladať s pozemkami a všetky takéto právne

úkony sú absolútne neplatné. 5 pozemok pare. č. 2167/6 bol na LV zapísaný na základe žiadosti BEZ, š.p. titulom prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení, druhostupňové rozhodnutie sa v katastrálnom operáte nenachádza, a naviac ani rozhodnutie prvého stupňa nie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti; zápis vlastníctva BEZ, š.p. bol teda vykonaný na základe nulitného rozhodnutia. na základe týchto skutočností odporcovia v1. a 2. rade v zastúpení právneho zástupcu žiadali návrh na začatie konania zamietnuť ako neopodstatnený. Na preukázanie rozhodujúcich skutkových okolností odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vykonať nasledujúce listinné dôkazy: Námietky proti vyvlastneniu zo dňa 13.máj a 1972 rozhodnutie Národného výboru Hl. m. SSR Bratislavy o odvolaní proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu s uvedením osôb, ktorým sa má rozhodnutie doručovať -LV č. XXXX zo dňa 10.12.2008 Delimitačný protokol medzi BEZ, š.p. a SOUE zo dňa 28.2.1991 LV č. XXXX zo dňa 10.12.2008, k.ú. S. Žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.9.1991 Za konania vo veci, Ing. František Gúcky ako fyzická osoba podnikateľ pod obchodným menom Ing. František Gúcky GUPRESS, IČO: 11663 715, s miestom podnikania Heydukova 17, Bratislava zvláštneho podnetu oznámil účinne voči súdu svoj vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa podaním zo dňa 14.07.2009. /čl.174- 178/ Svoj vstup odôvodnil okrem iného tým, že v konaní ide aj o jeho vlastnícke práva, konkrétne k pozemku pare. č. 2167/6 vo výmere 3.773,- m2 . Podľa tvrdení Ing. Františka Gúckeho GUPRESS, k nehnuteľnosti pare. č. 4187/9 (o určenie vlastníckeho práva v tomto konaní ide) zaniklo právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ich vlastnícke právo vyvlastnením, vlastníkom sa stal Československý štát - Bratislavské elektrotechnické Závody n. p., Bratislava a po výstavbe infraštruktúry a zástavbe bol pozemok prerozdelený na nové parcelné čísla, a to pre navrhovateľa pare. č. 2167/4,9,10,11 a pre Ing. Františka Gúckeho GUPRESS pare. č. 2167/6., ktorú parcelu nadobudol kúpnou zmluvou od BEZ elektronika š.p. v likvidácii. Uvedenými skutočnosťami je daný jeho právny záujem na výsledku sporu, čim odôvodnil svoj vstup na strane navrhovateľa len vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Odporcovia v 1/ a 2/ rade procesným návrhom ich právneho zástupcu dňa 03.09.2009 vyslovili svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa do konania z dôvodu, že vedľajší účastník na strane navrhovateľa nepreukázal, že je totožným subjektom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, resp. jeho nástupcom tak, ako je v KN na LV č. XXXX v časti B zapísaný jej vlastník GUPRESS - tlačiarenská služba, zo zápisu ktorého nevyplýva, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, tento rozpor nepreukazuje ani kúpna zmluva predložená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, s povolením jej vkladu pod č. V - 1127/93, v ktorej je označený kupujúci názvom Gupress tlačiarenská firma, Baštová 9, bez identifikačného čísla, pričom vedľajší účastník vystupuje v konaní o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade k totožnej nehnuteľnosti ako právnická osoba pod obchodným menom GUPRESS, s.r.o. so sídlom Hattalova 10, Bratislava, IČO: 3137647, kde je rovnako štatutárnym zástupcom Ing. František Gucký. Uznesením č.k. -259 zo dňa 21.05.2010 súd vyslovil, že vstup vedľajšieho účastníka: Ing. František Gúcky - GUPRESS, do konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, spísanej formou notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a obdarovanou D. G. v časti par. č. 4187/9, je neprípustný. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že vedľajší6 18C/104/2004účastník na strane navrhovateľa nemá právny záujem na výsledku konania v žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy č: N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 v časti par. č. 4187/9, na stranu ktorého sa pripojil tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej sa vo svojich dôsledkoch nebude dotýkať jeho právneho postavenia, vrátane jeho práv a povinností ako vlastníka pozemku parc. č.2167/6, k. ú. S. /.zapísaný na LV č. XXXX/, pretože svoje vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1, O.Z. / hmotného práva / nadobudol iným spôsobom a od iného vlastníka, resp. iných právnych predchodcov ako sú navrhovateľom označení odporcovia v návrhu na začatie konania. Na pojednávaní, uskutočnenom dňa 28.06.2010, navrhovateľ špecifikoval materiálnu vykonateľnosť petitu návrhu v 4/veci aj s prihliadnutím k písomnému stanovisku navrhovateľa zo dňa 15.6.2010 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností tak, ako je uvedená na strane 2/ odôvodnenia rozsudku, zároveň vzal späť návrh sčasti vo veci určenia neplatnosti

1/ vec - rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972 po poručiteľovi Ľ. O., zomrelom XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. 116/94 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m 2/ vec - osvedčenia o dedičstve , Dnot. 48/2001 po poručiteľke X. O., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. Z-1870/2001 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m' 3/ vec - darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a obdarovanou D. G., v Časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere 9024 m2 Zároveň vo veci 4/návrhu o určenie vlastníckeho práva žiadal doplniť dokazovanie listinami, predloženými na pojednávaní:

- list SOUE, adresovaný Archívu hlm. SR Bratislavy vo veci vyžiadania registratúrnych záznamov zo dňa 10.05.2010

- záznam o vyvlastňovacom rokovaní zo dňa 17.12.1971

- rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 18.12.1972 s pripojenými doručenkami

- geometrický plán, vyhotovený A. Š. zo dňa 28.03.2008 Odporcovia v 1. a 2. rade v zastúpení spoločného právneho zástupcu so späťvzatím návrhu na začatie konania sčasti vecí l./,2/.3/ návrhu vyslovili súhlas s tým, že v časti, v ktorej bol návrh na začatie konania vzatý späť si výslovne náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnili. Súd uznesením č. k. -294 zo dňa 28.06.2010 zastavil konanie vo veciach 1/, 2/, 3/, v časti, v ktorej navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2010. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo veciach 1 - 3/ návrhu na začatie konania, súd ďalej pokračoval v konaní len o veci 4/ návrhu, vec prejednal a vo veci aj prvý krát meritórne rozhodol na pojednávaní dňa 9.9.2010 , v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý vzal na vedomie ústne, bez písomného predvolania súdom do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010, na ktorom pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na termín 9.9.2010 o 13,00 hod. poj. m.11, pričom do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010 sa chybou v písaní uviedol nesprávny dátum vyhláseného odročeného termínu pojednávania na deň 4.9.2010. 7

