Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-153-2013.pdf
PDF · 122.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/153/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. B.. XXX/X, 2. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. B.. XXX/X, 3. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. B. XXX/X, navrhovatelia 2 a 3 zastúpení: JUDr. Jánom Véghom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, 4. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. č. XXX/XX, proti odporcom: 1. KONTO KREDIT, s.r.o., IČO: 36 415 413, so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, 2. Regulate PLUS, s.r.o., IČO: 36 695 670, so sídlom Skalná č. 5, 811 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu 1, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.07.2010, č.k. 9C/311/2007-321, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.02.2011, č.k. 9C/311/2007-361, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovia 1 a 2 s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom 2 a 3 spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 135,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokáta navrhovateľov 2 a 3.
Navrhovateľom 1 a 4 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvostupňový súd určil, že navrhovatelia S. J., nar. XX.XX.XXXX a R. J., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 1/2- ice nehnuteľnosti a navrhovateľ v 1. rade S. J., nar. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2-ica, a to nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná u Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra v Dunajskej Strede, na LV č. XXX v kat. úz. E. ako pozemok č. 251/26 - záhrady o výmere 216 m2 a parc. č. 251/27 - zast. plochy a nádvoria o výmere 808 m2, parc. č. 251/88 - záhrady o výmere 76 m2, parc. č. 251/149 - zast. plochy a nádvoria o výmere 32 m2, parc. č. 251/150
- záhrada o výmere 27 m2, parc. č. 251/150 - záhrady o výmere 27 m2, parc. č. 251/151 - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc. č. 251/27 - domu so súp. č. XXX. Súd zároveň uložil odporcom 1 a 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 99,- Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a sumu 1.135,45 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, advokátovi JUDr. Patrikovi Gaálovi, so sídlom Alžbetínske nám. č. 1203, Dunajská Streda, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) O.s.p., § 879j, § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 49a, § 544 ods. 2, 3, § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. a) až c), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, bod 1 písm. e) prílohy Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že ako predjudikálnu otázku bol povinný preskúmať aj platnosť zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj kúpnej zmluve uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade. V prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ide o akcesorickú povahu tejto zmluvy o úvere. Samotným určením vlastníctva k nehnuteľnosti sa ešte nevyrieši platnosť jej záväzkov zo zmluvy o úvere. V tomto istom spočíva naliehavý právny záujem aj na vedení sporu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aj tu je daný ich naliehavý právny záujem. Určením toho, kto je vlastníkom bude im postavenie právne istejšie a odstráni sa tak neistota kto je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode. V tomto smere je nutné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č.k. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, ktorým riešil otázku naliehavého právneho záujmu pre takýto prípad. Súd vyhodnotil dojednané zmluvné podmienky ako neprijateľné, najmä neprijateľnou nekalou podmienkou je zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, lebo tento inštitút tak, ako sú koncipované podmienky k nemu je v rozpore s účelom, ktorý má podľa zákona a v rozpore s dobrými mravmi, lebo umožňuje definitívny prevod bez ohľadu na výšku zostatku dlhu a ešte k tomu bez nároku dlžníka na vrátenie plnenia, ktoré už poskytol, čím môže veriteľ získať v hodnote nehnuteľnosti bezdôvodného obohatenia na úkor dlžníka. Týka sa to všetkých tých častí zmluvy, kde sa hovorí o tom, kto prevedie a stým spojených veciach. Nekalou podmienkou je tiež dojednanie o tom, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa sú vysporiadané nesplatené úroky a úver s príslušenstvom, ak veriteľ nerozhodne inak. Z výkladu tohto vyplýva, že ak sa veriteľ rozhodne inak, tak nemusí