Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (57)Rozsudok_6Co-216-2013.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C. J., I. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Nyúl, so sídlom v Leviciach, kpt. Jaroša 4, proti odporkyni: I. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C. J., P. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. E., bytom ako odporkyňa, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného, na odvolanie obidvoch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 24. mája 2013 č. k. 7C/364/2010-313 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.02.2009 sp. zn. 9P/296/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.06.2009 č. k. 25CoP/10/2009-260, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na platenie výživného mesačne sumou 465 eur. V tom čase navrhovateľ dosahoval čistý mesačný príjem 3.863,67 eura, v roku 2009 mal príjem 2.762,44 eura, v roku 2011 2.312,50 eura a v roku 2012 1.602,83 eura. Z uvedeného vyplýva, že každoročne dochádza k zníženiu jeho príjmu, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie a prehľad výdavkov, ktoré navrhovateľ vynakladá nemohlo viesť k záveru, že by bolo dôvodné jeho vyživovaciu povinnosť znížiť. Navrhovateľ uvádza aj také položky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred výživným. Ide hlavne o životné poistenie. Taktiež neprihliadol ani na splátku hypotekárneho úveru, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného u navrhovateľa nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úpravu jeho vyživovacej povinnosti. Naopak, od poslednej úpravy mu odpadla vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorú zamestnal vo svojom notárskom úrade s minimálnou mzdou a v daňových priznaniach sa táto skutočnosť tiež odráža v nákladoch. Na strane odporkyne došlo k zmene pomerov tým, že v roku 2010 bola v maturitnom ročníku gymnázia a následne nastúpila na vysokoškolské štúdium. Nepochybne je potrebné konštatovať, že náklady na jej živobytie či už z hľadiska nákupu školských potrieb, cestovného, stravovania a ubytovania sa zvýšili. Súd porovnával aj príjem matky odporkyne, ktorá v čase poslednej úpravy výživného mala príjem 2.305,09 eura a v rokoch 2011 a 2012 v priemere mesačne 2.464,17 eura. Na strane matky odporkyne došlo k zmene pomerov v pozitívnom smere. Dospel k záveru, že i matka odporkyne môže na výživu svojej dcéry prispievať minimálne sumou 400 eur mesačne, pričom takto bude odporkyňa mesačne dostávať 865 eur, čo je nutné konštatovať ako nadštandardné výživné berúc do úvahy životnú úroveň plnoletých detí - vysokoškolákov. Obaja účastníci v konaní poukazovali aj na také okolnosti, ktoré už boli riešené v predchádzajúcom konaní a ktoré neodôvodňujú zmenu pomerov účastníkov, preto súd na ne neprihliadal. Súd preto tak návrh na zníženie výživného ako aj vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním obidvaja účastníci konania.
Navrhovateľ sa domáhal jeho zmeny tak, že bude znížená jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni na 150 eur mesačne počnúc od 01.02.2010. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súdu prvého stupňa ušlo pozornosti, že u neho došlo k podstatnému zníženiu príjmov v rozsahu, ktorý je možné nepochybne označiť za takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu určenia vyživovacej povinnosti. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a na príjmy rodičov, keď matka odporkyne z vyššieho príjmu má podľa súdu prvého stupňa prispievať na výživu 400 eur mesačne a on z podstatne nižšieho príjmu sumu 465 eur mesačne. Naviac, matka odporkyne nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, on má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére, ktorá má 10 rokov. Tento záver preto postráda zásadu spravodlivosti a logického úsudku z hľadiska hodnotenia skutkového stavu. Poukázal, že životná úroveň matky odporkyne je z hľadiska jej majetkových pomerov nepochybne vyššia, ako u neho. Užíva naďalej nehnuteľnosť od rozvodu manželstva a jemu nič zo spoločného majetku doteraz nevyrovnala. Matka odporkyne neposkytuje pre odporkyňu bezprostrednú osobnú starostlivosť o plnoleté dieťa, ktoré navštevuje vysokú školu. V závere uviedol, že matka odporkyne má možnosť pravidelne cestovať na dovolenky, kúpila si nové motorové vozidlo, pričom súd sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.
