Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/107/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 11. decembra 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného O. B. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 23.9.2013 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného O. B. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok postupom podľa zamietol návrh odsúdeného O. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. .

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení , a samotná existencia nálezu Ústavného súdu SR č. zo dňa 28.11.2012 nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že trest, ktorý bol uložený v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. vo výmere 2 roky a 11 mesiacov vzhľadom na všetky okolnosti nie je trestom neprimeraným, či už v súvislosti s možným ukladaním trestu v zmysle veta prvá Tr. zák., resp. pri aplikácii ustanovení , , Tr. zák., eventuálne aj , Tr. zák. tým skôr, že vzhľadom na uzavretú dohodu o vine a treste a vyjadrený súhlas odsúdeného s navrhnutým trestom potom vytvára prekážku pre súd, aby preskúmal kritériá ukladania trestov. Takto uložený trest plne vyjadruje zavinenie odsúdeného, následok jeho konania, pohnútku, osobu odsúdeného, jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy aj s prihliadnutím na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, a plne vytvára aj spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Následne konajúci súd poukázal tiež na tú skutočnosť, že odsúdený O. B. si dňa 17.8.2013 trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. , vykonal.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Písomným podaním, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 10.12.2013, sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a síce, či by v dôsledku straty účinnosti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta za bodkočiarkou, pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo či by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Prostredníctvom obhajcu tiež poukázal na najaktuálnejšie stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté v mesiaci november 2013, podľa ktorého už samotná existencia nálezu Ústavného súdu SR, publikovaného v Zbierke je dôvodom na povolenie obnovy konania podľa , pričom skúmanie a posudzovanie otázky, či by v dôsledku straty účinnosti ustanovenia Tr.

zák. prvá veta za bodkočiarkou, pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo či by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu nie je potrebné. Vo svetle uvedenej skutočnosti s akcentom na právny názor trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR je preto zrejmé, že u odsúdeného O. B. sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania, a preto navrhol, aby sťažnostný súd vyhovel sťažnosti odsúdeného, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Príslušný prokurátor sa k písomne podanej sťažnosti odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.

Krajský súd ako súd nadriadený, po preskúmaní predloženého spisu zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami . Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného O. B. na povolenie obnovy konania je v podstate správny, avšak jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním.

V zmysle citovaného právneho ustanovenia ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho častí alebo niektorého ustanovenia je dôvodnom obnovy konania podľa ustanovení . V zmysle citovaného právneho ustanovenia musí ísť o rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 18.12.2010, bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi O. B. a prokurátorkou Okresnej prokuratúry Ružomberok, a O. B. bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ako aj z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Za tieto trestné činy bol O. B. uložený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. vo výmere 2 roky a 11 mesiacov a na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 27.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Z uvedeného vyplýva, že odsúdenému O. B. bol uložený trest za použitia tzv. asperačnej zásady (zostrenia trestu).

Rovnako z obsahu spisu je zistiteľné, najmä z lustrácie v ZVJS, a tiež z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok , že odsúdený O. B. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 11 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 8.12.2010 si dňa 17.8.2013 vykonal.

V tejto súvislosti nadriadený súd uvádza, že mu je známe najaktuálnejšie stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR k ustanoveniu , avšak opakovane upozorňuje na ustanovenie o organizácii Ústavného súdu SR a uzatvára, že v predloženej veci síce bol vydaný právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 SR, avšak trest, ktorý bol týmto rozsudkom uložený vo výmere 2

roky a 11 mesiacov bol vykonaný dňa 17.8.2013. Potom záver okresného súdu, že u odsúdeného neboli zistené dôvody obnovy konania podľa ustanovení , je správny .

S poukazom na uvedené sťažnostné námietky odsúdeného prednesené prostredníctvom obhajcu sú nedôvodné, a preto krajský súd o sťažnosť O. B. postupom podľa , zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.