Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-68-2013.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie: Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen proti odporcom: 1/ Q. R., bytom K. XX, W., zastúpený v konaní Q.. V. Y., advokátom so sídlom M.R.M. XX, D. a 2/ K. Ul. F. A. J. XXXXXXXX, zastúpený v konaní V.. Q. V., advokátom so sídlom N. B. P. XX C., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 12.920,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. mája 2013, č.k. 9C/20/2010-177, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 12.920,24 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od podania návrhu, teda od 02.09.2009 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 775 eur. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Odporcovi v 1/ rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca 2/ uzavreli flotilovú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu 2/ s EČV: W. A. pričom prevádzkou tohto motorového vozidla bola dňa 11.05.2007 spôsobená škoda, ktorú navrhovateľ zaplatil 05.06.2007, 25.06.2007 a 29.10.2007 spolu vo výške 12.920,24 eur. V čase vzniku škody vozidlo viedol odporca 1/, ktorý pracoval u odporcu v 2/ rade na základe dohody o vykonaní práce z 01.02.2007 ako vodič nákladného motorového vozidla. Odporca 1/ mal uložený rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, právoplatným 29.01.2007 trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Správny orgán vyznačil právoplatnosť tohto rozhodnutia potom, ako bola zásielka neúspešne doručovaná poštou 10.01.2007, opakovane doručená 11.01.2007 a uložená od 11.01.2007 do 29.01.2007. Deň 14.01.2007 považoval správny orgán za deň doručenia a právoplatnosť vyznačil po uplynutí lehoty odvolania 15 dní. Správnemu orgánu bola zásielka vrátená 30.01.2007 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov je návrh voči odporcovi 2/ dôvodný. Navrhovateľ odvodzoval nárok už aj v návrhu z 02.09.2009 voči odporcom s poukazom na to, že odporca v 1/ rade viedol v čase vzniku škody vozidlo v čase uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Súd prvého stupňa neakceptoval námietku odporcu v 1/ rade, že rozhodnutie o uložení zákazu činnosti nenadobudlo právoplatnosť. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., keď samotný správny orgán o tejto skutočnosti rozhodol, a súd preto z tohto rozhodnutia vychádzal. Pokiaľ bolo toto rozhodnutie právoplatné, odporca 1/ viedol v čase vzniku škody vozidlo v čase zákazu viesť motorové vozidlo uloženého správnym orgánom, ako osoba, ktorú na túto činnosť použil odporca 2/. Teda navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
poistného plnenia v zmysle § 12 ods.1 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, a súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi 12.920,24 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od podania návrhu, teda od 02.09.2009 do zaplatenia, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by vyzval odporcu v 2/ rade na plnenie skôr. Súd prvého stupňa nepriznal úrok z omeškania od 25.08.2007, ako to žiadal navrhovateľ a v tejto časti súd návrh zamietol. Vo vzťahu k odporcovi 1/ súd prvého stupňa návrh zamietol, pretože v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca 1/ v tomto prípade za škodu nezodpovedá, pretože škoda je spôsobená právnickou osobou a bola spôsobená pri jej činnosti odporcom 1/, ktorého na túto činnosť použila. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Preto sa podľa názoru súdu prvého stupňa na odporcu 1/ nevzťahuje ani ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poisteným, pretože poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda na každého, za koho zodpovednosť je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie predstavujúce náhradu škody. V danom prípade nesie podľa názoru súdu prvého stupňa túto zodpovednosť voči navrhovateľovi výlučne odporca 2/. Tým nie je dotknutá zodpovednosť odporcu 1/ voči zamestnávateľovi - odporcovi 2/ podľa pracovnoprávnych predpisov. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, môže súd priznať náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Navrhovateľ mal takmer plný úspech, súd prvého stupňa mu preto priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 775 eur. Odporca v 1/ rade bol tiež v konaní úspešný, súd prvého stupňa bol však toho názoru, že s poukazom na § 150 ods.1 O.s.p. v prípade odporcu v 1/ rade sú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania. Hlavnou príčinou uplatnenia nároku navrhovateľa bola totiž skutočnosť, že odporca v 1/ rade viedol vozidlo pri vzniku škody v čase zákazu viesť motorové vozidlá, uloženého správnym orgánom, avšak v konečnom dôsledku zodpovednosť nesie odporca v 2/ rade.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie odporcovia 1/ a 2/.