Na pojednávaní dňa 9.9.2010 prednesom vyjadrenia spoločný právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade žiadal, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný aj z dôvodov v písomnom vyjadrení odporcov v 1/ a 2/ rade zo dňa 09.09.2010 / čl.300 a nasl./. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2010 odporcovia v 1/ a 2/ rade k listinám navrhovateľa, predložených súdu na pojednávaní dňa 28.06.2010 navrhovateľom uviedli, že nasledovne:

- z predložených listín vyplýva, že BEZ, n.p. ponúkol právnym predchodcom odporcov v roku 1970 odkúpenie Nehnuteľnosti za cenu 3.609,60 Kčs. Právny predchodcovia odporcov s kúpnou cenou nesúhlasili, preto následne BEZ, n.p. iniciovali vyvlastňovacie konanie. Rozhodnutie o vyvlastnení bola napadnuté odvolaním jedným z účastníkov vyvlastňovacieho konania, pričom rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení nebolo doručené všetkým účastníkom konania a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Doručenky predložené navrhovateľom sa nevzťahujú k rozhodnutiu o odvolaní, o čom svedčí aj dátum vyznačeného doručenia. Nedošlo ani k vyplateniu náhrady za vyvlastnenie právnym predchodcom odporcov, a ani k zápisu zmeny vlastníctva v čase vyvlastnenia v Evidencii nehnuteľností. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Písomné vyjadrenie odporcov v1.a 2. rade doplnil ich spoločný právny zástupca prednesom, že: Posúdenie otázky právoplatnosti citovaného rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení je právne záväzné aj vo vzťahu k (Hospodársky zákonník = HZ,) v platnom znení ku dňu 28.2.1991 s prihliadnutím k delimitačnému protokolu 1 medzi BEZ SP ako odovzdávajúcou organizáciou a SOUE ako preberajúcou organizáciou (listinný dôkaz na č. 1. 150 a nasl.), pretože podľa tohto citovaného ustanovenia zákona, nadobudnúť vec do vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu možno len v prípade ustanovených zákonov. Vlastníctvo k veci prechádza dňom určeným v rozhodnutí, ak nie je deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru právneho zástupcu odporcov l/ a 2/ rade ku dňu 28.2.1991 prevádzaný majetok v zmysle uvedeného delimitačného protokolu v časti 2 ako pozemok pare. č.. 2167/4 - časť nemá právny titul v súlade s citovaným zákonom (č.l. 155). Zároveň definované pozemky v čl. 2 citovaného delimitačného protokolu neboli predmetom vyvlastnenia,

predmetom vyvlastnenia vo vzťahu k odporcom 1,2 mala byť parcela č. 4187/9 vo výmere 9024 m2, k. ú. S.. Definovaný predmet prevodu v citovanom delimitačnom protokole v článku 2 je zároveň aj v rozpore s Vyhl. č. 23/64 Zb., ktorým sa vykonáva o evidencii nehnuteľností. Podľa uvedeného znenia cit. vyhlášky, všetky nehnuteľnosti musia byť v listine uvedené podľa obcí a katastrálnych území a katastrálnych čísel vedených v evidencii nehnuteľností. Ak sa listinou prevádza reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa zároveň predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie časti a jeho výmera. Citované nehnuteľnosti v tomto delimitačnom protokole nie sú vôbec označené údajom o katastrálnom území, pričom katastrálne čísla tam uvedené, sa nenachádzali vôbec v evidencii evidencií, mali len vzniknúť na základe geometrického plánu, na viac na jeho vyhotovenie tento delimitačný protokol len odkazuje. V rozhodnej dobe uzavretia delimitačného protokole, t.j. 28.2.1991 bola vedená nehnuteľnosť evidovaná len ako pare. č. 4187/9 vo výmere 9024 m2, zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. S.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súčasťou delimitačného protokolu nebol vôbec vyhotovený geometrický plán, rovnako však ani citované 8 nehnuteľnosti, svojim označením neodkazujú vôbec z akých parciel boli ako novovytvorené parcelné čísla odčlenené, vrátane výmery. Citované parcelné čísla v čl. 2 boli vytvorené nie len výlučne z parcely č. 4187/9, ale aj z ďalších parciel, ako to vyplýva aj z geometrického plánu č. 33/08, vyhotoveného dňa 14.3.2008 (č.1.285 a nasl). Na základe uvedeného, preto nemohli platne prejsť do vlastníctva navrhovateľa pozemky špecifikované v žalobnom návrhu po jeho úprave, ani delimitačným protokolom č. 2, ktorý je nedatovaný, podľa ktorého malo prejsť vlastníctvo k citovaným nehnuteľnostiam zo SR - Krajského úradu Bratislava na navrhovateľa. Na viac je potrebné poukázať, že tento delimitačný protokol obsahuje v písomnom texte rukou dopísaný text, práve k sporným pozemkom v článku 3 a 4, bez uvedenia ich výmery a druhu pozemkov, zároveň bez vyznačenia doložky kým a kedy bola oprava tohto delimitačného protokolu vykonaná. Súd vo veci samej rozhodol prvý krát rozsudkom č. k. -317 zo dňa 9.9.2010 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 626,46 eura v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku do rúk ich spoločného právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -366 zo dňa 31.1.2013 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 9.9.2010, č.k. -317 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení citovaného uznesenia sa odvolací súd nezaoberal bližšie právnym posúdením veci, len skonštatoval, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky podľa na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa na pojednávaní dňa 9.9.2013, preto s poukazom k , rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil , vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou súdu I. stupňa bude vo veci opätovne vytýčiť pojednávia v súlade s , a na pojednávaní opätovne vo veci rozhodnúť.