Odporkyňa vo svojom odvolaní sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej na sumu 665 eur mesačne počnúc od 01.03.2011. V odvolaní poukázala na zmenu pomerov na jej strane, keď od posledného rozhodnutia uplynuli tri roky a pomery na jej strane sa výrazne zmenili. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bola študentkou gymnázia, v súčasnosti je plnoletá, navštevuje vysokú školu v Bratislave, čím sa zvýšili náklady na cestovanie, ubytovanie, stravovanie. Poukázala na zvýšené náklady súvisiace s jej zdravotným stavom, nosí okuliare, má zvýšený cholesterol, skoliózu chrbtice, je alergička a musí byť sledovaná na diabetes, preto sa musí aj špeciálne stravovať. Nepovažovala za nadštandardné, keď navštívi na pár dní Krakow, Budapešť, prípadne Londýn. Z uvedeného je zrejmé, že zmena pomerov na jej strane bola preukázaná a zároveň ide o takú výraznú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Navrhovateľ o ňu nejaví záujem, mimo výživného ničím neprispieva. Nestotožňuje sa s argumentom súdu prvého stupňa, že aj jej matka by sa mala podieľať na jej výžive v sume 400 eur. Za takýchto okolností by platila približne rovnakú sumu, ako navrhovateľ, pričom sa o ňu stará, preto konštatovanie súdu prvého stupňa je zjednodušené. Jediným dôvodom, prečo prvostupňový súd jej návrh na zvýšenie výživného zamietol bolo, že navrhovateľovi každoročne klesá príjem. Takéto odôvodnenie považuje za nedostatočné a povrchné. Podľa jej názoru aj na strane navrhovateľa boli zistené skutočnosti a zmeny na zvýšenie výživného. V čase predchádzajúceho rozhodnutia manželka navrhovateľa nepracovala, toho času je zamestnaná u navrhovateľa s minimálnym príjmom, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia nemala. Navrhovateľ má aj príjem z prenajímania bytu, ktorý priznal vo výške 333 eur, pričom súd si nepreveril, či nejde o vyššiu sumu a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Prvostupňový súd sa tiež nevysporiadal s argumentmi, že znižovanie príjmu dosahuje úmyselným zvyšovaním položky na strane výdavkov notárskej kancelárie, napr. zakúpením auta, súkromnej pôžičky od príbuznej so splátkami na 4 roky, pričom ďalej zamestnal aj svoju manželku, avšak v úrade má ďalšie dve pracovníčky, preto sa mu každoročne v majetkovom priznaní jeho príjem znižuje. Neprihliadal na skutočné majetkové pomery navrhovateľa, pretože zrekonštruoval dom, má v ňom bazén, autá, chodí na dovolenky. Súd sa riadne nevysporiadal s § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine. V konaní bolo preukázané, že v obvode Okresného súdu Dunajská Streda bola v roku 2012 na dlhodobej PN notárka JUDr. Szokolayová, ktorú mal v zmysle rozvrhu práce zastupovať práve navrhovateľ. Súd nezisťoval, prečo nebol rozvrh práce dodržaný. Je preto názoru, že povinný sa v tomto prípade vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku. Ak navrhovateľ nemôže z notárskej činnosti vyžiť, mal by zvážiť iné zamestnanie, v inej právnickej profesii.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného potvrdiť. Uviedol, že odporkyňa v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, opakuje iba argumenty, ktoré uplatnila na súde prvého stupňa a s ktorými sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Uviedol, že majú pri dome bazén, ale nafukovací, ktorý zakúpili v roku 2011 za 204,65 eura a po letnej prevádzke je zložený v pivnici. Chodí na dovolenky, avšak do Maďarska, kým matka odporkyne stihla pochodiť Francúzsko, Andalúziu, Thajsko, Čínu, Egypt a Indiu. Má auto a to 11 ročnú Škodu Fábiu 3,5 ročný Hyundai i30, pričom matka odporkyne vlastní 2 ročnú Toyotu Verso a 1,5 ročnú Ford Fiestu. Jeho manželka vo firme Wellstar kupuje výrobky iba pre seba a pre svoju úzku rodinu a nepredáva ich. Od začiatku konania odporkyňa a jej matka dookola uvádzajú nepravdivé tvrdenia a výmysly, avšak ani raz sa súdneho pojednávania nezúčastnili. Svojim konaním sa snažia oddialiť právoplatné rozhodnutie, pretože návrh na zníženie výživného podal ešte v roku 2010 a i naďalej platí neprimerane vysoké výživné. Podľa jeho názoru je to len pomsta zo strany zástupkyne odporkyne za to, že si založil novú rodinu a že z nového manželstva sa mu narodila zdravá dcéra.