Odporca 2/ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že odporcovi 1/ uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 12.920,24 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.920,24 eur od 02.09.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 775 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v platnom znení), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v platnom znení). Prvostupňový súd v konaní vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie a úplne zistil skutkový stav, takto zistený skutkový stav bol spôsobilým základom pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o hodnotenie vykonaného dokazovania, poukázal na zásadu, že dôkazy súd vyhodnocuje jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Ak by prvostupňový súd takto postupoval, dospel by k záveru, že odporca 1/ prinajmenšom z nedbanlivosti v čase, kedy s ním podpisoval dohodu o vykonaní práce, tohto zavádzal v otázke spôsobilosti viesť motorové vozidlo, nakoľko mal vedomosť o tom, že dňa 30.05.2006 bol kontrolovaný hliadkou dopravnej polície, kedy viedol vypožičané osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, táto skutočnosť bola u neho hliadkou zistená a v uvedený deň bol konajúcou hliadkou informovaný o tom, že bude nasledovať priestupkové konanie, smerujúce k odobratiu jeho vodičského oprávnenia v súlade s vtedy platným právnym predpisom. Odporca 1/ ho uvedeným konaním uviedol do omylu, a preto pre posúdenie jeho zodpovednosti postupom podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné zaoberať sa ako predbežnou otázkou platnosťou dohody o pracovnej činnosti, uzavretej medzi odporcom 1) a ním dňa 01.02.2007. Práve od tejto dohody v prípade, ak predstavovala platný právny úkon, odvodil prvostupňový súd zodpovednosť odporcu 2) a zaviazal ho v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia. V konaní najmä listinnými dôkazmi a výsluchom jeho štatutárneho zástupcu preukázal, že nezanedbal žiadnu jeho povinnosť vo vzťahu k zabezpečeniu a kontrole spôsobilosti jeho zamestnancov - vodičov (vrátane odporcu 1/) viesť motorové vozidlá. Je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou spravodlivého súdneho konania, aby bol účastník konania, ktorý sa nedopustil žiadneho porušenia uzavretej zmluvy (uzavretú flotilovú poistnú zmluvu s navrhovateľom ničím neporušil), resp. právneho predpisu, zaviazaný na plnenie, kedy v konaní bolo nepochybne preukázané, že iný jeho účastník (odporca 1/) vedome hrubo porušil pravidlá
cestnej premávky. V konaní preukázal, že ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je od neho možné spravodlivo požadovať, nemohol zistiť nespôsobilosť odporcu 1/ viesť motorové vozidlo v dôsledku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Prvostupňový súd sa v konaní otázkou platnosti dohody o pracovnej činnosti, uzavretej medzi odporcom 1/ ako zamestnancom a ním ako zamestnávateľom vôbec nezaoberal, v opačnom prípade by z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto je neplatná, a preto nie je správny postup pri určovaní jeho zodpovednosti v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu poistného plnenia postupom podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Navrhovateľom uplatnený nárok je potrebné posudzovať použitím ustanovení zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, najmä § 12 cit. zákona. Prvostupňový súd odôvodnil jeho rozhodnutie použitím citovaného paragrafu a použil znenie odseku 1 písmena c), pričom použitie uvedeného ustanovenia citovaného zákona považoval za mylnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav, a teda za naplnenie odvolacieho dôvodu obsiahnutého v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. V súdenej veci mal podľa jeho názoru prvostupňový súd posudzovať nárok navrhovateľa postupom podľa § 12 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistenému (odporca 1/ je poisteným podľa § 2 písm. f/ cit. zák.) nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom. Vyslovil názor, že zákonodarca pri tvorbe zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v § 12 pojednávajúcom o nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia zámerne oddelil situácie uvedené v odseku 1 pod písmenami b), d) tak, že na poistníka, len ak je právnickou osobou sa môže vzťahovať vyššie citované písmeno d), nakoľko gramatickým a logickým výkladom tohto ustanovenia je možné postihnúť situáciu, kedy právnická osoba (ktorá sama nie je schopná viesť motorové vozidlo) vedenie motorového vozidla zveruje fyzickej osobe (spravidla zamestnancovi), čím takúto osobu používa na dotknutú činnosť. Uvedené ustanovenie predpokladá situáciu, kedy poistník vedome zverí vedenie motorového vozidla inej osobe. Vykonaným dokazovaním celkom nepochybne preukázal, že o nespôsobilosti odporcu 1/ viesť motorové vozidlá v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o jeho zákaze viesť motorové vozidlá, nevedel a ani pri vynaložení úsilia, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať, sa dozvedieť nemohol. Ustanovenie vyššie citovaného paragrafu v písmene b) je možné použiť len pri fyzickej osobe, ktorá je sama schopná viesť motorové vozidlo, zároveň je spôsobilá byť poistníkom. Preto, ak by bol prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie oprel o znenie citovaného písmena predmetného paragrafu, jeho postup by bol taktiež nesprávny. Podporné použitie ustanovenia § 420 ods. 2 OZ (tak, ako to vykonal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí) je teda nesprávne. Ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedená lehota na splnenie uloženej povinnosti, ktorej absenciu považuje za ďalšiu vadu napadnutého rozhodnutia. Za predpokladu, že odvolací súd o tomto odvolaní bude rozhodovať postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p., zároveň si uplatnil trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania v sume 4.680,09 eur.