Po vrátení veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, súd I. stupňa pokračoval v konaní a na prejednanie veci vytýčil termín pojednávania dňa 25.4.2013./ čl. 385-388/

Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2013 súd vec prejednal podľa v neprítomnosti navrhovateľa, právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že pokiaľ ide o návrh navrhovateľa vo veci samej t.j. o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam, žiada žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť na tých skutkových a právnych dôvodoch, ktoré boli v konaní prednesené odporcami 1,2 v zastúpení ich právneho zástupcu. V tomto rozsahu odporcovia 1,2 s prihliadnutím k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 9.9.2010 potom, čo boli vykonané všetky navrhované dôkazy, neoznačili a nepredložili ďalšie dôkazy a vo veci samej žiadali rozhodnúť zhodne so zrušeným rozsudkom súdu prvého stupňa. V tomto rozsahu spoločný právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade poukázal na rozsudok NS SR č. a na rozsudky NS SR , , , kde je rovnako judikovaná povinnosť súdu zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. S poukazom k týmto všetkým judikátom a zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa v doteraz vykonanom dokazovaní v prejednávanej veci mali odporcovia v 1. a 2. rade za to, že rozhodnutie ObNV BA III. odbor výstavby, č. výst. - 330-767-72-St/33 , 9

ktorý rozhodol o vyvlastnení pozemkov parc. č. 4187/9 vo vlastníctve odporcov v prospech Čsl. štátu je nulitným právnym aktom, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Z dôvodu, že pri doručovaní odvolacieho rozhodnutia vydaného Národným výborom Hl. m. SR Bratislavy č. UPA-2-330/73-Kaš/Cr boli porušené procesné pravidlá správneho poriadku vedené v § 51 ods. 1 správneho poriadku, správneho poriadku v spojení s správneho poriadku. Rovnako nezákonný je aj zápis vlastníctva vykonaný v roku 1991 na základe zápisu do evidencie nehnuteľností na základe zmluvy podľa Hospodárskeho , nakoľko tá zmluva je v rozpore s týmto zákonom a je nejasná, neurčitá, nakoľko čísla parciel sú prepisované a parc. č. 4187/9 o výmere 9024 m2 nie je v tomto delimitačnom protokole uvedená v súlade s vtedy platným o evidencii nehnuteľností v spojení s vyhl. č. 23/1964.

Súd ďalej vec prejednal na pojednávaní dňa 20.6.2013 / čl. 421 - 424/ a dňa 11.12.2013 / čl.438-444/, na ktorom pojednávaní vo veci samej súd opätovne rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Na pojednávaní dňa 20.6.2013 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, hlavne jeho skutkovom vymedzení materiálneho základu zhodne s písomne podaným návrhom zo dňa 24.05.2004, pričom tento návrh vo veci samej doplnil o skutočnosť, že aj po oboznámení sa s archívnym materiálom, ktorý predchádzal vyvlastňovaciemu konaniu jednoznačne vyplýva, že vyvlastňovanie konanie prebehlo, vo vzt'ahu ku všetkým dotknutým účastníkom vyvlastňovacieho konania. Akceptáciu vyvlastňovaceho rozhodnutia navrhovateľ preukázal rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 21.11.2005, ktorý konal na podnet odporcu v 2/rade v zmysle zákona ,, ktorým si odporca v 1/rade uplatnil nárok na vrátenie vyvlastneného majetku jeho predchodcu v jednej polovici podielu. Navrhovateľ preto považuje vyvlastňovacie konanie za platné, prezumuje jeho správnosť a právnu perfektnost' ako predbežnú otázku. Tento právny názor navrhovateľa je potvrdený aj právoplatným rozsudku Okresného súdu Bratislava III v inej veci , avšak na totožnom vyvlastňovacom rozhodnutí, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. . Na preukázanie dôvodnosti navrhovateľ predložil súdu citovaný rozsudok ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, ktorými listinami žiadal doplniť už vykonané dokazovanie. Zároveň žiadal doplniť dokazovanie z archívneho spisu MS SR, ktorý obsahuje podklady týkajuce sa výstavby závodu BEZ ako jeden spis a ďalší spis o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho fondu pre BEZ. Držitel'om týchto spisovie je MS SR

- archív Hlavného mesta.

Odporcovia v 1/ a 2/rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnut', na totožných skutkových dôvodoch v doterajších vyjadreniach, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v pôvodnom rozsudku súdu 1.stupňa. Z uvedených dôvodov preto žiadali, aby súd nepripustil doplnenie dokazovania o spisy z roku 1959 až 1965, ktoré sa netýkajú rozhodného obdobia v tejto veci z rokov 1972 a 1973. Poukázali, že sporové konanie sa týka rokov 1972 a1973 , ktoré pred súdom začalo v roku 2004, navrhovateľ mal dostatok času nato, aby v konaní predložil Osvedčenie svojho vlastníctva a najmä osvedčenie prechodu vlastníctva pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu odporcov do vlastníctva štátu, opakovane poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR vyjadrenú v rozsudku NS SR sp. Zn. , publikované v Zborníku súdnych rozhodnutí, kde je publikovaná právna veta : „ okrem povinností skúmat', či predpokladaný sporný právny akt, je vôbec právnym aktom, alebo paktom a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberat' sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť, ako aj tým, či je vykonatel'ný. “

10

Podl'a verejná listina je záväzná pre súd pokiaľ sa nepreukáže opak, takže navrhovateľ v konaní nepreukázal prechod vlastníctva jeho právnych predchodcov právoplatným a vykonatel'ným rozhodnutím. Tvrdiť, že právoplatnost' sa nemusela vyznačovat, je nesprávne a nezákonne tvrdenie , pretože podľa správneho poriadku zákon jasne vyžadoval oznámenie

rozhodnutia správneho orgánu jeho doručením do vlastných rúk. Len rozhodnutie voči ktorému sa nemožno odvolat, je pravoplatné. Ako vyplýva zo samotného vyhotovenia písomného rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta Bratislava, číslo :UPA-2330n3-kaš/Cr, zo dňa 12.02.1973 vrámci rozdel'ovníka účastníkov sa toto rozhodnutie nedoručovalo vôbec právnym predchodcom odporcu v 2. rade, to znamená že odvolací správny orgán v rozpore s v tom čase platným o správnom konaní (správny poriadok) neoznamoval svoje rozhodnutie doručením písomného rozhodnutia všetkým účastníkom, preto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Súd nemôže priznat' vlastníctvo navrhovateľovi nakol'ko štát nikdy nenadobudol vlastníctvo , štátu a následne ďalším právnym predchodcom navrhovateľa teda chýbal právny titul k dispozitívnym úkonom k predmetu vlastníctva odporcov.

Čo sa týka posudzovania právoplatnosti a vykonatel'nosti správnych rozhodnutí , v súlade s právnym názorom odporcov je okrem vyššie spomínaného rozsudku NS SR potvrdzujúci aj ďalší rozsudok NS SR , zverejnený v súdnej praxi, pod č. 48/2004, rozsudok NS SR 110/2000, zverejnenom v súdnej praxi pod č. 40/2001, Rozsudok NS SR zo dňa 14.10.2008 sp. Zn. , Rozsudok NS SR zo dňa 18-11-2009 sp. zn. , kde v súvislosti s reštitúciami bola riešená otázka právoplatnosti rozhodnutia v súvislosti s doručovaním.

Pokial' ide o listiny predložené navrhovateľom na tomto pojednávaní, najmä rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 21.11.2005 toto rozhodnutie je vecne a skutkovo správne, nakol'ko od roku 2004 už prebieha táto vlastnícka žaloba na súde, odporcovia v 1. 2, rade sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci týchto pozemkov, takže v reštitučnom konaní by ani nemohli byť úspešní. Aj s prihliadnutím k vyššie citovanému rozhodnutiu NS SR právni predchodcovia sa stali v tom čase s platnými predpismi oprávnenými vlastníkmi, a to v súlade s nariadením č. 104/1945 na základe výmeru a prídelovej listiny ako aj v súlade so bolo ich vlastníctvo zapísané do príslušnej PZKN vložky. Na základe tohto zápisu vlastníctva sa odporcovia ako dedičia stali po svojich právnych predchodcoch spoluvlastníkmi citovaných nehnuteľností.

Tohto vlastníctva právni predchodcovia odporcov v 1/ a 2/rade nikdy neboli podľa zákona a v súlade so zákonom zbavení. Československý štát nebol nikdy zapísaný ani v evidencii nehnuteľnosti ako držiteľ alebo užívateľ' týchto pozemkov, nakol'ko neexistovalo vykonateľné rozhodnutie a vzhl'adom na tento nepretržitý vlastnícky vzt'ah je návrh navrhovateľa nedôvodný v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 19.12.2013 / čl.438-444/ súd vo veci samej opätovne rozhodol rozsudkom tak, ako je vo výrokovej časti uvedené potom, čo navrhovateľ špecifikoval žalobný petit čo do jeho vykonateľnosti jeho prednesom voči súdu. / čl.441/. Záverečným prednesom na tomto pojednávaní navrhovateľ žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, potvrdil súdu, že od zrušenia pôvodného rozsudku nedošlo vo vzťahu k vymedzeným nehnuteľnostiam v žalobnom petite k žiadnej zmene zápisu ich popisných informácii, rovnako nedošlo ani k zmene zápisu ich vlastníctva , takže naďalej pasívne legitimovaní v spore sú odporcovia v 1/ a 2/rade. Záverečným prednesom právny zástupca odporcov žiadal návrh zamietnu v celom rozsahu ako nedôvodný. Doterajšie prednesy v prejednávanej veci doplnil tým, že

11

Krajský súd v svojom právnom názore uložil okresnému súdu, aby riadne zvolal účastníkov konania, vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci. Mal za to, že prvostupňový súd je povinný vzhľadom vo veci samej rozhodnúť tak, ako rozhodol dňa 9.9.2010, nakoľko ani doplnené dokazovanie listinami MV SR

- Archív hl. mesta SR Bratislava na č.l. 434 - až 436 spisu vecne nemení skutkový základ na základe ktorého prvostupňový súd rozhodol 9.9.2010. Archív hlavného mesta SR nepredložil súdu rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania Obvodnému národnému výboru BA 3 č. výstv-330-767-72- St/33 Bratislava 2.3.1972, /č.l.18/ s vyznačenou právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Naopak Archív hl. mesta SR doručil rozhodnutie Nár. výboru hl.mesta SR č.j. UPA-330/775-kaš/cr zo dňa 12.2.1973, na ktorom sú uvedení iba štyria účastníci konania, ktorým sa doručovalo toto rozhodnutie a k tomu Archív priložil iba 4 doručenky účastníkov uvedeným v tomto rozhodnutí Národného výboru. Okruh účastníkov konania v pôvodnom konaní je vymedzený na tomto rozhodnutí na poslednej strane 15-imi položkami účastníkom pod položkou 3 až 9 a 11 až 14 , rozhodnutie Hl. mesta doručované nebolo, navyše

rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania bolo aj opravované dňa 10.05.1972 a to tiež nebolo doručované všetkým účastníkom. Právny zástupca odporcov v 1.a 2. rade ďalej poukázal na to, že účastník konania Ľ. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte pred vydaním rozhodnutia Národ. výboru hl. mesta SR dňa 12.2.1975, pričom toto rozhodnutie neobsahuje uvedenie tejto skutočnosti ani neobsahuje určenie zmeny účastníkov konania v súlade so a preto aj toto rozhodnutie trpí právnou vadou, čo je ďalší právny dôvod, ktorý spôsobil, že toto rozhodnutie nenadobudlo právnu moc. Podstatnou skutočnosťou je, že na žiadnom z týchto rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť tohto rozhodnutia a ako sa uvádza v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo dňa 2.3.1972, predpokladom vyplatenia určenej náhrady oprávneným osobám bola právoplatnosť tohto rozhodnutia. V oznámení archívu hl.mesta SR zo dňa 22.10.2013 (č.l. 434) je uvedené, že dokument potvrdzujúci zloženie vyvlastňovacej náhrady v prospech manželov O. v sume 3609,60 Kčs na účet sa v archíve hl.mesta nenachádzajú. V súlade s Hospodárskeho , ktorý platil v roku 1972-1973 vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, ak nie je určený dňom právoplatnosti rozhodnutia. V prvostupňovom vyvlastňovacom rozhodnutí zo dňa 2.3.1972 nie je uvedený dátum vyvlastnenia a preto toto vyvlastňovacie rozhodnutie by mohlo byť právoplatné alebo vlastníctvo by prešlo až dňom právoplatnosti rozhodnutia. Nie je známe kedy a či prešlo vlastníctvo na štát v správe Bratislavských elektrotechnických závodov š.p.. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 2.3.1972 je aj nejasné a neurčité z hľadiska určenia predmetu vlastníctva, nakoľko v preambule rozhodnutia sa uvádza, že Bratislavské Elektr. Závody majú podľa geom. plánu klauzulované získať medzi inými parc.č. 4186/3, 4180/6, 4186/7, vo výroku v položkách č. 1až 12 sa s výnimkou parc.č. 4180/6 uvedené parcely nenachádzajú, sú tam uvedené iné parcely a naviac vo výroku je uvedené, že parcely, ktoré sa vyvlastňujú sú v evidencii nehnuteľností vedené pod parc. Č. 4187/2, 4187/5, 4187/6, 4187/7, 4188. Na základe toho, že k tomuto vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nebol doložený žiaden geometrický plán, nie je zrejmé aké parcely boli vyvlastňované a časť ktorých parciel tvorili. Bez ohľadu na to, nie je ani jasné, kto mal za štát nadobudnúť tento pozemok, lebo v celom rozhodnutí nie sú Bratisl. Elektr. Závody identifikované ani adresou a identifikačným číslom organizácie, tak ako mali identifikované podľa Hospodárskeho zákona pri akomkoľvek úkone a rozhodnutí. Zároveň spoločný zástupca odporcov v 1. a 2. rade poukázal na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie je aj v rozpore s vtedy platným o evidencii nehnuteľností, kde podľa tohto zákona údaje o evidencie zákona sú záväzné. Podľa tohto zákona orgány a organizácie predložia rozhodnutia akémukoľvek miestne príslušnému orgánu geodézie najneskoršie do 60 dní potom, keď nadobudli právoplatnosť, to znamená, že zákonom vyžadovaná právoplatnosť rozhodnutia podľa Hospod. zákona bola podkladom pre predkladanie rozhodnutí do evidencie rozhodnutí. V prospech žiadneho právneho predchodcu navrhovateľov nesvedčí 12

žiaden zápis v evidencii nehnuteľností až do roku 1992, kedy tento zápis vykonali Elektr. Závody na základe delimitačného protokolu, z ktorého nevyplýva žiadna väzba na parc. 4187/9 vo vlastníctve odporcov 1,2, ktorú mali zapísanú na č. vložky 2496, to je č. pozemku knižnej vložky. Od 21.10.1947 podľa rozhodnutia súdu ČV 71/88, táto pozemnoknižná vložka bola uzavretá podľa poznámky na prvej strane sp. č. D 2510/72 štátneho notárstva Bratislava - mesto dňa 11.12.1972. Spis č. D 2510/72 je dedičským rozhodnutím po Ľ. O., to znamená že 11.12.1972 až do dedičského rozhodnutia po právnej predchodkyni navrhovateľov X. O. táto pozemnoknižná vložka obsahovala parc.č. 4187/9 o výmere 9024 m po celý čas, a zároveň bola táto parc. zapísaná aj na liste vlastníctva pre X. O. č. XXX pre k.ú. N.-S.. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade ďalej uviedol, že vyznačiť právoplatnosť môže jedine orgán, ktorý rozhodnutie vydal a ktorého rozhodnutie sa stalo právoplatným v súlade s platným právom, pričom navrhovateľ nepredložil právoplatné rozhodnutie, alebo právny titul na základe ktorého sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade mal za to, že súd by mal prihliadať na skutočnosť, že správne rozhodnutie, nakoľko nemá vyznačenú právoplatnosť a navyše uvedené skutočnosti sú v ňom neplatné, rovnako sú neúčinné návrhy na zápis vlastníckeho práva záznamom zo strany BEZ, š.p. v likvidácii alebo zo dňa 28.2.1991 alebo zo dňa 9.12.2002 zo strany Bratislavského samosprávneho kraja. Pozemky, ktoré sa uvádzajú v týchto návrhov, pozemky 2167/1, 2167/2, 2167/3, 2167/4 neboli identifikované v súlade so o evidencii nehnuteľností , ktorý bol platný a účinný do 31.12.1992 s poukazom na ust. , tohto zákona, veta prvá, ktorý hovorí, že zápisy sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov. Navrhovateľ žiadne právoplatné rozhodnutie nepreukázal, taktiež nepreukázal, že by bol vlastníkom tých pozemkov, ktoré v žalobnom návrhu uvádza.

Navrhovateľ ďalej nepreukázal, že sa stal vlastníkom parc.č 4187/9 vo vlastníctve odporcov, a že by táto parcela mala tvoriť niektorú časť parcely, ktorú uvádza v žalobnom návrhu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, čí tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení je jednou z nevyhnutných podmienok k tomu, aby bolo možné návrhu vo veci samej vyhovieť. Zaťažuje navrhovateľa v tom smere , že už v návrhu vo veci samej musí navrhovateľ tvrdiť a označiť tie skutočností, z ktorých vyplýva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a teda v čom je jeho vlastnícke právo neisté. Zároveň však musí jeho existenciu ku dňa vyhlásenia rozsudku preukázať, pretože dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi. Na preskúmanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva navrhovateľa voči odporcom v l/a 2/rade k spornej nehnuteľnosti, ako bola navrhovateľom vymedzená v označení a následnej špecifikácii, súd vykonal dokazovanie prečítaním listín tvoriacich spis: delimitačný protokol zo dňa 14.8.2002 (č.l. 6-7) výpis LV č. XXXX ku dňu 3.6.2002 (č.l. 9-10) tabuľka (č.l. 11) výpis z LV č. XXXX ku dňu 17.05.2004 (č.l. 12 - 13) kópia z katastrálnej mapy zo dňa 17.05.2004 (č.l. 14) oznámenie zo dňa 6.10.2003 (č. 1. 15 - 16) žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.9.1991 (č. 1. 17)

13

1218C/104/200

-kópia úradného dokladu vydaného odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III v Bratislave, Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod značkou VIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre stavby nového závodu BZZ (č.l. 18-21), ku ktorému listinnému dôkazu právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že hoci ide o neoverenú fotokópiu, odporcovia1,2 netrvajú na predložení originálu tejto listiny z dôvodu, že sami disponujú jej neoverenou kópiu, že sami nezávisle od doručenia tejto listiny pripojenej k návrhu na začatie konania osobne nahliadli v archíve obvodného úradu, z archívu ktorého zistili, že ide o identickú fotokópiu, o čom predložili súdu neoverenú fotokópiu tohto dokumentu, zabezpečenú z uložených archívnych materiálov. Zároveň doplnil dokazovanie aj o listinný dôkaz, preukazujúci identitu citovaného rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Predložený listinný dôkaz súd založil do spisu na č.l. 302 - 305. Zároveň právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade k tomuto listinnému dôkazu súdu uviedol, že netvorí ani súčasť zbierky listín správy katastra Hl. m. SR k LV č. XXXX, k. ú. S.. rozhodnutie ŠN č.k. D 2510/72 (č.l. 22 - 23) osvedčenie o dedičstve , (č.l. 24 - 26) darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N 2270/2003, Nz 69609/2003 (č.l. 27-29)

- oznámenie KÚ v BA zo dňa 12.01.2005 (č.l. 43) výpis z KN č. XXX zo dňa 15.08.2007 parcely registra E (č.l. 69) delimitačný protokol (č.l. 70 - 75) - súd konštatuje zhodu tohto listinného dôkazu s listinným dôkazom č. 1. 6 - 11 potvrdenie o pridelení IČO pre N (č.l. 76) výpis z PZKN vi. č. 2496, k. ú. S. ( č.l. 96 - 97) výpis z LV č. XXX zo dňa 31.10.2000 (č.l. 98) rozhodnutie ŠN (č. l. 99) - súd konštatuje zhodu listinného dôkazu s listinným dôkazom na č. 1. 22 výpis z L V č. XXX zo dňa 6.8.2003, parc. Registra E (č.l. 100), osvedčenie o dedičstve (č.l. 101 - 102) - konštatuje sa zhoda s listinným dôkazom (č.l. 24 - 26) darovacia zmluva formou notárskej zápisnice (č.l. 103 - 104) - zhoda s listinným dôkazom č. 1. 27 - 29 výpis z LV č. XXX, parcela registra C zo dňa 14.9.2004 (č.l. 105 - 106) oznámenie KU v Bratislave (č.l. 107) - zhoda s listinným dôkazom na č.l. 43

výpis z LV č. XXXX, parcely registra C zo dňa 03.06.2002 (č.l. 108 - 109) výpis z LV č. XXXX, parcely registra C zo dňa 17.05.2004 (č.l. 110-111) výpis z z KN č. XXXX zo dňa 13.8.2003 (č.l. 112) identifikácia parciel k. ú. S. zo dňa 16.10.2006 (Č.l. 113) námietky proti vyvlastneniu zo dňa 13.05.1972 (č.l. 143) rozhodnutie NV Hl. m. SR Bratislavy ČJUPA - 2 - 330/73 - KAŠ/CR zo dňa 12.2.1973 (č.l. 144-145) Lvč. XXXX (č.l. 146-149) Delimitačný protokol zo dňa 28.2.1991 (č.l. 150 - 154), čiastočný delimitačný protokol zo dňa 28.2.1991 (č.l. 155), LVč. XXXX (č.l. 156-159) Žiadosť do EN zo dňa 23.9.1991 (č.l. 160)-zhoda s listinným dôkazom z č.l. 17 Vyžiadanie registratúrnych záznamov zo dňa 10.05.2010 (č.l. 271) Poskytnutie informácie (č.l. 272) Výkup pozemkov - ponuka zo dňa 22.5.1970 (č.l. 273)

- Predvolanie (č.l. 274 - 275) Záznam o vyvlastňovacom rokovaní zo dňa 17.2.1971 (č.l. 276 - 277) Vyvlastnenie pre BEZ - odvolanie Ž. G.L. zo dňa 18.12.1972(č.l. 278 - 279)

14

Doručenky (č.l. 280 - 284) Geometrický plán zo dňa 14.03.2008 (č.l. 285 - 289) kópia úradného dokladu vydaného Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III v Bratislave, Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod značkouVIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre stavby nového závodu BEZ (č.l. 302 a nasl.) - konštatuje zhoda s listinným dôkazom na č.l. 18.

Podľa v znení účinnom do 31.12.1982 , osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa , vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvalé obmedziť, Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva štátu, t.j. právne predchodcu navrhovateľa rozhodnutím štátneho orgánu bola právomoc štátneho orgánu, t.j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov na strane odporcov v 1/ a 2/ rade, a nadobudnutiu vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu v prospech bývalého československého štátu mohlo dôjsť len dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože iný deň nebol uvedený. Vyvlastnenie možno považovať za nútený prechod vlastníckeho práva smerujúci k zániku pôvodného vlastníckeho práva, za splnenia prísnych podmienok. Vyvlastnenie je prípustné:

- vo verejnom záujme, ktorý musí jestvovať konkrétne, a v každom individuálnom prípade sa musí posudzovať osobitne, nie paušálne,

- účel vyvlastnenia musí byť v súlade s týmto verejným záujmom, musí sa dodržať zásada subsidiarity, t.j. že tento účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou s obmedzovaným vlastníkom, len na základe zákona, čo vylučuje skúmanie predošlých predpokladov v kontexte právnej normy nižšej právnej sily, nezje zákon,

vždy a bezvýnimočne za náhradu, ktorá sa poskytuje v peniazoch (relutárne), a len zákon by mohol určiť naturálnu náhradu, účinky vyvlastnenia môžu nastať len od okamihu rozhodnutia o vyvlastnení (ex 15

nunc), a nie spätne (ex tunc). Ak v konaní o vyvlastnení nedošlo medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie. Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12.2003 sa vzťahoval na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií rozhodovali v oblasti štátnej správy národné výbory, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, orgány Slovenskej národnej rady a iné orgány štátnej správy. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 31,12-2003 účastníkom konania bol ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa malo konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania bol aj ten, kto tvrdil, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, proti rozhodnutiu správneho orgánu mal účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutych dôkazov.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, mohol o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a ak sa rozhodnutie netýkalo iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasili.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa Zb- o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do 31.12-2003, ak boli pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmenil alebo zrušil, inak odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 31.12-2003, proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

16

V rozhodnej dobe pre vyvlastňovacie konanie platil v spojení s Vyhl. č. 144/1959 Zb.

Podľa § 43 ods. 1 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku (účinnosť od 01.08.1959 do 01.10.1976), vyvlastňovacie konanie zasahuje stavebný úrad na žiadosť vyvlastňovateľa.

Podľa § 46 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, o žiadosti o vyvlastnení vykoná stavebný úrad ústne konanie, v prípade potreby priamo na mieste. Takéto konanie možno spojovať s konaním o územnom rozhodnutí a inými konaniami. Účastníkom konania sa doručí predvolanie k vyvlastňovaciemu konaniu s doložkou, že k námietkam uplatňovaným proti vyvlastneniu po vykonaniu ústneho konania nebude prihliadané.

Podľa § 46 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje: a) predmet a rozsah vyvlastnenia b) mená osôb alebo organizácie, v ktorých prospech sa vyvlastňuje c) meno osoby, k jej váhou sa vyvlastňuje d) dôvody vyvlastnenia;a lehotu, do ktorej je vyvlastňovateľ povinný s užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo práva; pri zriadení práva stavby alebo iných vecných práv dobu, na ktorú sa právo zriaďuje; výšku náhrady za vyvlastnenie a podmienky jej splatnosti. Podľa o stavebnom poriadku, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.

Podľa o stavebnom poriadku, vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

Podľa o stavebnom poriadku, vyvlastnením možno dosiahnuť, aby sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva.

Podľa o stavebnom poriadku, náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

17

Podľa o stavebnom poriadku, ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo pôdohospodársky pozemok, môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch.

Podľa o stavebnom poriadku o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.

Podľa 1 o stavebnom poriadku, ak sa rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušilo, má vyvlastňovateľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady alebo jej pomernej časti aj s jej úžitkami a vyvlastnený nárok na náhradu vzniknutej škody.

Podľa o stavebnom poriadku, o nároku na vrátenie poskytnutej náhrady s jej úžitkami a o nároku na náhradu vzniknutej škody a o jej výške rozhoduje súd podľa všeobecných predpisov.

Podľa o stavebnom poriadku, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, môže stavebný úrad rozhodnúť, že na nehnuteľnosti môžu sa vykonávať pred jej vyvlastnením nevyhnutné prípravné práce, zároveň určí ich rozsah. O náhrade za predbežné užívanie nehnuteľnosti a o náhrade vzniknutej škody platia obdobne ustanovenia platné pre vyvlastnenie.

Mimo rámca správneho súdnictva nie je všeobecný súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho rozhodnutia, vždy však skúma, Či ide o správny akt (či nejde o paakt), či je správny akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný. (Rozsudok NS SR ) Podanie odvolania v správnom konaní malo procesné účinky nielen na strane účastníka, ale zakladalo niektoré povinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán. Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti. V tomto ustanovení zákon upravoval dve povinnosti prvostupňového orgánu: upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania, podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania. Prvú povinnosť mal správny orgán vtedy, ak v konaní vystupovalo viac účastníkov z dôvodu, že osobitne neupravoval postup správneho orgánu v prípade, že ak bolo viacero účastníkov vyvlastňovacieho konania, každý z nich konal sám za seba, tak ako to dovoľuje .

Účelom odvolania bolo preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu. Odvolací orgán bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu najskôr opätovne preskúmal, či odvolanie spĺňa všetky požadované náležitosti, najmä či nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená osoba a či je prípustné.

Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa však vzťahovali ustanovenia, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 až 52). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.

Apelačný princíp umožňoval, že orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní, mohol sám napraviť rozhodnutie a sám mohol rozhodnúť vo veci samej. Apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom. Odvolací orgán mohol podľa výsledkov konania napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Odvolanie podľa správneho poriadku bolo vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán bol zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nebol v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotil vec zo skutkovej a právnej stránky. Odvolací orgán v správnom konaní nepreskúmaval iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa uplatňoval tzv. úplný apelačný (revízny) princíp, účastníci mohli v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací orgán na ich základe mohol konanie buď doplniť, alebo zistené nedostatky odstrániť. V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmaval celý tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (t. j. nie len v odvolaním napadnutej časti).

Výsledkom preskúmania rozhodnutia odvolacím orgánom bolo vydanie rozhodnutia, ktorým sa daná veci riešila konečným spôsobom, ak sa vec nevrátila prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán mohol za podmienok ustanovených v zákone dospieť k týmto záverom: odvolanie zamietnuť pre neprípustnosť alebo preto, lebo bolo podané oneskorene (kedy sa rozhodnutie považuje za neprípustné, resp. oneskorené je už

19

uvedené vyššie)

v úvodnej časti výkladu k tomuto ustanoveniu). V tomto prípade odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie nepotvrdzoval. odvolanie zamietol pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdil; tento postup prichádza do úvahy v prípadoch, keď odvolací orgán nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné resp. nesprávne, a preto neprichádzala do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. K takémuto postupu dochádzalo vtedy, ak bolo rozhodnutie nezákonné a vo veci netreba ďalej konať;

resp.

odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie; tento postup prichádzal do úvahy, ak boli zistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu vyžadoval, aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa a na základe nových zistení opätovne rozhodol vo veci;

resp.

odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil; k zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy, ak bol skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis, prípadne ak rozsah došetrenia nepresahoval možnosti druhostupňového orgánu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zároveň však platilo, že odvolací správny orgán bol povinný za účastníka konania v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán I. stupňa už rozhodol. Ide vždy o osoby, ktoré boli oprávnené podať odvolanie (§ 53), návrh na obnovu konania (§ 62) a pod. Podľa zák. č.- 71/67 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003, t.j. proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa o vyvlastnení, v dobe rozhodnej pre rozhodnutia správneho orgánu I. a II. stupňa zo dňa 2.3.1972 (či. 18-21) a II. stupňa (č.l. 114-145). Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť, označiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, (z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. ICdo 91/2006 z 18.6.2007). Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný

20

(duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené.

Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. (Výrok rozsudku NS

SRsp. zn. ) Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, za stav neistého právneho postavenia navrhovateľa súdna prax považuje aj stav, vyvolaný omylom katastra nehnuteľnosti pri identifikácii /stotožňovaní nehnuteľnosti/, ak táto skutočnosť vyvolá duplicitnosť zápisu, t.j. právny stav, kedy určitá nehnuteľnosť je v skutočnosti, i len čiastočne /výmerou/ identická a zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov, pretože ide o sporný stav v katastri nehnuteľností, ktorý musí byť napravený. Súd preto musí náležite skúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje naliehavý právny záujem majú oporu v obsahu listinných dôkazov z predložených listín, od ktorých sa odvodzuje zápis vlastníckeho práva k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech tak navrhovateľa ako aj odporcov v1/ a 2/ rade, a to už pri posudzovaní existencie naliehavosti právneho záujmu a nie až pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vo veci samej z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci súd z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania mal preukázanú skutočnosť, že odporcovia vi/ a 2/ rade svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľnosti odvodzujú od vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov, odporkyňa v 1/ rade titulom kúpnej zmluvy, odporca v 2/rade titulom dedenia od pôvodných vlastníkov: Ľ. O. s manželkou X., od pozbavenia ich vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti vyvlastnením t j. správnym aktom :

- rozhodnutie NV Hl. m. SR Bratislavy ČJUPA - 2 - 330/73 - KAŠ/CR zo dňa 12.2.1973 (č.l. 144-145) Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III v Bratislave, Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod značkou VIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre stavby nového závodu BEZ (č.l. 18-21) odvodzuje svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v petite návrhu označenej a ktorá sa stala sčasti v bližšie špecifikovanej výmere identickou s nehnuteľnosťou, vlastnícky patriacej aj odporcom v 1/ a 2/ rade. Mimo rámce správneho súdnictva všeobecný súd však nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov, (zrušením alebo zmenením).( z výroku rozsudku NS SR sp. zn. ).