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že na základe zisteného skutkového aj právneho stavu nemôže prísť k zníženiu výživného, ale naopak bol dôvodný návrh na zvýšenie výživného. Uviedla, že navrhovateľ opomína skutočnosť, že terajší manžel matky nie je jej otcom a nie je povinný prispievať na jej výživu. Ničím nepreukázal tvrdenia o zahraničných cestách jej matky, pričom vyjadrenia navrhovateľa skĺzajú do osobných invektív. Za podstatné je potrebné považovať skutočnosť, že navrhovateľ ani vo svojom odvolaní ani v písomnom vyjadrení sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnym a skutkovým stavom podstatným pre rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného a to zmenou pomerov, ktoré svedčia v jeho neprospech a sú dôvodom na zvýšenie výživného a to, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia manželka navrhovateľa nepracovala, v súčasnosti pracuje. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súd nemal vedomosť o príjme navrhovateľa z prenájmu bytu, v súčasnosti tento príjem má. Nepreukázal tvrdenia a nepoprel, že umelo navyšuje výdavky notárskej kancelárie a tým znižuje každoročne svoj príjem, nevyjadril sa k rozporným tvrdeniam, keď v priebehu konania na jednej strane uvádzal ako príjem ich trojčlennej rodiny 400 eur, ale v návrhu na zníženie výživného vyčíslil výdavky na domácnosť mesačne 2.325 eur. Nereagoval na jej argumenty, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu vyššieho zárobku, keď mal podľa rozvrhu práce zastupovať dlhodobo chorú notárku. Nevysvetlil, prečo dlhé roky žije s rodinou „na hranici životného minima“ a aj napriek tomu zamestnáva dve pracovníčky, zamestnal svoju manželku, nevysvetlil, prečo sa neprihlásil do výberového konania na dve voľné miesta sudcu, čím sa opätovne vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Preto je možné vychádzať len z jediného záveru, že logicky nevie tieto skutočnosti vysvetliť. Je preto toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na zvýšenie výživného, preto žiadala zvýšiť výživné na 665 eur mesačne od 01.03.2011.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolania obidvoch účastníkov konania nie sú dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
V preskúmavanej veci bola posledná úprava výživného uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.02.2009 č. k. 9P/296/2008-219 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.06.2009 sp. zn. 25CoP/10/2009 právoplatným 23.07.2009, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na v tom čase mal. I. L. B. zo sumy 7.000,- Sk na 465 eur mesačne počnúc od 01.09.2007. Zároveň bolo rozhodnuté o zročnom výživnom vo výške 5.118,08 eura, ktoré bolo povolené otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným. V tom čase navrhovateľ pracoval ako notár so sídlom v Dunajskej Strede a podľa daňového priznania jeho príjem za rok 2007 predstavoval sumu 3.584,45 eura. Okrem odporkyne mal ešte vyživovaciu povinnosť na mal. dcéru P., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka bola na predlženej materskej dovolenke. Matka odporkyne vykonávala funkciu sudkyne na Okresnom súde v Dunajskej Strede s priemerným mesačným zárobkom 2.210,51 eura. Okrem odporkyne nemala žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V tom čase odporkyňa navštevovala strednú školu. V súčasnosti navrhovateľ i naďalej pracuje ako notár, za rok 2009 podľa daňového priznania mal čistý mesačný príjem 2.762,44 eura, v roku 2011 2.312,50 eura a v roku 2012 1.602,83 eura. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k dcére P., odpadla mu vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá pracuje v jeho notárskom úrade za minimálnu mzdu. Matka odporkyne naďalej pracuje ako sudkyňa, jej čistý mesačný príjem za rok 2012 dosiahol 2.464,17 eura. Na jej strane sa okruh vyživovacích povinnosti nezmenil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom platia zákonné ustanovenia o určovaní výživného na mal. deti uvedené v § 78 ods. 1, 2 a § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine.
Podľa týchto ustanovení sa vychádza z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov ako aj odôvodnených potrieb mal. dieťaťa.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazoval na príjem za rok 2012, ktorý sa oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného znížil takmer o 2,6 krát. Táto skutočnosť podľa jeho názoru odôvodňuje zmenu určenia vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa jeho argumentmi nestotožnil. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ už v samotnom návrhu uvádzal také položky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa plne stotožňuje. Už zo samotného návrhu ako aj postoja navrhovateľa v priebehu konania je zrejmé, že tento deklaruje mesačné výdavky vo výške 2.325,02 eura, pričom ide aj o životné poistky. Pri takýchto mesačných výdavkoch, na ktoré navrhovateľ poukazuje je zrejmé, že príjem vykazovaný v daňovom priznaní vo výške 1,602,83 eura nezodpovedá realite, pretože z takéhoto príjmu by svoje mesačné výdavky nemohol bez ohrozenia svojej životnej úrovne hradiť. I napriek tomu, že za rok 2012 vykázal príjem vo výške 1.602,83 eura, odvolací súd je toho názoru, že z uvedenej sumy je schopný bez ohrozenia svojej životnej úrovne prispievať i naďalej na výživu odporkyne sumou 465 eur mesačne i s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. P.. Otcovi v súčasnosti odpadla vyživovacia povinnosť na jeho manželku, ktorá pracuje v jeho notárskom úrade, a preto jej minimálna mzda, ktorú jej navrhovateľ platí sa zaratáva do výdavkov, ktoré v konečnom dôsledku skresľujú skutočný dosiahnutý príjem navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej namieta, že zo svojho príjmu má prispievať na výživu plnoletej dcéry vyššou sumou, ako jej matka, ktorá dosahuje vyšší príjem a podľa výpočtov súdu by mala prispievať len sumou 400 eur. Odvolací súd i v tomto smere považuje úvahy súdu prvého stupňa za správne. Odporkyňa študuje na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska, ale i naďalej zdieľa spoločnú domácnosť so svojou matkou. Táto sa podieľa na uspokojovaní všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, zabezpečuje jej bývanie, preto je nesporné, že na jej výživu mesačne prispieva sumou i vyššou, ako je 400 eur. Z uvedených dôvodov je preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odporkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so zmenou pomerov, ktoré svedčia v neprospech navrhovateľa. Namietala, že manželka navrhovateľa v čase poslednej úpravy nepracovala. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj keď odpadla navrhovateľovi vyživovacia povinnosť na jeho manželku, táto dosahuje len minimálnu mzdu, a preto na nákladoch na domácnosť sa môže podieľať len v minimálnej miere. Navrhovateľ má príjem i z prenájmu bytu, avšak i s týmto príjmom nedosahuje príjem, ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného. Taktiež nemožno prisvedčiť jej argumentom, že navrhovateľ sa môže uchádzať o iné právnické povolanie. Akékoľvek hypotetické úvahy o možnosti zmeny zamestnania osoby s právnickým povolaním nemôžu mať v čase rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti vplyv na rozhodnutie. S poukazom na vek odporkyne (keď je evidentné, že v priebehu 2-3 rokov ukončí štúdium a bude schopná sama sa živiť), i s poukazom na dlhoročnú notársku prax navrhovateľa nemožno od neho rozumne žiadať zmenu povolania, a preto nie je ani namieste konštatovať, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Naopak, na strane matky odporkyne došlo od poslednej úpravy k zvýšeniu jej príjmu, preto je správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že i ona sa môže podieľať na vyživovacej povinnosti dcéry sumou aspoň 400 eur mesačne. Za takéhoto stavu je nutné konštatovať, že výživné vo výške 865 eur mesačne je dostatočné na krytie všetkých odôvodnených potrieb plnoletej odporkyne. I keď došlo k zmene pomerov na jej strane tým, že začala študovať na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, takto určené výživné zodpovedá deklarovanej životnej úrovni oboch rodičov.
Záverom je nutné podotknúť, že odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že navrhovateľ ako aj zástupkyňa odporkyne, t. j. rodičia vo svojich vyjadreniach zachádzajú do osobných invektív, čo s predmetom konania nesúviselo a postrádalo jeho zmysel.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď mal každý úspech len čiastočný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.