Odporca 1/ podal odvolanie proti výroku o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil a zaviazal navrhovateľa zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 673,62 eur a zároveň nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 181,65 eur. V odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vykazuje vecné vady, je nesprávny a zjavne nedostatočne odôvodnený. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Ťažiskové tvrdenie okresného súdu, že v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, neobstojí, a je založené na zjavne neexistujúcich, resp. irelevantných dôvodoch. Prvostupňový súd svojím postupom priamo podporuje podnikateľské subjekty na špekulatívne podávanie žalôb a vyvíjanie nátlaku na žalovaných, a to bez toho, aby tieto žalujúce subjekty následne niesli za svoje konanie zodpovednosť, vrátane zodpovednosti za vzniknuté trovy nimi iniciovaného konania vo výške ustanovenej právnym predpisom. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ podanú žalobu voči jeho osobe ťažiskovo založil na zjavne nepravdivom fakte, že vozidlo mal v čase nehody viesť pod vplyvom alkoholu. Neskôr po jeho obrane navrhovateľ svoje tvrdenia zmenil (na čo súd nereagoval rozhodnutím o zmene žaloby - zmene skutkového stavu), avšak navrhovateľ naďalej trval na podanej žalobe, i keď mu muselo byť od počiatku jasné, že ako zamestnanec nemôže byť v danej veci pasívne legitimovaný (nakoľko zodpovedný je podľa zákona iba voči svojmu zamestnávateľovi - odporcovi 2/). V konaní bol nútený sa brániť proti nedôvodne
podanej žalobe a platobnému rozkazu, v súvislosti s čím mu vznikli nemalé náklady. Treba zdôrazniť, že navrhovateľ - poisťovňa Allianz disponuje dostatkom finančných prostriedkov - bola schopná zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby a viesť súdne konanie. Poukázal na Ústavu SR a na platnú judikatúru.
K podanému odvolaniu odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Námietku odporcu 2/, spočívajúcu v konštatovaní, že sa súd I. stupňa nezaoberal otázkou platnosti dohody o pracovnej činnosti, uzavretej medzi odporcom 1/ a 2/, považoval za irelevantnú, nakoľko odporca 2/ mal možnosť v priebehu celého konania vedeného na okresnom súde namietať neplatnosť dohody o pracovnej činnosti, uzavretej s odporcom 1/, ale takú námietku nevzniesol. Nakoľko táto námietka bola vznesená až v priebehu odvolacieho konania, jedná sa o novú skutočnosť, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať. Námietku neuplatniteľnosti postihu voči odporcovi 2/ z dôvodu, že právnická osoba sama nie je
schopná viesť motorové vozidlá, považoval za nedôvodnú a poukázal na ustanovenie § 420 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Z upresnenia podanej žaloby, vykonaného na pojednávaní dňa 14.01.2011 je zrejmé, že si uplatňuje voči odporcovi 2/ postihové právo podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) z.č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom. Ďalej citoval ust. § 2 písm. j) z.č.381/2001 Zb., podľa ktorého je prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. V danom prípade odporca 2/ ako prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za vzniknutú škodu podľa ust. § 427 OZ. Odporca 2/ je poistníkom aj z toho dôvodu, že s navrhovateľom uzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.8080022943. Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá poškodenému zásadne jeho prevádzateľ. Zo znenia ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že zákon umožňuje uplatnenie postihu tak proti poistenému - čiže vodičovi (§ 12 ods. 2 písm. c/), ako aj proti poistníkovi, čiže prevádzateľovi motorového vozidla (§ 12 ods. 1 písm. b/). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode (t.j. dňa 18.08.2007) už bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola Q. R. uložená povinnosť zaplatiť pokutu 15.000,- Sk a uložený zákaz viesť motorové vozidlá po dobu 20 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2007. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nebola žiadnym relevantným spôsobom vyvrátená, a civilný súd nemá právo v tomto civilnom súdnom konaní preskúmavať otázku právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Z predloženej dohody o vykonaní práce vyplýva, že medzi odporcom 1/ a 2/ bola uzavretá dohoda o vykonaní práce, v zmysle ktorej pán Q. R. vykonával pre obchodnú spoločnosť K. vodiča nákladného motorového vozidla. Nakoľko aj v čase vzniku dopravnej nehody viedol odporca 1/ motorové vozidlo patriace odporcovi 2/, pri výkone pracovnej činnosti je daná občianskoprávna zodpovednosť spoločnosti K. za vzniknutú škodu. Skutočnosť, že žalovaná obchodná spoločnosť nemala vedomosť o tom, že jej pracovníkovi Q. R. bolo v čase dopravnej nehody zakázané viesť motorové vozidlá, nemá vplyv na existenciu občianskoprávnej zodpovednosti tejto obchodnej spoločnosti - ako prevádzateľa motorového vozidla a zároveň zamestnávateľa a ani ju nezbavuje jeho občianskoprávnej zodpovednosti. Je ďalej vnútornou záležitosťou tejto obchodnej spoločnosti, ako zosobní zamestnancovi takto vzniknutú škodu. Konanie Q. R. pri činnosti obchodnej spoločnosti K. je potrebné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie samotnej právnickej osoby a následky takéhoto konania je potrebné pričítať na vrub zodpovednosti zamestnávateľa. Preto je aj uplatnené postihové právo podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) z.č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, plne dôvodné.
Následne sa odporca 1/ písomne vyjadril k odvolaniu odporcu 2/, v ktorom uviedol, že odvolacie námietky odporcu 2/ považuje za plne nedôvodné, odvolanie je neurčité, chaotické a najmä pozostávajúce z absolútne špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Apelačný návrh je navyše zmätočný, nakoľko odporca nemôže predsa nikdy navrhovať, aby na zaplatenie žalovaného nároku bol zaviazaný iný odporca (to môže iba navrhovateľ). Odporca môže navrhovať iba to, aby žaloba bola voči jeho osobe zamietnutá, nemôže však navrhovať, aby povinnosť bola uložená nie jemu, ale inému odporcovi. Z uvedených dôvodov odvolanie odporcu 2/ vykazuje vady a je plne zmätočné. V súvislosti s obsahom odvolania odporcu 2/ ďalej uviedol, že dohoda o pracovnej činnosti bola dohodou platnou, s vozidlom jazdil v rámci výkonu práce u odporcu 2/ a bolo mu odporcom 2/ zverené. V danej veci neexistuje žiaden dôvod neplatnosti dohody o pracovnej činnosti, tvrdenia odporcu 2/ v danom smere sú plne účelové a ničím nepreukázané. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd výrok rozsudku vo veci samej potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákona č. 381/2001 Z.z.) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka nie je ustanovením špeciálnym, ale obidve skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z tohto dôvodu sa môže poškodený domáhať náhrady škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Taktýto postup proti vodičovi však nie je možný, ak bol vodič zamestnancom fyzickej alebo právnickej osoby a ku škode prišlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých povinností (či v iných prípadoch, kedy dochádza k aplikácii § 420 ods. 2).
I v prípadoch, kedy je daná zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 427, môže teda poškodený uplatniť svoj nárok súčasne voči vodičovi (§ 420 ods. 1), pokiaľ však nejde o prípad, v ktorom namiesto jedo zodpovednosti je daná zodpovednosť tých, ktorí vodiča k svojej činnosti použili v zmysle § 420 ods. 2. V tomto prípade namiesto vodiča zodpovedá zamestnávateľ, ktorý ho použil pri svojej činnosti.