nastať to, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníctva v prospech veriteľa budú vysporiadané úroky a úver s príslušenstvom. Je to teda na vôli jednej zo zmluvných strán - a to veriteľa. Dlžník také oprávnenie ak nerozhodne inak nemá v celej zmluve. Veriteľ ich má na niekoľkých miestach v zmluve. Takto sa dlžník dostáva do veľmi nerovného postavenia, ktoré je závislé od toho ako sa veriteľ v priebehu trvania tohto zmluvného vzťahu rozhodne. Podmienky nie sú dohodnuté presne a pevne, ktoré by bolo možné meniť len na základe vzájomnej dohody oboch strán, ale sú ponechané na vôli jednej z nich, a to veriteľa. Absolútne nekalou podmienkou je dojednanie o tom, že za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva veriteľa k nehnuteľnostiam. Znamená to, že ak by napríklad zostatok pohľadávky predstavoval aj nízku sumu, táto by bola cenou nehnuteľnosti a ešte k tomu by sa nevrátilo ani to, čo už bolo zaplatené. Mohlo by sa teda stať, že dlh by bol zaplatený napríklad v sume 380,- Sk a zostatok by ešte zaplatil 20.000,- Sk a to by bola cena nehnuteľnosti pri definitívnom prevode vlastníckeho práva zo zabezpečenia prevodom nehnuteľnosti. Čiže výška ceny nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečuje úver by bola závislá nie od jej skutočnej všeobecnej hodnoty, ale od výšky dlhu z úveru. To je absolútne neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi, tiež obvyklými zvyklosťami poctivého obchodu, dokonca hraničiace až s úžerou. Aj veta, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho prevodu vlastníckeho práva zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak, je nekalou podmienkou. Neurčili presne či zanikne povinnosť, ale ponecháva to na vôli jednej zo zúčastnených strán, a to veriteľa a bez aktívnej účasti na možnosti dlžníka k tomu zaujať nejaké stanovisko. Postavenie dlžníka je tak neisté, lebo nevie ako to vlastne bude so zánikom jeho povinnosti platiť pri definitívnom prevode vlastníckeho práva. Veriteľ sa môže rozhodnúť a zmeniť tak vlastne podmienky zmluvy bez dohody s dlžníkom.
Zmluva o úvere je absolútne neplatná pre nekalé a neprijateľné podmienky a pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o zabezpečovacom prevode mala zabezpečiť zmluvu o úvere a keďže tá je neplatná, neplatná je aj zmluva o zabezpečovacom prevode. Zmluva o zabezpečení pohľadávky môže zabezpečovať len platný záväzok - v danom prípade, tomu tak ale nie je. Okrem toho je zmluva o zabezpečovacom prevode neplatná tiež pre rozpor s dobrými mravmi a účelom, na ktorý má zmluva slúžiť. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku neplateného dlhu v čase, keď sa má realizovať definitívny prevod na veriteľa svojim účelom a obsahom obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi a tým je absolútne neplatný. Aj tu treba uviesť, že pokiaľ sa týka všetkých prehlásení v jednotlivých častiach zmluvy, že dlžník nepovažuje niektoré tam uvedené nároky za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, že nemá voči nim žiadne výhrady, že považuje dohody za platné a právne záväzné, tieto sú absolútne neplatné. Nie sú právne významné a platné, pretože na samotnú platnosť zmluvy nestačí len prehlásenie účastníkov zmluvy v tomto smere, ale podstatný je obsah zmluvy a ten obsahuje neplatné
dojednania, tak je aj prehlásenie o ich platnosti neplatné. Okrem toho je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Szo/17/2007 zo dňa 16.07.2007, ktoré sa zaoberá a rieši otázku neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Odporca v 1. rade predal nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom nebol. Keďže úkony, od ktorých si vlastnícke právo odvodzoval sú absolútne neplatné a tak nimi nadobudol vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti. Teda ani nemohol previesť na inú osobu viac práva, ako sám má. Preto bolo treba vyhovieť návrhu navrhovateľov ohľadne určenia ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Zmluva o úvere je absolútne neplatná a zmluva o zabezpečovacom prevode je absolútne neplatná. Kúpna zmluva medzi odporcami v 1. a 2. rade je tiež neplatná. Dôvod ich neplatnosti je už vyššie uvedený. Z toho potom vyplýva, že navrhovatelia sú stále vlastníkmi nehnuteľnosti ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nedošlo totiž k žiadnemu takému právnemu úkonu, ktorý by bol platný, a s ktorým by sa spájal prechod vlastníckeho práva navrhovateľov na odporcu v 1. rade a následne z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade.
Navrhovatelia v konaní mali plný úspech. Ich návrhu súd v plnom rozsahu vyhovel, zároveň odporcov v 1. a 2. rade zaviazal na zaplatenie trov konania v celom rozsahu vzhľadom na to, že boli neúspešní. Navrhovateľom boli priznané trovy konania, ktoré spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 33,- Eur, priznaná im bola aj výška trov za poskytovanie právnej pomoci advokátom Mgr. Patrikom Gaalom za jednotlivé špecifikované úkony právnej služby podľa ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., so sídlom: Alžbetínske nám. č. 1203 v Dunajskej Strede v sume 1.135,45 Eur. Právny zástupca požadoval sumu 1.135,59 Eur, po prepočte súd zistil chybu a správne vyčíslenie trov konania je vo výške 1.135,45 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca 1, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia napádajú platnosť zmluvy o úvere a následne na ňu sa viažucich právnych úkonov z dôvodu relatívnej neplatnosti v dôsledku ich konania v omyle, v skutočnosti sa nejednalo o omyl, pokiaľ uvádzajú, že neboli schopní vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, v úverovej zmluve sami prehlásili, že sú si vedomí v prípade nesplácania dlžnej sumy môže veriteľ pristúpiť k okamžitému vymáhaniu. Navrhovatelia prehlásili, že ich pohnútkou nie je finančná tieseň, sú spôsobilí splácať dlžnú sumu, so zmluvou sa oboznámili, porozumeli jej a s jej obsahom súhlasili, boli riadne spôsobilí na právne úkony, nijako nepreukázali nedostatok slobody svojej vôle. Nebol preukázaný ani rozpor napadnutých právnych úkonov s dobrými mravmi. Napadnuté zmluvy sa nevymykajú iným právnym úpravám v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, ktoré súdy v mnohých predchádzajúcich konaniach uznali za platné a poskytli subjektom týchto zmlúv právnu ochranu. Odvolateľ poukázal tiež na to, že nie je zrejmé, prečo boli trovy konania priznané JUDr. Patrikovi Gaálovi a nie JUDr. Jánovi Véghovi.
Navrhovatelia odvolací návrh nepodali. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1 podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu navrhujú potvrdiť ako v celom rozsahu vecne správne. Poukázali na to, že zo strany odporcu 1 došlo u nich k vyvolaniu omylu, keď nemali vedomosť o podpisovaní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, táto im bola podsunutá v kancelárii notára spolu s úverovými zmluvami. V zmysle úverovej zmluvy im neboli poskytnuté dohodnuté peňažné prostriedky 400.000,- Sk, ale len 40.000,- Sk, čo potvrdil aj obchodný zástupca odporcu 1. Trovy konania boli uplatnené v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Odporca 2 odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu 1 sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako v podstate vecne správny potvrdiť.
Vzhľadom na to, že pôvodný navrhovateľ 1 dňa 24.11.2010 zomrel, súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami ako s navrhovateľmi 1, 3 a 4, v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/685/2010, Dnot 15/2011 zo dňa 20.02.2012 (č.l. 395).
Z pripojenej zmluvy o úvere č. 65/2006 (č.l. 51 v spise) vyplýva, že navrhovatelia a odporca v 1. rade dňa 13.04.2006 uzavreli písomnú zmluvu o úvere. Navrhovatelia uzatvorili zmluvu ako fyzická osoba - občan. V článku I. zmluvy sa dohodli, že odporca v 1. rade ako veriteľ na základe žiadosti navrhovateľov zo dňa 11.04.2006 poskytne dlžníkom - navrhovateľom hotovostné finančné prostriedky v sume 400.000,- Sk na dobu od 13.04.2006 do 13.07.2006 a navrhovatelia ako dlžníci sa zaviazali vrátiť ich spolu s príslušenstvom špecifikovaným v článku 2 odsek 2 tejto zmluvy a zaplatiť vzájomne dohodnutý úrok z poskytnutého úveru v sume 56.960,- Sk, spolu v sume 456.960,- Sk, a to v mesačných splátkach vo výške a v lehotách uvedených v článku 3 tejto zmluvy. V článku II. odsek 1 zmluvy sa dohodli, že suma uvedená v článku I. bude vyplatená v hotovosti pre navrhovateľov pri podpise tejto zmluvy. V článku II: odsek 3 sa uvádza príslušenstvo: úroky, úroky z omeškania, zmluvná pokuta. Všetky ostatné poplatky, ktoré vzniknú, odplaty, ktoré sa započítajú na pohľadávku, bližšie tieto okrem úrokov, úrokov z omeškania a zmluvných pokút špecifikované nie sú. Ako posledný odsek článku II. odsek 3 je uvedené, že v prípade porušenia niektorej z povinností v tomto odseku uvedených navrhovateľmi zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30% z istiny - čo je suma 120.000,- Sk, a to za každé aj opakované porušenie týchto povinností. V článku III. odsek 2 je uvedený splátkový kalendár, a to 4 splátky. Prvá vo výške 18.986,- Sk so splatnosťou k 30.04.2006, druhá vo výške 18.986,- Sk so splatnosťou k 31.05.2006, tretia vo výške 18.988,- Sk so splatnosťou 30.06.2006. Prvé tri z titulu úrokov a štvrtá splátka označená ako istina vo výške 400.000,- Sk so splatnosťou 13.07.2006. V článku V. odsek 1 zmluvy si dohodli zabezpečenie pohľadávky zmluvou o zabezpečovacom prevode nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov.
Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - príloha č. 1 k zmluve o úvere č. 65/2006 zo dňa 13.04.2006 (č.l. 57 v spise) navrhovatelia ako dlžníci a odporca v 1. rade ako veriteľ uzavreli písomnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva navrhovateľov k rodinnému domu, ktorý je bližšie označený na zabezpečenie úveru zo zmluvy o úvere už vyššie uvedenej. Okrem iných si tu dohodli, a to v článku VI. odsek 3 zmluvy to, že na nadobudnutie definitívneho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa stačí, ak dlžníci neuhradia čo i len časť príslušenstva pohľadávky veriteľa alebo istiny v dohodnutej lehote v splatnosti alebo aktuálnej mene. Okrem toho sa dohodli, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa sú vysporiadané nesplatené úroky a úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa. K tomuto dňu zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak. Dlžník nemá nárok na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom.
Z obsahu LV č. XXX pre kat. úz. E. (č.l. 61 v spise) vyplýva, že navrhovatelia boli zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v 1/2-ine a navrhovateľ v 1. rade podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti taktiež v 1/2-ine. Nehnuteľnosť je označená ako parc. č. 251/26 - záhrada vo výmere 216 m2, parc. č. 251/27 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 808 m2, parc. č. 251/88 - záhrada vo výmere 76 m2, parc. č. 251/149 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 32 m2, parc. č. 251/150 - záhrada vo výmere 27 m2, parc. č. 251/151 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, dom so súp. č. XXX - na parc. č. 251/27.
Z pripojeného LV č. XXX pre kat. úz. E. (č.l. 68 v spise) súd zistil, že k sporným nehnuteľnostiam došlo k zmene vlastníckeho práva. Vlastník je uvedený odporca v 1. rade, ktorý nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode zo dňa 17.05.2006, prevod urobený v Správe katastra v Dunajskej Strede pod č. V 1836/06.
Z obsahu výpisu LV č. XXX pre kat. úz. E. zo dňa 14.05.2008 (č.l. 104 v spise) súd zistil, že vlastníkom je odporca v 2. rade, ktorý nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vkladom do Správy katastra pod č. V 2352/07 z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2008.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia podali určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Avšak, ak navrhovateľ preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny vzťah napriek tomu, že by mohol žalovať na splnenie povinnosti (tu vypratanie nehnuteľností), nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života a viedla by k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry, ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie (teda napríklad podaniu žaloby navrhovateľkou na vypratanie sporných nehnuteľností odporcom), je určovacia žaloba prípustná i keď je možná žaloba na plnenie. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky v danom prípade a teda i existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na žalobe o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, sú splnené. Okrem toho v zmysle judikovaného stanoviska NS SR pod sp. zn. 1Cdo 56/2003, ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
S odkazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potrebné ako prvú riešiť otázku platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorej dôsledkom malo byť nadobudnutie sporných nehnuteľností veriteľom, ktorý ich následne previedol na odporcu 2. Až keby súd nezistil absolútnu neplatnosť tohto úkonu, bolo by namieste zaoberať sa otázkou platnosti i predmetnej úverovej zmluvy. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva je i v zmysle jej systematického zaradenia od piateho oddielu ôsmej časti Občianskeho zákonníka záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o úvere, v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne a jej právny osud je spojený s osudom hlavného záväzku, by potom vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere malo automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.
Zabezpečenie záväzkov prevodom práva je upravené výlučne v Občianskom zákonníku. Preto i ak by záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere bolo potrebné v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, s poukazom na dojednanie účastníkov v zmluve, bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, s poukazom na § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka je potrebné zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 s účinnosťou od 01.01.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami citovanými prvostupňovým súdom 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 potom v § 879j Občianskeho zákonníka zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich bolo potom potrebné aplikovať ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred uvedenou novelou.
Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa cit. § 553 Občianskeho zákonníka, postupuje dlžník (nie iná osoba) veriteľovi podmienene svoje právo, ktoré má proti inému, ale zákon nevylučuje ani prevod práva vecného včítane práva vlastníckeho, na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na
dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Zmyslom tohto prevodu je predovšetkým motivovať dlžníka na riadnom a včasnom splnení jeho záväzku. Ako bolo už uvedené vyššie, keďže zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu, musí existovať ako predmet zaistenia platný hlavný záväzok. Rozväzovacia podmienka, že zabezpečený záväzok bude splnený, sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky splnením tak, že právne úkony, ktorými bolo právo prevedené strácajú účinnosť a právo, v rozsahu v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. Prevod práva na veriteľa teda zo zákona zaniká. Namiesto rozväzovacej podmienky právna teória pripúšťa, že je možné v zmluve dojednať spätný prevod práva po splnení záväzku (tzv. fiduciálny prevod), ako tomu bolo i v danom prípade. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva cit. ust. § 553 Občianskeho zákonníka nezakotvuje žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Zmluva preto musí vyhovovať aspoň všeobecným požiadavkám, najmä musí byť dostatočne určitá. V zmluve musí byť okrem vymedzenia zmluvných strán obsiahnuté tiež vymedzenie zabezpečovaného záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná iba o zabezpečovací prevod práva, a nie o prevod trvalý. Podľa právnej teórie zmluvné strany nemusia výslovne rozväzovaciu podmienku dojednávať, keďže jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva je uzatváraná k zaisteniu záväzku a tento úmysel strán musí byť zo zmluvy zrejmý. Zabezpečovací prevod práva je bezodplatný a je umožnený ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Náš právny poriadok nepripúšťa, tzv. prepadný záloh. Rozdiel medzi zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a neplatným dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na základe zmluvy uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka nositeľom práva stáva podmienene veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu zostáva právo i po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a naopak okamihom kedy má dôjsť k prevodu práva na veriteľa je moment omeškania dlžníka s plnením záväzku.
Právna teória teda pripúšťa, aby inštitút zabezpečovacieho prevodu práva bol vnímaný ako dojednanie s rozväzovacou podmienkou, ktorej splnením sa vlastníkom veci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník
- dlžník (napríklad komentár k § 553 Občianskeho zákonníka JUDr. Jaromíra Svobodu a kolektív vydaného vydavateľstvom Eurounion, spol. s r.o. v roku 2004), alebo ako fiduciálny prevod práva, pri ktorom riadnym a včasným splnením zabezpečenej pohľadávky sa neobnoví automaticky vlastnícke právo dlžníka k veci, avšak ten bude mať k dispozícii iba právo dožadovať sa spätného prevodu vlastníctva (napríklad komentár k Občianskemu zákonníku autora JUDr. Imricha Feketeho vydaného vydavateľstvom EPOS v roku 2007). V danom prípade zmluvné strany dohodli záväzok, že po úplnom splnení záväzku riadne a včas sa zaväzujú uzavrieť zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na dlžníčku, teda fiduciálny prevod.
Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva, že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo cit. § 553 Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia záväzku. O tom akým spôsobom sa tak má stať ale Občiansky zákonník mlčí. V dôsledku toho, pokiaľ by zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas, by bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by vyvolávala neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní a to neistotu, ktorá nemôže byť odstránená výkladom.
V danom prípade zmluvné strany dojednali, ako sa v prípade nesplnenia záväzku bude postupovať, v článku VI. odsek 3 zmluvy, a to tak, že na nadobudnutie definitívneho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa stačí, ak dlžníci neuhradia čo i len časť príslušenstva pohľadávky veriteľa alebo istiny v dohodnutej lehote v splatnosti alebo aktuálnej mene. Okrem toho sa dohodli, že ku dňu podania návrhu
na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa sú vysporiadané nesplatené úroky a úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa. K tomuto dňu zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak. Dlžník nemá nárok na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom.
Z uvedeného dojednania vyplýva, že navrhovatelia ako dlžníci a prevádzajúci vlastnícke právo nemajú mať žiaden nárok na vydanie rozdielu medzi hodnotou danej nehnuteľnosti a dlžnou čiastkou vo forme nesplatenej časti úveru, včítane jeho príslušenstva. V extrémnom prípade by tak v súlade s dojednaním v zmluve, i v dôsledku nezaplatenia 1,- Eur na dlhu, (prípadne omeškania s platením o jeden deň), sa veriteľ resp. nadobúdateľ stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Odvolací súd je preto toho názoru, že dojednanie v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi pôvodnými navrhovateľmi a veriteľom o tom, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľom ako dlžníkom a prevádzajúcim zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku na vydanie tzv. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom dlžníkov včítane súvisiacich nákladov veriteľa, resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia), je dojednanie, ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, je toto dojednanie absolútne neplatným. Dojednanie účastníkov tým obsahuje i prvky nedovoleného prepadného zálohu.
Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), je podľa názoru odvolacieho súdu neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Obdobne i v zmysle záveru NS SR obsiahnutom v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo 17/2007 zo dňa 16.07.2007, zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
Za dobré mravy, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje, je pritom možné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré boli v historickom vývoji osvedčené určitou dávkou nemennosti, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu noriem základných. Sú to teda určité základné všeobecne uznávané v spoločnosti panujúce morálne zásady ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Súd pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa potom odporca 1 na základe absolútne neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností a ako nevlastník, v zmysle zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má“ s poukazom na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemohol potom toto vlastnícke právo previesť ani na odporcu 2. Právny úkon, ku ktorému tak došlo, je preto v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako absolútne neplatný. V dôsledku toho vlastníkmi sporných nehnuteľností zostali pôvodní navrhovatelia. Bolo preto dôvodným žalobe vyhovieť a určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Ako už bolo uvedené vyššie, s poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, bolo potom už nadbytočným zaoberať sa osobitne otázkou platnosti zmluvy o úvere. K uvedenému záveru ani nebolo potrebným vykonávať ďalšie dokazovanie.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešným odporcom. Trovy odvolacieho konania navrhovateľov 2 a 3 predstavujú sumu 135,76 Eur ako odmenu za 2 úkony
- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k odvolaniu, odmena za jeden úkon vo výške 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov navrhovateľov 2 a 3 súd zaviazal odporcov 1 a 2 zaplatiť k rukám advokáta navrhovateľov 2 a 3 (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Keďže navrhovatelia 1 a 4 si náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrhom neuplatnili, ani v zákonnej lehote nevyčíslili, nebola im odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.