Z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. ďalej vyplýva, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce (napr. rozhodnutia bývalého Najvyššieho správneho súdu č. 1457/22, 10303/33). Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný (R 220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov). Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle záväzné. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesné prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje naliehavý právny záujem súd s prihliadnutím k prednesom navrhovateľa a s prihliadnutím k prednesom odporcov v zastúpení právneho zástupcu18C/104/2004 ako aj s prihliadnutím k obsahu listinných dôkazov, od ktorých sa odvodzuje vznik a následný prechod vlastníckeho práva k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech tak navrhovateľa ako aj v prospech odporcov

v1/ a 2/ rade , súd posúdil v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania ako dostačujúco preukázanú existenciu naliehavosti právneho záujmu na strane navrhovateľa na tomto určení., s tým, že bez toho, aby sa ďalej zaoberal všetkými skutkovými tvrdeniami účastníkov konania vo vecí samej, vrátane námietok odporcov v 1/ a2/ rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na tejto určovacej žalobe, súd z dôvodu hospodárnosti konania sa primárne zaoberal právnym posúdením prejudiciálnej otázky s prihliadnutím k námietke odporcov v 1/ a 2/ rade, či citované správne akty, vydané v medziach právomocí označených správnych orgánov I. a II. stupňa nadobudli právoplatnosť a či boli vykonateľnými . Konkrétne základnou spornou prejudiciálnou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia príslušného Obvodného národného výboru Výst.-330 - 767 - 72 - St/33 zo dňa 2.3.1972 v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy, odbor územného plánovania a architektúry č.j: ÚPA - 2 - 330/73 - Kaš/ Cr zo dňa 12.2.1975 z dôvodu, že žiadne z rozhodnutí týchto správnych orgánov nemalo vyznačenú či už na prvopise, resp. rovnopisoch doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že ani po predložení doplňujúcich dokladov k už predloženým listinám zo strany navrhovateľa pred prvým meritórnym rozhodnutím súdu vo veci samej , navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal vznik a prechod vlastníctva k označeným pozemkom na svojho právneho predchodcu titulom riadneho vyvlastnenia časti nehnuteľnosti od právnych predchodcov odporcov v 1/ a 2/rade. , v tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou právneho zástupcu odporcov aj s prihliadnutím k citovaným rozhodnutiam NS SR , rovnako ďalej poukazuje k zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku a k ich výkladu, z ktorých súd vychádzal a po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že vyvlastňovacie konanie pozostávajúce z konania na prvom a druhom stupni tvorilo jeden celok , totožnosť účastníkov konania preto bola zhodná aj v odvolacom konaní bez ohľadu , či ako účastníci podali, resp. nepodali odvolanie, pretože rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu muselo byť pre jeho platnosť doručované všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania. Pokiaľ chcel prvostupňový správny orgán právne účinne vylúčiť tento zákonný postup, mohol konať z každým z dotknutých účastníkov vyvlastňovacieho konania samostatne, čo však neurobil. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol a vo veci samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené . Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa návrhom podľa voči navrhovateľovi domáhali prisúdenia náhrady trov konania .

Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.12.2013 spoločný právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade vyčíslil trovy konania, ktoré odporcom v 1. a 2. rade vznikli nasledovne: A. Trovy právneho zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom (Mgr. Sylvia Szabó): 1. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v I. D. G., dňa 20.11.2006; celkom 1 úkon právnej služby á 41,83 eura + l x režijný paušál á 5,44 eura 2. písomné podanie na súd nazvané ako „Doplnenie vyjadrenia, žiadosť o vytýčenie pojednávania, č. k. zo dňa 01.02.2007; celkom 1 úkon právnej služby á 45,51 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura 3. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v 2. rade, O. M., dňa 18.09.2007; celkom 1 úkon právnej služby á 45,51 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura 4. písomné podanie na súd nazvané ako „Vyjadrenie k odvolaniu č.k. " zo dňa 18.09.2007: celkom 1 úkon právnej služby á 72,82 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura 5. písomné podanie na súd nazvané ako „Vzájomný návrh" zo dňa 30.09.2007; celkom 1 úkon právnej služby á 72,82 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura

spolu trovy právneho zastúpenia Mgr. Sylvie Szabó za zastupovanie odporcov v tomto konaní sú vo výške 307,57 eura

B. trovy právneho zastúpenia súčasného právneho zástupcu advokátskej kancelárie AK MS s.r.o., resp. právneho predchodcu JUDr. Miloslava Šimkoviča

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.2.2009 celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura 2. písomné podanie na súd nazvané ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní" zo dňa 18.03.2009; celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura 3. písomné podanie na súd nazvané ako „Doplnenie vyjadrenia odporcov" zo dňa 20.03.2009; celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura 4. účasť na konaní pred súdom dňa 03.09.2009; celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura 5. písomné podanie na súd nazvané ako „Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.09.2009, sp. zn.: -228" zo dňa 12.10.2009; celkom 1 úkon právnej služby á 42,80 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura 6. účasť na konaní pred súdom dňa 28.06.2010; celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura + lx režijný paušál á 7,21 eura

7. písomné podanie na súd vo veci samej nazvané ako „Vyjadrenie odporcov k listinám predloženým súdu na pojednávaní dňa 28.06.2010" zo dňa 09.09.2010; celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura + lx režijný paušál á 7,21 eura 8. účasť na konaní pred súdom dňa 09.09.2010; celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura +lx režijný paušál á 7,21 eura 9. vyjadrenie odporcov zo dňa 16.12.2010 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 9.9.2010, sp. zn. -317 celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura +lx režijný paušál á 7,21 eura 10. účasť na konaní pred súdom dňa 25.4.2013 celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura 11. účasť na konaní pred súdom dňa 20.6.2013 celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura 12. účasť na konaní pred súdom dňa 11.12.2013 celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura

spolu trovy právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o. za zastupovanie odporcov v tomto konaní sú vo výške 1115,62 eura + 20 % DPH vo výške 223,12 eura = 1 338,74 eura

Trovy právneho zastúpenia uvedené pod bodom A a B spolu predstavujú sumu vo výške 307,57 eura + 1 338,74 eura = 1 646,31 eura

O trovách konania žalobcu súd rozhodol na základe zásady úspechu podľa a v spore úspešným účastníkom - odporcom v 1. a . rade priznal ich plnú náhradu.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozsudok súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.