V prípade, že pracovník spôsobil škodu v rámci plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi zavinene, nezbaví sa zamestnávateľ zodpovednosti s poukazom na § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak teda pracovník porušil právne povinnosti zavinene, nemôže byť úspešne podaný dôkaz o tom, že zamestnávateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil porušeniu právnej povinnosti, a tak aj škode. Práva poškodeného teda nemôžu byť dotknuté tým, že mu za škodu nezodpovedá zamestnanec, ktorý ju spôsobil, ale zamestnávateľ.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil odporcovi 2/ zaplatiť navrhovateľovi 12.920,24 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od podania návrhu a návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca 2/ uzavreli flotilovú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu 2/ s EČV: W. A., pričom prevádzkou tohto motorového vozidla bola dňa 11.05.2007 spôsobená škoda, ktorú navrhovateľ zaplatil 05.06.2007, 25.06.2007 a 29.10.2007 spolu vo výške 12.920,24 eur. V čase vzniku škody vozidlo viedol odporca 1/, ktorý pracoval u odporcu v 2/ rade na základe dohody o vykonaní práce z 01.02.2007 ako vodič nákladného motorového vozidla. Odporca 1/ mal uložený rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, právoplatným 29.01.2007, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov je aj podľa odvolacieho súdu návrh voči odporcovi 2/ dôvodný. Súd prvého stupňa správne neakceptoval námietku odporcu 1/, že rozhodnutie o uložení zákazu činnosti nenadobudlo právoplatnosť. Správne pritom vychádzal z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., keď samotný správny orgán o tejto skutočnosti rozhodol, a súd prvého stupňa preto správne z tohto rozhodnutia vychádzal. Pokiaľ bolo toto rozhodnutie teda právoplatné, odporca 1/ viedol v čase vzniku škody vozidlo v čase zákazu viesť motorové vozidlo, uloženého správnym orgánom, ako osoba, ktorú na túto činnosť použil odporca 2/. Teda navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods.1 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd dodáva, že konanie Q. R. pri činnosti obchodnej spoločnosti K. je potrebné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie samotnej právnickej osoby a následky takéhoto konania je potrebné pričítať na vrub zodpovednosti zamestnávateľa. Preto je aj uplatnené postihové právo podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) z.č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, teda dôvodné.
I keď súd prvého stupňa správne v odôvodnení rozhodnutia citoval predmetné zákonné ustanovenie, nesprávne však ďalej v odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že z celého odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi právo na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods.1 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., odvolací súd považoval mylné uvedenie ustanovenia § 12 ods. 1 písm. c) za pisársku chybu.
Následne súd prvého stupňa správne návrh voči odporcovi 1/ zamietol, pretože v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca 1/ v tomto prípade za škodu nezodpovedá, pretože škoda je spôsobená právnickou osobou a bola spôsobená pri jej činnosti odporcom 1/, ktorého na túto činnosť použila. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V danom prípade nesie teda aj podľa názoru odvolacieho súdu túto zodpovednosť voči navrhovateľovi výlučne odporca 2/.
Čo sa týka námietky odporcu 2/, uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa sa v konaní otázkou platnosti dohody o pracovnej činnosti, uzavretej medzi odporcom 1/ ako zamestnancom a ním ako zamestnávateľom vôbec nezaoberazal, odvolací súd tak, ako správne uviedol aj navrhovateľ vo svojom
vyjadrení k odvolaniu, uvádza, že odporca 2/ mal možnosť v priebehu celého konania vedeného na okresnom súde namietať neplatnosť dohody o pracovnej činnosti, uzavretej s odporcom 1/, ale takú námietku nevzniesol a ani počas celého konania na súde prvého stupňa dohodu o pracovnej činnosti nespochybnil. Nakoľko táto námietka bola vznesená až v priebehu odvolacieho konania, jedná sa o novú skutočnosť, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať.
Čo sa týka ďalšej námietky odporcu 2/, uvádzanej v odvolaní, že o nespôsobilosti odporcu 1/ viesť motorové vozidlá v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o jeho zákaze viesť motorové vozidlá, nevedel a ani pri vynaložení úsilia, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať, sa dozvedieť nemohol, odvolací súd uvádza, tak ako už konštatoval vyššie, že ak pracovník porušil právne povinnosti zavinene, nemôže byť úspešne podaný dôkaz o tom, že zamestnávateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil porušeniu právnej povinnosti a tak aj škode. Práva poškodeného teda nemôžu byť dotknuté tým, že mu za škodu nezodpovedá zamestnanec, ktorý ju spôsobil, ale zamestnávateľ.
K námietke odporcu 2/, že vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedená lehota na splnenie uloženej povinnosti, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie.
Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide tak o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Použitie tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je súd povinný všímať si i okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu k nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní.
Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené teda rozhodol správne i o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím osobitného ustanovenia § 150 O.s.p. a úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Správne vzal do úvahy, že hlavnou príčinou uplatnenia nároku navrhovateľa bola skutočnosť, že odporca 1/ viedol vozidlo pri vzniku škody v čase zákazu viesť motorové vozidlá, uloženého správnym orgánom, pričom v konečnom dôsledku zodpovednosť nesie odporca 2/.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .